Dnes treba vedieť

TASR
• pred 7 hod
Hlavné mesto pokračuje v príprave všeobecne záväzného nariadenia za obmedzenie hazardu v Bratislave a nezastaví ho ani zmiznutie časti petičných hárkov z petície proti hazardu. Hlavné mesto pokračuje v príprave všeobecne záväzného nariadenia za obmedzenie hazardu v Bratislave a nezastaví ho ani zmiznutie časti petičných hárkov z petície proti hazardu.
Čítať článok
TASR
• pred 9 hod
Predseda Konferencie biskupov Slovenska, bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský vyjadril hlbokú sústrasť slovenskej cirkvi príbuzným obetí nočného zemetrasenia v Taliansku. Predseda Konferencie biskupov Slovenska, bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský vyjadril hlbokú sústrasť slovenskej cirkvi príbuzným obetí nočného zemetrasenia v Taliansku.
Čítať článok
TASR
• pred 7 hod
Zemetrasenie s magnitúdou 6,8, ktoré dnes na poludnie SELČ otriaslo centrálnou časťou Mjanmarska, si podľa ministerstva sociálnych vecí vyžiadali životy najmenej štyroch ľudí. Zemetrasenie s magnitúdou 6,8, ktoré dnes na poludnie SELČ otriaslo centrálnou časťou Mjanmarska, si podľa ministerstva sociálnych vecí vyžiadali životy najmenej štyroch ľudí.
Čítať článok
TASR
• pred 8 hod
Sýrski povstalci podporovaní Tureckom dnes oznámili, že získali od extrémistickej skupiny Islamský štát späť kontrolu nad mestom Džarábulus. Sýrski povstalci podporovaní Tureckom dnes oznámili, že získali od extrémistickej skupiny Islamský štát späť kontrolu nad mestom Džarábulus.
Čítať článok
TASR
• pred 9 hod
Ukrajina je slobodná a nezávislá krajina, ktorá ale z dôvodu ruskej agresie nekontroluje časť svojho územia. Ukrajina je slobodná a nezávislá krajina, ktorá ale z dôvodu ruskej agresie nekontroluje časť svojho územia.
Čítať článok
TASR
• pred 6 hod
Belgický cyklista Gianni Meersman sa stal víťazom stredajšej piatej etapy pretekov Vuelta a Espaňa, ktorá merala 171,3 kilometra a viedla z Viveira do Luga. Belgický cyklista Gianni Meersman sa stal víťazom stredajšej piatej etapy pretekov Vuelta a Espaňa, ktorá merala 171,3 kilometra a viedla z Viveira do Luga.
Čítať článok

Krátke správy z redakcie

• pred 13 hod

Je pravda, že Taliani sú na zemetrasenia zvyknutí, napokon, najmä regióny stredného Talianska patria medzi seizmograficky najcitlivejšie oblasti Európy. No...

Martin Hanus
Martin Hanus
• pred 13 hod

Je pravda, že Taliani sú na zemetrasenia zvyknutí, napokon, najmä regióny stredného Talianska patria medzi seizmograficky najcitlivejšie oblasti Európy. No dnešné zemetrasenie s desiatkami mŕtvych sa zapíše ako ďalší tragický dátum. Jediným šťastím v nešťastí bolo, že epicentrum najsilnejšieho otrasu sa nachádzalo v menej zahustenej zóne, v blízkosti dedín a malých mestečiek – keby bolo posunuté o desiatky kilometrov inde, napríklad v Perugii s vyše 160-tisíc obyvateľmi, obete sa mohli rátať na stovky.

 

Magnitúda bola veľmi silná (šesť stupňov), navyše podľa talianskych seizmológov bol bod otrasu len v malej hĺbke, aj preto sa uvoľnil na povrch s takou pustošivou energiou. Po prvom otrase nasledovali ďalšie, prvý trval 142 sekúnd, ďalší 60 sekúnd, ani po niekoľkých hodinách si postihnutí obyvatelia ešte nemohli byť istí, že to prestalo. 

