Arcibiskupa Cyrila Vasiľa posiela Vatikán do Košíc

Arcibiskupa Cyrila Vasiľa posiela Vatikán do Košíc

Doterajší sekretár Kongregácie pre východné cirkvi bol vymenovaný za apoštolského administrátora sede plena Košickej eparchie.

Doterajší sekretár Kongregácie pre východné cirkvi bol vymenovaný za apoštolského administrátora sede plena Košickej eparchie.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Dnes treba vedieť

TASR
• pred 1 hod
Podľa Jána Kubiša treba rozlišovať medzi pochopiteľným hnevom ľudu a vandalizmom politických manipulátorov. Podľa Jána Kubiša treba rozlišovať medzi pochopiteľným hnevom ľudu a vandalizmom politických manipulátorov.
Čítať článok
TASR
• pred 1 hod
"V žiadnom prípade neprinúti, ale hlavne nemotivuje lekárov ostať na Slovensku a našim pacientom nezlepší zdravotnú starostlivosť. Je dôkazom niečoho omnoho závažnejšieho," uviedol o návrhu prezident Slovenskej lekárskej komory. "V žiadnom prípade neprinúti, ale hlavne nemotivuje lekárov ostať na Slovensku a našim pacientom nezlepší zdravotnú starostlivosť. Je dôkazom niečoho omnoho závažnejšieho," uviedol o návrhu prezident Slovenskej lekárskej komory.
Čítať článok
TASR
• pred 4 hod
Pred senátom Špecializovaného trestného súdu dnes pokračuje súdne pojednávanie vo veci vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Pred senátom Špecializovaného trestného súdu dnes pokračuje súdne pojednávanie vo veci vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Čítať článok
TASR
• pred 4 hod
Mimo Číny boli hlásené aj dva prípady v Thajsku a jeden v Japonsku. Mimo Číny boli hlásené aj dva prípady v Thajsku a jeden v Japonsku.
Čítať článok
TASR
• pred 4 hod
Cyprus, naopak, nazval Turecko pre jeho ťažbu ropy a zemného plynu na cyperskom pobreží „pirátskym štátom“ . Cyprus, naopak, nazval Turecko pre jeho ťažbu ropy a zemného plynu na cyperskom pobreží „pirátskym štátom“ .
Čítať článok
TASR
• pred 4 hod
Chárov Boston podľahol v Pittsburgu 3:4, Halák kryl 18 z 22 striel. Chárov Boston podľahol v Pittsburgu 3:4, Halák kryl 18 z 22 striel.
Čítať článok

Krátke správy z redakcie

• pred 1 d

V nedeľu (19. 1. 2020) je opäť evanjelium o Ježišovom krste v Jordáne. Pred týždňom (v nedeľu Ježišovho krstu) to...

V nedeľu (19. 1. 2020) je opäť evanjelium o Ježišovom krste v Jordáne. Pred týždňom (v nedeľu Ježišovho krstu) to bolo v Matúšovej verzii (Mt 3.13-17), túto nedeľu je to v Jánovej verzii (Jn 1,29-34),...

Ján Duda
Ján Duda
• pred 1 d

V nedeľu (19. 1. 2020) je opäť evanjelium o Ježišovom krste v Jordáne. Pred týždňom (v nedeľu Ježišovho krstu) to bolo v Matúšovej verzii (Mt 3.13-17), túto nedeľu je to v Jánovej verzii (Jn 1,29-34), ktorá má svoje zvláštnosti. Tri poznámky pre možnú interpretáciu a duchovné posolstvo.

(1) Prvou zvláštnosťou Jánovej verzie je, že Ján Krstiteľ nazval Ježiša „Božím Baránkom“ (Jn 1,29). To pripomína „veľkonočného baránka“, ktorého krv zachránila vyvolený Boží ľud v čase, keď Boh „bil“ Egypt, oslobodil ho zo zajatia a umožnil vykročiť do prisľúbenej krajiny. 

Môže to však znamenať aj Božieho služobníka, ktorý ako baránok „vzal na seba naše hriechy“ a všetko zlo ľudstva, aby ho odstránil a zahladil. V tomto zmysle píše o Mesiášovi prorok (Iz 53,4-12). Zdá sa, že posolstvo tejto interpretácie spočíva v tom, aby sme uznali a uverili v Ježiša, že je Bohom poslaný oslobodiť nás od našich hriechov a utrpenia, aby sme vykročili na cestu do Božej krajiny!

