Viacerí so záujmom sledovali kauzu Ryszarda Legutka (na obr.), poľského profesora filozofie a politika Kaczynského strany Právo a spravodlivosť, ktorý mal prednedávnom vystúpiť na americkej Middlebury College v štáte Vermont, prednášku organizovala Alexander Hamilton Forum a mala byť otvorená. Jej titul je aj titulom ostatnej Legutkovej knihy: The Demon in Democracy: Totalitarian Temptations in Free Societies, čiže Démon v demokracii: Totalitárne pokušenia v slobodných spoločnostiach.

Po študentských protestoch, ktoré profesora Legutka nazývali rasistom, xenofóbom a homofóbom, bola „z dôvodu bezpečnosti“ verejná prednáška napokon zrušená.

Z iniciatívy profesora Matthewa Dickinsona sa napokon konala neverejná prednáška pre pozvaných študentov, celý prípad opisuje poľská Teologia Polityczna. Legutko v úvode pripomenul, ako na tej istej akademickej pôde došlo k narušeniu prednášky Charlesa Murraya, známeho a rešpektovaného konzervatívneho sociológa, ktorý musel byť dokonca hospitalizovaný. Celý jav dokonale podčiarkuje tému, ktorej sa Legutko venuje vo svojej knihe, ktorá vyšla aj v českom preklade pod názvom Triumf priemerného človeka.

Problém zakazovania a vytesňovania konzervatívnych intelektuálov na amerických univerzitách je v USA, ale aj v Británii či Francúzsku pomerne vážny, čelil mu dokonca aj dnes už emeritný pápež Benedikt XVI. v Taliansku. V Amerike na tento problém upozorňujú aj niektorí liberáli, prezident Trump univerzitám nedávno pohrozil, že obmedzí ich financovanie z vládnych zdrojov, ak na ich pôde nebude zabezpečená sloboda slova.

Legutko, ktorý je o. i. autorom monumentálnej práce o Sokratovi, nastoľuje otázku, či sú konzervatívni intelektuáli odkázaní vystupovať na univerzitách neverejne a súkromne, či, naopak, nie je spoločensky dôležitejšie, aby sa konflikt vyostril a pomery sa v dôsledku toho napravili, hoc aj po zásahu politického orgánu zvonku.

Foto: R. Legutko/FB

V evanjeliu nedele Zmŕtvychvstania Pána (21. 4. 2019) opäť zaznieva téma smrti, ale tentoraz aj téma prázdneho hrobu a zmŕtvychvstania (Jn 20,1-9). Vieme, čo znamená zomrieť? A čo to je vlastne vstať z mŕtvych? Bez lekárskeho osvedčenia o úmrtí nemožno nikoho pochovať. Ale čo vlastne lekár osvedčuje? Vie lekár, čo je život a čo smrť? Smrť je bariéra, za ktorú nevidíme. Veríme, že ju Ježiš prebúral. A kam sa tým prebúraním dostal? Pomôžeme si biblickým obrazom obetovania Izáka (na fotke).

(1) Keď Abrahám putoval na horu Morija obetovať svojho syna Izáka, ten sa ho opýtal: „A kde máme obetného baránka?“ Abrahám odpovedal: „Boh sám sa postará“ (Gn 22,8). Stará židovská tradícia hovorí, že keď Izák uzrel nad sebou ruku smrti a od hrôzy vykríkol, sám Boh roztrhol nebo a Izák uvidel niečo z nebeskej slávy. Izákov pohľad bol pohľadom do otvoreného neba, kde videl slávu Boha, ktorý sa stará (Ratzinger, 94). A Boh sa postaral, že nezomrel Izák, ale baránok, ktorý sa zachytil v kríkoch. Hľa, zástupná židovská obeta.

(2) Cirkevní otcovia vidia v Ježišovi obetného baránka. Pre nich je pohľad na baránka aj pohľadom do otvoreného neba (napr. Origenes). Apoštol Ján pri videní na ostrove Patmos vidí Baránka pri Božom tróne (Zjv 5,6). Diakon Štefan pri svojej smrti vidí otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha (Sk 7,56). Tam sa Ježiš – obetný baránok – svojím zmŕtvychvstaním dostal!

(3) Aj my kresťania putujeme životom k bariére smrti. Za túto bariéru nie sme schopní vidieť. Pri otázke, čo potom, sa musíme spoľahnúť na Boha a povedať ako Abrahám Izákovi: „Boh sám sa postará!“ Lebo od Ježiša – Baránka vieme, že Boh je naozaj starostlivým a aj všemohúcim Otcom, ktorý sa o nás postará. 

Veríme, že keď na nás doľahne hrôza smrti ako na Izáka, Boh roztrhne bariéru smrti a ukáže nám niečo z nebeskej slávy.

Požehnané sviatky Ježišovho zmŕtvychvstania prajem všetkým.

Ján Duda

Na fotke je obraz Obetovania Izáka z Dlhej nad Oravou. Pri pohľade je vpravo hlava baránka zamotaná v kríkoch.

Najnovší prieskum agentúry Focus neprináša žiadnu senzáciu, len zachycuje trend, ktorý po prezidentských voľbách namerala aj agentúra AKO. Aj podľa Focusu sa Smer prehupol pod symbolických 20 percent (na 19 percent, naposledy mal Smer takýto nízky výsledok počas druhej Dzurindovej vlády, keď mu ešte v súboji o voliča konkurovalo HZDS). 

Liberálny tandem PS/Spolu je aj podľa Focusu novým lídrom opozície (13,4), Sulíkova SaS je už len tesne nad 10 percentami aj spolu s ĽSNS, za pozornosť stojí opätovný prepad Mosta-Híd pod päťpercentnú hranicu. KDH sa drží kdesi okolo 7 percent. 

Samozrejme, tento prieskum má minimálnu trvanlivosť, začiatkom leta príde Andrej Kiska so svojou „prezidentskou“ stranou a aj keby bol skutočný výtlak Kisku značne nižší, než si predstavuje on sám, jeho projekt nanovo premieša opozičný front na čele s Trubanom, Sulíkom a Matovičom. 

Aj preto je momentálne zaujímavý pohľad na vládnu trojku: všetky tri strany dosahujú svoje negatívne rekordy, Smer, SNS a Most by dnes volilo dokopy len zhruba 31 percent voličov. Ešte v lete 2016 by Fica, Danka a Bugára volilo dokopy okolo 47 percent voličov, ešte tesne pred vraždou Jána Kuciaka to bolo okolo 40 percent, potom to padlo najmä v dôsledku strát Smeru na zhruba 36 percent. Prezidentské voľby boli tak ďalším zlomovým zosuvom, na ktorý chcú síce všetci traja muži reagovať novým sociálnym a investičným megabalíčkom, ale už to skôr vyzerá len na – dámy odpustia – cikanie proti vetru.

Koaliční lídri Béla Bugár, Robert Fico a Andrej Danko podpisujú dodatok ku koaličnej zmluve vo vládnom hoteli Bôrik 11. septembra 2017. FOTO TASR – Martin Baumann