Dnes treba vedieť

Postoy
• pred 46 d
Uchádzame sa o vaše 2 % z dane, ktoré premeníme na svoj ďalší rast, vzdelávanie a podporu vybraných rubrík. Uchádzame sa o vaše 2 % z dane, ktoré premeníme na svoj ďalší rast, vzdelávanie a podporu vybraných rubrík.
Čítať článok
TASR
• pred 5 hod
Systém spravodlivosti je možno pomalší, ale obvinenie Ladislava Bašternák je najlepší dôkaz toho, že konanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka bolo čisté. V dnešnej diskusnej relácii TA3 V politike to uviedol Robert Fico. Systém spravodlivosti je možno pomalší, ale obvinenie Ladislava Bašternák je najlepší dôkaz toho, že konanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka bolo čisté. V dnešnej diskusnej relácii TA3 V politike to uviedol Robert Fico.
Čítať článok
TASR
• pred 6 hod
Gréckokatolícka cirkev si pripomenula 90. výročie biskupskej vysviacky blahoslaveného biskupa mučeníka Pavla Petra Gojdiča OSBM, ktorú prijal 25. marca 1927 v Bazilike sv. Klementa v Ríma. Gréckokatolícka cirkev si pripomenula 90. výročie biskupskej vysviacky blahoslaveného biskupa mučeníka Pavla Petra Gojdiča OSBM, ktorú prijal 25. marca 1927 v Bazilike sv. Klementa v Ríma.
Čítať článok
TASR
• pred 55 min
Polícia v bieloruskom hlavnom meste Minsk zatkla dnes demonštrantov, ktorí požadovali informácie o tom, kde sa nachádzajú ich priatelia a príbuzní zadržaní pri rozháňaní sobotňajšieho masového protivládneho protestu. Polícia v bieloruskom hlavnom meste Minsk zatkla dnes demonštrantov, ktorí požadovali informácie o tom, kde sa nachádzajú ich priatelia a príbuzní zadržaní pri rozháňaní sobotňajšieho masového protivládneho protestu.
Čítať článok
TASR
• pred 3 hod
Kresťanskí demokrati nemeckej kancelárky Angely Merkelovej zvíťazili dnes podľa prvých prognóz s výrazným náskokom vo voľbách v spolkovej krajine Sársko, ktoré sú považované za dôležitý test pred tohtoročnými voľbami do Spolkového snemu. Kresťanskí demokrati nemeckej kancelárky Angely Merkelovej zvíťazili dnes podľa prvých prognóz s výrazným náskokom vo voľbách v spolkovej krajine Sársko, ktoré sú považované za dôležitý test pred tohtoročnými voľbami do Spolkového snemu.
Čítať článok
TASR
• pred 2 hod
Slovenská pomoc Kube s opravou elektrárne môže ohroziť tamojšie životné prostredie a zdravie ľudí. Slovenská pomoc Kube s opravou elektrárne môže ohroziť tamojšie životné prostredie a zdravie ľudí.
Čítať článok
TASR
• pred 4 hod
Belgický cyklista Greg van Avermaet triumfoval v nedeľňajších pretekoch Gent - Wevelgem. Belgický cyklista Greg van Avermaet triumfoval v nedeľňajších pretekoch Gent - Wevelgem.
Čítať článok

Krátke správy z redakcie

• pred 11 hod

Evanjelium štvrtej pôstnej nedele je o Ježišovi, ktorý uzdravil slepého od narodenia (Jn 9,1-41). Je to veľmi dlhý a polemický...

Ján Duda
Ján Duda
• pred 11 hod

Evanjelium štvrtej pôstnej nedele je o Ježišovi, ktorý uzdravil slepého od narodenia (Jn 9,1-41). Je to veľmi dlhý a polemický text, v ktorom sa vedie zápas, kto je vlastne Ježiš.

(1)  Benedikt XVI. sa vyznáva: „Moja vnútorná cesta ku knihe o Ježišovi bola dlhá“ (Ježiš Nazaretský, I., 5). Táto dlhá cesta nebola len ku knihe, ale k Ježišovi samotnému. Východiskovým bodom každého Ježišovho skutku je to, že je Bohom. „Bez zakotvenia v Bohu zostáva Ježišova (historická) postava prchavou, neskutočnou a neobjasniteľnou“ (tamtiež, 7). Rozuzlením celej polemiky je otázka Ježiša slepcovi: „Veríš v Syna človeka?“ Ten odpovedal: „Verím, Pane.“ A klaňal sa mu (Jn 9,35-38).