(2) Druhou zvláštnosťou je fakt, že Ján Krstiteľ povedal, že Boží Baránok sníma „hriech sveta“. Nepovedal, že sníma „hriechy sveta“, ale „hriech sveta“! Povedal to v singulári. Zdá sa, že Ján Krstiteľ tu hovorí o radikálnom hriechu sveta (ľudstva), o neviere a odmietaní Božieho Syna (Ravasi, s. 219). Žiada sa zopakovať: v nikom inom však niet spásy!

(3) Treťou zvláštnosťou je dôraz na svedectvo: Ján vydal svedectvo o Ježišovi! A svoje svedectvo opiera o toho, ktorý ho poslal a mu to povedal. Zdá sa, že Ján Krstiteľ mal jasné presvedčenie/povedomie o svojom poslaní. Bolo mu jasné, že toto poslanie mu bolo dané „zhora“. A tak vydáva svedectvo o Ježišovi. Toto nám pripomína, či aj my máme jasno vo svojom povolaní? Alebo či sa ešte len sami v sebe hľadáme? 

Požehnanú druhú cezročnú nedeľu prajem všetkým.

 

Foto: Baránok (www.umelecka-drevorezba.sk)

• pred 2 d

Prezidentka Zuzana Čaputová zdržuje normálny ústavný proces. Národná rada SR rozhodla už dvakrát, v marci a v novembri 2019, že...

Prezidentka Zuzana Čaputová zdržuje normálny ústavný proces. Národná rada SR rozhodla už dvakrát, v marci a v novembri 2019, že Istanbulský dohovor nehodlá odsúhlasiť. Po takomto rozhodnutí parlamentu niet inej cesty, než oznámiť Rade Európy,...

Vladimír Palko
Vladimír Palko
• pred 2 d

Prezidentka Zuzana Čaputová zdržuje normálny ústavný proces. Národná rada SR rozhodla už dvakrát, v marci a v novembri 2019, že Istanbulský dohovor nehodlá odsúhlasiť. Po takomto rozhodnutí parlamentu niet inej cesty, než oznámiť Rade Európy, že Slovenská republika sa nestane zmluvnou stranou dohovoru. Mala by to urobiť prezidentka, čo jej najnovšie navrhuje aj vláda.

Šokujúce je, ako prezidentka zdôvodňuje svoje zdržiavanie. Dnes uviedla, že „Národná rada SR by mala vyjadriť buď súhlas, alebo nesúhlas s týmto dohovorom. To sa nestalo.“

To že sa nestalo? Národná rada v uznesení z novembra jasne hovorí, že Slovenská republika sa nemá stať zmluvnou stranou dohovoru. Ak to nie je vyjadrením nesúhlasu, tak čo to je?

Parlament jasne povedal, že dohovor neodsúhlasí, a bez vôle parlamentu medzinárodná zmluva platiť nemôže. To sú princípy demokracie a právneho štátu, ktoré pani prezidentka tak často berie do úst. Pani prezidentka však robí prieky tam, kde je všetko jasné, a kriví jazyk.

Foto: Z. Čaputová/FB

• pred 2 d

L'Espresso prináša v najnovšom čísle rozhovor s Ivanom Krastevom, bulharskou hviezdou dnešných intelektuálnych salónov. Liberál Krastev...

L'Espresso prináša v najnovšom čísle rozhovor s Ivanom Krastevom, bulharskou hviezdou dnešných intelektuálnych salónov. Liberál Krastev o viacerých témach rozmýšľa inak ako taliansky liberálny týždenník, v ktorom sa neraz píše o...

Martin Hanus
Martin Hanus
• pred 2 d

L'Espresso prináša v najnovšom čísle rozhovor s Ivanom Krastevom, bulharskou hviezdou dnešných intelektuálnych salónov. Liberál Krastev o viacerých témach rozmýšľa inak ako taliansky liberálny týždenník, v ktorom sa neraz píše o Salvinim ako o fašistovi.