 

Pred rokom a pol som s rodinou v centre Talianska zažil tiež sériu otrasov, pravdaže, boli oveľa slabšie, najsilnejší mal magnitúdu 4,1. Dnes je to len vyblednutý zážitok, ale spomínam si ešte na ten pocit bezmocnosti aj neistoty, keďže napriek všetkým informáciám o prebiehajúcich a opakovaných otrasoch seizmológovia nevedeli predpovedať, či neprídu ešte ďalšie, silnejšie. Preto sme žili dva-tri dni v neistote aj obavách, pri väčšom otrase sme rýchlo opúšťali budovy, deti nechodili do škôl a škôlok. V tomto prípade sa okrem malých materiálnych škôd vlastne nič nestalo, človek mal však ďalších pár dní po tom, čo sa to celé skončilo, pocit akéhosi trasenia v nohách, akoby nemal zem pod kontrolou.

 

Ťažko sa však vžiť do toho, čo momentálne prežívajú obyvatelia Accumoli, Amatrice či Pescara del Trento, ktorí vidia navôkol len trosky svojich padnutých domov a oplakávajú či stále s nádejou hľadajú svojich blízkych. Taliansku dnes patrí minúta ticha aj našich modlitieb.

Foto: TASR/AP, ruiny domov v Pescara del Trento.

• pred 1 d

Potešila ma správa, že pápež František nominoval do novozriadenej komisie na skúmanie diakonátu žien okrem iných aj Piera Codu, špičkového...

Martin Hanus
Martin Hanus
• pred 1 d

Potešila ma správa, že pápež František nominoval do novozriadenej komisie na skúmanie diakonátu žien okrem iných aj Piera Codu, špičkového talianskeho teológa a prezidenta univerzitného inštitútu Sophia v Loppiane. Keď som žil rok v Taliansku, mal som možnosť sledovať Codu zblízka, nedostal som sa síce na jeho prednášku, ale zažil som viacero jeho príhovorov – keď tento Talian nízkeho vzrastu začal hovoriť, jeho charizmy bola plná celá aula. A keď som v prostredí univerzity počúval naňho samé chválospevy, rozmýšľal som, čo bude so sympatickou malou univerzitou, keď raz Codu nebude.

 

Coda si je zjavne blízky s pápežom Františkom, ktorý sa netají tým, že ho pokladá za jedného z najväčších teológov súčasnosti. Coda je odborník na dogmatickú teológiu, súčasne otvorený voči svetu, komunikuje o jednote s patriarchom Bartolomejom, ale aj s intelektuálnymi centrami islamu. Coda významne zasiahol aj do života slovenského kňaza a tiež výborného teológa Ľubomíra Žáka, prodekana Fakulty posvätnej teológie Pápežskej lateránskej univerzity v Ríme. Žák pred tromi rokmi v rozhovore pre Svet kresťanstva opísal, ako mu Coda v Taliansku otváral dvere až po významnú pápežskú univerzitu.

• pred 1 d

Jarek Nohavica mal v máji koncert aj v Košiciach. Zvláštne, že pesnička Arab mi šahá na babu, ktorá tu zaznela...

Jana Vinterová
Jana Vinterová
• pred 1 d

Jarek Nohavica mal v máji koncert aj v Košiciach. Zvláštne, že pesnička Arab mi šahá na babu, ktorá tu zaznela v plnej paráde, nevyvolala vôbec žiadne ohlasy. A nepostrehla som ani, žeby niekto z publika krčil nosom alebo ho nebodaj pre túto vydarenú zhudobnenú aliteráciu vypískal. Naopak, so svetelnými a dymovými efektmi a teatrálnym Nohavicovým postojom vyznel tento song veľkolepo, humorne, možno dokonca veľkolepo humorne. Presne tak, ako sme u tohto pána muzikanta zvyknutí.

