Analýzy výsledkov komunálnych volieb v niektorých médiách už tak trochu pripomínajú alchýmiu. Najmä odvodzovanie podpory pre jednotlivé politické strany z hlasov odovzdaných pre starostov a primátorov a následné hodnotenie ich úspešnosti, ako to naposledy urobil Denník N.

Tu je niekoľko dôvodov, prečo má tento typ analýzy len malú výpovednú hodnotu.

Nezávislí kandidáti získali v komunálnych voľbách viac ako milión hlasov. Veľká časť ľudí, ktorí hlasovali za nezávislého kandidáta, má však aj svoje stranícke preferencie a tieto hlasy sa v parlamentných voľbách premenia na hlasy pre konkrétne politické strany. Pre ktoré presne a akým pomerom, však vôbec netušíme. Zostavovať rebríčky úspešnosti politických strán na základe hlasov, ktoré odovzdali v komunálnych voľbách, sa síce dá, ale z pohľadu reálneho výtlaku týchto strán to nemá žiaden zmysel.

Ďalším dôvodom, ktorý svedčí v neprospech tejto metodiky, je, že v stovkách obcí bol len jeden kandidát na starostu. Ak napríklad kandidáti Smeru nemali v 190 obciach protikandidáta, to ešte neznamená, že hlasy pre opozíciu tam neexistujú. Podobne to platí aj opačne, pri kandidátoch opozície.

Ale najmä platí jedna triviálna vec. Volebný systém v komunálnych voľbách je najmä o podpore konkrétnych osobností. Hlas pre Matúša Valla v Bratislave ešte neznamená podporu Progresívneho Slovenska a Spolu, rovnako ako hlas pre Andreu Turčanovú v Prešove nie je automaticky hlasom pre KDH a OĽaNO.

Ak sa teda analyzovanie nemá zvrhnúť na špekulovanie, tak sa treba v nejakom bode zastaviť. A zostať pri tom, že jediným korektným kritériom pre hodnotenie úspešnosti politických strán v komunálnych voľbách sú zvolení starostovia, primátori a poslanci.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Poľsko si v nedeľu pripomenulo 100. výročie nezávislosti, vo Varšave sa konala vojenská prehliadka, rad koncertov, diskusií, a najmä masový pochod nezávislosti, centrálna téma osláv.

Pozornosť bola vyššia kvôli minuloročnému pochodu, kde sa okrem väčšiny účastníkov zúčastnila aj hlučná radikálna menšina, v Poľsku označovaná za národovcov, občas fašizujúcich. Problémom minulého roka boli aj vystupujúci (a teda aj organizátori), napr. zástupca kotlebovcov, ktorí dostali priestor na pódiu.

Reakcia mala tento rok dve podoby: Hanna Gronkiewicz-Walz, bývalá primátorka Varšavy, a niektorí ďalší navrhli pochod vo Varšave a ďalších mestách zakázať. Reakciou boli diskusie o slobode slova, o primeranosti kroku, ak drvivá väčšina pochodujúcich nemá s radikálmi nič spoločné.

Vláda na to išla inak a pochod sa pokúsila ovládnuť, organizačne aj obsahom, všetkých vyzvali, aby mali iba štátne vlajky, dali mu dokonca nový názov „Pre Teba, Poľsko“. Rečnil prezident Duda, prítomný bol premiér, vláda, elita štátu. Vyvolalo to iný problém, ktorý nešťastne zvýraznil sám prezident Duda: V prejave k storočnici hovoril o spájaní odlišných prúdov v politike, ako idea suverenity spojila pred sto rokmi aj takých oponentov, ako boli Piłsudski, Dmowski, Paderewski, Daszyński či Witos. Lenže on sám, keď vítal mnohých prítomných čelných politikov, tak prezidenta EÚ a bývalého premiéra Donalda Tuska opomenul. Nestál dokonca ani na viditeľnom mieste, čo je dosť trápne. Ani v prejave Duda nezaujal myšlienkou, ktorou by prekročil hranice vlastného tábora.

Samotný pochod bol masový, prišlo asi 250-tisíc ľudí, farbu mu dodali dymovnice futbalových fanúšikov. Radikálov bola menšina, držali však spolu, skandovali viacero vulgárnych hesiel, hádzali sa petardy na pozície polície, ktorá sa ich snažila po pochode izolovať.

Vládnej pravici sa teda podaril dištanc od radikálov, nepodarilo sa ale tému nejako pozitívne atraktívne uchopiť. Skrátka priveľa politiky a málo umenia. Prítomní neboli žiadni významní zahraniční hostia (Varšavu zatienil Paríž, kde sa konal Macronov špeciálny summit k 100. výročiu konca Prvej svetovej vojny).

Pozornosť ešte vyvolali tri veci: Správanie Donalda Tuska, ktorý demonštroval jednotu so svojím oponentom v Občianskej platforme a jej momentálnym predsedom Schetynom, keď dali spolu kvety k pomníku Pilsudského, Tusk hovoril o tom, ako sa treba pričiniť o nezávilosť krajiny. Po druhé, na centrálnom Pilsudského námestí bol odhalený pamätník Lecha Kaczynského a po tretie, prezident Duda podpísal deklaratórny dokument, ktorý hovorí o vybudovaní Saského paláca na tomto námestí, ktorý v roku 1944 totálne zničili Nemci. Mal by slúžiť verejnosti.

