Dnes večer sa v Bratislave začína sprievodné podujatie k Národnému pochodu za život BHD Life. Večer o 20.00 na Malej scéne sa bude konať politická diskusia, ktorú organizuje Postoj, vystúpia viacerí poslanci a poslankyne, ktoré predkladajú zákony o ochrane života a budú odpovedať na otázky, ako sa chcú posunúť zo súčasného bodu k lepšej ochrane. Príde Eva Smolíková, Milan Krajniak, Richard Vašečka, Marek Krajčí či Eva Greyová. Ak im chcete niečo povedať priamo, oplatí sa prísť. Moderovať bude náš redaktor, ktorý k téme Národného pochodu za posledný týždeň priniesol najdôležitejšie texty – Pavol Rábara.

Predtým o 18. hodine bude jedna z možno najdôležitejších prednášok na túto tému – opis toho, čo sa stalo v Poľsku, hovoriť bude Tymoteusz Zych (na obr.). Je to neuveriteľné, že susedíme s krajinou, ktorá je nám spoločensky a nábožensky blízka, kde boli zakázané potraty už pred 26 rokmi a o Poľsku počúvame z liberálnej tlače samé mýty a nepravdy. Pritom poľský príklad svedčí o presnom opaku, ako zmena zákona vychováva spoločnosť k úcte k životu aj k väčšej zodpovednosti. Vystúpenie Dr. Zycha by malo zaujať aj preto, že nás budúci týždeň čaká parlamentná debata o obmedzení potratov, kde sa bude diskutovať aj o zákonoch, ktoré pripomínajú ten poľský.

Na BHD Life toho bude cez víkend viac, celý program nájdete tu. 

Budem pôsobiť trochu rodinkársky, ale pokiaľ mi pamäť siaha, ešte žiaden slovenský gynekológ, ktorý odmieta vykonávať potraty, nepomenoval tak otvorene, akej atmosfére títo lekári čelia vo svojich kolektívoch.

Môj švagor Matúš Chuda hovorí, ako si ho kolegovia v ružinovskej nemocnici chceli otestovať, keď ho zaradili do služby na potrat, ale aj o istej hrubosti v tomto prostredí: „Pred rokmi sme mali prípad pôrodu chlapčeka bez rúk a nôh, ktorý „ušiel“ ultrazvukovému vyšetreniu. Boli to starší rodičia, pre ktorých to bola posledná šanca mať dieťa, a narodilo sa im takto postihnuté dieťa. A viacerí kolegovia vtedy strašným spôsobom odsúdili prenatálnu starostlivosť obvodného gynekológa so slovami, ako sa „toto“ mohlo narodiť. Po rokoch som v obchodnom centre videl zvláštne utekať chlapčeka na špičkových protézach na rukách i na nohách. Hneď mi napadlo, či nejde o toho chlapčeka z našej nemocnice. Mne to nedalo, prihovoril som sa otcovi a opýtal som sa ho, či sa jeho syn nenarodil náhodou v Ružinove v tom a v tom roku. Bol to on a jeho otec mi vyrozprával dojímavý príbeh o tom, že by svojho syna nevymenil za nič na svete. Je najšikovnejší v triede, vybavili mu protézy z Rakúska preplatené poisťovňou a ich chlapec je poklad. Ja som vtedy povedal, že všetci tí kolegovia, ktorí mi tam rozprávali tie historky, by mali dnes stretnúť tohto chlapca a najmä jeho rodičov, ktorí sa tešili zo svojho jediného syna.“

Matúš Chuda ďalej hovorí, že v nemocnici v Ružinove, sa začali robiť opäť potraty na požiadanie, hoci predtým si aspoň tu držali líniu, že potraty na pôdu univerzitnej nemocnice nepatria, keďže nesúvisia s medicínou. Opisuje tiež, ako sa zhoršuje atmosféra voči lekárom, ktorí ich nechcú robiť, a ich hlavnou ochranou je tak len výhrada vo svedomí.  

Na záver vysvetľuje, prečo víta nedeľňajší Pochod za život: „(...) Vo svojom pracovnom prostredí si pripadám často ako úplný exot a zrazu sa tu vynorí masa ľudí, ktorá ide do ulíc s rovnakým názorom, aký mám aj ja, s veľkou podporou, že v tom nie som sám.“

Celý rozhovor si môžete prečítať na portáli www.nm.sk.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

V Taliansku nie je ani na chvíľu nuda. V auguste padla vláda Salviniho Ligy a Hnutia 5 hviezd (M5S), začiatkom septembra vytvorili novú vládu dovtedy zarytí nepriatelia, M5S a ľavicová Demokratická strana (PD), uplynulo len pár dní a z koaličnej PD odchádza expremiér Matteo Renzi aj so skupinou prívržencov. A komentátori dnes ešte menej než včera veria, že Conteho vláda vydrží aspoň rok.

Líder PD Nicola Zingaretti sa tak ocitol v absurdistane, ktorého sa najviac obával: Zingaretti si totiž po rozpade starej vlády želal rýchle predčasné voľby, a to aj za cenu, že by ich suverénne vyhral Salvini. Veril totiž, že PD bude silnou opozíciou a že sa mu podarí rozhádanú stranu stmeliť. Lenže bol to Matteo Renzi, ktorý v auguste zavelil, že PD musí aj za cenu veľkých kompromisov zabrániť predčasným voľbám, po ktorých by si Salvini uzurpoval všetku moc a ovládol krajinu. Mnohí Renziho upodozrievali, že napriek vznešeným slovám mu ani tak nejde o Taliansko, ale najmä o zámer vytvoriť vlastnú stranu, v čom by mu predčasné voľby zabránili.

Renzi však svojím rétorickým zápalom strhol na svoju stranu väčšinu PD, Zingaretti sa neochotne prispôsobil a na radosť Bruselu, Berlína a Paríža vstúpil do koaličnej vlády s chaotickým spolkom, akým je M5S.

No a ešte ani nestihlo prvýkrát napršať a Zingaretti sa prizerá, ako Renzi spolu s nasledovníkmi opúšťa stranu a ešte milosrdne odkazuje, že spoločnú vládu M5S a Zingarettiho bude podporovať. Conteho vláda sotva vznikla a už závisí od rozmarov Renziho, ktorý sníva, ako sa opäť stane Macronom talianskej politiky.

Renzi sa hneď v rozhovore pre La Repubblica pozicionoval do role hlavného vyzývateľa Salviniho („nevyhlasujem vojnu Zingarettimu, ale Salvinimu“, „najbližšie mesiace strávim tým, že budem bojovať proti salvinizmu na námestiach, v školách, vo fabrikách“). Oboch Matteov, Renziho aj Salviniho, všeličo spája, sú nadmerní egocentrici, ktorí veria vo svoju misiu záchrancov upadajúceho Talianska, ale zatiaľ to nijako nevyzerá, že by mohol Salviniho vážne ohroziť práve Renzi.

Ten hovorí, že ideologicky nie je vpravo ani vľavo či v strede, ale „za budúcnosť“, lenže po rokoch premiérovania už pre mnohých Talianov patrí skôr do minulosti. Salvini síce v auguste vybabral najmä sám so sebou, keď sa v tranze z predčasných volieb vyhnal z vlády, ale má naďalej veľkú mocenskú perspektívu: jeho Liga zastáva koherentnú ideológiu, zmes ekonomického populizmu a nacionalizmu, ktorá oslovuje emócie aj pudy väčšiny Talianov. Už teraz obieha so svojou propagandistickou mašinériou celú krajinu, napokon, aj ako minister vnútra trávil každý deň tak, ako keby bol v nepretržitej predvolebnej kampani.

Matteo Renzi tak odchodom z koaličnej PD a vyhlásením vojny salvinizmu najviac potešil samotného Salviniho. Teda toho Mattea, ktorý sa každé ráno budí s pocitom, že deň zúčtovania s rímskym aj bruselským establišmentom sa blíži.   

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.    

Matteo Renzi ešte ako taliansky premiér sa usmieva počas tlačovej konferencie pre zahraničných novinárov v Ríme 22. februára 2016. FOTO TASR/AP