V roku 2015 žilo vo svete 1,285 miliardy katolíkov, o rok neskôr ich bolo 1,299 miliardy, čo je nárast o 1,1 percenta. Vyplýva to zo štatistických údajov, ktoré každoročne zverejňuje Svätá stolica.

Najrýchlejší rast počtu katolíkov prebieha už niekoľko rokov na africkom kontinente. Kým v roku 2010 tam žilo 185 miliónov, o šesť rokov neskôr ich bolo už 228 miliónov, čo je asi 23-percentný nárast.

Celkovo žije na „čiernom“ kontinente 17,6 percenta celosvetovej populácie katolíkov. V Amerike je to 48,6 percenta (z toho necelé dve tretiny v Južnej Amerike), v Ázii 11 percent a v Európe 22 percent z celkového množstva katolíckych veriacich.

Najnovšia Cirkevná štatistická ročenka (Annuarium Statisticum Ecclesiae) hovorí o tzv. kríze povolaní. Dôvodom je pretrvávajúci úbytok počtu seminaristov. Medzi rokmi 2010 až 2012 ich počet stúpol, no odvtedy klesá.

Celkovo sa v roku 2016 na kňazstvo pripravovalo 116 160 bohoslovcov, čo je o takmer štyri tisícky menej ako v roku 2012. Najviac ich ubúda v Európe a Amerike, kým v Afrike a Ázii záujem o kňazskú službu narastá.

Podobne je to s množstvom vysvätených biskupov. Pred dvomi rokmi ich bolo vo svete 5 353, pričom najviac ich pribudlo v Ázii, kým najmenej v Európe.

Z celkového počtu 414 969 kňazov vo svete patrí 67 percent k diecéznemu kléru, zvyšok tvoria rehoľníci. Oproti roku 2014 zaznamenal počet kňazov 0,2-percentný pokles, najmä kvôli úbytku v Európe, Severnej Amerike a na Blízkom východe.

Zaujímavou skutočnosťou je nárast počtu trvalých diakonov, najmä v Ázii, Južnej a Strednej Amerike. Spolu ich vo svete pôsobí 46 312.

Foto – TASR/AP

Americký prezident Donald Trump opäť šokoval Nemcov, keď na svojom twitteri napísal, že kriminalita v Nemecku stúpla o 10 percent, „odkedy boli prijatí migranti“, len úrady to nezahŕňajú v štatistikách. Amerika by mala byť preto rozumná a neprijímať migrantov.

Kancelárku Angelu Merkelovú zrejme zdvihlo zo stoličky, reagovala však s pokojným chladom, ako je to u nej zvykom. Vyhlásila, že nedávno zverejnené policajné štatistiky o kriminalite v Nemecku ukazujú na mierne pozitívny vývoj a tieto čísla hovoria za všetko.

Samozrejme, komentáre prezidenta USA o štatistikách kriminality v inej krajine sú pomerne svojským spôsobom komunikácie Donalda Trumpa so svojimi voličmi. Pozrime sa však bližšie, ako je to so štatistikami a realitou. Merkelová správne tvrdí, že počet trestných činov na základe oficiálnych dát v Nemecku klesá, čím sa nedávno chválil minister vnútra Horst Seehofer. Reportéri týždenníka Der Spiegel Jörg Diehl a Philipp Seibt však minulý mesiac prišli s analýzou, z ktorej vyplýva, že nemecké policajné štatistiky sú zrejme podobne ako takéto štatistiky v iných krajinách (vrátane Slovenska) nastavené tak, aby vytvárali lepší obraz o bezpečnosti v danej krajine, než je skutočnosť.

Podľa autorov je totiž problém v tom, že oficiálne údaje o kriminalite dlhodobo ukazujú len časť toho, čo polícia robí a vidí. Na základe porovnania dát z policajnej štatistiky a dát o trestných stíhaniach, ktoré začala prokuratúra, možno totiž povedať, že až 20 percent úradne nahlásených trestných činov v oficiálnej štatistike chýba. Ide o rôzne dopravné delikty, ale aj porušenie zákonov proti verejnému poriadku či politicky motivované trestné činy, ku ktorým patrí aj terorizmus. Štatistiky nezahŕňajú ani podvody, ktoré robia organizované skupiny zo zahraničia cez telefón alebo počítač, pričom tieto delikty poškodili už zhruba milión Nemcov. 

