Dráma, ktorá sa posledné dni zmenila na tragikomickú frašku, sa končí: premiér Peter Pellegrini ako dočasne poverený minister vnútra pred chvíľou oznámil, že sa spolu s policajným prezidentom Tiborom Gašparom dohodli, že Gašpar k 31. máju (azda sme správne pochopili, že ide o tohtoročný máj) končí vo svojej funkcii. 

Tomáš Drucker, ktorý včera podal demisiu, pretože nedokázal odvolať Gašpara a sám Gašpar nechcel odstúpiť, si tak dnes môže pripočítať k dobru, že svojou kariérnou obetou zbavil Slovensko asi najmocnejšieho šéfa polície v celej Európe. 

Gašpar musí mesiac a pol zostať vo svojej funkcii preto, že jedno miesto policajného viceprezidenta je neobsadené, iný viceprezident je indisponovaný, takže inak by hrozila destabilizácia policajného zboru (to naozaj Pellegrini povedal). Zoberme to teda z lepšej stránky: Súčasný policajný prezident sa musí pre zachovanie našej každodennej bezpečnosti ešte na pár týždňov obetovať. Po Gašparovi nastúpi nový policajný šéf, ktorého už vymenuje nový minister vnútra, ten však bude funkciu vykonávať len dočasne do konca roka, potom už príde na základe novej odbornej komisie vybratý (a môžeme len hádať, kým všetkým posvätený) prezident policajného zboru.

Po tom, čo sme v posledných týždňoch zažili, by sme sa už ani nečudovali, keby  zákonom zriadená komisia vybrala za nového policajného prezidenta na sedem rokov Tibora Gašpara. Ako predsa dnes v prítomnosti Gašpara pripomenul aj premiér Pellegrini, takéhoto vysokého policajného funkcionára nám môžu všade v Európe len závidieť. 

Na snímke premiér Peter Pellegrini a prezident Policajného zboru SR Tibor Gašpar počas tlačovej konferencie v priestoroch Úradu vlády SR v 17. apríla 2018 v Bratislave. FOTO TASR - Pavel Neubauer
 

Európska únia by mala priamo finančne podporovať miestne samosprávy prijímajúce imigrantov, povedal v Európskom parlamente francúzsky prezident Emmanuel Macron. Veľa hovoril o jedinečnosti Európskej únie, zdôrazňoval jej rozmanitosť, viac krát spomenul potrebu reagovať na klimatické zmeny či potrebu verejnej diskusie o reforme EÚ. Rozpory vnútri EÚ podľa neho pochádzajú od populistov, „z národných egoizmov“ a „z rastúcej fascinácie neliberálnymi postojmi“, európsky projekt obhajoval ako model, v ktorom sa „spája vášeň pre slobodu a zároveň pochopenie rozmanitosti“. Vyzval tiež na budovanie novej európskej suverenity, „prostredníctvom ktorej odpovieme jasne a pevne našim spoluobčanom, že ich môžeme chrániť a dať odpoveď na neporiadky vo svete“.

Voči Macronovmu prejavu sa vymedzil Branislav Škripek (OĽaNO, člen Európskych konzervatívcov a reformistov - ECR a ACRE). Macron sa podľa neho snažil hovoriť „o znovuobnovení európskeho projektu a z jeho slov bolo cítiť jasný federalizmus. Jeho riešenia na tieto výzvy v podobe hlbšej politickej integrácie však nie sú ničím novým. Vyšší rozpočet, harmonizácia daní, zjednocovanie sociálnych politík či spoločná azylová politika nie sú podľa mňa správnym krokom k reformovanej a silnejšej Európskej únii. Ako predseda ECPM presadzujem koncept konfederácie - teda spolupráce silných národných štátov a nie som za harmonizáciu daní“. No ocenil jeho výzvu na verejnú diskusiu.

Ivan Štefanec z KDH (v europarlamente je členom Európskej ľudovej strany - EPP), sa v krátkej reakcii vymedzil iba voči Macronom vyzdvihovanej rovnosti, podľa Štefanca „rovnosť musí zahŕňať aj rovnako kvalitné potraviny a výrobky. O to sa postaráme v pripravovanej legislatíve, ktorú pomáham tvoriť.“ Podľa Eduarda Kukana (zvolený za SDKÚ, člen EPP) mal Macron v EP silné posolstvo, predniesol „pevný, proeurópsky prejav s obranou európskych hodnôt pred autoritarianizmom“.

Jan Zahradil, český europoslanec za ODS, v europarlamente člen ECR a predseda ACRE, na twitteri napísal, že je z jeho prejavu veľmi sklamaný. „Jeho európska idea predstavuje centralizovanú a federalizovanú EÚ, ktorá je už prekonaná. Nepredstavuje nič nové, žiadnu originálnu reformu. Volá po nových daniach, nových reguláciách, novej harmonizácii, čo je v protiklade k tomu, za čím stojí ACRE.“

Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas prejavu v Európskom parlamente 17. apríla 2018. Zdroj: TASR/AP

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vyjadril znepokojenie nad zhoršujúcimi sa vzťahmi Západu s Ruskom a vyzval na obnovenie diplomatickej snahy o ich zlepšenie. „Úplne bez ohľadu na Putina nesmieme vyhlasovať celé Rusko – krajinu, jeho ľud za nepriateľov,“ vyhlásil. 

Steinmeier, ktorý bol aj nemeckým ministrom zahraničných vecí, v rozhovore pre noviny Bild am Sonntag povedal, že dnes neexistuje medzi oboma stranami žiadna dôvera a úloha čeliť tomuto odcudzeniu je výzvou pre zodpovednú politiku. Ľudia by podľa neho nemali byť vo vzťahu k Rusku ovládaní apokalyptickou náladou.

Otrávenie bývalého agenta Skripaľa aj anexiu Krymu označil za znepokojujúce udalosti, Európa by však podľa neho mala byť schopná viesť s Ruskom priamu diskusiu.  

Foto: TASR/Marko Erd