Keď sa koncert chýlil pomaly k záveru, zaradil do programu ďalšiu svoju novinku. Jezevčík. Predtým ako začal hrať a spievať, povedal: „Neviem ako u vás na Slovensku, ale v Čechách ľudia radi dávajú druhým rôzne nálepky. Preto vznikla táto pesnička.“ O čom je? O psovi jazvečíkovi, ktorý sa správa celkom normálne ako každý iný pes, no pre svoj pôvod a občasné lapajstvá je označený za „buzíka, žida, cyklistu, zlodeja, holohlavého, cigána, rasistu, xenofóba a vraha“.

Nepripomína vám to niečo?

Foto: wikipedia.org/Mohylek

Krátke správy redakcie

• pred 2 d

Milan Šimečka napísal text, kde je niekoľko dobrých odsekov, ale aj ťažký omyl. Spomína na 1968...

Jaroslav Daniška
Jaroslav Daniška
• pred 2 d

Milan Šimečka napísal text, kde je niekoľko dobrých odsekov, ale aj ťažký omyl. Spomína na 1968 a následnú normalizáciu a ilustruje to skvelou spomienkou:

 

„Je sobota dopoledne, jdeme s otcem, který je bagristou, z nákupu a potkáme jeho bývalého kolegu z univerzity. „Ahoj,“ říká mému otci a usmívá se, jako kdyby se opravdu radoval, že jej vidí. „Ahoj,“ říká otec a taky se usmívá. „Jak se ti žije se zlomenou páteří?“

Pohled na tvář toho muže si pamatuji mnohem přesněji než pohled na ruské tanky. Během vteřiny se mu rozpadá, svaly ji přestávají držet pohromadě, padne mu brada, ústa se otevřou, spodní ret se chvěje, oči má vytřeštěné a dostanu strach, že umírá. Ve skutečnosti jsem byl jen svědkem toho, že tento muž na několik vteřin pod tlakem otcovy otázky odhalil tajemství, jež se snažil skrýt i před sebou samým: že umřela část jeho duše odpovědná za sebeúctu.“

 

A omyl? Šimečka píše:

„Ale svalovat vinu na normalizaci, jejíž jsme dědicové, by bylo chybou. Podívejte se na Poláky či Maďary. Tamní režimy byly mnohem měkčí než ten náš, a přesto je dnes v těchto zemích méně svobody, tisíce novinářů pracují v médiích patřících vládě a slouží její propagandě.“

 

Milanovi Šimečkovi dlhodobo leží v žalúdku Kaczynski s Orbánom, v mnohom mu rozumiem, občas aj nerozumiem. Napríklad keď prehliada obrovské zlyhania tamojších liberálov a socialistov. Ale teraz je jeho chyba ešte väčšia. Tvrdiť, že poľský režim bol mäkší ako ten náš normalizačný, je jednoducho historická lož. Už kvôli tomu, že v Poľsku bol v 80. rokoch výnimočný stav, SB bola omnoho tvrdšia ako naša ŠtB, proti KORu sa postupovalo podstatne brutálnejšie ako proti Charte 77. Príkladov by bolo viac. Iste, boli aj rozdiely v prospech Poľska (najmä v postavení katolíckej cirkvi a voči sedliakom), ale celkovo bol poľský komunizmus brutálnejší ako ten náš. Poľskí komunisti boli totiž väčší boľševici ako tí naši, a teda oveľa viac nenávideli svojich vlastných obyvateľov, ako to bolo u nás. Pozoruhodné je, že to platilo až do pádu režimu.

 

Mimochodom, práve to je jeden z dôvodov, prečo je Poľsko dodnes tak vnútorne rozdelené a prečo sa poľskí nacionalisti a postkomunisti, ale aj konzervatívci a liberáli tak nenávidia.

 

 

• pred 2 d

Máločo je otravnejšie než ideologická zaslepenosť a je jedno, či jej prepadnú ľavičiari alebo pravičiari, liberáli či konzervatívci. Poslanec Smeru...

