Evanjelium 4. veľkonočnej nedele (22. 4. 2018) je o Dobrom pastierovi (Jn 10,11-18). Treba sa modliť nielen za dostatok duchovných (kňazských a rehoľných) povolaní, ale aj aby si povolaní zachovali – s Božou pomocou – aj primeranú duchovnú kvalitu.

(1) Niektorým duchovným pastierom sa v každej dobe dostalo veľmi vážneho napomenutia za svoj zlý život a zlé skutky. Kto si prečíta proroka Ezechiela (kapitola 34), sv. Augustína (+430; In: G. Ratzinger, Môj brat pápež, 228), sv. Katarínu Siensku (+1380; Dialóg, 230-238), Benedikta XVI. (Svetlo sveta,  31-52), ten to pochopí. Najviac sa im vyčíta nezodpovednosť pri plnení kňazských úloh, že „pasú sami seba“ alebo vedú hriešny až škandalózny život (Flaganan, 68).

(2) Vzorom každého duchovného pastiera je Ježiš Kristus, ktorý miluje duše a obetoval za ne svoj život (Jn 10,11-13). Niektorí autori zdôrazňujú 3 zásadné vlastnosti dobrého duchovného pastiera: (a) nie je nájomníkom (= bráni ich pred vlkmi), (b) pozná svojich veriacich po mene (= komunikuje s nimi, je s nimi v kontakte), (c) spolupracuje s Božou milosťou (= sám žije v Božej milosti a ňou živí svoju pastoračnú činnosť) (S. Migliasso, 193).

Zrnko duchovnej múdrosti: naše modlitby za duchovné povolania nemôžu smerovať iba k ich množstvu, ale predovšetkým k ich duchovnej kvalite.

Požehnanú nedeľu Dobrého pastiera prajem všetkým.

Ján Duda

Foto: pixabay.com

Izrael oslavoval tento týždeň 70. výročie svojho založenia. Židovský štát okrem iného udivuje svojou demografiou. Je najvyššia v rozvinutom svete. 

Aby populácia zachovala svoju početnosť, je nutná miera plodnosti aspoň 2,1 dieťaťa na ženu. Väčšina vyspelých krajín sa nachádza pod touto úrovňou. Napríklad na Slovensku je miera plodnosti 1,4 dieťaťa na ženu. Francúzsko, ktoré je na tom z krajín EÚ asi najlepšie, dosahuje približne 2 deti na ženu.

Naproti tomu v Izraeli spadajú na jednu ženu až 3 deti. Na území, ktoré rozlohou zodpovedá menej ako polovici rozlohy Slovenska, žije 8,8-milióna ľudí, z toho tri štvrtiny sú Židia. V Izraeli žije asi 43 percent svetového židovstva.

Zaujímavosťou je, že v roku 2000 na izraelské Židovky pripadalo 2,66 dieťaťa, na izraelské Arabky 4,74 dieťaťa. Odvtedy plodnosť Židoviek narástla na 3,2 v roku 2016, kým plodnosť Arabiek poklesla na 3,3 dieťaťa. Hoci malá izraelská kresťanská menšina poklesla v plodnosti z úrovne 2,55 dieťaťa v roku 2000, stále sa nachádza na 2 deťoch, čo je lepšie než väčšina európskych krajín. 

V každom prípade, vysokú izraelskú plodnosť udržiavajú nielen ultra-ortodoxní Židia. Aj tí sekulárni sa nachádzajú bezpečne nad priemerom 2,1 dieťaťa.

Keď človek hľadá príčiny tohto javu, nájde rôzne vysvetlenia. Najmä kultúrne. Niektorí si myslia, že je to psychologický dôsledok holokaustu. Ľudia, ktorí vyrastali bez strýkov, tiet, bratrancov a sesterníc, chcú, aby ich vlastné deti zažili, čo to znamená mať veľkú rodinu s plným spektrom príbuzných.

Rodina je v židovskom náboženstve a kultúre veľmi dôležitá. A mať viac ako dve deti je v izraelskej spoločnosti zrejme niečo ako nepísaná konvencia.   

Ďalším faktorom môže byť, že ešte pred pár desaťročiami sa mnohí v Izraeli obávali plodnosti Palestínčanov, ktorí by raz mohli prečísliť tamojšiu židovskú populáciu.

