Keď som včera písal, že Mayová možno stojí pred svojou politickou popravou, sám som nečakal, že udalosti naberú taký rýchly spád. Dnes ráno totiž počet poslancov konzervatívnej strany, ktorí písomne vyjadrili nedôveru svojej premiérke, dosiahol číslo 48, teda 15 percent. To automaticky aktivovalo hlasovanie o vyslovení nedôvery predsedníčke konzervatívnej strany.

Na to, aby sa Mayová udržala, potrebuje dôveru 159 konzervatívnych poslancov z celkového počtu 317. Očakáva sa však, že ak bude hlasovanie veľmi tesné a hlasy v jej prospech len zľahka presiahnu požadovanú hranicu, tak premiérka sama odstúpi zo svojej funkcie.

Je len ťažké si predstaviť, ako by mohla vládnuť v takomto náročnom čase s vedomím, že jej nedôveruje trebárs 45 percent vlastných poslancov. Opäť však treba zdôrazniť, že ak Mayovej odvolávanie neuspeje a ona sa rozhodne zotrvať vo funkcii, jej vnútrostranícki kritici by po opätovnom odvolávaní Mayovej už nemohli siahnuť počas celého ďalšieho roka.

Mayovú dnešné večerné hlasovanie zasiahne vo veľmi citlivom čase, keďže len včera cestovala po európskych hlavných mestách a hľadala podporu pre ústupky v uzavretej brexitovej dohode. Na dnes mala naplánovanú návštevu Dublinu, ktorú musí odložiť. Mayová v krátkom prejave vyhlásila, že sa nevzdáva a večer zabojuje o dôveru. Podporu jej vyslovili temer všetci členovia vlády. Premiérka zdôraznila, že ak dôjde k jej výmene, kvôli časovému tlaku bude musieť nový predseda vlády pozastaviť účinnosť či úplne stiahnuť článok 50 o výstupe z EÚ. Takto dôjde k minimálne ďalšiemu odkladu brexitu.

Medzi 48 poslancami, ktorí navrhujú jej odstúpenie, sú úplne všetci tvrdí brexiteri, ktorí sa aj týmto krokom snažia zvrátiť brexit želaným smerom. Či sa im to podarí, je otázne, keďže zvonku sa zdá, že v rámci konzervatívnej strany neexistuje jednota, akou cestou ísť ďalej. Jedna aj druhá strana sa tak musí uchádzať o podporu opozície, ktorá je naklonená skôr mäkkému brexitu. Situácia okolo odchodu z EÚ skĺzava do ešte väčšej krízy a chaosu a nikto dnes netuší, ako sa z toho Británia dostane.    

Na snímke Boris Johnson, exminister zahraničia, zástanca tvrdého brexitu a kritik britskej premiérky, ktorý by ju rád nahradil, za ním premiérka Theresa Mayová. FOTO TASR/AP

Takmer 23 miliónov Francúzov sledovalo v pondelok večer 13-minútovú deklaráciu prezidenta Macrona, ktorej cieľom bolo uspokojiť požiadavky „žltých viest“ a zastaviť tak blokády a manifestácie v krajine. Okrem iného zaznelo v prvej časti prejavu aj priznanie si vlastných chýb pri pretláčaní niektorých reforiem a pri komunikácií s verejnosťou („... viem, niektorých z vás som zranil svojimi rečami“).

V druhej časti oznámil prezident viacero opatrení, z ktorých niektoré majú mať okamžitý finančný dosah na slabšie sociálne vrstvy. Ide predovšetkým o zvýšenie minimálneho platu o 100 eur mesačne bez dosahu na odvody zamestnávateľa, zrušenie zdanenia nadčasov a zrušenie navýšenia sociálnych odvodov pre dôchodcov s dôchodkom nižším ako 2 000 eur. Ponechal však v platnosti reformu milionárskej dane, ktorá je vnímaná ako silne nespravodlivá a kvôli ktorej mu prischla nálepka „prezident bohatých“.

Hoci ponúkané ústupky budú stáť štátnu pokladnicu okolo 11 miliárd, z ich dodatočnej analýzy vychádza, že nie sú až také výrazné. Napríklad nárast platového minima vo výške 20 eur bol už predtým súčasťou rozpočtu na rok 2019. Zvyšných 80 eur bude doplácaných ako sociálna dávka, ktorá tiež už existuje a prezident len urýchlil jej revalorizáciu. Nezdanené nadčasy zaviedol už Sarkozy a boli zrušené Hollandom, práve keď bol jeho poradcom Macron. Pokiaľ ide o dôchodcov, hranica pre zrušenie navýšenia odvodov je v skutočnosti len posunutá z 1 200 na 2 000 eur. Nielenže neprináša nič nové vrstvám s minimálnym príjmom, ale opäť ponecháva bokom asi 30 % dôchodcov.

Podľa prvých reakcií sa zdá, že ponúkané ústupky mierne oslabili odhodlanie manifestujúcich, hnutie má však stále väčšinovú podporu verejnosti. Pre niektorých hovorcov „žltých viest“ sú ponúkané opatrenia nedostatočné nielen pre hore uvedené dôvody, ale aj preto, že medzičasom sa ich požiadavky už rozrástli a majú aj politický charakter. Patrí medzi ne napríklad odstúpenie Macrona, zorganizovanie referenda o jeho hospodárskej politike či posilnenie priamej demokracie vytvorením ľudového parlamentu. Sú tiež náznaky, že samotné hnutie sa začína viac koordinovať, čím by si vytvorilo väčší tlak práve na politické zmeny.

Už najbližšia sobota ukáže, či sa prezidentovi podarilo rozdeliť hnutie a väčšina „žltých“ skončí s blokádami alebo či bude musieť ponúknuť ešte viac.

Foto: Na snímke z videa francúzsky prezident Emmanuel Macron počas mimoriadneho prejavu k národu po násilných protestoch tzv. žltých viest vo Francúzsku, v Elyzejskom paláci v Paríži 10. decembra 2018. (TASR/AP)

Pred sto rokmi sa v Kislovodsku narodil ruský spisovateľ a disident Alexander Solženicyn. Zaujímavý bol nielen ako kritik komunistického totalitného režimu. Upozorňoval tiež, že aj slobodné spoločnosti sú ohrozené stratou duchovnosti. A tým je jeho odkaz veľmi aktuálny.

Tento rok sme si tiež pripomenuli 10. výročie Solženicynovho úmrtia a 40. výročie jeho svetoznámeho prejavu, ktorý odznel v roku 1978 na Harvarde. Jeho slovenské znenie sa dá nájsť na webe časopisu Kritika&Kontext TU.

O význame a okolnostiach tohto prejavu sme na Postoji tiež písali na tomto mieste.

Pre tých, ktorí vedia po anglicky, americký konzervatívny portál National Review dnes zverejnil tiež prepis Solženicynovho prejavu s názvom Ľudia zabudli na Boha, ktorý predniesol v roku 1983, keď mu v Londýne udelili prestížnu Templetonovu cenu. Prejav možno nájsť TU.   

V roku 1970 Solženicynovi udelili tiež Nobelovu cenu za literatúru. Jeho najznámejšie diela sú Jeden deň Ivana Denisoviča či Súostrovie Gulag.

Ruský spisovateľ a disident Alexander Solženicyn. FOTO – TASR/AP