(2)  Aj naša cesta k viere v Ježiša Krista môže byť dlhá a možno aj problematická. Akú odpoveď mám dať na jeho otázku slepcovi, na ktorého mieste teraz stojím ja? Niekedy sa rozum človeka búri. Náboženské osudy človeka sú nezriedka svedectvom vnútorných zápasov.

Ponaučenie: prosme Pána Ježiša, aby nám pomohol uveriť, že je naším Bohom a Záchrancom. Aby nám poslal v ústrety ľudí, ktorí nebudú zadúšať našu vieru zlým príkladom, ale nám budú povzbudením.

• pred 2 d

Ruská pravoslávna cirkev zaradí do svojho liturgického kalendára celý rad veľkých svätcov a svätíc západnej tradície z prvého tisícročia kresťanstva.

Rozhodol...

Ján Krupa
Ján Krupa
• pred 2 d

Ruská pravoslávna cirkev zaradí do svojho liturgického kalendára celý rad veľkých svätcov a svätíc západnej tradície z prvého tisícročia kresťanstva.

Rozhodol o tom 9. marca 2017 Posvätný synod Moskovského patriarchátu. Zámerom je posilniť medzi veriacimi povedomie o niekdajšej cirkevnej jednote v prvom tisícročí. Ruskí veriaci čochvíľa spoznajú životné osudy lyonských mučeníkov, Viktora Marseillského, Germána Auxerrského, Vincenta Lerinského, Genovévy Parížskej, Albána z Anglicka, Patrika z Írska i Prokopa Sázavského.

Predseda Synodálneho oddelenia pre vzťahy so spoločnosťou a médiami Vladimír Legojda povedal, že zoznam západných svätých bol zostavený na základe informácií, ktoré zozbierali západoeurópske eparchie Moskovského patriarchátu.

Kritériom bolo bezchybné vyznávanie pravovernej viery cirkvi prvého tisícročia, ale aj okolnosti svätorečenia a fakt, že ich postava nebola zneužitá v polemike proti východnej cirkvi a východnému obradu počas druhého tisícročia.

(Sv. Patrik na ikone – foto: Flickr.com/Ted)

 

• pred 2 d

Fatimské deti, ktorým sa v roku 1917 zjavovala Panna Mária, budú svätorečené. Pápež František vo štvrtok schválil...

 Imrich Gazda
Imrich Gazda
• pred 2 d

Fatimské deti, ktorým sa v roku 1917 zjavovala Panna Mária, budú svätorečené. Pápež František vo štvrtok schválil dekrét, ktorým potvrdil, že došlo k zázraku vykonanom na ich príhovor, čo je kľúčová podmienka pre svätorečenie.

Miesto a termín kanonizačnej slávnosti zatiaľ Svätá stolica nezverejnila, ale očakáva sa, že sa tak stane v polovici mája, keď Svätý Otec navštívi Fatimu pri príležitosti 100. výročia mariánskych zjavení.

Francisca Marta (1908 – 1919) a jeho sestru Giacintu (1910 – 1920) blahorečil pápež Ján Pavol II. ešte v roku 1989.

Tretie fatimské dieťa, Lucia Dos Santos, ktorá bola sesternicou súrodencov Martovcov, zomrela v roku 2005 ako karmelitánska rehoľníčka. V súčasnosti prebieha proces jej blahorečenia.

Najväčšiu pozornosť na zjaveniach Panny Márie vo Fatime, ktoré trvali od 13. mája do 13. októbra 1917, pútajú tzv. fatimské posolstvá. Kým prvé dve, ktoré sa týkali pekla a Ruska, boli zakrátko zverejnené, tretie si nechala Lucia Dos Santos pre seba.

Keď v roku 1943 ťažko ochorela, miestny biskup jej prikázal obsah posolstva písomne zaznamenať. V roku 1957 ho na žiadosť Svätej stolice biskup zaslal do Vatikánu, kde sa s jeho obsahom oboznámili jednotliví pápeži, ale až Ján Pavol II. rozhodol o jeho zverejnení.

Hovorí sa v ňom o útrapách „biskupa oblečeného v bielom“ (interpretované ako odkaz na atentát na pápeža Jána Pavla II., ku ktorému došlo 13. mája 1981, vo výročný deň fatimských zjavení), ako aj o utrpení kresťanov po celom svete.

