Poľské ženy sú zrejme najpodnikavejšie v Európe, zastávajú najviac manažérskych postov v EÚ po Lotyškách, na riaditeľských postoch v biznise (CEO) je až 41,9 percenta žien, 37 percent firiem bolo založených a je vedených ženami, podľa Fundacje Kobiet každá desiata Poľka má nejakú firmu alebo podniká, čo je trojnásobne vyšší pomer ako napríklad v Nemecku. Ženy však podľa správy na rovnakých pozíciách v biznise stále nezarábajú rovnako ako muži.

Toľko správa, teraz malý komentárik.

Pre tých, ktorí žili nejaký čas v Poľsku, to nie je až také prekvapivé zistenie, poľská spoločnosť má azda najbližšie k matriarchátu z národov, ktoré som bližšie spoznal. Žena sa teší postaveniu a mimoriadnej úcte, spomínam si, ako počas medzivládneho rokovania najskôr obslúžili ženu z delegácie, až potom ministra. Poľské ženy majú silné postavenie v rodine, v partnerských vzťahoch, v kultúre a umení, napokon aj v biznise. Pamätám sa, z čias študijných aj po-študijných, akú dôležitú rolu hrali poľské dámy na univerzite a v akademickom svete, ale aj vo verejnej a politickej diskusii. Bolo ich vidieť a počuť podstatne viac, ako je to u nás alebo v Česku. Úplne samostatnou kapitolou je domáca poľská móda, omnoho sebavedomejšia, ako je zvykom v ostatých východoeurópskych národoch, vidieť to na uliciach aj v butikoch.

Prečo to tak je? Primárny dôvod bude kultúrny, svoju rolu zohrávajú aj dejiny, Poľky museli byť oporou pre svoje okolie v časoch ťažkých vojen (a po nich), napokon aj v nich zohrávali významnejšiu rolu, ako to bolo v okolitých národoch, čo je zase dôsledok pestovaného vlastenectva. Svoje zohral aj komunizmus, ktorý ženy nútil pracovať, a celkom určite aj nižšia miera zoštátnenia. 

Hovoríme o katolíckej krajine, kde má najväčšiu autoritu inštitúcia armády, kde sú zakázané aborty a tamojšia politika, no, povedzme, že premiérky sa tam vyskytujú častejšie než inde v okolí, ale ženy v nej nehrajú takú rolu ako v podnikaní.

Ilustračný obr: poľská herečka Maja Ostaszewska na titulke Newsweeku

Rada Európy bude v stredu na parlamentnom zhromaždení hlasovať o rezolúcii, ktorá požaduje adopcie detí pre páry rovnakého pohlavia či automatické uznávanie, že „rodičom č. 2“ je partnerka narodeného dieťaťa, a nie jeho biologický otec. 

Upozorňuje na to petičný portál citizengo.org, podľa ktorého chce Rada Európy dať prednosť požiadavkám LGBT skupín pred najlepšími záujmami a právami dieťaťa.

Správu o súkromnom a rodinnom živote: dosiahnutie rovnosti bez ohľadu na sexuálnu orientáciu pripravil švédsky spravodajca Jonas Gunnarsson. 

Ako uvádza citizengo.org, rezolúcia požaduje napríklad automatické uznávanie, že „rodičom č. 2“ je partnerka narodeného dieťaťa (nie jeho biologický otec), a to za rovnakých podmienok ako sa určuje otcovstvo dieťaťa pri heterosexuálnych pároch, ďalej adopcie detí pre páry rovnakého pohlavia, umelé oplodnenie pre páry rovnakého pohlavia, právne uznanie párov rovnakého pohlavia a odmietnutie ústavnej ochrany manželstva muža a ženy. 

„Požiadavky uvedené v rezolúcii sú však považované za kontroverzné nielen u nás, ale aj v západnej Európe,“ píše portál citizengo.org, ktorý spustil proti rezolúcii aj petíciu. 

Obsah správy podľa portálu nezodpovedá ani rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva a požiadavky dokumentu sú tiež v rozpore so slovenskou legislatívou.

O správe sa bude hlasovať v Štrasburgu v stredu, Slovensko má v parlamentom zhromaždení Rady Európy päť hlasov (poslanci NR SR). V  pondelok ráno, keď sa parlamentné zhromaždenie Rady Európy začalo, nebol podľa informácií citizengo.org v Štrasburgu žiadny zástupca zo Slovenska. 

