Po takmer dvojročnej väzbe v Turecku bol protestantský pastor Andrew Brunson v piatok konečne prepustený na slobodu a okamžite sa vrátil do USA. V Bielom dome ho v sobotu prijal aj prezident Donald Trump. Jeho administratíva mesiace vyvíjala na Ankaru nátlak, aby pastora pustili.  

Pri spoločnom stretnutí Brunson požiadal prezidenta, aby sa za neho mohol na mieste pomodliť. „Nuž, ja to asi potrebujem v tejto miestnosti viac než ktokoľvek iný, takže by to bolo veľmi pekné, ďakujem,“ odvetil Trump.

Brunson si pokľakol vedľa prezidenta, položil na Trumpovo plece ruku a pomodlil sa nasledujúcimi slovami:

„Pane Bože, prosím, aby si vylial svojho Svätého ducha na prezidenta Trumpa. Aby si mu dal nadprirodzenú múdrosť, nech dosiahne všetky plány, ktoré máš pre túto krajinu a pre neho. Prosím, aby si mu dal múdrosť, ako viesť túto krajinu do spravodlivosti. Prosím, aby si mu dal húževnatosť a výdrž a odvahu postaviť sa za pravdu. Prosím, aby si ho ochraňoval pred očierňovaním zo strany nepriateľov, od tých, čo chcú podkopávať. Prosím, aby si z neho urobil veľkého lídra pre túto krajinu. Naplň ho svojou múdrosťou a silou a vytrvalosťou a my ho požehnávame. Nech je on veľkým požehnaním pre našu krajinu. V mene Ježiš, žehnáme ti, amen.“

K modlitbe sa pripojila aj Brunsonova žena Norine slovami:

„Modlím sa, aby Duch Pánov spočinul na prezidentovi. Duch múdrosti a porozumenia, Duch rady a moci, Duch poznania a bohabojnosti. Amen.“

Pastorovi Brunsonovi hrozil v Turecku trest odňatia slobody až 35 rokov za údajnú špionáž a terorizmus. Súd ho uznal vinným, no odsúdil ho na trest, ktorý si už odsedel, a tak mohol odísť.

Viac informácií o okolnostiach prepustenia TU.

Video z prijatia v Bielom dome TU.

Pastor Brunson sa modlí za prezidenta Trumpa. FOTO – Fox News.

Evanjelium 28. nedele v cezročnom období (14. 10. 2018) je o bohatom mladíkovi, ktorý od detstva zachovával Božie prikázania, ale nedokázal opustiť svoj majetok a ísť za Ježišom (Mk 10,17-30). 

(1) Ľudia si často myslia, že príbeh o bohatom mladíkovi je primárne zameraný proti vlastníctvu majetku, že majetný človek nemôže byť skutočným učeníkom Ježiša. Takýto výklad by bol naivný a zjednodušujúci. Asi nikomu netreba pripomínať, že lakomým a túžiacim po majetku môže byť človek chudobný i bohatý. A že medzi svätcami našej Cirkvi máme chudobných ľudí, ale i bohatých panovníkov.

(2) Správny pohľad na evanjelium nám nastavuje nedeľné prvé čítanie z Knihy múdrosti (7,7-11): kráľ Šalamún si zvolil múdrosť, ktorej dal prednosť pred „žezlami a trónmi a bohatstvom, zlatom a striebrom“. Dal jej prednosť dokonca pred „zdravím a krásou“. Evanjelium to doplňuje, že tou múdrosťou je sám Ježiš (1Kor 1,22). Nasledovanie Ježiša musí mať absolútnu prioritu v našom živote. Všetko ostatné je druhoradé, ale môže človeku poslúžiť ako prostriedok pre nasledovanie Ježiša (sv. Klement Alexandrijský, in: Starowieyski, 514).

