V Rusku sa budú meniť mocenské pomery: prezident Putin dnes vyhlásil, že Rusko prijme novú ústavu, ktorá posilní výkonnú zložku moci, prvou inštitúciou zostáva prezident, posilnený má byť aj úrad premiéra a tiež postavenie gubernátorov, čím sa ešte viac zvýrazňuje výkonná zložka moci, mala by sa tiež posilniť kontrolná funkcia parlamentu. Nová ústava bude nadradená všetkým medzinárodným zmluvám, resp. ak budú zmluvy protirečiť ústave, prednosť bude mať ústava štátu. Novým prezidentom by sa mohol stať len občan, ktorý žije 25 rokov v Rusku a nikdy nemal iné než ruské občianstvo. 

Následne po prejave – a v duchu novodobých ruských tradícií tele-demokracie – ruský premiér Medvedev a celá jeho vláda podali demisiu. Od Putina zaznelo formálne poďakovanie aj istý dištanc voči Medvedevovej vláde, keď povedal, že nie všetko sa podarilo. S odchádzajúcúim premiérom už na tento post nepočíta, jeho nelojalitu ale nemožono očakávať, napokon Putin mu ponúkol nižšiu funkciu v bezpečnostnej rade.

Novým premiérom sa má stať Michail Mišustin (ročník 1966), momentálne šéf ruského daňového úradu. Putin očakáva od zmien aj väčší dôraz na rast ekonomiky, rast demografie a ekonomickú konsolidáciu štátu.

Už niekoľko rokov sa špekulovalo, kedy a ako sa začne prezident Putin pripravovať na koniec svojho ústavného mandátu, ktorý vyprší v roku 2024. Tento proces sa práve začal. Zmeny sa ale robia kvôli tomu, aby stabilizovali a posilnili Putinovu moc. Podľa prvých signálov Putin pokračuje vo svojej línii insularizmu, čiže chápania Ruska ako ostrova, ktorý je civilizačne odlišný (tzv. civilisation-state) od Západu aj Ázie a pragmaticky nadväzuje vzťahy podľa výhodnosti. Zaujímavo o tom pred časom písal Pawel Rojek, jeho text je možné nájsť tu.

Ilustračné foto: A. Fyodoroff/flickr.com

Cez víkend sa konal jubilejný 20. ročník Plesu v opere. Jeho usporiadatelia majú radi, keď sa hovorí o dobročinnom Plese v opere. Veľkolepé plesy k spoločenskému životu patria, takže kritizovať plesy vo všeobecnosti je hlúposť či primitívnosť. Plesy môžu aj kultivovať spoločnosť. Problémom je skôr tradícia tohto konkrétneho Plesu v opere.

Usporiadateľ plesu mal od začiatku ambíciu zhromaždiť na tomto mieste čosi ako elitu spoločnosti. No nie celkom sa to darilo, v pamäti utkvel totiž najmä Marian Kočner, ktorý býval pravidelným hosťom. A nebol jedinou pochybnou osobou, ktorá sa na ples dostala. Aj preto ples stratil punc elity a skôr bol vnímaný ako ples smotánky, teda rôznych vážených, ale aj podivných celebrít, ktoré sa túžili predviesť. A nejako si vybavili, aby ich pozvali. Usporiadatelia si postupne začali uvedomovať tento problém. Museli vnímať aj odpor, ktorý preto ples vzbudzoval. Poznám dokonca aj človeka, ktorý práve pre tento ples odišiel z Orangeu ku konkurencii. A možno nebol jediný.

Usporiadatelia preto teraz neustále zdôrazňujú dobročinný charakter podujatia. Zakaždým opakujú množstvo vyzbieraných peňazí a opisujú nemocnice či školy, ktoré treba z ich pohľadu podporiť. Zjavne sa začal meniť aj výber ľudí. Takmer sa vytratili politici, hoci Boris Kollár ani teraz nemohol chýbať. Pribudli športovci (aj hendikepovaní), lekári, vedci, ľudia z tretieho sektora. A popri nich zopár modeliek, hercov či moderátorov. Aby si aj bulvár prišiel na svoje (bolo mi trochu ľúto vážených vedkýň, ktoré bulvárna módna polícia tvrdo kritizovala, predsa len nie každý športovec či vedec dokáže vo vizáži konkurovať modelkám či hercom).