Všetko nasvedčuje tomu, že na hlasovaní ani žiadny slovenský zástupca prítomný nebude. Ako pre Postoj potvrdili z Kancelárie Národnej rady SR, „na aktuálnom parlamentnom zhromaždení Rady Európy sa zúčastňuje len tajomníčka Stálej delegácie NR SR v PZ RE pani Škápíková“.

Vedúci delegácie Ľuboš Blaha sa na zasadnutí nakoniec nezúčastní, keďže sa podľa Kancelárie NR SR nestihol včas vrátiť z predošlej zahraničnej pracovnej cesty v Kirgizsku.

Foto: Flickr.com/James Ashburn

Rakúske aj nemecké denníky si pripomínajú desiate výročie smrti Jörga Haidera, ktorý pred desiatimi rokmi ako 58-ročný tragicky havaroval neďaleko Klagenfurtu. 

Bol to Haider, ktorý začiatkom 90. rokov, keď do Rakúska prúdili zástupy utečencov z balkánskych vojen, postupne prebudoval predtým malú, liberálnu FPÖ na národné identitárne hnutie. Varoval pred „Überfremdung“ (infiltráciou cudzincami), rástol od volieb k voľbám, ovládol predtým ľavicové Korutánsko. Jeho hviezdnou chvíľou bol rok 1999, keď získal 27 percent a napriek protestom a sankciám z EÚ vytvoril vládu s ľudovcami. Potom však prevážili jeho deštruktívne sklony, rozbil vládu, napokon opustil aj  FPÖ, založil novú stranu, posunul sa viac do stredu – a možno by ešte vďaka svojej inteligencii a talentu populistu opäť raz zažiaril, keby nebolo tej smrteľnej autonehody.

Od jeho smrti sa veľa zmenilo, ak bol Haider v 90. rokoch vnímaný ako extrém a Rakúsko ako čierna ovca zintegrovanej EÚ, dnes je haiderovský populizmus novým mainstreamom. Haider svojím politickým obsahom aj formou, keď proticudzineckou agendou oslovil tradičnú robotnícku vrstvu, ktorá volila predtým socialistov, len predbehol dobu o dve desaťročia.

Súčasná FPÖ, ktorá minulý rok zopakovala Haiderov triumf z roku 1999, len kopíruje jadro jeho programu (vo vláde sa však pod vedením Stracheho správa značne disciplinovanejšie než za Haidera). Duchovnými dedičmi Haidera sú aj Matteo Salvini či Marine Le Penová, no ich nacionalistický populizmus vychádza najmä z vlastných národných tradícií.

Die Süddeutsche Zeitung ide ešte ďalej, píše, že Donald Trump so sloganom „America first“ v americkej verzii oživil Haiderovo „Österreich zuerst“. Nemecký denník to s touto paralelou trochu preháňa, Trump zrejme nič netuší o Rakúšanovi Haiderovi (ak vôbec pozná nejakého Rakúšana, tak je to Arnold Schwarzenegger), slogan „America first“ zrejme ako prvý použil Woodrow Wilson a onedlho po ňom americkí izolacionisti. 

Moderný nacionalistický populizmus, aký v Európe 90. rokov zakladal Jörg Haider, sa odvtedy v niečom zmenil: v ekonomike je značne ľavicovejší než pred 20 rokmi, z dôvodu demografického vývoja a migračných vĺn je oveľa viac protimoslimský a oveľa menej antisemitský (Haider sa dopustil antisemitských výrokov, za ktoré sa dnes z FPÖ vylučuje). 

Ale základné krédo tomuto politickému prúdu zostalo. Stefan Petzner, Haiderov dôverník a volebný manažér, ho minulý rok pre Die Süddeutsche Zeitung ilustroval nasledujúcim príkladom: „Raz sa Haidera jeden volič opýtal, prečo robí proti cudzincom takú agresívnu volebnú kampaň. Haider mu odpovedal celkom otvorene: ´Musím to hovoriť, lebo to chcú ľudia počuť´.“ 

Na snímke ľudovec Wolfgang Schüssel /vľavo/ odchádza s predsedom Slobodných Jörgom Haiderom vo februári 2000, ich nová koaličná vláda ukončila 30 rokov vlády s účasťou sociálnych demokratov.