„Cestu Svätej rodiny“ v Egypte majú čoskoro zapísať do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Táto pútnická cesta sprístupňuje miesta, na ktorých sa mali zastaviť Mária, Jozef a dieťa Ježiš počas svojho exilu v Egypte (viac tu). Na pohostinné prijatie Svätej rodiny poukázal počas nedávnej návštevy Egypta aj pápež František.

Pre egyptský štát by sa zápis mohol stať dôležitým krokom z hospodárskej krízy: terorizmus masívne poškodzuje egyptský cestovný ruch, v roku 2016 klesli letecké zájazdy do Egypta oproti roku 2015 o 40 percent.

Egypt sa nádeja, že práve pútnické cesty po stopách Svätej rodiny rozprúdia turizmus. Egyptské ministerstvo turizmu si želá, aby prilákali ročne aspoň milión turistov.

Portál Vatican Insider informoval, že s týmto cieľom egyptský minister turizmu pred niekoľkými dňami zavítal do Vatikánu, kde prezentoval projekt „Cesty Svätej rodiny“ a diskutoval s predstaviteľmi rímskej pútnickej organizácie Opera Romana Pellegrinaggi.

Foto – Wikimedia (cesta Svätej rodiny do Eygpta v stvárnení flámskeho maliara Jacoba Jordaensa zo 17. storočia)

Po spravodajskej TA3 a hudobných Jemných melódiách rozbehol Martin Lengyel ďalšie médium. Na frekvenciách skončenej Rockovej republiky (tiež Lengyelov projekt) tento týždeň začalo vysielať rádio Aktual. Chce prinášať minimum hudby a maximum hovoreného slova.

Lengyel by sa dokonca rád dožil vysielania, kde by nebola žiadna hudba, len hovorené slovo. „Ale zatiaľ nie sme tak ďaleko, ani trh tam ešte nie je. Možno raz budeme, momentálne je to hybrid model talk formátu s aktualizačnými spravodajskými vstupmi,“ povedal v rozhovore pre Medialne.sk.

Najväčšou konkurenciou pre Aktual budú rozhlasové okruhy RTVS. A keďže Lengyelovo rádio nemá potenciál prinášať desiatky reportáží z celého Slovenska, dôraz chce klásť na dlhé a hlboké diskusie. Z verejnoprávnej konkurencie sa Lengyel dokonca teší: „Keď máte silného konkurenta, ktorý má veľa poslucháčov, znamená to aj to, že máte studňu, do ktorej môžete načrieť.“

Kľúčovými hlasmi nového rádia sú zatiaľ Alex Štefuca, ktorý prišiel z rádia Vlna, bývalá moderátorka RTVS Marta Jančkárová a bývalá politička Zuzana Martináková s novinárskymi skúsenosťami zo Slovenského rozhlasu a BBC.  

Lengyel by sa nebránil ani ďalším moderátorom z radov bývalých politikov. „Ako hypotéza – keby jedného dňa prišiel o päť rokov Ivan Mikloš, že chce mať reláciu o ekonomike, alebo by s tým prišiel Peter Kažimír, ja by som sa potešil. Zrazu sa do vysielania dostanú ľudia, ktorí majú reálnu skúsenosť s výkonom moci, s riadením rezortu. Alebo keby prišiel Fero Šebej, že chce mať reláciu o zahraničnej politike, tiež poviem áno,“ tvrdí Lengyel, podľa ktorého je v zahraničí účinkovanie bývalých politikov v médiách bežné a prospešné.

A ako sa pozerá na možný konflikt záujmov, keďže okrem médií sa pohybuje aj v priestore politického marketingu? „Budem robiť rádio a popri tom politické kampane. Ale ako dve oddelené veci. A potom mi poviete, či to v rádiu je počuť. Ak by to tam bolo počuť, tak rádio počúvať nebudete a s vami tisícky ďalších poslucháčov. Veď to bude pod drobnohľadom verejnosti a každý si vie vytvoriť vlastný názor,“ presviedča Lengyel v rozhovore pre mesačník Stratégie.

Ku ktorej z týchto dvoch oblastí má bližšie, je však úplne jasné. „Rozbehnem rádio, urobíme ho čo najlepšie, odovzdám opraty niekomu inému a budem sa naplno ďalej venovať politickému marketingu,“ uzavrel Lengyel rozhovor pre Stratégie.

Foto – TASR/Ivan Materský (M. Lengyel v roku 2000, keď rozbiehal svoju kariéru v pozícii hovorcu premiéra M. Dzurindu)

Zápas o politickú budúcnosť Ninivskej planiny vedie k napätiu medzi miestnymi biskupmi. Jeden sýrsky katolícky a dvaja sýrski pravoslávni arcibiskupi minulý týždeň vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom žiadajú chránenú zónu pre kresťanov na Ninivskej planine pod záštitou OSN. Vzápätí sa však od tejto pozície dištancoval Chaldejský patriarchát.

Sýrski biskupi sa tak znovu chopili myšlienky rozsiahlej autonómnej provincie pre kresťanov, o čom sa diskutuje už mnoho rokov hlavne v emigrácii. Podľa kritikov sa takýto napoly nezávislý malý štát nedokáže brániť a veľmi pravdepodobne by viedol ku getoizácii kresťanov. V aktuálnej situácii by preto bolo vhodnejšie zapájať zástupcov domáceho kresťanského obyvateľstva do štátnej správy.     

Foto – TASR/AP (kresťanskí vojaci hliadkujú pred vchodom do kostola počas veľkonočnej bohoslužby v irackom meste Karakoš pri Mósule)