Zverejnenie tretieho fatimského posolstva sprevádzal rozsiahly teologický komentár vtedajšieho prefekta Kongregácie pre náuku viery, kardinála Josepha Ratzingera.

Foto – wikipedia.org

Duka sa lúčil s Vlkom: Rozdielne názory nepoznačili naše priateľstvo

V pražskej katedrále sv. Víta, Václava a Vojtěcha sa v sobotu dopoludnia zhromaždili stovky veriacich, aby sa rozlúčili so zosnulým kardinálom Milosla...

V pražskej katedrále sv. Víta, Václava a Vojtěcha sa v sobotu dopoludnia zhromaždili stovky veriacich, aby sa rozlúčili so zosnulým kardinálom Milosla...

Náš Míla Vlk

Keď sa kardinála Vlka tri týždne pred smrťou opýtali, či má bolesť, povedal: „Nie. To Boh má bolesť, chce prebývať medzi nami.“ Chápem to ako jeho tes...

Keď sa kardinála Vlka tri týždne pred smrťou opýtali, či má bolesť, povedal: „Nie. To Boh má bolesť, chce prebývať medzi nami.“ Chápem to ako jeho tes...

Služobníčka života v tábore smrti: príbeh pôrodnej asistentky v Osvienčime

Pôrodná asistentka Stanisława Leszczyńska, ktorej sa bál aj Joseph Mengele, priviedla v koncentračnom tábore Osvienčim na svet viac ako tritisíc detí.

Pôrodná asistentka Stanisława Leszczyńska, ktorej sa bál aj Joseph Mengele, priviedla v koncentračnom tábore Osvienčim na svet viac ako tritisíc detí.

Arcibiskup Zvolenský: Amnestie majú slúžiť spravodlivosti, nie naopak

Po arcibiskupovi Cyrilovi Vasiľovi reaguje k téme rušenia Mečiarových amnestií ďalší vysoký predstaviteľ katolíckej cirkvi, zrušenie amnestií žiadajú...

Po arcibiskupovi Cyrilovi Vasiľovi reaguje k téme rušenia Mečiarových amnestií ďalší vysoký predstaviteľ katolíckej cirkvi, zrušenie amnestií žiadajú...

Krátke správy redakcie

• pred 3 d

„Každý vie, že všetky mešity v Bruseli sú v rukách salafistov,“ povedal starosta Bruselu Yvan Mayeur pre...

Lukáš Obšitník
Lukáš Obšitník
• pred 3 d

„Každý vie, že všetky mešity v Bruseli sú v rukách salafistov,“ povedal starosta Bruselu Yvan Mayeur pre noviny De Morgen pri včerajšom výročí teroristického útoku na letisko Zaventem a stanicu metra Maalbeek. Salafizmus je fundamentalistická odnož sunitského islamu, býva financovaný krajinami Perzského zálivu, ako sú Saudská Arábia alebo Katar.

„Musíme to zmeniť. Potrebujeme nové mešity, ktoré budú nasledovať naše demokratické pravidlá a budú kontrolované vládou,“ hovorí Mayeur. V rozhovore tiež odmietol, že by bol Brusel hlavným mestom džihádu. „Belgický džihádizmus začal v Antverpách, rozšíril sa do Vilvoorde, Molenbeeku a na sever Bruselu. (...) Terorizmus je problém, ktorý zasahuje Európu ako celok. Nezabúdajte na to, čo sa stalo v Paríži, Nice a Berlíne. Ak by to bol len bruselský problém, bol by vyriešený.“

Mayer takisto varoval pred šírením radikalizmu vo všeobecnosti, podľa neho sú extrémisti aj ľudia ako Donald Trump, Marine Le Penová a Vladimír Putin. Posťažoval sa tiež, že jeho mesto nemá dostatok policajtov na zvládanie bezpečnostných opatrení.

Server Politico pripomína, že pred pár dňami bola zverejnená správa o protiteroristických opatreniach, podľa ktorej polícia v bruselskej štvrti Molenbeek odhalila 51 organizácií podozrivých z napojenia na terorizmus. Belgický minister vnútra Jan Jambon prisľúbil túto štvrť „vyčistiť“.

V Bruseli sídli viacero centrálnych organizácií Európskej únie, ako je napr. Európska komisia. Tiež je sídlom hlavného veliteľstva organizácie NATO.