Krastev hovorí, že pravicový aj ľavicový populizmus priniesol návrat primátu politiky. Vysvetľuje to na príklade migrácie, kde tradičná politická elita hovorila, že sa s tým vlastne nedá nič robiť. „Pravicoví populisti však povedali, dokážeme to spraviť. Nie je dôležité, či to tak celkom bolo, ale bol to návrat k politike. Pretože politika znamená voliť vlády, ktoré prinesú rozdiel, v dobrom aj v zlom. Môžeme populistov kritizovať, koľko chceme, ale vďaka nim sa navrátil diskurz o politike.“

Pre Krasteva je zaujímavým študijným prípadom aj samotné Taliansko, kde proti sebe narazili dva typy populizmu zľava (Hnutie piatich hviezd) aj sprava (Salviniho Liga), sám je však presvedčený, že zo zrážky pravicového a ľavicového populizmu vyjde víťazne pravica. L´Espresso, ktoré v posledných mesiacoch usilovne hľadá odpoveď, ako by ľavica a liberáli mohli poraziť Salviniho, sa zdesene pýta: „Perché?“ (Prečo?) Podľa Krasteva je to vec symbolov, je jednoduchšie zablokovať dve lode migrantov než garantovať základný príjem občanov (čo bol hlavný žolík Hnutia piatich hviezd). „Navyše, keď už ľudia nedôverujú ničomu, je jednoduchšie uveriť múdrosti lídra než múdrosti histórie. (…) Možno čelíme problému konca osvietenstva a idey pokroku. Kedysi sme boli presvedčení, že demokracia a materiálny aj znalostný pokrok sú nerozlučne späté a že čím bude väčšia volebná účasť, tým väčšmi vzrastú šance pre progresívne sily. Dnes je to tak, že čím je vyššia volebná účasť, tým menšiu šancu na víťazstvo má ľavica.“

L´Espresso sa preto pýta, či ľavica stratila svoj univerzálny charakter. Krastev odpovedá príkladom z kultúry: „Ak by som dnes ja biely muž napísal román o príbehu imaginárnej lesbickej protagonistky s čiernou pleťou, povedali by mi: ,Ty predsa nemôžeš hovoriť o príbehu, ktorý nie je tvojím.‘ To je atmosféra, v ktorej žijeme.“ Kedysi sa sporilo o to, komu patrí budúcnosť, dnes sa sporí o to, kto je obeťou, čo je podľa Krasteva hlavná zbraň v rukách pravice. „Skupiny, ktoré boli vo väčšine (napríklad bieli pracujúci v USA), majú strach z toho, že sa stanú menšinami. Preto sa dnes správajú ako utláčaná menšina. Z týchto obáv vyviera aj identitárna obsesia.“

Ivan Krastev tiež poukazuje na silu nostalgie: podľa nedávneho prieskumu si 67 percent Európanov myslí, že predtým bol život lepší, v Taliansku si to myslí až 77 percent ľudí. Ako Krastev hovorí, jeden bulharský priateľ a spisovateľ práve píše román, v ktorom sa európski lídri rozhádajú na tom, ako má vyzerať budúcnosť. Preto sa dohodnú, že je lepšie vrátiť sa do minulosti, len sa nevedia dohodnúť, do ktorej dekády by sa vrátili najradšej. „Pre mňa osobne bol rok 1989 tým najlepším, pretože to bol rok, v ktorom boli nádeje najväčšie a všetky možnosti sa zdali otvorené. Najlepším obdobím nie je to, ktoré ponúka najlepšie podmienky pre život, ale to, ktoré prináša najväčšie nádeje. A to je to, čo nám teraz chýba.“

Foto, Institute for Human Sciences, Viedeň

Bödör na súde poprel sledovanie novinárov. Nasleduje výpoveď Haščáka

Pred senátom Špecializovaného trestného súdu dnes pokračuje súdne pojednávanie vo veci vraždy noviná...

Pred senátom Špecializovaného trestného súdu dnes pokračuje súdne pojednávanie vo veci vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírove...

Mikolášik z KDH: Vláda zlyhala, máme alternatívu

Marcel Mikolášik je kandidátom KDH na poslanca Národnej rady. Vo voľbách 29.2. kandiduje z miesta č....

Marcel Mikolášik je kandidátom KDH na poslanca Národnej rady. Vo voľbách 29.2. kandiduje z miesta č.25. Ako odborník na financie a spoluvydavateľ port...

Počuj, a nevolá Pán aj teba? Dnes sa takto priamo bojíme spýtať mladých

Rozhovor s rehoľníkmi Václavom Hypiusom a Janou Kurkinovou z Konferencie vyšších rehoľných predstave...

