Zdá sa, že nedeľňajšie voľby v Nemecku budú napínavejšie, než to vyzeralo ešte pred pár týždňami. Na jednej strane je už prakticky jasné, že Merkelovej CDU/CSU porazí SPD na čele s vyzývateľom Martinom Schulzom. Merkelovej síce preferencie mierne klesajú (v prieskumoch dosahuje okolo CDU/CSU okolo 36 percent, čo je oproti augustu pokles o dve až tri percentá), ale na historické minimá klesá aj SPD (od 20 do 23 percent).

Dramatický súboj sa zvedie o tretie miesto, ktoré by podľa viacerých prieskumov mohla obsadiť protestná a antiutečenecká AfD (Alternatíva pre Nemecko). Tej sa od začiatku roka nedarilo, prehupla sa výraznejšie pod 10 percent, ale čerstvé prieskumy jej opäť dávajú šancu na dvojciferný výsledok.

Volební analytici sú však pri odhade jej výsledku pomerne zúfalí. Pribúda totiž nerozhodnutých voličov, takisto sa zdá, že volebná účasť môže byť vyššia než naposledy. To by za istých okolností mohla byť výhoda pre AfD, ktorá mobilizuje práve masy bývalých nevoličov. 

Prieskumy už dnes vo svojich prepočtoch nadhodnocujú percentá pre AfD oproti tomu, čo v skutočnosti hovoria respondenti, pretože rátajú s tým, že mnohí svoju preferenciu zatajujú.

Preto je možné, že skutočný výsledok AfD môže byť značne nižší, ale aj vyšší, než sú dnešné preferencie okolo 10 až 12 percent. 

Dobrý záver kampane majú aj liberáli (FDP), ktorí pred štyrmi rokmi vypadli z parlamentu. Aj tí v súčasnosti atakujú desať percent, ich 38-ročný líder Christian Lindner púta charizmou aj citom pre niektoré témy, v závere kampane sa usiluje dištancovať od utečeneckej politiky Angely Merkelovej (ale súčasne sa dôrazne vyhraňuje aj voči AfD), aby tak pritiahol na svoju stranu váhajúcich voličov CDU.

Do parlamentu sa dostanú aj Zelení a Ľavica (Die Linke), aj tieto dve strany sa v prieskumoch šplhajú k 10 percentám.   

FOTO TASR/AP 

Takýto pocit házetdeesáckeho déjà vu som nemal už dávno. V mailovej schránke som našiel pozvanie na konferenciu Právny štát alebo právo na pravdu, na ktorej majú koncom septembra vystúpiť traja rečníci, expremiér Vladimír Mečiar, sudca Ústavného súdu Milan Ľalík a exminister spravodlivosti Štefan Harabin.

Podujatie organizuje Iniciatíva 2016 (jej signatármi sú napríklad bývalá poslankyňa HZDS Eva Zelenayová, historik Martin Lacko, kňaz Ján Košiar), ktorá zatiaľ zaujala tým, že minulý rok vyzývala voliť Kotlebovu ĽSNS.

Ešte viac ma zaujali partnerské organizácie tohto podujatia, netušil som, že tieto fosílie javia ešte známky života: NEZES (pamätáte si ešte na toto Nezávislé združenie ekonómov Slovenska, ktoré kedysi zabávalo svojimi predstavami, ako „ozubadliť“ ekonomiku?), Slovakia plus – Korene, Kongres slovenskej inteligencie.

Lenže vôbec nepôjde o návrat do HZDS-praveku, stačí si pozrieť, kto sú mediálni partneri podujatia: Rostasov Zem a vek, Hlavné správy či infovojna.sk.

Alternatívne médiá tak nadväzujú na duchovné dedičstvo niekdajšieho vládneho denníka Slovenská republika, to, čím bol v 90. rokoch Ján Smolec, dnes stelesňuje fotogenickejší Tibor Eliot Rostas.

Na snímke predseda HZDS-ĽS Vladimír Mečiar a vpravo minister spravodlivosti Štefan Harabin počas 20. schôdze NR SR 27. marca 2008 v Bratislave. FOTO TASR – Martin Baumann

Slovenskí biskupi sa ohradili proti prezentovaniu symbolov a zástav politických strán a hnutí na púťach.

Pred minulotýždňovou národnou púťou v Šaštíne-Strážach pri príležitosti slávnosti Sedembolestnej Panny Márie bratislavský arcibiskupský úrad vydal stanovisko, v ktorom konštatoval, že púť je duchovnou udalosťou, a teda „tu nie je priestor pre prezentovanie symbolov politických strán, zástav, vlajok a podobne“.

Podobné stanovisko vydal pred levočskou púťou v júli spišský diecézny biskup. „Úctivo žiadam všetkých účastníkov tohtoročnej levočskej púte, aby sa v priestore Mariánskej hory zdržali prezentovania zástav, symbolov, tlačovín a nepropagovali politické strany, hnutia. Také aktivity sú znevážením duchovnej podstaty významného kresťanského podujatia,“ uviedol biskup Štefan Sečka.

Foto – TASR/Martin Palkovič