Na snímke: starosta Bruselu Yvan Mayeur, zdroj: youtube.com

• pred 3 d

Režim Alexandra Lukašenka reagoval na sériu protivládnych demonštrácií policajnými raziami a vlnou zatýkania. Zadržaných bolo niekoľko desiatok...

Jozef Majchrák
Jozef Majchrák
• pred 3 d

Režim Alexandra Lukašenka reagoval na sériu protivládnych demonštrácií policajnými raziami a vlnou zatýkania. Zadržaných bolo niekoľko desiatok ľudí, medzi nimi aj príslušníkov bezpečnostných zložiek. 

Protivládne demonštrácie vypukli ako reakcia na prezidentský dekrét o zdanení nezamestnaných. Ten postihuje ľudí bez trvalého zamestnania, ktorí nie sú hlásení na úradoch práce. Lukašenko síce platnosť dekrétu pozastavil, ale demonštranti požadujú jeho úplné zrušenie. 

Prezident organizátorov demonštrácií označuje za extrémistov financovaných Poľskom a Litvou, ktorí chcú destabilizovať krajinu. 

Foto: TASR/ Martin Baumann

• pred 4 d

Trochu neskôr som sa dostal ku komentáru Michala Havrana, ktorý pred týždňom písal o Jozefovi Tisovi a...

Martin Hanus
Martin Hanus
• pred 4 d

Trochu neskôr som sa dostal ku komentáru Michala Havrana, ktorý pred týždňom písal o Jozefovi Tisovi a o omyloch a bludoch politického katolicizmu. Havran o Tisovi napísal, že „svojím pôsobením naplnil heretický konštrukt politického katolicizmu, keď prezentoval sám seba raz ako obeť a raz ako obetu.“ To platí podľa Havrana o viacerých katolíkoch aj dnes, „pretože sa prezentujú ako obete nejakých kultúrnych a politických sprisahaní, trepkajú o neomarxizme a liberalizme, tvrdia, že žijú v neslobodných spoločnostiach.“

Ako ďalej píše Havran, „je to bolestínska póza, ktorá si našla na Slovensku silné zázemie“, pričom o niečo nižšie za dedičov tohto bolestínstva označuje skupinu „Martin Hanus a spol.“ (Tým má zrejme na mysli celý Postoj.)

Chvíľu ma to primälo rozmýšľať, či naozaj tak vynikám bolestínstvom tohto druhu, ale nejako špeciálne sa v tom ja sám (ani Postoj) nenachádzam. Bolestínsky som sa necítil ani pred pár rokmi, keď Havran napísal, že moja novinárska eufória je „spôsobená zrejme prejedením sa hostií po záruke“. (Havrana ako vtedy pravidelného stĺpčekára Pravdy sa dotkol text v .týždni, v ktorom som písal, prečo denník Pravda toľko útočí na vtedajšieho šéfa polície Jaroslava Spišiaka.)

Téma bolestínstva v katolíckom či konzervatívnom prostredí je však nesporne zaujímavá, v tom Michal Havran netriafa úplne vedľa.

Len ma vcelko pobavilo, že ju nastoľuje autor, ktorý je v našich zemepisných šírkach majstrom bolestínskej publicistiky – keby čitateľ poznal Slovensko len z textov Michala Havrana, videl by krajinu plnú skrytých či otvorených ľudákov a nehodnej luzy, ktorým len osvietená EÚ bráni, aby svojimi čižmami už-už rozšliapli pučiace výhonky progresivizmu v bratislavskom Starom Meste.

• pred 4 d

Ukazuje sa, že menej kresťanská Amerika môže byť horšia Amerika, píše David French, komentátor amerického magazínu...

Lukáš Obšitník
Lukáš Obšitník
• pred 4 d

Ukazuje sa, že menej kresťanská Amerika môže byť horšia Amerika, píše David French, komentátor amerického magazínu National Review. Pripomína nedávny článok Rossa Douthata z New York Times, podľa ktorého absencia náboženstva vo verejnom priestore nevyhnutne a ani pravdepodobne nepovedie k rastu tolerancie a umiernenosti.