Rozhovor s rehoľníkmi Václavom Hypiusom a Janou Kurkinovou z Konferencie vyšších rehoľných predstavených.

Ako nervozita, hnev a smútok vznikajú v bruchu

Naše trávenie je viac ako len stroj na potravu. Je to skôr výkonný superpočítač, ktorý silno ovplyvň...

Naše trávenie je viac ako len stroj na potravu. Je to skôr výkonný superpočítač, ktorý silno ovplyvňuje naše emočné programy.

Krátke správy redakcie

• pred 3 d

Ukrajinský premiér Oleksij Hončaruk dnes na sociálnej sieti oznámil, že prezidentovi Zelenskému ponúkol svoju rezignáciu. Úrad prezidenta to potvrdil.

Hončaruk...

Ukrajinský premiér Oleksij Hončaruk dnes na sociálnej sieti oznámil, že prezidentovi Zelenskému ponúkol svoju rezignáciu. Úrad prezidenta to potvrdil.

Hončaruk vo svojom vyhlásení píše, že tento krok urobil preto, aby sa vyhol akýmkoľvek pochybnostiam o...

Jozef Majchrák
Jozef Majchrák
• pred 3 d

Ukrajinský premiér Oleksij Hončaruk dnes na sociálnej sieti oznámil, že prezidentovi Zelenskému ponúkol svoju rezignáciu. Úrad prezidenta to potvrdil.

Hončaruk vo svojom vyhlásení píše, že tento krok urobil preto, aby sa vyhol akýmkoľvek pochybnostiam o jeho rešpekte a dôvere voči prezidentovi. 

Tento premiérov krok je zrejme reakciou na to, že 15. januára sa objavila nahrávka, v ktorej sa premiér kriticky vyjadruje na adresu prezidenta. Hovorí na nej, že nevie, ako má Zelenskému vysvetliť posilnenie kurzu hrivny, pretože prezident má veľmi primitívne chápanie ekonomických procesov a v jeho hlave je hmla v mnohých otázkach. Premiér tiež povedal, že Zelenský je v ekonomických otázkach úplny ignorant.

Foto: TASR/ AP – Efrem Lukatsky

Lukáš Obšitník
Lukáš Obšitník
• pred 3 d

Christopher J. R. Tolkien, najmladší syn spisovateľa J. R. R. Tolkiena, dnes zomrel vo veku 95 rokov. Po otcovej smrti sa zaslúžil o vydanie viacerých diel, ktoré jeho otec nestihol dokončiť, a bohatý svet Stredozeme tak nezostal len v početných zápiskoch. Po Hobitovi a Pánovi prsteňov čitatelia práve vďaka Christopherovi mohli získať aj Silmarillion, Húrinove deti, Beren a Lúthien, Nedokončené príbehy a 12-zväzkovú Históriu Stredozeme

V roku 2018 vyšlo posledné dielo Pád Gondolinu (minulý rok aj v českom preklade), ktoré Christopher pripravil. Americký spisovateľ Bradley Birzer v článku Dvaja Tolkienovia a jeden lepší svet ocenil, že Christopher, ako bolo jeho dobrým zvykom, okrem starostlivého zozbierania a vyskladania diela aj vždy vysvetlil, čo ktorá časť znamená a aká bola motivácia jeho otca.

Podľa Birzera sa Tolkienove knihy svojou hĺbkou a prepracovanosťou azda dajú prirovnať aj k tým od Homéra, Vergília či Danteho. Podľa neho Tolkienovo dielo „so zrodom niekedy okolo roku 1913 odráža všetky naše obavy a túžby v modernom a postmodernom svete“. 

A keďže jeho dielo poznáme v omnoho väčšej šírke práve vďaka práci jeho syna, platí: „Ak sme v súvislosti s mytológiou Stredozeme hovorili výlučne o J. R. R. Tolkienovi, robili sme vážnu chybu. V skutočnosti treba hovoriť o dvoch Tolkienoch: o J. R. R. a o Christopherovi.“

Requiescat in pace. 

(Niekoľko podcastov o Tolkienovom diele si môžete vypočuť tu.)