Väčšie množstvo detí by sa dalo vysvetliť aj ako istý druh rodinnej poistky v blízkovýchodnej realite sústavnej hrozby ozbrojeného konfliktu, v ktorom môže dieťa padnúť. Ak syn zahynul počas služby v armáde a bol jedináčikom, rodina ďalšou generáciou mohla skončiť. No pri väčšom počte detí sa aj v prostredí sústavne hroziaceho vojenského konfliktu zvyšuje pravdepodobnosť, že prežije dosť potomkov, aby rodina pretrvala.

Nám v mierovej realite strednej Európy sa takéto kalkulovanie môže zdať čudné. No v nebezpečnej blízkovýchodnej každodennosti, kde k ozbrojeným stretom nikdy nie je ďaleko, takto skutočne ľudia uvažovať môžu.        

Lenže s tým, ako Izrael víťazí vo „vojne materníc“, sa začínajú ozývať tiež hlasy, ktoré varujú pre zmenu pred hrozbou preľudnenia maličkého štátu a vyzývajú, aby vláda zastavila politiky, ktoré pôrodnosť podporujú...

Nech je, ako chce, slovenskí konzervatívci, ktorých zaujímajú populačné vyhliadky našej vlastnej krajiny, by sa na fenomén priaznivej izraelskej demografie mali prizrieť bližšie.

Mladý izraelský futbalový fanúšik. Ilustračné foto TASR – Michal Svítok

Andrej Babiš by nemal zastávať vysokú vládnu funkciu vzhľadom na nejasnosti s dotáciami a na nepriznanú spoluprácu s ŠtB, povedal v rozhovore pre aktualne.cz Václav Malý, pomocný biskup v pražskej arcidiecéze. Biskup Malý patril k popredným protikomunistickým disidentom, angažoval sa za práva politicky prenasledovaných osôb a počas Nežnej revolúcie v novembri 1989 moderoval verejné protikomunistické zhromaždenia.

„Nejde o to, aby byly čistky. Nejde o nějakou mstu nebo hanění pověsti jednotlivce, který se takto provinil. Ze strany pana Babiše bych očekával, že chlapsky přizná, že podepsal spolupráci. Na druhé straně od společnosti bych očekával, že to bude chápat jako velký mravní úpadek. Pokud se člověk přizná, pokud řekne, že je mu to líto, pak se dá odpustit. Ale pokud to člověk nepřizná, jde o velmi závažný poklesek,“ povedal biskup Malý.

Kriticky sa vyjadril aj k tomu, že v dňoch, keď do Prahy z Vatikánu privezú pozostatky kardinála Josefa Berana, ktorý bol pre odpor ku komunistickému režimu 15 rokov internovaný, prezident Miloš Zeman vystúpi na zjazde KSČM. „Prezident by měl jasně říct, že bude s komunistickou stranou hovořit tehdy, až se jasně distancuje od své minulosti, což se nestalo. Sice to už není ta samá komunistická strana jako před rokem 1989, ale přesto se plně nedistancovali od negativního čtyřicetiletého vývoje našeho státu po roce 1948. (...) Zdůrazňuji, že je potřeba více probudit občanskou společnost, více zintenzivnit osvětu. Tím nemyslím manipulovat voliče. Ze strany občanů bych očekával lepší kontrolu vládnoucích, která se mi zdá nedostatečná.“

Biskup Václav Malý je signatárom nedávnej výzvy MY-šlenky pro demokracii, ktorá sa okrem iného vyslovila za slobodu slova, politickú orientáciu na európske krajiny s demokratickými hodnotami či za to, aby verejné znevažovanie historicky preukázateľných prejavov genocídy zo strany totalitných režimov bolo v ČR dôsledne postihované ako trestný čin podobne ako prejavy rasizmu. Spolu s biskupom Malým výzvu podpísali aj Miroslav Balaštík, šéfredaktor časopisu HOST, publicista zameriavajúci sa na príbehy obetí komunizmu Luděk Navara, riaditeľ ČT Brno Jan Souček či riaditeľ Rádia Proglas Martin Holík.

Foto: facebook.com/biskup.maly