Martin Hanus
Martin Hanus
• pred 2 d

Máločo je otravnejšie než ideologická zaslepenosť a je jedno, či jej prepadnú ľavičiari alebo pravičiari, liberáli či konzervatívci. Poslanec Smeru a predseda výboru pre zahraničné záležitosti Ľuboš Blaha je toho príkladom. Pri včerajšom výročí sovietskej invázie mu na facebooku nenapadlo nič lepšie než napísať, že hoci si rok 1968 najhlučnejšie pripomínajú „antikomunisti a milovníci Ameriky“, v skutočnosti by mali byť ticho, lebo všetko je inak: „Proti Brežnevovi sa predsa nepostavil žiaden pravičiar, žiaden liberál, žiaden americký televízny hero. Proti stalinistom sa postavil Dubček, čestný komunista, ktorý veril v socializmus s ľudskou tvárou a ktorý je dodnes legendou demokratickej ľavice na Slovensku aj v celej Európe. Jar 1968 bola hrdinstvom ľavice, nie pravice.“

 

Nie je síce celkom jasné, ako sa proti Brežnevovi mohli vo vtedajšom Československu postaviť „pravičiari“, ktorí v čase, keď Dubček stúpal po kariérnom komunistickom rebríku, sedeli napríklad v base, ale marxistický dialektik zo Smeru by na uvedenú námietku určite našiel originálne vysvetlenie.

• pred 3 d

Ted McDermott, 79-ročný britský spevák, ktorý vystupoval v kluboch a pri rôznych rodinných oslavách, trpí už niekoľko rokov na Alzheimerovu chorobu....

Lukáš Obšitník
Lukáš Obšitník
• pred 3 d

Ted McDermott, 79-ročný britský spevák, ktorý vystupoval v kluboch a pri rôznych rodinných oslavách, trpí už niekoľko rokov na Alzheimerovu chorobu. Prestal spoznávať aj svoje deti, vplyvom choroby máva aj veľmi podráždené nálady. Jeho syn Simon si však všimol, že keď opäť spieva, pamäť sa mu vracia a láska k hudbe ho posúva do obdobia predtým, než ho postihla choroba.

Rodine v starostlivosti o otca pomáhajú ľudia z Alzheimerovej spoločnosti. Tedov syn Simon napísal, že bez ich pomoci by sa s týmto hrozným ochorením nevedeli vysporiadať. Aby sa im za pomoc odvďačil, nakrútil niekoľko videí, ako spolu s otcom v aute spievajú, a cez internetovú kampaň chcel vyzbierať pre spoločnosť pôvodne tisíc libier. Ich spoločné videá však dojali ľudí po celom svete, hlavne pieseň Quando, Quando, Quando, ktorá má len na facebooku už viac ako 4 milióny pozretí. Pre Alzheimerovu spoločnosť sa im tak od začiatku júna podarilo vyzbierať už 98-tisíc libier.

Na Slovensku sa boju s touto ťažkou chorobou venuje napr. Slovenská Alzheimerova spoločnosť a Centrum Memory, n. o.
Aktuálne im môžete pomôcť vytvoriť tzv. Azheimerspace – priestor s terapiami, ktoré pomáhajú spomaľovať priebeh choroby a zmierňovať jej príznaky.

Foto: Youtube/
The Songaminute Man

Fero Múčka
Fero Múčka
• pred 4 d

Minulý týždeň sme priniesli rozhovor s názvom Na Rómov, ktorí sú na periférii, treba rozumne zatlačiť. Respondentom bol Igor André, ktorý dva roky pôsobil v prevažne rómskej škole v Nálepkove v rámci programu Teach for Slovakia. Hovoril o svojom pohľade na oddelené triedy či o tom, v čom sa oplatí vzdelávať deti, ktoré dnešným vzdelávacím systémom prejdú len s veľmi malým úžitkom. 