Foto: Christopher Tolkien (zdroj: goodreads.com)

Martin Hanus
Martin Hanus
• pred 3 d

Po meraní agentúry AKO je tu v poradí druhý januárový prieskum. Z aktuálnych čísel agentúry Focus vyplýva, že preferencie niektorých strán sú posledné mesiace až pozoruhodne stabilné. KDH sa stále drží okolo 6 percent, ani SaS sa nevie odraziť od piatich percent – ak zoberieme do úvahy štatistickú odchýlku, Hlina ani Sulík si podľa momentálnych nálad voličov nemôžu byť istí vstupom do parlamentu (napríklad KDH je v intervale od 4,3 do 7,6 percenta).

Celkom na hranici zvoliteľnosti osciluje Dankova SNS s 5,1 percentami (od 3,6 do 6,7 percenta), zdá sa, že Dankovi nevychádza nič, čím sa v posledných týždňoch prezentuje, ani samochvála výsledkami vládnutia, ani striedanie emócií hnevu a samoľútosti. Pre progresívcov prináša tento prieskum po AKO menšiu úľavu, podľa Focusu sú PS/Spolu aj Za ľudí na rovnakej úrovni s vyše 10 percentami.

Najväčší pohyb smerom nahor sa podaril ĽSNS, v novembri mala Kotlebova strana 10,3, teraz 13,6 percenta. Naopak, Smer padá na nové dno, 18,7 percenta sú vo Focuse najnižšie preferencie od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Hoci Smer od začiatku januára hýri na sociálnych sieťach nebývalou aktivitou a masívne investuje do šírenia svojich videí, vyšpičkovaná izraelská kampaň neprináša želaný efekt. Ani napumpovaný marketing nevie obrátiť trendy. 

Pri interpretovaní týchto dát však treba istú opatrnosť: preferencie jednotlivých strán v aktuálnom Focuse vyplynuli z odpovedí až 78 percent respondentov, ktorí deklarovali, že sa určite alebo skôr chystajú zúčastniť na voľbách. V poslednom prieskume AKO sa takto vyjadrilo dokonca až 84 percent (!) respondentov.

Zo skúsenosti však vieme, že ide o výrazne nadhodnotené čísla. Aj pred štyrmi rokmi deklarovalo podľa Focusu tesne pred voľbami zhruba 77 percent ľudí, že príde na voľby, napokon sa ich k urnám dostavilo necelých 60 percent, teda zhruba rovnako ako v rokoch 2010 aj 2012. Rovnako i teraz možno rátať s tým, že zhruba pätina z tých, ktorí dnes deklarujú anketárom či vo svojom okolí isté odhodlanie ísť voliť, si napokon 29. februára nájde iný program. Napokon aj tento faktor „neprítomného voliča“ zamáva konečným výsledkom, len je dnes nemožné odhadnúť, akej strane uškodí a akej pomôže.

FOTO TASR – Martin Baumann

Jaroslav Daniška
Jaroslav Daniška
• pred 4 d

V Rusku sa budú meniť mocenské pomery: prezident Putin dnes vyhlásil, že Rusko prijme novú ústavu, ktorá posilní výkonnú zložku moci, prvou inštitúciou zostáva prezident, posilnený má byť aj úrad premiéra a tiež postavenie gubernátorov, čím sa ešte viac zvýrazňuje výkonná zložka moci, mala by sa tiež posilniť kontrolná funkcia parlamentu. Nová ústava bude nadradená všetkým medzinárodným zmluvám, resp. ak budú zmluvy protirečiť ústave, prednosť bude mať ústava štátu. Novým prezidentom by sa mohol stať len občan, ktorý žije 25 rokov v Rusku a nikdy nemal iné než ruské občianstvo. 

Následne po prejave – a v duchu novodobých ruských tradícií tele-demokracie – ruský premiér Medvedev a celá jeho vláda podali demisiu. Od Putina zaznelo formálne poďakovanie aj istý dištanc voči Medvedevovej vláde, keď povedal, že nie všetko sa podarilo. S odchádzajúcúim premiérom už na tento post nepočíta, jeho nelojalitu ale nemožono očakávať, napokon Putin mu ponúkol nižšiu funkciu v bezpečnostnej rade.

Novým premiérom sa má stať Michail Mišustin (ročník 1966), momentálne šéf ruského daňového úradu. Putin očakáva od zmien aj väčší dôraz na rast ekonomiky, rast demografie a ekonomickú konsolidáciu štátu.

