Zdá sa, že po politicky turbulentných mesiacoch prichádza aspoň chvíľková fáza pokoja. Najnovší prieskum agentúry Focus už neprináša oproti minulým sondážam žiadne prekvapenia, opozícia ostáva v podstate na rovnakých pozíciách ako pred odchodom Fica a Kaliňáka. Pomalý pohyb smerom nahor zaznamenávajú nové strany, Progresívne Slovensko (3,9 percenta) a Spolu (2,9 percenta), kde sa v tejto chvíli nedá odhadnúť, či už dosiahli strop, alebo ešte môžu rásť. To je však pred možným nástupom Andreja Kisku do straníckej politiky aj tak celkom zbytočná debata.

Najväčšia spokojnosť tak teraz zrejme vládne v Smere, ktorý sa v marci po dvojnásobnej vražde a správach o prepojení ľudí z Úradu vlády na taliansku mafiu prepadol o päť percent a bolo otázkou času, kedy padne hlbšie pod 20 percent. To sa zatiaľ nekoná, Smer ťaží z popularity premiéra Pellegriniho, takže aj líder strany Fico sa so ziskom okolo 22 percent môže pred straníkmi tváriť, že to najhoršie je za nimi. 

V zóne ohrozenia je naďalej Bugárov Most-Híd, ešte minulý rok mával v prieskumoch aj okolo sedem percent, tento rok je podľa Focusu stále len pár desatín nad piatimi percentami.

Samozrejme, toto všetko sú len prieskumy, v skutočnosti je dnes väzba medzi stranami a deklarovanými voličmi oveľa slabšia než pred rokmi, aj preto treba tieto merania nálad interpretovať s oveľa väčšou opatrnosťou. Keby sa reálne voľby konali trebárs aj budúci víkend, je možné, že by došlo k takému preskupeniu voličských más, že by sme pri pohľade na výsledky volieb žasli rovnako ako naposledy v marci 2016. 

FOTO TASR - Martin Baumann

Vojnové reportérky Lenka Klicperová a Markéta Kutilová vycestovali do Sýrie do oblastí tesne hraničiacich s územiami, ktoré ešte stále ovláda Islamský štát. Ich reportáž v pondelok odvysielala Česká televízia.

Sýria je dnes rozdelená na oblasti kontrolované Asadovým režimom s podporou Ruska a Iránu, severovýchodnú časť kontrolujú Sýrske demokratické sily (SDF), ktorým velia Kurdi s podporou USA a Francúzska, severozápadnú časť ovládajú sunitskí povstalci s podporou Turecka a Islamskému štátu zostali už iba menšie ostrovčeky na východe krajiny. Podľa príslušníka SDF, s ktorým sa reportérky rozprávali, v ISIS zostalo päť- až šesťtisíc bojovníkov. Navyše sa aj na už oslobodených miestach nachádza ešte viacero spiacich príslušníkov ISIS.

Z východosýrskeho mesta Deir ez-Zor, ktoré bolo niekoľko rokov pod nadvládou ISIS, sa reportérky s ozbrojeným sprievodom vybrali smerom k mestu Hadžín ešte pod kontrolou ISIS. Prechádzali oblasťami s konzervatívnymi kmeňmi, pár kilometrov od domov džihádistov, raz na ich auto aj vystrelili. Nakoniec sa dostali na pozíciu približne 500 metrov od miest ovládaných ISIS. Miestne jednotky SDF tu tvorí kresťanská brigáda zložená hlavne z arménskych a asýrskych kresťanov.

„Tým, že Sýrske demokratické sily kontrolujú 70 percent ropných vrtov a polí vo východnej Sýrii, tak sa, samozrejme, stávajú dôležitejším hráčom celého doterajšieho konfliktu,“ hovorí v reportáži Lenka Klicperová.

Islamský štát bude v blízkych týždňoch či mesiacoch podľa reportérok definitívne porazený, ale vojna sa tým zďaleka nekončí, pretože v oblasti pokračuje súperenie mocností, a tým aj utrpenie civilistov.

Reprofoto: ceskatelevize.cz

Od sobotnej premiéry môžu návštevníci Činohry SND vidieť na jej doskách divadelnú adaptáciu románu Vojna a mier Leva Nikolajeviča Tolstého. Keby sa nenašiel žiadny iný dôvod, tak sa to oplatí vidieť už len kvôli tomu, aký majstrovský výkon predstavuje vtesnať 1400-stranový román (v dvojzväzkovom vydaní, ktoré vyšlo minulý rok v Ikare) do trojhodinového predstavenia (aj s prestávkou).

Les postáv, ktorými je zaľudnená románová predloha o Napoleonovej invázii do Ruska na začiatku 19. storočia, bol pre potreby divadelnej hry zredukovaný na asi dva tucty kľúčových charakterov. V ich prostriedku sa nachádza Ján Koleník ako Andrej Bolkonskij.

V hre však najviac exceluje Milan Ondrík ako Pierre Bezuchov. Od čias svojho účinkovania v Paneláku sa Ondrík pôsobivo posunul ku komplexnejším charakterom. A je v tom divácky dôveryhodný. Stačí spomenúť jeho účinkovanie vo vlaňajšom filme Únos, kde stvárnil postavu šéfa tajnej služby. Podľa správy týždenníka Plus 7 dní si má Ondrík zahrať aj Milana Rastislava Štefánika v pripravovanom filme k blížiacej sa storočnici generálovho skonu.

Dobre zvolená bola aj jedna z hlavných ženských postáv, Monika Potokárová ako Nataša Rostovová, rozmarná dievčina na hranici detstva a dospelosti. Možno trochu nadbytočným prvkom hry boli akurát úryvky z Tolstého odťažitých filozofujúcich úvah, čítaných Robertom Rothom ako rozprávačom. No beriem, že bez nich by to nebola Vojna a mier. Ocenia ich aspoň nadšení tolstojovci...

Či už ide o Bedárov Victora Huga, Pani Bovaryovú Gustava Flauberta, Dostojevského Bratov Karamazovcov alebo Tolstého Vojnu a mier – do mnohovrstevných realistických diel svetovej literatúry 19. storočia človek najlepšie prenikne tak, že sa k nim opakovane vracia. Nestačí jednorazová konzumácia. Dobré je prečítať si knihu, zájsť na dielo do divadla, pozrieť si aspoň jednu-dve filmové adaptácie. Spoznávať dielo z viacerých strán a tak naplno nechať na seba pôsobiť jeho hĺbku.

Tým, ktorí Vojnu a mier ešte nečítali, môže divadelná adaptácia na pôde SND dodať prvotnú predstavu o základnej štruktúre, esencii a hlavných postavách diela. Ja som napríklad zatúžil po návšteve predstavenia pozrieť si výpravnú filmovú Bondarčukovu verziu z roku 1967.   

Na snímke herec Milan Ondrík (Pierre Bezuchov) počas tlačovej konferencie Činohry Slovenského národného divadla (SND) k premiére inscenácie adaptácie románu Leva Nikolajeviča Tolstého Vojna a mier v Bratislave 7. júna 2018. FOTO TASR – Marko Erd