Problém je aj s plánovanými či uskutočnenými činmi, ktoré súvisia s radikálnym islamizmom, keďže podozrení na terorizmus v posledných rokoch prudko pribudlo (v Severnom Porýní-Vestfálsku je týchto nahlásených podozrení od roku 2014 dvojnásobne viac). Der Spiegel tiež pripomenul, že sama polícia sa usvedčila z toho, že jej štatistiky netreba brať veľmi vážne. Minulý rok totiž oznámila, že registruje 293-tisíc deliktov, akých sa malo dopustiť 174-tisíc migrantov, ktorí prišli krátko predtým do Nemecka. Napriek tomu stúpol počet registrovaných deliktov len mierne. „Ako je to možné?“ pýtajú sa reportéri Spieglu. „Bolo zvyšné obyvateľstvo také verné zákonom, že takmer 300-tisíc dodatočných trestných činov neviedlo k zodpovedajúcemu nárastu celkového počtu trestných činov? Asi sotva.“

Podľa Spieglu teda oficiálne štatistiky nezobrazujú reálnu bezpečnostnú situáciu: nielen preto, že tieto štatistiky zachytávajú len časť nahlásených trestných činov, ale aj preto, že o mnohých deliktoch sa polícia nedozvie. Podľa odborných štúdií sa napríklad polícia dozvie len asi o 36 percentách prípadov, ktoré súvisia s ublížením na zdraví, pričom najhoršie je to pri sexuálnych deliktoch: na základe výskumov sa odhaduje, že polícii sú nahlásené napríklad len dve percentá prípadov sexuálneho zneužitia.

Ilustračné foto TASR/AP

Strana SPOLU – občianska demokracia, ktorú vedie Miroslav Beblavý, dnes podporila do prezidentských volieb kandidatúru vedca a podnikateľa Roberta Mistríka. Politicky je to zaujímavý a trochu prekvapujúci krok.

Hoci Mistrík nie je stranícky prezidentský kandidát, blízko má k SaS, v ktorej kedysi pôsobil. No ako prezradil Richard Sulík v našom dnešnom rozhovore, definitívne rozhodnutie liberálov o podpore Mistríka padne až 25. júna.

Na druhej strane, v prípade Beblavého strany by skôr pozorovateľ slovenskej politickej scény očakával podporu prezidentskej kandidatúry právničky Zuzany Čaputovej z Progresívneho Slovenska. SPOLU a PS totiž od začiatku pôsobili trochu ako centristické dvojičky.

Dnes však Miroslav Beblavý ešte naložil Progresívnemu Slovensku v rozhovore pre SME, kde vyhlásil, že Andrej Kiska má k SPOLU bližšie ako k PS:

„Ideovo určite, pretože prezident podľa mňa nevyznáva typ vypätého ľavicového liberalizmu, ktorým sa Progresívne Slovensko profiluje v témach ako práva LGBTI alebo potraty. Prezident sa skôr snaží hľadať témy, ktoré spoja umiernených ľudí na oboch stranách, než by sa snažil rozdeľovať tým, že bude bojovať za jeden extrém.“

O čosi nižšie ešte Beblavý dodáva, že v politike Progresívneho Slovenska vidí „veľa Štefunka a takmer žiadneho Trubana“, narážajúc na prílišný odklon PS doľava...

V skutočnosti je Beblavého podpora pre Mistríka a nie Čaputovú logická. Odkedy sa obe partie rozhodli kráčať každá vlastnou cestou, bolo jasné, že PS a SPOLU si budú svoje značky budovať nielen vymedzovaním sa voči tretím stranám, ale aj voči sebe navzájom.

Beblavého strana SPOLU musí v tomto vystupovať dokonca dôraznejšie ako Progresívne Slovensko. V prieskumoch sa zatiaľ obidva subjekty nachádzajú pod prahom zvoliteľnosti. No PS má s 3,9 percentami v poslednom Focuse o niečo vyššie preferencie ako SPOLU (2,9 percenta). Inými slovami, Beblavého politický projekt sa stále nachádza v tieni toho Štefunkovho.

„Odlíš sa alebo zomri“ platí aj v politike. Aby Miroslav Beblavý dokázal svojbytnosť vlastného projektu, nesmie pôsobiť len ako automatický dodávateľ podpory pre štefunkovcov. Preto dal pred kandidátkou PS prednosť umiernenému exsaskárovi Robertovi Mistríkovi. Podpora pre tohto prezidentského kandidáta, dokonca ešte skôr než od SaS, lepšie podčiarkuje odôvodnenosť samostatnej existencie strany SPOLU.     

Poslanec NR SR a predseda strany SPOLU – občianska demokracia Miroslav Beblavý. FOTO TASR – Martin Baumann