Ministerstvo práce poskytlo vysvetlenie, prečo je “registrované partnerstvo” jednou z možností rodinného stavu na ich portáli elektronických služieb. 

V utorok sme informovali o tom, že pri vypĺňaní žiadosti o prídavok na dieťa cez web ministerstva práce sa možno stretnúť v kolónke rodinný stav aj s možnosťou “registrované partnerstvo”.

Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny sa v odpovedi pre Postoj odvoláva na voľný pohyb osôb vrátane pracovnej činnosti v rámci EÚ.

„Voľný pohyb osôb vrátane pracovnej činnosti v rámci EÚ je základným pilierom fungovania EÚ. Výhody sociálnych systémov, ktoré majú občania členskej krajiny EÚ, sa vzťahujú podľa práva EÚ po splnení všeobecných podmienok automaticky aj na občanov ostatných členských krajín EÚ, ktorí na území danej krajiny žijú a pracujú.

"Podľa Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, všetci občania EÚ majú rovnaké práva v každej členskej krajine, preto ak napr. v SR žijú a pracujú rodičia z iného členského štátu, majú nárok na prídavok na dieťa rovnako ako napr. občania Slovenska žijúci a pracujúci v Rakúsku," uvádza ministerstvo. 

"Medzi viac ako 30-tisíc osobami z členských krajín EÚ, ktorí pracujú v SR, sú aj registrovane páry (najmä občania ČR a Maďarska). Je preto potrebné túto možnosť vo formulári zachytiť," pokračuje rezort práce. 

“Navyše, v niektorých členských krajinách právne existujú rôzne registrované partnerstvá, vrátane osôb opačného pohlavia, za istých okolností aj registrované partnerstvá biologických rodinných príslušníkov,” píše.

Ministerstvo ešte dodáva, že formulár obsahuje informáciu o rodinnom stave len ako doplňujúci údaj, ktorý nemá vplyv na nárok na prídavok na dieťa ani nezakladá žiadny právny nárok nad rámec nášho rodinného práva. 

"Dáva len možnosť občanovi EÚ uviesť svoju konkrétnu situáciu," uzatvára.

Napriek tomuto vysvetleniu zostáva nejasných zopár detailov. 

Ministerstvo tvrdí, že vo formulári je potrebné zachytiť možnosť, že medzi osobami z členských krajín EÚ, ktorí pracujú u nás, sú aj registrovane páry. Z akého dôvodu treba túto skutočnosť zachytiť, ale neuvádza. Možno sa pýtať, prečo nie je potrebné zachytiť inú skutočnosť, napríklad aký je medzi cudzincami podiel homosexuálnych manželov? 

Po ďalšie, prečo treba spomínaný fakt zachytiť, keď — ako tvrdí samo ministerstvo — údaj o rodinnom stave vo formulári je len doplňujúci a nemá ďalší vplyv na nárok na prídavok či iný právny nárok nad rámec nášho rodinného práva? 

A do tretice — možnosť registrovaného partnerstva v prípade klasického tlačiva na prídavky navrhnutá nie je.

Vyzerá to teda tak, že keď sa tvorcom portálu e-služieb zadávali možnosti rodinného stavu, už sa myslelo aj na cudzincov.

Andrej Hlinka, ktorého 80. výročie smrti si v tomto týždni pripomíname, vyvoláva v obyvateľoch Slovenskej republiky rozporuplné pocity.

Kým 22 percent Slovákov hodnotí Hlinku jednoznačne a skôr kladne, 27 percent má presne opačný názor. Až tretina respondentov ho hodnotí rovnako kladne ako záporne a 18 percent túto osobnosť nepozná alebo k nej nevie zaujať postoj.

Vyplýva to z výskumu, ktorý realizoval Sociologický ústav SAV v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky a Centrom pro výzkum veřejného mínění Sociologického ústavu Akademie věd ČR.

Zber dát na Slovensku uskutočnila agentúra FOCUS v dňoch 7. – 13. 3. 2018 na reprezentatívnej vzorke 1012 respondentov vo veku od 18 rokov metódou osobných rozhovorov.

V rámci výskumu dostali respondenti na posúdenie 35 osobností dejín 20. a 21. storočia. Najpozitívnejšie Slováci hodnotili M. R. Štefánika, A. Dubčeka a T. G. Masaryka. Najzápornejšie V. Mečiara, V. Biľaka a J. Tisa.

Andrej Hlinka sa spolu s Edvardom Benešom, Vavrom Šrobárom, Milanom Kňažkom či Ivanom Gašparovičom zaradil medzi ambivalentne hodnotené osobnosti.

