V nedeľu odvysielaním poslednej časti sa skončil seriál Hra o tróny. Pocity fanúšikov sú zmiešané. Mnohých ôsma séria sklamala. Panuje pocit, že prirodzený vývoj postáv bol obetovaný snahe čo najskôr ukončiť seriál. A skoro 1,5 milióna ľudí už podpísalo petíciu, aby sa celá ôsma séria nakrútila ešte raz.  

Niektorým fanúšikom sa napríklad zdá, že pretvorenie Daenerys Targaryenovej na vyšinutú tyranku prebehlo príliš rýchlo a odcudzilo im to postavu, ktorej vývoj sledovali so sympatiami od začiatku seriálu. No mne sa zdalo, že k nejakému takémuto vyústeniu smerovala „šialená kráľovná“ už keď začala pár sérií predtým oslobodzovať otrokov v Zátoke otrokárov.

Pôvodne sympatická snaha „zlomiť koleso“ feudalizmu vyústila do situácie, keď Daenerys a jej drak premenili hlavné mesto Siedmich kráľovstiev na „Hirošimu“. Na troskách mesta deklarovala nová kráľovná snahu podobne „oslobodiť“ celý svet... Milióny ľudí, obetované pre veľkolepý ideologický projekt – to dobre pozná aj náš vlastný, reálny svet.

Z hľadiska politického komentátora sú zaujímavé ústavné zmeny, ktorými Sedem kráľovstiev, či vlastne po novom Šesť kráľovstiev, prešlo na konci seriálu. Nápad Samwella Tarlyho zaviesť demokraciu vysokí šľachtici vysmiali.

Tyrion Lannister však zmenil ríšu z dedičnej monarchie na monarchiu, kde kráľa volí šľachta. Model, ktorý v strednej Európe poznáme: Poľská šľachta si zvykla voliť svojho kráľa. Súdiac podľa dejín nášho severného suseda, pár generácií to Šiestim kráľovstvám bude fungovať, no časom sa to zvrhne ako všetko.

Pokiaľ niečo dlhá a krvavá vojna o Železný trón ukázala, tak je to neovládateľnosť príliš veľkých a komplexných štátnych celkov. Keď máte niečo také veľké ako Sedem kráľovstiev, vždy bude dôsledkom nestabilita a lokálne vzbury proti politikám, vytýčeným v záujme jednej časti ríše na úkor iných častí – a napokon veľké ničivé konflikty v dôsledku snahy rôznych hráčov vyšplhať sa na vrchol hierarchie a ovládnuť celok...  

Páčilo by sa mi, keby sa seriál skončil rozpustením Siedmich kráľovstiev. S tým, že by medzi nástupníckymi štátmi zostala fungovať zóna voľného obchodu. No odtrhnutie si zvolilo len Severné kráľovstvo na čele s novou kráľovnou Sansou Starkovou. Tak teda, nech žije nová kráľovná Severu! 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Herečka Emilia Clarkeová, predstaviteľka Daenerys Targaryenovej. FOTO – TASR/AP

Dnes ráno som vo vlaku stretol tri učiteľky so šiestimi deťmi, deti mali istý stupeň zdravotného postihnutia, pani učiteľky išli na výlet a všetko zvládali s bravúrou. Náučne aj bezpečne. Potešilo ma to, myslím, že aj ďalších okolo.

Na Slovensku máme v niektorých ohľadoch stále štedrejší systém voči rodinám s deťmi s postihnutím alebo zdravotným znevýhodnením, ako napr. v Česku či Maďarsku. Stále je to však nedostačujúce. Ide pritom o olasť, kde nehrozí zneužitie ani plytvanie, naopak. Pred pár dňami mi Timotej Križka ukázal niekoľko fotografií rodičov, ktorí sa starajú o zomierajúce deti. Je to téma, pri ktorej každému rodičovi zovrie vnútro. Timotej napriek tomu o tom hovoril s iskrou v oku, koľko dobra tam vždy nájde, akú sústredenosť na to najpodstatnejšie. Na tých fotografiach bolo okrem ľudského trápenia vidieť aj skromnosť.

Potešilo by ma, keby sa v politických diskusiách o programoch a návrhoch hovorilo viac o týchto najviac skúšaných rodičoch, o vyššom zabezpečení učiteľov a iných potrieb, ktoré tieto deti majú. O sociálnych témach sa naši politici naučili až príliš uvažovať tak, aby tým súčasne komunikovali s voličmi, táto skupina pritom nikdy nebude voličsky početná a zrejme si ju ani žiadny politik nedokáže „nakloniť“. A predsa je práve ona lakmusom sociálnej politiky.

Vládna koalícia pripravila niekoľko návrhov a viac peňazí pre rodiny s deťmi, je to fajn. Predvolebný čas je dobrá príležitosť nezabudnúť aj na deti, ktoré to majú okrem všetkých ostatných ešte ťažšie, aj s rodičmi, vychovávateľmi či učiteľmi.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: autor

Rakúsko prechádza turbulentnými časmi, po zverejnení škandalózneho videa na Ibize ukončil kancelár Sebastian Kurz koaličnú vládu s FPÖ, predčasné voľby budú v septembri, dovtedy dovládne menšinová vláda Kurzových ľudovcov.

Komentátor denníka Die Presse Oliver Pink píše, že 32-ročný kancelár sa rozbitím vlády možno dopustil politicko-taktickej chyby, hoci sa zachoval morálne správne. Kurz má podľa Pinka pred sebou obraz vtedajšieho kancelára Wolfganga Schüssela, ktorý z rozpadu prvej spoločnej vlády ÖVP a FPÖ absolútne profitoval a priviedol ľudovcov k rekordným ziskom.

Takto kalkuluje aj Kurz, no podľa Pinka sa pustil do veľkého rizika. FPÖ bola v časoch Schüsselovho triumfu rozhádanou a neovládateľnou partiou, teraz je po odstúpení dvoch smutných hrdinov z Ibizy, Stracheho a Gudenusa, zjednotená v jednom šíku – doterajší minister vnútra Herbert Kickl už prišiel s verziou príbehu, ktorá nemalú časť voličov FPÖ presvedčí, že skutočným vinníkom pádu populárnej vlády boli temné sily v pozadí a mocou posadnutý Kurz.

Ako uvádza komentátor Die Presse, vláda ľudovcov a slobodných bola nielenže populárna, ale aj úspešná: spolupráca koaličných partnerov pôsobila vcelku harmonicky, vláda za krátky čas presadila viac reformných projektov ako Merkelovej vlády za mnohé roky, či už v migračnej, vzdelávacej, alebo rozpočtovej politike. V skutočnosti to bola „umiernená liberálno-konzervatívna vláda so sociálnou tvárou“, ktorá samu seba vnímala ako vládny projekt na desať rokov a chcela zvíťaziť aj v ďalších voľbách roku 2022.

Kurz chce tak podľa Olivera Pinka síce napodobniť triumf Wolfganga Schüssela z roku 2002, ale po riskantnom ťahu môže skončiť aj ako Schüssel z roku 2006, keď sa voliči od neho odvrátili.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz počas prijatia Arnolda Schwarzeneggera vo Viedni 29. januára 2019. FOTO TASR/AP