Pápež František vymenoval za nového sekretára Kongregácie pre náuku viery jej doterajšieho podsekretára Giacoma Morandiho.

Po tom, čo na začiatku júla vybral za prefekta vieroučnej kongregácie Luisa Francisca Ladariu Ferreru, ktorý dovtedy zastával pozíciu sekretára, má kľúčový vatikánsky úrad nové vedenie.

Z podsekretára sa tak stal sekretár a zo sekretára prefekt. V dôsledku týchto posunov vypadol z hry doterajší šéf kongregácie Gerhard Ludwig Müller, ktorý bol známym kritikom súčasnej hlavy cirkvi.

Nový sekretár Morandi má 51 rokov, pochádza z talianskej Modeny a je odborníkom na biblické vedy. Študoval na Pápežskom biblickom inštitúte a Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme. Na Kongregácii pre náuku viery pôsobil ako podsekretár od roku 2015.

S menovaním za sekretára ho pápež zároveň povýšil do hodnosti arcibiskupa.

Foto - Youtube

Peter Dubovský, Ján Bystriansky, Peter Nákačka a Jacek Oniszczuk. To sú mená štyroch kňazov, ktorí v utorok utrpeli vážne zranenia pri výstupe na Mont Blanc. Traja slovenskí a jeden poľský kňaz hospitalizovaní v nemocnici Parini di Aosta na severe Talianska sú už mimo ohrozenia života.

Najhoršie dopadol poľský jezuita Oniszczuk, profesor teológie na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme, ktorého dnes preložili z resuscitačného oddelenia na oddelenie hrudnej chirurgie a podľa odhadu lekárov zostane v nemocnici minimálne desať dní.

„Odkážte, že ďakujeme všetkým, ktorí sa za nás modlili, a aj tým, o ktorých nevieme, ale boli nám duchovne na pomoci,“ odkázal cez Vatikánsky rozhlas Peter Dubovský, ktorý pôsobí ako dekan Pápežského biblického inštitútu v Ríme.

Práve on sa ako prvý prebral z bezvedomia po tom, čo štvorica istená spoločným lanom spadla z 50-metrovej výšky zo žulového masívu Grandes Jorasses. Podľa Vatikánskeho rozhlasu Dubovský o druhej po polnoci telefonicky privolal záchranárov, ktorým sa však pre hustú tmu a hmlu nepodarilo pristáť.

Jezuita Dubovský spolu so spišským kňazom Jánom Bystrianskym, ktorí na tom boli najlepšie, sa tak sami pustili do záchrany ďalšieho spišského kňaza Petra Nákačku a Poliaka Oniszczuka, ktorý spočiatku nejavil známky života a museli ho resuscitovať. Oboch preniesli do neďalekého bivaku, kde ich zabalili do prikrývok a udržiavali v teple, až kým sa ráno nepodarilo záchranárom pristáť.     

K nešťastiu došlo na finálnom úseku celodennej trasy, keď kňazi zdolávali poslednú skalnú stenu vo výške 3 810 metrov. Podľa Dubovského sa všetci štyria na cestu starostlivo pripravili a mali dobrú aklimatizáciu. Celý čas išli v jednej skupine a venovali maximálnu pozornosť plnému isteniu, pričom dávali prednosť zlaňovaniu, ktoré je menej nebezpečné ako lezenie.

Skala, ktorú si vybrali na upevnenie lana pre posledný zjazd, však počas zlaňovania nečakane povolila a všetci štyria sa ocitli vo voľnom páde. Dubovský, ktorého počas pádu zasiahla do ľavej ruky letiaca skala, uviedol, že o záchrane životov rozhodol dopad na snehový svah, po ktorom sa kĺzali smerom k plošinke bivaku. Keby dopadli o 20 metrov ďalej, ocitli by sa na opačnom zráze smerujúcom do rokliny.

Ilustračné foto – TASR/AP

Štyria slovenskí redemptoristi budú pokračovať v službe misionárov milosrdenstva, hoci sa mimoriadny Rok milosrdenstva skončil. 

Rozhodol o tom pápež František dekrétom, ktorý tieto dni prišiel do pošty spomínanej štvorici rehoľných kňazov. 

Pátri Michal Zamkovský, Peter Hertel, Jozef Mihok a František Boldy tak zostávajú „misionári milosrdenstva“ až do odvolania. 

V praxi to znamená, že môžu naďalej rozhrešovať nasledujúce hriechy (ktoré za bežných okolností môže rozhrešovať iba Apoštolská stolica): 

Znesvätenie konsekrovaných eucharistických spôsobov tým, že sú odnesené a uchovávané so svätokrádežným cieľom.

Použitie fyzického násilia proti rímskemu veľkňazovi.

Rozhrešenie spolupáchateľa v hriechu proti šiestemu prikázaniu. (Ide o delikt, ktorý spočíva v tom, keď kňaz zhreší so ženou a následne ju z toho rozhreší. Takéto konanie kňaza môže za bežných okolností rozhrešiť len pápež)

Priame porušenie spovedného tajomstva.

Zaznamenávanie pomocou akéhokoľvek technického prostriedku toho, čo povedal spovedník alebo kajúcnik pri sviatostnej spovedi (či už pravej alebo falošnej), alebo rozširovanie takéhoto záznamu pomocou spoločenských komunikačných prostriedkov.

„Vo svetle duchovného ovocia, ktoré priniesla služba misionárov milosrdenstva počas nedávno ukončeného mimoriadneho Svätého roka milosrdenstva, Svätý Otec rozhodol, že táto chúlostivá služba, ktorá je prejavom Božieho milosrdenstva a pastoračnej starostlivosti Cirkvi, bude pokračovať ďalej – až kým nepríde nové usmernenie – „ako konkrétny znak toho, že milosť svätého roku je v rozličných častiach sveta naďalej živá a účinná“ (apoštolský list Misericordia et misera, 9),” napísal spomínaným kňazom v dekréte predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie Rino Fisichella. 

(Foto: časť dekrétu o predĺžení mandátu misionárov milosrdenstva)