Už niekoľko rokov sa špekulovalo, kedy a ako sa začne prezident Putin pripravovať na koniec svojho ústavného mandátu, ktorý vyprší v roku 2024. Tento proces sa práve začal. Zmeny sa ale robia kvôli tomu, aby stabilizovali a posilnili Putinovu moc. Podľa prvých signálov Putin pokračuje vo svojej línii insularizmu, čiže chápania Ruska ako ostrova, ktorý je civilizačne odlišný (tzv. civilisation-state) od Západu aj Ázie a pragmaticky nadväzuje vzťahy podľa výhodnosti. Zaujímavo o tom pred časom písal Pawel Rojek, jeho text je možné nájsť tu.

Ilustračné foto: A. Fyodoroff/flickr.com

• pred 7 d

Cez víkend sa konal jubilejný 20. ročník Plesu v opere. Jeho usporiadatelia majú radi, keď sa hovorí o dobročinnom Plese v opere. Veľkolepé...

Cez víkend sa konal jubilejný 20. ročník Plesu v opere. Jeho usporiadatelia majú radi, keď sa hovorí o dobročinnom Plese v opere. Veľkolepé plesy k spoločenskému životu patria, takže kritizovať plesy vo všeobecnosti je hlúposť či primitívnosť. Plesy môžu aj...

Eva Čobejová
Eva Čobejová
• pred 7 d

Cez víkend sa konal jubilejný 20. ročník Plesu v opere. Jeho usporiadatelia majú radi, keď sa hovorí o dobročinnom Plese v opere. Veľkolepé plesy k spoločenskému životu patria, takže kritizovať plesy vo všeobecnosti je hlúposť či primitívnosť. Plesy môžu aj kultivovať spoločnosť. Problémom je skôr tradícia tohto konkrétneho Plesu v opere.

Usporiadateľ plesu mal od začiatku ambíciu zhromaždiť na tomto mieste čosi ako elitu spoločnosti. No nie celkom sa to darilo, v pamäti utkvel totiž najmä Marian Kočner, ktorý býval pravidelným hosťom. A nebol jedinou pochybnou osobou, ktorá sa na ples dostala. Aj preto ples stratil punc elity a skôr bol vnímaný ako ples smotánky, teda rôznych vážených, ale aj podivných celebrít, ktoré sa túžili predviesť. A nejako si vybavili, aby ich pozvali. Usporiadatelia si postupne začali uvedomovať tento problém. Museli vnímať aj odpor, ktorý preto ples vzbudzoval. Poznám dokonca aj človeka, ktorý práve pre tento ples odišiel z Orangeu ku konkurencii. A možno nebol jediný.

Usporiadatelia preto teraz neustále zdôrazňujú dobročinný charakter podujatia. Zakaždým opakujú množstvo vyzbieraných peňazí a opisujú nemocnice či školy, ktoré treba z ich pohľadu podporiť. Zjavne sa začal meniť aj výber ľudí. Takmer sa vytratili politici, hoci Boris Kollár ani teraz nemohol chýbať. Pribudli športovci (aj hendikepovaní), lekári, vedci, ľudia z tretieho sektora. A popri nich zopár modeliek, hercov či moderátorov. Aby si aj bulvár prišiel na svoje (bolo mi trochu ľúto vážených vedkýň, ktoré bulvárna módna polícia tvrdo kritizovala, predsa len nie každý športovec či vedec dokáže vo vizáži konkurovať modelkám či hercom).

Napraviť meno tomuto plesu nebude celkom jednoduché, pretože Marian Kočner naprataný v smokingu je ťažko zabudnuteľný a jeho fotky z tohto podujatia sa vždy škodoradostne objavia práve pred plesom. A najmä v tieto dni je to ešte oveľa citlivejšia záležitosť. Zrejme aj preto usporiadatelia tak urputne zdôrazňujú dobročinnosť plesu. Lenže s hrou na dobročinnosť to už aj prestrelili. Už to začína pripomínať akési vyviňovanie. My nič, my charita.

Príspevok Markízy v hlavnom vysielacom čase priamo z plesu bol najmä o tom, ako sa rozdeľovali vyzbierané peniaze a na čo bude zbierka určená teraz. Akoby ani o samotný ples nešlo, akoby sa tu všetci zišli len preto, aby robili dobročinnosť. Pôsobí to falošne. Je jasné, že keby usporiadateľ plesu Orange Slovensko dal všetky peniaze určené na ples rovno na charitu, asi by to bol štedrejší príspevok. Ale aj dobre zorganizovaný ples má svoju spoločenskú hodnotu, bez ohľadu na dobročinnosť. A rozmach plesov je veľmi pozitívna vec a možno svoj podiel na tom mal aj Ples v opere, ktorý je tu už 20 rokov. Možno aj on prispel k tomu, že sa ľudia túžia pekne obliecť, zabaviť s priateľmi, spoznať nových ľudí, chvíľu si bezstarostne užívať život.

No väčšina smrteľníkov si vstupenky na ples kupuje, a tak nemusí nutne na plese robiť charitu. Orange na ples pozýva a od začiatku si parametre nastavil tak, že jeho pozývací výbor takto určuje, kto je elitou, ktorá si zaslúži pozvánku. To je veľmi háklivá záležitosť. A aj preto bude Ples v opere vždy magnetom pre typy ľudí, ako je Marian Kočner.

FOTO TASR – Pavol Zachar

Pavol Rábara
• pred 7 d

Vo veku 75 rokov zomrel v nedeľu britský filozof, estetik a spisovateľ Roger Scruton. 

Informuje o tom aj denník Guardian s odvolaním sa na oficiálnu stránku Rogera Scrutona. 

Autor početných kníh mal blízky vzťah k Čechám a Slovensku, čo potvrdzuje aj jeho román Zápisky z podzemia. V čase komunizmu Československo opakovane navštívil a pomáhal disidentom, okrem iného aj s podporou bytových prednášok a návštevami zahraničných profesorov a spisovateľov.

V angličtine mu naposledy vyšiel román The Disappeared a kniha o ľavicových mysliteľoch Fools Frauds & Firebrands.

Scruton bol ženatý, mal dve deti. Minulý rok v lete oznámil, že má rakovinu.

Vlani na jar Rogera Scrutona odvolali z neplateného postu poradnej komisie britskej vlády, ktorá mala prispieť k lepšej a esteticky hodnotnejšej výstavbe v Spojenom kráľovstve. Dôvodom boli jeho „neakceptovateľné vyjadrenia“ v rozhovore pre ľavicový týždenník New Statesman. 

S láskavým dovolením Scrutona sme priniesli jeho vyjadrenie k celej kauze, ako ho uverejnil magazín The Spectator. Scruton sa napokon dočkal ospravedlnenia. 

Prečítajte si tiež spomienky Jána Čarnogurského na Johna Finnisa a Rogera Scrutona, ktorý mu v roku 2005 povedal: „My sme vám pomáhali počas komunizmu, ale vy nám to budete musieť vrátiť.“

Foto – Steve Black/Rex/Shutterstock/Profimedia.sk

Naše knihy

Levy prichádzajú
Levy prichádzajú

Prečo Európa a Amerika smerujú k novej tyranii (doplnené vydanie)

Cena u nás: 13,52 €

Ušetríte: 20 %

Krotitelia displejov

Ako vychovať deti, aby zvládli digitálny svet

Cena u nás: 12,15 €

Ušetríte: 15 %

Levy prichádzajú

Prečo Európa a Amerika smerujú k novej tyranii (doplnené vydanie)

Cena u nás: 13,52 €

Ušetríte: 20 %

Krotitelia displejov

Ako vychovať deti, aby zvládli digitálny svet

Cena u nás: 12,15 €

Ušetríte: 15 %

Komentáre a názory

Fico už spomína

Fico už spomína

40 dní do volieb a najsilnejšou politickou emóciou je neistota.

40 dní do volieb a najsilnejšou politickou emóciou je neistota.

Politika

Kultúra

Spoločnosť

Let's talk about sport

Let's talk about sport

Matej Tóth, Anastasia Kuzminová či Ján Volko sú nielen športovým, ale aj ľudským vzorom. Vďaka Bohu za nich!

Matej Tóth, Anastasia Kuzminová či Ján Volko sú nielen športovým, ale aj ľudským vzorom. Vďaka Bohu za nich!

Rodina

Rozprávkový poklad nielen pre východniarov

Rozprávkový poklad nielen pre východniarov

Pri Vichodňarskich rozpravočkach Jožka Jenča žiadne dieťa nezaspí. Sú nasiaknuté folklórom, modernosťou a zároveň sú prudko humorné.

Pri Vichodňarskich rozpravočkach Jožka Jenča žiadne dieťa nezaspí. Sú nasiaknuté folklórom, modernosťou a zároveň sú prudko humorné.