Rozhovor vzbudil rozruch vo viacerých kruhoch, kritika mu vyčítala napríklad aj podporovanie stereotypov. Igor André na ne zareagoval v blogu. Okrem iného píše: „Z mojej osobnej skúsenosti však viem, že najviac situáciu marginalizovaných Rómov zlepšujú ľudia, ktorí sa neboja vhupnúť do ich sveta, utvárajú s nimi dlhodobé vzťahy a sú k nim láskavo pravdiví.“

• pred 5 d

Američania začali podľa portálu EurActiv s presunom svojich jadrových zbraní z Turecka do Rumunska. Jadrové hlavice...

Jaroslav Daniška
Jaroslav Daniška
• pred 5 d

Američania začali podľa portálu EurActiv s presunom svojich jadrových zbraní z Turecka do Rumunska. Jadrové hlavice boli dislokované na základni Incirlik neďaleko sýrskej hranice. Počas uplynulých týždňov bola americká základňa pod špeciálnym dohľadom kontrolovaná tureckými vojenskými jednotkami, na základni mali hľadať azyl niektorí vysokopostavení tureckí vojaci, ktorí sa podielali na pokuse o puč.

Pre úplnosť dodajme, že rumunské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení odmietlo, že by americké jadrové zbrane mali byť na jeho území.

• pred 5 d

Prečo je Trump taký úspešný? Odpovedí na túto otázku sme aj na našej stránke priniesli už viacero, Ross Douthat vo...

Jaroslav Daniška
Jaroslav Daniška
• pred 5 d

Prečo je Trump taký úspešný? Odpovedí na túto otázku sme aj na našej stránke priniesli už viacero, Ross Douthat vo svojom komentári pridáva ďalšiu. Trump totiž reprezentuje „zabudnutého človeka“, voliča, ktorého obidve hlavné strany prestali brať vážne, a teda nielen reprezentovať, ale aj vnímať jeho potreby a záujmy. Takýchto voličov je dosť nielen na pravici, ale aj na ľavici.

 

Ide o príslušníka bielej pracujúcej triedy, ktorý neverí tomu, že môže profitovať z globálneho obchodu ani z kvót, ktoré presadzuje ľavica. Pre komentátorov sa stal bigoťákom (a v niečom ním aj je), ale odkedy prestal fungovať "americký sen", sa ukazuje, že takýchto voličov je dosť, minimálne politicky významná menšina. Taká, ktorá za istých okolností dokáže vyhrať voľby.

 

Dlhodobo zaujímavejšia je iná otázka, ktorú v závere otvára aj Douthat: a síce, ako Trumpov protest proti systému zmení dve hlavné strany?

 

Foto: wikimedia

Komentáre a názory

Politika

Kultúra

Ben-Hur sa vracia po 57 rokoch do filmu. Pomstí sa divákovi?

Ben-Hur sa vracia po 57 rokoch do filmu. Pomstí sa divákovi?

Vždy keď Hollywood ohlási remake veľkého príbehu, je dôvod na obavy. Pri filme s prvkami náboženstva možno dvojnásobne. Čo vieme o novom Ben-Hurovi?

Vždy keď Hollywood ohlási remake veľkého príbehu, je dôvod na obavy. Pri filme s prvkami náboženstva možno dvojnásobne. Čo vieme o novom Ben-Hurovi?

Spoločnosť

Škandál s petíciou proti hazardu môže viesť k lepšiemu zákonu

Škandál s petíciou proti hazardu môže viesť k lepšiemu zákonu

Bratislavský magistrát ubezpečuje, že petícia proti hazardu nie je ohrozená. Aktivisti žiadajú zmenu zákona, ktorá by všetko vyriešila a nedala dôvod na spochybnenie iniciatívy.

Bratislavský magistrát ubezpečuje, že petícia proti hazardu nie je ohrozená. Aktivisti žiadajú zmenu zákona, ktorá by všetko vyriešila a nedala dôvod na spochybnenie iniciatívy.