„Viete, čo je skutočný paradox? Keď cestujete 500 kilometrov, aby ste mali prednášku na tému ,Zostaň, kde si‘.“ 

Takto vtipne začal v utorok večer na Bratislavských Hanusových dňoch svoje vystúpenie český kňaz, spisovateľ a prekladateľ Štěpán Smolen. Takmer plná sála v divadle Malá scéna si mohla vypočuť prednášku o radách púštnych otcov pre náš život. 

Otec Štěpán je výborný populizátor princípov starovekých pustovníkov, napísal o tom úspešnú knižku Buď, kde jsi. V humornom, fantazijnom príbehu hľadá stálosť v nestálej dobe: študent teológie sa stretáva na Sahare s púštnym otcom a vlastným vnútrom, s ktorými prichádza do dialógu.

Včera večer tento 35-ročný kňaz bavil publikum, no zároveň hĺbka jeho slov nútila človeka vypnúť a premýšľať o nich.

Čakajúc na to, kým organizátori BHD spracujú videozáznam z prednášky, dovolíme si tu predložiť zopár poznámok spísaných počas včerajšieho večera.  

--> Často sme nešťastní, lebo máme možnosť výberu. A keď sa pre niečo už rozhodneme, aj tak zostaneme veľakrát nespokojní, lebo zistíme, že sú aj ďalšie možnosti. Platí to pri kúpe topánok, jogurtu, ale aj vo vzťahoch. 

--> V tejto dobe žijú ľudia sériu monogamií. Podobá sa to výstupu do hôr. Začnú romantický vzťah, sú v prekrásnom údolí, kde je veľa zelene, vody, kvetov. Pomaly stúpajú vyššie, kde sú ihličnaté stromy, neskôr menšie porasty, napokon len skaly a silný vietor, zima či sneh – a vtedy to vzdajú, rozídu sa, zídu dolu a opäť si niekoho nájdu, aby znovu absolvovali celý výstup. 

--> Neznášame rutinu. Nechceme žiť prítomnosť. Celý týždeň sa tešíme na víkend, celý rok na dovolenku. 

--> Nevieme robiť len jednu vec. Keď beháme, počúvame aspoň hudbu, keď žehlíme, pozeráme TV alebo počúvame podcasty. Nevieme sa uspokojiť, že by sme robili len jednu vec a nič iné. 

--> Duchovný život má svoje počasie, ktoré od nás nezávisí. Radosť sa strieda s obdobiami bez útechy...

--> Paradox duchovného života spočíva v tom, že čím viac času strávime v modlitbe, tým viac správnych vecí urobíme. 

--> Je dôležité mať chvíle púšte. Pre niekoho to môže byť, že večer vypne mobil, iný odíde raz za mesiac na dva dni do úplnej samoty. Dnes treba aktívne hľadať ticho. 

--> A čo môže byť dnes púšť aj vo všedný deň? Napríklad robiť činnosť, ktorá nemá žiadny priamy význam pre môj zajtrajšok. 

A na záver pastoračný postreh otca Štěpána: „Keď kazateľ vysloví v kázni ,tak...‘, znamená to, že začal pristávací manéver a všetci v kostole dúfame, že sa mu podarí pristáť na prvý raz.“

Foto: Martin Davídek/CC wikipedia

Líder Smeru Robert Fico mal dnes opäť verejne aktívny deň, organizátorom iniciatívy Za slušné Slovensko odkázal, že popierajú pravidlá demokracie, ak žiadajú za ministra vnútra nesmeráckeho človeka a po zasadnutí užšieho vedenia strany novinárom okrem iného oznámil, že v Smere sa už zhodli na mene nového ministra vnútra, ktoré predložia zajtra prezidentovi aj koaličným partnerom. 

Podľa našich informácií už minulý piatok padla voľba na Denisu Sakovú, doterajšiu štátnu tajomníčku na ministerstve vnútra, Denník N práve prišiel so správou, že najužšie vedenie sa dohodlo na nominácii Sakovej.