(2) Iná interpretácia: istoty, pozemské istoty. Ako ľudia hľadáme určité istoty, o ktoré sa môžeme oprieť, podoprieť, spoľahnúť sa. Podmienkou nasledovania Ježiša je zrieknuť sa všetkých pozemských istôt (materiálnych i sociálnych). To neznamená, že sa ich treba zbaviť a zmeniť svoje sociálne postavenie. Stačí, ak považujeme Ježiša za svoju jedinú skutočnú istotu.

(3) Žiada Ježiš od nás tak veľmi veľa? Myslím si, že nie. Staráme sa, či budeme mať kde hlavu skloniť, aký budeme mať dôchodok, či budeme mať strechu nad hlavou, či nestratíme prácu alebo zdravie, veď kto bude za nás splácať hypotéku? Áno, staráme sa o svoje pozemské istoty. Lenže pomaly strácame stále viac a viac... normálne, skoro si to zabúdame všímať: zhoršuje sa nám zrak, sluch... normálne, s pribúdajúcim vekom. Scvrkáva sa nám životný priestor, možno sa nám scvrkne na štyri steny, ak vôbec do tohto štádia života dôjdeme. Naše bohatstvo a istoty budú zahnívať na dvore, lebo nebudeme vládať sa o to starať. Prečo je nám tak ťažko pochopiť, že o všetko raz aj tak prídeme a jedinou našou istotou aj tak ostane jedine Ježiš?

(4) „Predať, opustiť všetko a nasledovať Ježiša“ znamená mať a držať si eschatologický pohľad, mať duchovný zrak upretý na posmrtný a večný život s Kristom. Chce azda Kristus od nás tak veľa? Nech si na to odpovie každý sám...

Zrnko duchovnej múdrosti: všetko je pominuteľné, iba Boh je naveky; On je našou nádejou a jedinou opravdivou istotou.

Požehnaný Pánov deň – nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

Ilustračné foto: www.123rf.com

V nedeľu zažije nemecká politická scéna ďalší otras, ak nie priamo zemetrasenie. V Bavorsku sa konajú krajinské voľby, už teraz je takmer isté, že bavorská CSU dosiahne svoj najhorší výsledok za posledných 68 rokov. CSU bola celé desaťročia zvyknutá na 50-percentné zisky, a keď ju pred desiatimi rokmi volilo len niečo vyše 43 percent voličov, vnímala to ako katastrofu. Teraz by mala CSU podľa prieskumov získať len niečo okolo 33 až 35 percent, čo by bola pre sebavnímanie strany hotová apokalypsa – niečo ako koniec bavorského sna, založeného na vláde štátostrany, od ktorej všetko závisí a ktorá sa s nikým nemusí deliť o moc. 

Masy niekdajších voličov CSU sa chystajú voliť protestné a protimigrantské alternatívy, AfD a regionálnu stranu Freie Wähler (Slobodní voliči), obe by mohli k sebe dohromady pritiahnuť 20 až 25 percent voličov. 

Revolúcia sa chystá aj v ľavicovom tábore. Bavorská SPD, ktorá vládne spolu s CDU/CSU v Merkelovej vláde, bude mať zrejme vôbec svoj najhorší zisk po druhej svetovej vojne. Malo by ju voliť okolo 10 až 12 percent voličov, ešte pred pár rokmi mala v Bavorsku zhruba 20 percent voličov. Naopak, kedysi slabšia strana Zelených nahradí SPD ako najsilnejšiu ľavicovú stranu, má šancu získať okolo 18 až 20 percent. 

To všetko môže opäť rozkývať mimoriadne krehkú vládu v Berlíne, s kancelárkou, ktorá stráca autoritu, a s vládnymi stranami, ktoré sa neustále hádajú a vzájomne sa vinia za nebývalý preferenčný prepad. Výsledky bavorských volieb, ich dosah na Nemecko a možno aj na Európu budeme komentovať v pondelok v Postoji.

Časy, keď im ešte bolo do úsmevu. Šéf CSU Horst Seehofer a súčasný bavorský premiér Markus Söder pózujú na zjazde frakcie CSU v Norimbergu 16. decembra 2017. FOTO TASR/AP