Napraviť meno tomuto plesu nebude celkom jednoduché, pretože Marian Kočner naprataný v smokingu je ťažko zabudnuteľný a jeho fotky z tohto podujatia sa vždy škodoradostne objavia práve pred plesom. A najmä v tieto dni je to ešte oveľa citlivejšia záležitosť. Zrejme aj preto usporiadatelia tak urputne zdôrazňujú dobročinnosť plesu. Lenže s hrou na dobročinnosť to už aj prestrelili. Už to začína pripomínať akési vyviňovanie. My nič, my charita.

Príspevok Markízy v hlavnom vysielacom čase priamo z plesu bol najmä o tom, ako sa rozdeľovali vyzbierané peniaze a na čo bude zbierka určená teraz. Akoby ani o samotný ples nešlo, akoby sa tu všetci zišli len preto, aby robili dobročinnosť. Pôsobí to falošne. Je jasné, že keby usporiadateľ plesu Orange Slovensko dal všetky peniaze určené na ples rovno na charitu, asi by to bol štedrejší príspevok. Ale aj dobre zorganizovaný ples má svoju spoločenskú hodnotu, bez ohľadu na dobročinnosť. A rozmach plesov je veľmi pozitívna vec a možno svoj podiel na tom mal aj Ples v opere, ktorý je tu už 20 rokov. Možno aj on prispel k tomu, že sa ľudia túžia pekne obliecť, zabaviť s priateľmi, spoznať nových ľudí, chvíľu si bezstarostne užívať život.

No väčšina smrteľníkov si vstupenky na ples kupuje, a tak nemusí nutne na plese robiť charitu. Orange na ples pozýva a od začiatku si parametre nastavil tak, že jeho pozývací výbor takto určuje, kto je elitou, ktorá si zaslúži pozvánku. To je veľmi háklivá záležitosť. A aj preto bude Ples v opere vždy magnetom pre typy ľudí, ako je Marian Kočner.

FOTO TASR – Pavol Zachar

Vo veku 75 rokov zomrel v nedeľu britský filozof, estetik a spisovateľ Roger Scruton. 

Informuje o tom aj denník Guardian s odvolaním sa na oficiálnu stránku Rogera Scrutona. 

Autor početných kníh mal blízky vzťah k Čechám a Slovensku, čo potvrdzuje aj jeho román Zápisky z podzemia. V čase komunizmu Československo opakovane navštívil a pomáhal disidentom, okrem iného aj s podporou bytových prednášok a návštevami zahraničných profesorov a spisovateľov.

V angličtine mu naposledy vyšiel román The Disappeared a kniha o ľavicových mysliteľoch Fools Frauds & Firebrands.

Scruton bol ženatý, mal dve deti. Minulý rok v lete oznámil, že má rakovinu.

Vlani na jar Rogera Scrutona odvolali z neplateného postu poradnej komisie britskej vlády, ktorá mala prispieť k lepšej a esteticky hodnotnejšej výstavbe v Spojenom kráľovstve. Dôvodom boli jeho „neakceptovateľné vyjadrenia“ v rozhovore pre ľavicový týždenník New Statesman. 

S láskavým dovolením Scrutona sme priniesli jeho vyjadrenie k celej kauze, ako ho uverejnil magazín The Spectator. Scruton sa napokon dočkal ospravedlnenia. 

Prečítajte si tiež spomienky Jána Čarnogurského na Johna Finnisa a Rogera Scrutona, ktorý mu v roku 2005 povedal: „My sme vám pomáhali počas komunizmu, ale vy nám to budete musieť vrátiť.“

Foto – Steve Black/Rex/Shutterstock/Profimedia.sk