K tomu len tri krátke poznámky:

1. Ak Smer zajtra navrhne Denisu Sakovú, tá sa takmer naisto stane novou ministerkou vnútra. Prezident Andrej Kiska vychádza z právnych analýz, podľa ktorých už nemôže blokovať ministerskú nomináciu parlamentom potvrdeného premiéra. Na tejto interpretácii sa síce asi nezhodnú všetci ústavní právnici, lenže z neverejných signálov je zjavné, že ak si Smer nemohol dovoliť nomináciu Sakovej pred mesiacom, keď bol Pellegrini iba dezignovaným premiérom, tentoraz sa Fico s Kaliňákom presadia.

2. Nominácia Sakovej ukazuje limity Pellegriniho moci. Čerstvý premiér si do novej vlády presadil banskobystrickú rodáčku Laššákovú, ktorá je vo vláde zjavne najľahšou váhou. Keby si mal Kaliňák vyberať svojho nástupcu snov, sotva by prišiel na iného kandidáta než toho, ktorého si vychovával pod strechou svojho ministerstva.

3. Aj na tejto rošáde vidieť, že verejný tlak z námestí dosiahol síce v posledných týždňoch veľa, ale už narazil na svoje obmedzenia. Tých vyše 30-tisíc ľudí, ktorí prišli predminulý piatok na Námestie SNP, síce urýchlilo pád policajného prezidenta Tibora Gašpara, tiež však v istej miere prispelo k náhlemu odchodu nešťastníka Tomáša Druckera. Pre tandem Fico-Kaliňák to preto vo výsledku nedopadlo tak zle: Denisa Saková je predsa len ako "náš človek" značne lepší variant než predošlý krízový manažér. Nová ministerka určite verejnosť ubezpečí, že jej prioritou bude zmeniť systém voľby policajného prezidenta novým zákonom. Ten už síce dlhodobo plánoval Kaliňák, teraz ho však možno nespokojnej časti verejnosti predať ako odpoveď na volanie po systémových zmenách. Škatule sa popresúvali, problém ostáva.

Na snímke štátna tajomníčka ministerstva vnútra SR Denisa Saková počas tlačovej konferencie, Tisovec, 20. marca 2017. FOTO TASR - Branislav Račko

Pred týždňom sme zverejnili rozhovor o Švajčiarsku s Robertom Nefom. Čítam práve jeho útlu knižku Chvála non-centralizmu (verzia v angličtine je prístupná TU). Okrem iného v nej tvrdí, že švajčiarsky model, kde popri spolkovej vláde existuje silná kantonálna a komunálna úroveň, je bytostne konzervatívny. A jedna Nefova myšlienka stojí za vypísanie:

„Možno sa poučiť z minulosti, no treba sa vystríhať pred ilúziou, že v dejinách sa dá vrátiť ku skorším pomerom. Ak sa hodnoty vôbec menia, tak pomaly. Preto existujú dobré dôvody byť hodnotovo konzervatívnym. No štruktúry sa menia s technologickým pokrokom. Štrukturálni konzervatívci sa proti nemu stavajú neprávom. Musia sa vždy prispôsobiť nanovo. Kto chce konzervovať hodnoty v meniacom sa prostredí, musí štruktúry obozretne prispôsobovať a meniť.“

Je to priam námet na rozjímanie a možno čiastočne aj na polemiku. Ambíciou konzervativizmu by asi naozaj nemalo byť vracať sa za každú cenu a jedna k jednej do minulosti, ktorú si navyše máme tendenciu často spätne maľovať naružovo, pričom návrat k nej niekedy ani nemusí byť vôbec možný.

Naopak, konzervatívna politika by mala s odvahou spoluutvárať prítomnosť a budúcnosť tak, aby prebiehajúci vývoj nevykoľajil spoločnosť a dial sa s ohľadom na tie prvky ľudskej prirodzenosti, ktoré sú nemenné, a tiež v súlade s nadčasovými hodnotami.

Na druhej strane, často sa stáva, že „štruktúry“ stále spĺňajú svoju funkciu a pokojne by ju spĺňali aj naďalej, no protivník na ne útočí čisto z ideologických dôvodov. Lebo trebárs prekážajú nejakej jeho abstraktnej predstave o želateľnom „pokroku“. V takej situácii platí iná konzervatívna poučka: Neopravuj, čo nie je pokazené.

Robert Nef. Foto: Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika