Len necelá tretina firiem na Slovensku inovuje. Či už ide o prinášanie nových prototypov, patentov, alebo zlepšovanie výrobných postupov, len päť krajín je na tom ešte horšie ako my. Priemeru v EÚ zodpovedá viac ako polovičný podiel inovatívnych firiem.

Upozornila na to analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková, odvolávajúc sa na údaje Eurostatu. Celú jej tlačovú správu s prehľadnou tabuľkou podielov inovatívnych firiem na ekonomikách jednotlivých členských štátov EÚ nájdete TU.

Kým na Slovensku patrí k inovatívnym len 31 percent firiem, v susednej Českej republike je ich 46 percent. Najväčší podiel inovatívnych firiem má v EÚ Belgicko (68 %), prekvapujúco Portugalsko (67 %), Fínsko (65 %), Luxembursko (64 %), Nemecko (64 %) a taktiež susedné Rakúsko (62 %)...

Minulý mesiac som na tomto mieste písal o tom, že na výšku platov v krajine nevplýva len dopyt po pracovnej sile či produktivita vo fabrike jediného zamestnávateľa zo zahraničia. Slovensko má problém, že len menšina firiem patrí k technologickej špičke, kým väčšina v produktivite zaostáva.

Aj keď inovatívnosť sa netýka len zvyšovania produktivity, súvis medzi nízkymi platmi na Slovensku a nízkym podielom inovatívnych a súčasne málo produktívnych firiem tu zrejme bude. O súvislosti výšky platov s vybavenosťou ekonomiky kapitálovými statkami (stroje, nástroje... vlastne veci, ktoré slúžia na výrobu vecí) nedávno veľmi názorne písal TU ekonóm Martin Vlachynský.

Cesta k vyšším platom vedie cez zvyšovanie produktivity v približne dvoch tretinách slovenských firiem, ktoré v tomto zaostávajú. K čomu treba pridať podporu kultúry systematického inovovania, tak pokiaľ ide o manažment, výrobu, ako aj predaj.

Výstava technických inovácií TECH INNO DAY na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave 7. apríla 2016. Ilustračné FOTO TASR – Andrej Galica

Tomio Okamura, český populista, sa chystal napodobniť nášho Igora Matoviča – chcel v eurovoľbách kandidovať z posledného miesta a v prípade zvolenia sa mandátu vzdať, aby neprišiel o mandát v domácom parlamente.

Objavil sa však problém: české ministerstvo vnútra spochybnilo takúto možnosť, vidí možný konflikt so zákonom. Okamura preto kandidovať vôbec nebude: „Vzhledem k tomu, že výklad odkazuje na případné soudní rozhodnutí v této věci a po dobu jednání soudu na možnost neobsazení mandátu, přijalo předsednictvo hnutí rozhodnutí nahradit předsedu hnutí Tomia Okamuru na posledním místě kandidátní listiny jiným kandidátem,“ píše sa vo vyhlásení jeho strany.

Východisková situácia medzi Okamurom a Matovičom sa nelíšila v ničom, otázka je, v čom sa líšia naše zákony, či by pre zmenu Matovič nemal napodobniť Okamuru. Časť politickej konkurencie by o výklad pravidiel mohla mať záujem, veď keby išlo o niekoho iného, trnavský politik by nezaváhal.

Foto: wikimedia

Udalosťou týždňa bude návšteva čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga (na obr.) v Ríme, očakáva sa podpísanie memoranda, ktorým sa Taliansko pripojí ku globálnej infraštruktúre komunistickej Číny, tzv. novej hodvábnej cesty. Taliansko bude prvá krajina G7, ktorá urobí takýto krok. New York Times priniesol text o talianskom prístave Terst, ktorý sa má stať súčasťou tejto čínskej globálnej siete, je to pútavé čítanie.

Text opisuje mesto a krajinu hladnú po investíciách, čakajúce na stovky miliónov eur z Číny, s ktorými si spája sen o oživení. Novinár Timesov s úžasom zisťuje, ako Číňania už v Terste sú, koľko je tam čínskych turistov, v prístave kotví novopostavená veľká loď pre ich potreby, podpredseda talianskej vlády Luigi Di Maio má za sebou niekoľko návštev Číny v posledných týždňoch. Taliani odmietajú kritiku Ameriky a opatrné vyčkávanie Nemecka a Francúzska týkajúce sa Číny, tvrdia, že nič nebezpečné nehrozí. Taliansko napríklad prijalo zákon, ktorým chcú znemožniť, aby si Číňania kúpili Terst tak, ako absolútne ovládli grécky prístav Piraeus.Taliansko je tiež kritické v kauze Huawei, kde drží stranu Trumpa.

Zaujímavé je, ako sa Američania snažili zmeniť postoj Ríma k Pekingu, Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Bolton Taliansku hrozil, bývalý poradca Bannon sa snažil talianskych politikov obmäkčiť, najmä Salviniho Ligu, upozorňujúc pritom na príklad, že obchod bude pre Čínu rovnakým nástrojom kolonizácie, ako to bolo v prípade Anglicka v minulosti.

Niečoho podobného sa obáva aj Gulio Camber, označený novinami za veterána a skutočného politického bosa v pozadí politiky v Terste. Hru, ktorú podľa neho chystajú rímski politici, prirovnáva k šachovej partii medzi majstrami sveta a šachovými štamgastami z kaviarne Degli Specchi, v centre Terstu, o výsledku je rozhodnuté. 

Celá vec sa týka aj nás, Terst nám je bližší, ako sa zdá. Kedysi to bol náš (čítaj rakúsky, resp. rakúsko-uhorský) prístav, je to mesto Claudia Magrisa, najlepšej talianskej kávy, spojenie stredoeurópskeho a talianskeho živlu, prepojené so Slovinskom, len niečo vyše štyroch hodín od Bratislavy.

Reportáž New York Times si možno prečítať tu.

Foto: wikimedia