French potom upozorňuje na článok v The Atlantic od Petra Beinarta, profesora žurnalistiky a politickej vedy na City University v New Yorku. Breinart: „Sekularizmus sa spája s väčšou toleranciou voči homosexuálnym manželstvám a marihuane. Tiež však robí americké stranícke spory brutálnejšími. A takisto prispel k rastu aj Donalda Trumpa, aj tzv. hnutia 'alternatívnej pravice', ktorého členovia sa považujú za reprezentantov belošského nacionalizmu. Hoci Američania opustili organizované náboženstvo, politiku neprestali vnímať ako zápas medzi 'my' a 'oni'. Mnohí začali 'nás' a 'ich' definovať ešte primitívnejším a nezmieriteľnejším spôsobom.“

Breinart cituje prieskum agentúry Pew Research Center, podľa ktorého síce Trump v primárkach o 17 percent strácal na Teda Cruza medzi evanjelikálmi, ktorí pravidelne navštevujú kostol, no vyhral nad ním o 27 percent medzi tými, ktorí do kostola nechodia.

Podobne je to podľa Breinarta aj medzi ľavičiarmi. Afroamerickí tridsiatnici sa trikrát viac vyhýbajú spojeniu s cirkvou ako afroamerickí päťdesiatnici. Z takéhoto podhubia potom vzrastá aj revolučná nálada tvoriaca hnutie „Black Lives Matter“, ktoré v mene ochrany práv černochov organizuje masové nepokoje v amerických mestách. Breinart to uzatvára: „Politickí komentátori roky snívali o tom, že kultúrna vojna o náboženskej morálke, ktorá sa začala v 1960. a 1970. rokoch, vyhasne. To sa aj stalo. No sekulárnejšia a divokejšia národná a rasová kultúrna vojna, ktorá nasleduje, je horšia.“

„Nemalo by to nikoho prekvapovať,“ píše French. „Ak na oboch stranách spektra marginalizujete a vytesňujete ľudí, ktorí veria, že by mali hovoriť pravdu, milovať svojich nepriateľov a usilovať sa o pozdvihnutie najviac znevýhodnených Američanov (akokoľvek nedokonale žijú svoje ideály) v prospech tých, ktorí si pravdu ctia menej, svojimi nepriateľmi pohŕdajú a usilujú sa o víťazstvo svojej strany za každú cenu, potom sa politika naozaj rýchlo stane odpornou.“

Foto: flickr.com/Anne Worner

• pred 5 d

Francúzska televízia včera odvysielala prvú prezidentskú debatu, trpezlivosť divákov aj kandidátov bola preverená na doraz – debata trvala tri hodiny, piati najsilnejší kandidáti zakaždým...

Martin Hanus
Martin Hanus
• pred 5 d

Francúzska televízia včera odvysielala prvú prezidentskú debatu, trpezlivosť divákov aj kandidátov bola preverená na doraz – debata trvala tri hodiny, piati najsilnejší kandidáti zakaždým odriekali svoje dvojminútové stanoviská k obrovskému počtu tém.

Ako vo svojej analýze napísal nemecký týždenník Der Spiegel, divák sa už nemal šancu vyznať v džungli všetkých čísel, štatistík a percent (k nezamestnanosti, chudobe, zadlženosti, daniam či sociálnym programom).

Nacionalistka Marine Le Pen, liberál Emmanuel Macron, konzervatívec François Fillon, radikálny socialista Benoit Hamon a ešte radikálnejší socialista Jean-Luc Mélenchon sa vyjadrovali k trom základným okruhom (Akú chceme spoločnosť pre Francúzsko? Aký ekonomický model? Aké miesto vo svete?), no ako píše Spiegel, v tejto debate sa oveľa viac než súkané fakty rátali emócie.

Jednu z najpamätnejších viet vyslovila podľa týždenníka Le Penová: „Emmanuel Macron, ste fascinujúci. Dokážete hovoriť sedem minút bez toho, aby ste vyjadrili jedinú jasnú myšlienku.“ Macronovi sa však podľa Spieglu prvá debata vydarila, úspešne sa dokázal vymedziť voči „profesionálnym politikom“ a pritom pôsobiť vcelku štátnicky.

Macronovi zatiaľ ide karta aj v prieskumoch: v prvom kole sú zatiaľ zisky Macrona a Le Penovej v podstate vyrovnané (každý okolo 26 percent), v druhom kole by mal Macron poraziť Le Penovú v pomere, v akom u nás zdolal Andrej Kiska Roberta Fica. Teda 60 ku 40.