Na záver ešte dve poznámky. Poľských sto rokov obnovenia nezávislosti je v skutočnosti výročím polovičným, pretože Poľsko nebolo minimálne počas vojny a následného komunizmu nezávislým štátom, ak spočítame roky tzv. druhej (21) a tretej (29) republiky, je to polstoročie.

Po druhé, je príznačné, ako Poliaci oslavujú vlastnú štátnosť. Tam, kde sa u nás alebo v Prahe hovorí o vzniku štátu, hovoria Poliaci o nezávislosti. Dáva to iný akcent téme, u nás je viac spojená s charakterom režimu (platí to pozitívne aj negatívne, ako napr. v prípade Slovenského štátu), v Poľsku ide viac o suverenitu, tzn. nezasahovanie iných, sloboda je skrátka v Poľsku to, keď rozhodujú o sebe sami.

Mimochodom, bodoval aj náš prezident Kiska, ktorý cez twitter nahovoril pozdrav v poľštine, čo bolo priaznivo ocenené.

Ak chcete poľskému 100. výročiu venovať jednu minútu, pustite si klip, ktorého postavou je Mel Gibson. Na rozdiel od oficiálnych osláv sa podaril.

Foto: FB

Na komunálnych voľbách sa mala odraziť aj téma hazardu, ktorá bola silno prítomná najmä v Bratislave, kde napriek petícii s viac ako 130-tisícmi podpisov Bratislavčanov časť mestských poslancov zákaz herní nepodporila.

Občianski aktivisti z Iniciatívy Zastavme hazard a Aliancie za rodinu už stihli pripraviť analýzu toho, ako obstáli v sobotných voľbách kandidáti z pohľadu hlasovania o hazarde.  

„Poslanci, ktorí hlasovali za zákaz hazardu, mali dvojnásobnú úspešnosť vo voľbách,“ vyhlásil Peter Beňa z Iniciatívy Zastavme hazard. 

Ako ďalej uvádza, zo 45 mestských poslancov opätovne kandidovalo 38. Zákaz hazardu podporilo 22 z kandidujúcich poslancov a získali 15 mandátov s úspešnosťou 68 percent. 

Starostami mestských častí sa stali štyria mestskí poslanci, ktorí podporili zákaz hazardu, s úspešnosťou 50 percent (kandidovalo ich osem za starostov). 

„Na druhej strane voliči odmietli mnohých poslancov, ktorí odignorovali voličov a zákaz hazardu v marci 2017 nepodporili. Napriek finančne veľkým kampaniam neboli zvolení za poslancov Martin Borguľa, Ľudmila Farkašovská, Oliver Kríž, Peter Hanulík, Marián Greksa, Vladimír Bajan, Milan Černý, Slavomír Drozd, Iveta Hanulíková, Radoslav Olekšák ani Roman Weinštuk,“ konštatuje Beňa. 

Zo 16 poslancov, ktorí zákaz hazardu nepodporili, získali mandát len piati pri úspešnosti 31 percent, pričom z desiatich kandidátov na starostov boli zvolení len dvaja. „Bojovať proti vôli občanov sa nevyplatilo,“ dodáva Beňa. 

Aktivisti proti hazardu spustili pred komunálnymi voľbami informačnú kampaň na stránke www.zradili.com, na ktorej si Bratislavčania mohli pozrieť, ako ich mestskí poslanci hlasovali pri zákaze hazardu. 

Pripravili aj facebookovú kampaň, ktorá podľa Antona Chromíka z Aliancie za rodinu odkazovala na ich webovú stránku a napriek predvolebnému pretlaku zasiahla viac ako 215 000 Bratislavčanov. „Bratislavské noviny, ktoré boli doručené do každej domácnosti, obsahovali zoznam kandidátov, ktorí nehlasovali za zákaz hazardu. Tento zoznam poslancov mohli Bratislavčania vidieť aj na veľkom bigboarde,“ pripomína Chromík. 

Zvolený primátor Matúš Vallo v jednej z posledných predvolebných diskusií prisľúbil, že zabojuje za zmenu zákona, aby z Bratislavy zmizli herne a ostalo maximálne jedno kasíno so živými hrami pre turistov a bohatých Bratislavčanov. „Prajeme mu, aby v prvej vážnej skúške, ktorá ho čaká pri snahe zmeniť zákon o hazardných hrách, obstál,“ dodáva aktivista Matej Perašín. 

Súčasťou informačnej kampane pred voľbami bola aj Deklarácia Zastavme hazard, v ktorej kandidáti prisľúbili voličom, že podporia zákaz hazardu vo svojom meste či obci. Deklaráciu podpísal napríklad novozvolený košický primátor Jaroslav Polaček, starostka bratislavskej Karlovej Vsi Dana Čahojová či starostka Miroslava Szitová zo Smižian. 

Foto: Tlačovka bratislavských mestských poslancov k téme hazardu z februára 2017. Zľava poslanci Martin Borguľa, Marián Greksa, Slavomír Drozd, Martin Chren a Iveta Hanulíková. Chrena zvolili za starostu Ružinova, ostatní mandát poslanca v mestskom zastupiteľstve neobhájili. Borguľa kandidoval neúspešne aj za starostu Starého Mesta. FOTO TASR – Michal Svítok