Poľsko si v nedeľu pripomenulo 100. výročie nezávislosti, vo Varšave sa konala vojenská prehliadka, rad koncertov, diskusií, a najmä masový pochod nezávislosti, centrálna téma osláv.
Pozornosť bola vyššia kvôli minuloročnému pochodu, kde sa okrem väčšiny účastníkov zúčastnila aj hlučná radikálna menšina, v Poľsku označovaná za národovcov, občas fašizujúcich. Problémom minulého roka boli aj vystupujúci (a teda aj organizátori), napr. zástupca kotlebovcov, ktorí dostali priestor na pódiu.
Reakcia mala tento rok dve podoby: Hanna Gronkiewicz-Walz, bývalá primátorka Varšavy, a niektorí ďalší navrhli pochod vo Varšave a ďalších mestách zakázať. Reakciou boli diskusie o slobode slova, o primeranosti kroku, ak drvivá väčšina pochodujúcich nemá s radikálmi nič spoločné.
Vláda na to išla inak a pochod sa pokúsila ovládnuť, organizačne aj obsahom, všetkých vyzvali, aby mali iba štátne vlajky, dali mu dokonca nový názov „Pre Teba, Poľsko“. Rečnil prezident Duda, prítomný bol premiér, vláda, elita štátu. Vyvolalo to iný problém, ktorý nešťastne zvýraznil sám prezident Duda: V prejave k storočnici hovoril o spájaní odlišných prúdov v politike, ako idea suverenity spojila pred sto rokmi aj takých oponentov, ako boli Piłsudski, Dmowski, Paderewski, Daszyński či Witos. Lenže on sám, keď vítal mnohých prítomných čelných politikov, tak prezidenta EÚ a bývalého premiéra Donalda Tuska opomenul. Nestál dokonca ani na viditeľnom mieste, čo je dosť trápne. Ani v prejave Duda nezaujal myšlienkou, ktorou by prekročil hranice vlastného tábora.
Samotný pochod bol masový, prišlo asi 250-tisíc ľudí, farbu mu dodali dymovnice futbalových fanúšikov. Radikálov bola menšina, držali však spolu, skandovali viacero vulgárnych hesiel, hádzali sa petardy na pozície polície, ktorá sa ich snažila po pochode izolovať.
Vládnej pravici sa teda podaril dištanc od radikálov, nepodarilo sa ale tému nejako pozitívne atraktívne uchopiť. Skrátka priveľa politiky a málo umenia. Prítomní neboli žiadni významní zahraniční hostia (Varšavu zatienil Paríž, kde sa konal Macronov špeciálny summit k 100. výročiu konca Prvej svetovej vojny).
Pozornosť ešte vyvolali tri veci: Správanie Donalda Tuska, ktorý demonštroval jednotu so svojím oponentom v Občianskej platforme a jej momentálnym predsedom Schetynom, keď dali spolu kvety k pomníku Pilsudského, Tusk hovoril o tom, ako sa treba pričiniť o nezávilosť krajiny. Po druhé, na centrálnom Pilsudského námestí bol odhalený pamätník Lecha Kaczynského a po tretie, prezident Duda podpísal deklaratórny dokument, ktorý hovorí o vybudovaní Saského paláca na tomto námestí, ktorý v roku 1944 totálne zničili Nemci. Mal by slúžiť verejnosti.
Na záver ešte dve poznámky. Poľských sto rokov obnovenia nezávislosti je v skutočnosti výročím polovičným, pretože Poľsko nebolo minimálne počas vojny a následného komunizmu nezávislým štátom, ak spočítame roky tzv. druhej (21) a tretej (29) republiky, je to polstoročie.
Po druhé, je príznačné, ako Poliaci oslavujú vlastnú štátnosť. Tam, kde sa u nás alebo v Prahe hovorí o vzniku štátu, hovoria Poliaci o nezávislosti. Dáva to iný akcent téme, u nás je viac spojená s charakterom režimu (platí to pozitívne aj negatívne, ako napr. v prípade Slovenského štátu), v Poľsku ide viac o suverenitu, tzn. nezasahovanie iných, sloboda je skrátka v Poľsku to, keď rozhodujú o sebe sami.
Mimochodom, bodoval aj náš prezident Kiska, ktorý cez twitter nahovoril pozdrav v poľštine, čo bolo priaznivo ocenené.
Ak chcete poľskému 100. výročiu venovať jednu minútu, pustite si klip, ktorého postavou je Mel Gibson. Na rozdiel od oficiálnych osláv sa podaril.
Foto: FB
Cena u nás:
11,22 €