Zľava Francois Fillon, Emmanuel Macron, Jean-Luc Mélenchon, Marine Le Penová a Benoit Hamon počas pondelňajšej televíznej debaty v Aubervilliers na okraji Paríža 20. marca 2017. FOTO TASR/AP

• pred 6 d

Hoci opozícia má v kauze zrušenia amnestií jasnú morálnu prevahu nad Robertom Ficom, ktorý Mečiarove amnestie takmer celé dve desaťročia právne hájil,...

Martin Hanus
Martin Hanus
• pred 6 d

Hoci opozícia má v kauze zrušenia amnestií jasnú morálnu prevahu nad Robertom Ficom, ktorý Mečiarove amnestie takmer celé dve desaťročia právne hájil, Fico každým dňom získava na politickej prevahe.

Dnes prišla ďalšia správa, že vládny návrh podporí aj 14 poslancov ĽSNS, Fico má tak už teraz zaistených zhruba 97 hlasov (ak k tomu prirátame aj troch odpadlíkov z hnutia Sme rodina, ktorí pravidelne hlasujú s koalíciou).

Ak by teraz chcel Fico aj predstierať, že mu záleží na dohode s demokratickou opozíciou a je ochotný posunúť vládny návrh na aprílovú schôdzu, SaS, OĽaNO a Sme rodina budú v ďalších rokovaniach o podobe kompromisu ťahať za oveľa kratší koniec.

Buď sa v opozícii rozhodnú, že za svoje víťazstvo vyhlásia akýkoľvek miniatúrny ústupok, ktorý od Fica dostanú, no v princípe podporia vládnu cestu zrušenia amnestií cez Ústavný súd. Alebo vo finále povedia, že okľuku cez Ústavný súd odmietajú, v takom prípade presadia svoj návrh Smer, SNS a Most aj s pomocou ĽSNS.      

FOTO TASR – Tomáš Halász

Postoj TV

Má človek slobodnú vôľu?

Má človek slobodnú vôľu?

Rozhovor s neurovedcom Petrom Jedličkom, ktorý si na rozdiel od mnohých svojich kolegov myslí, že rozhodovanie člov...

06. 03. 2017Prehrať reláciu
Nečakaná schulzománia začína ohrozovať Merkelovú

Nečakaná schulzománia začína ohrozovať Merkelovú

Volebné preferencie SPD za posledné týždne výrazne narástli, najmä vďaka popuplarite Martina Schulza. Stáva sa z ne...

24. 02. 2017Prehrať reláciu
 Doba nepraje politikom – účtovníkom

Doba nepraje politikom – účtovníkom

Jozef Mihál odchádza zo SaS. Politici ako on sú síce užitoční, ale dnes po nich nie je veľký dopyt.

21. 02. 2017Prehrať reláciu
Prežije Angela Merkel? Čo sa stane, ak zvíťazí Marine Le Pen?

Prežije Angela Merkel? Čo sa stane, ak zvíťazí Marine Le Pen?

Redaktori Postoja Martin Hanus, Jozef Majchrák a Jaroslav Daniška diskutovali o tom, čo nás čaká v roku 2017.

12. 01. 2017Prehrať reláciu
Jednokolové voľby županov nie sú zlý nápad

Jednokolové voľby županov nie sú zlý nápad

Tí, ktorí už dnes zaručene vedia, komu táto zmena politicky pomôže, varia z vody.

09. 12. 2016Prehrať reláciu

Komentáre a názory

Politika

Prečo je Bugár pri amnestiách taký aktívny

Prečo je Bugár pri amnestiách taký aktívny

Predseda Mosta zacítil, že po roku od vstupu do vlády so Smerom a SNS má šancu na malú rehabilitáciu. A intenzívne po nej siaha.

Predseda Mosta zacítil, že po roku od vstupu do vlády so Smerom a SNS má šancu na malú rehabilitáciu. A intenzívne po nej siaha.

Kultúra

Z pridanej hodnoty (Ján Buzássy)

Z pridanej hodnoty (Ján Buzássy)

Báseň na nedeľu – Michal Chuda vyberá na každú nedeľu krásne slovenské básne.

Báseň na nedeľu – Michal Chuda vyberá na každú nedeľu krásne slovenské básne.

Spoločnosť

Usain Bolt nie je môj idol

Usain Bolt nie je môj idol

Rozhovor s vicemajstrom Európy v behu na 60 metrov Jánom Volkom – o atletike, viere aj bežnom živote.

Rozhovor s vicemajstrom Európy v behu na 60 metrov Jánom Volkom – o atletike, viere aj bežnom živote.