Teológ Miroslav Kocúr v rozhovore pre Denník N uviedol, že jeden slovenský biskup čelí obvineniu, že v minulosti sexuálne obťažoval maloleté dievča. Dokonca existuje nahrávka z konfrontácie medzi obeťou a dotyčným biskupom, nemenovaná televízia ju však neodvysielala. Kocúr v rozhovore približuje kontext: "Biskupa pozvali, pričom si myslel, že idú natáčať čosi ako Pošta pre teba. Stretol sa tam s dvomi dievčatami, sestrami, ktoré sa ho spýtali, či vie, prečo ho pozvali. Nevedel, tak mu jedna z nich povedala, že keď mala šesť rokov, obchytkával ju, potom ju vzal do izby a ukájal sa nad ňou. Dodala, že s tým musí žiť a dodnes sa s tým nevie vyrovnať. Biskup vybuchol, a kým sa televízny štáb vrátil do Bratislavy, riaditeľ už mal telefonát, že čo si to dovolili. Biskup vyvinul obrovský tlak, riaditeľ televízie je pokakaný. Uvidíme, či nájde odvahu to odvysielať. Údajne to už rieši aj Vatikán, hoci to nemám potvrdené."

Na otázku, či môže zverejniť meno biskupa, Miroslav Kocúr odpovedá: "Vy ho poznáte, verejnosti nemáme dôvod ho teraz prezrádzať. Nech s tým vyjde samotná cirkev. Materiál je natočený."

Zdá sa, že pred slovenskou cirkvou je prvý sexuálny škandál, ktorý mieri tak vysoko. Na posúdenie celého prípadu a dôveryhodnosti obvinení potrebujeme viac informácií. Ale obvinenie voči nemenovanému biskupovi je natoľko vážne, že cirkev by sa mala vyjadriť, či naozaj došlo ku konfrontácii medzi biskupom a jeho údajnou obeťou, či prípad prešetrujú príslušné inštitúcie ako Kongregácia pre biskupov a aký bude ďalší postup. 

Na snímke Miroslav Kocúr, zdroj Facebook

Obchodná vojna medzi Čínou a USA pokračuje, americký prezident Trump včera oznámil uvalenie 10-percentného cla na čínske tovary v objeme 200 miliárd dolárov, sankcie začnú platiť v pondelok 24. septembra, zároveň pohrozil, že ak Čína bude tento krok opätovať, zváži zvýšenie cla na 25 percent do konca roka.

Čína dnes oznámila, že bude reagovať zavedením cla vo výške 5 a 10 percent na americké importy v objeme 60 miliárd dolárov. Hovorca čínskej vlády zároveň vyhlásil, že rozhovory s USA sa musia uskutočniť na báze „parity, rovnosti a dobrej vôle“, pričom dodal, že Američania nepreukázali ani úprimnosť, ani dobrú vieru. Čínske opatrenie je slabšie, ako Čína pôvodne plánovala, a kým hrozila ako odvetu za americké clá, Peking pôvodne uvažoval o cle vo výške 25 percent.

Financial Times vysvetľuje, prečo sú sumy rôzne – Čína totiž importuje z USA podstatne menej tovarov (130 mld dolárov) ako Amerika z Číny (viac ako 500 mld dolárov), v každom prípade ide o najhoršiu obchodnú konfrontáciu za 40 rokov, prekáža aj EÚ.

Logike čínsko-americkej obchodnej vojny sa venuje komentátor Gideon Rachman, Američanom prekáža, že Čína v obchode podvádza a kriví podmienky vo svoj prospech, obidve strany vedú vojnu s presvedčením, že ju dokážu vyhrať, Američania sa spoliehajú na horší stav čínskej ekonomiky, Číňania na americkú slabosť, pod čím myslia demokratické výkyvy a nálady, na ktoré môže Trump doplatiť. Spoliehajú sa na to, že autoritársky režim dokáže fungovať efektívnejšie. Rachman dodáva, že obchodná vojna má všetky predpoklady preveriť aj iné zbrane, zatiaľ nevyskúšané, napr. neochotu nakupovať americký dlh aj za cenu znehodnotenia už nakúpených cenných papierov. Rizikom pre USA sa môže ukázať aj rastúci deficit, ktorý podľa komentátora FT rastie kvôli Trumpovej daňovej reforme.

Prehlbujúca sa kríza kresťanstva v Nemecku zasahuje aj sakrálne stavby, ktorých počet v prípade katolíckej a evanjelických cirkví klesol od roku 1995 o 1 248.

Katolícka cirkev sa iba od roku 2000 profanizovaním vzdala 538 kostolov a kaplniek. Z toho 142 bolo predaných, 160 strhnutých a 35 bolo poskytnutých iným kresťanským konfesiám a spoločenstvám. Zvyšné zrušené kostoly slúžia na iné účely ako napríklad spoločenské sály vo farnostiach, domovy sociálnych služieb, archívy, reštaurácie a podobne. Novopostavených kostolov za ten istý čas pribudlo v celom Nemecku len 49. 

Najviac profanizovaných svätostánkov bolo v diecéze Magdeburg (80). Nasledujú diecézy Hildesheim (63), Münster (60), Essen (57), Trevír (33) a Aachen (25). Najmenej prípadov profanizovania kostolov (16) pripadá na spolkovú krajinu Bavorsko a jej diecézy, v ktorých sa nachádza asi 40 % všetkých katolíckych svätýň v Nemecku (9 256). Naopak, najmenej katolíckych kostolov a kaplniek je v diecézach vo východnej časti Nemecka. Trend redukovania počtu kostolov naďalej pokračuje a v diecéze Essen očakávajú, že do roku 2030 klesne množstvo svätostánkov v tomto biskupstve na polovicu.

Zaujímavo v tomto kontexte vyznievajú údaje štatistického portálu Statista. Evanjelické cirkvi v celom Nemecku v súčasnosti spravujú okolo 21 100 kostolov a katolíci okolo 24 500. Najpočetnejšie rastúcou náboženskou komunitou v Nemecku sú dnes moslimovia, ktorí majú v krajine k dispozícii viac ako 3 000 mešít, pričom trend poklesu kostolov a kaplniek bude pokračovať, zatiaľ čo počet mešít sa bude zvyšovať.

Foto: www.wa.de/nordrhein-westfalen/