Zaujímavosťou je, aké vysvedčenie mu vystavili obyvatelia Českej republiky. Len 7 percent z nich hodnotí Hlinku kladne, 34 percent záporne, 11 percent rovnako kladne ako záporne, no až 48 percent Čechov Hlinku nepozná alebo k nemu nevie zaujať postoj.  

Na historické osobnosti sa Inštitút pre verejné otázky pýtal Slovákov aj pred jedenástimi rokmi. Zber údajov v dňoch 2. – 9. 10. 2007 zabezpečila agentúra FOCUS na reprezentatívnej vzorke 1067 respondentov vo veku od 18 rokov metódou osobných rozhovorov.

V tomto prípade respondenti nedostali menoslov osobností, ale mali ich spontánne menovať. Najpozitívnejšie vtedy Slováci hodnotili A. Dubčeka (33,8 percenta), M. R. Štefánika (32,7) a Ľ. Štúra (20,6). Na štvrtom mieste sa ocitol Andrej Hlinka, na ktorého bolo hrdých 8,5 percenta oslovených.

Najzápornejšie hodnotenie dostali J. Tiso (21,6), G. Husák (8,8) a Andrej Hlinka (7,2).

Podporu obyvateľov pred jedenástimi rokmi nemal ani vtedy diskutovaný zákon o zásluhách A. Hlinku, ktorý parlament prijal koncom októbra 2007. Podporu zákonu vyjadrila štvrtina respondentov, proti by hlasovalo 52 percent a zvyšných 21 percent respondentov sa nevedelo vyjadriť.

Foto - ruzomberok.sk

Veľvyslanectvo USA na Slovensku organizuje pri príležitosti 100. výročia vzniku ČSR a 25. výročia vzniku SR sériu podujatí v slovenských mestách, ktoré majú medzi 13. a 29. augustom pripomenúť slovensko-americké vzťahy v 20. storočí.

Súčasťou programu je okrem iného aj možnosť položiť otázky americkým diplomatom, predstavenie výmenných programov, či premietanie filmov. Za zmienku stojí film o Michaelovi Strankovi, ktorý pochádzal z obce Jarabina v okrese Stará Ľubovňa a pomáhal vztyčovať americkú vlajku na Iwo Džime počas druhej svetovej vojny. Či dokumentárny film Free to Rock o tom ako rokenrolová hudba pomáhala počas Studenej vojny podrývať komunistickú diktatúru za Železnou oponou.

Roadshow americkej ambasády má nepochybne prispieť k posilneniu slovensko-amerických vzťahov a šíriť pozitívny imidž USA. Napokon, aj to patrí medzi úlohy diplomacie ktorejkoľvek krajiny. Zaráža však ako hystericky reaguje takzvané alternatívne prostredie, ktoré v sérii podujatí vidí hlavne americkú propagandu.

Práve kritici americkej zahraničnej politiky by mohli využiť túto príležitosť, povstať od fejsbúkov a osobne si vymeniť názory s diplomatmi USA, ktorí u nás pôsobia. Človek môže mať rôzne názory na jednotlivé aspekty politiky Spojených štátov vo svete, no Američanom treba nechať, že idú do ulíc slovenských miest sami od seba a kontaktu sa neboja.

Druhá vec je historický rozmer slovensko-amerických vzťahov, ktorý chce roadshow veľvyslanectva pripomenúť. Zamrzí, ak kritici z „alternatívneho prostredia“ bagatelizujú napríklad prínos podpory prezidenta Wilsona, či mohutnej slovenskej krajanskej komunity v USA pre vznik ČSR v roku 1918.

Prípadne rečičky, že Američania určite budú tvrdiť ako celú druhú svetovú vyhrali sami, len preto, lebo chcú pripomenúť napríklad osud anglo-americkej misie v Slovenskom národnom povstaní.     

Slovensko-americké vzťahy mali nepochybne aj ťažšie momenty (napríklad, keď Tisov režim vyhlásil v decembri 1941 Spojeným štátom vojnu alebo keď v roku 1944 americké letectvo bombardovalo Apolku). To dobré v nich však prevažuje. A Slováci z tých vzťahov dokázali čerpať.

Nesúhlas s niektorými aspektmi americkej politiky, ktorý je v pluralitnej spoločnosti vždy zároveň prirodzený, by nám nemal zastierať túto minulosť. A nemali by sme kvôli tomu ani rezignovať na ďalšie príležitosti našich vzájomných vzťahov do budúcnosti.

Veľvyslanec USA v Slovenskej republike Adam Sterling. FOTO TASR - Andrej Galica