Médiá počas týchto dní informujú o napätí medzi Pravoslávnym patriarchátom Moskvy a celej Rusi a Konštantínopolským ekumenickým patriarchátom. Dôvodom má byť udelenie samostatnosti (autokefálie) Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Táto informácia však nie je pravdivá.

O čo ide? Na Ukrajine neexistuje jedna, ale až tri pravoslávne cirkvi:

1. Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu, ktorá je autonómna a uznaná Konštantínopolom aj Moskvou. Vedie ju metropolita Onufrij Berezovskij.

2. Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu, ktorá sa po rozpade Sovietskeho zväzu odtrhla od moskovského patriarchátu. Neuznáva ju Moskva a donedávna ani Konštantínopol, ale o to viac ju podporuje ukrajinský prezident Petro Porošenko. A ona jeho. Vedie ju patriarcha Filaret Denisenko.

3. Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev je spomedzi týchto troch cirkví najmenšia, patrí pod Ukrajinskú pravoslávnu cirkev v USA. Neuznáva ju Moskva a donedávna ani Konštantínopol. Vedie ju metropolita Makarij Maletič.

A teraz k tomu podstatnému. Ako upresnil náš redakčný odborník na východné kresťanstvo Ján Krupa, Svätý synod Konštantínopolského ekumenického patriarchátu ako apelačná inštancia v uplynulých dňoch „len“ (aj keď pre Moskvu je to „až“) vyhovel žiadosti patriarchu Filareta a metropolitu Maletiča, aby z nich bola sňatá exkomunikácia, ktorú na nich uvalila Moskva a aby ich cirkvi boli uznané za kánonické (legitímne).

Tým, že konštantínopolský patriarchát ako „prvý medzi rovnými“ tejto žiadosti vyhovel, postavil Ukrajinskú pravoslávnu cirkev Kyjevského patriarchátu a Ukrajinskú autokefálnu pravoslávnu cirkev na roveň doteraz jedinej kánonickej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu. Čo moskovský patriarchát, samozrejme, odmieta. A s ním aj ďalšie pravoslávne patriarcháty, ktoré majú historicky a politicky bližšie k Moskve („tretiemu Rímu“) ako ku Konštantínopolu („druhému Rímu“).

Zároveň Konštantínopol deklaroval odhodlanie udeliť samostatnosť (autokefáliu) Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorá by mala vzniknúť spojením všetkých troch ukrajinských pravoslávnych cirkví. Samozrejme, potrebná vôľa dohodnúť sa – aj v dôsledku vyhrotenej politickej situácie – absolútne chýba.

Zhrnuté a podčiarknuté – vzťahy medzi Moskvou a Konštatntínopolom sa výrazne zhoršili, ale dôvodom nie je vyhlásenie nezávislosti Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorá vlastne ani neexistuje.

Ilustračné foto – TASR/AP

Pápež František prepustil z klerického stavu 84-ročného emeritného biskupa čilskej diecézy La Serena Francisca Josého Coxa Huneeusa, ktorý rezignoval ešte v roku 1997 a dnes žije v ústraní v Nemecku.

Rovnako urobil aj v prípade 53-ročného emeritného biskupa ďalšej čilskej diecézy Iquique Marco Antonio Órdenes Fernández, ktorý rezignoval v roku 2012.

Obaja biskupi sa v minulosti preukázateľne dopustili sexuálneho zneužívania maloletých a proti pápežovmu rozhodnutiu sa nemôžu odvolať, uviedlo Tlačové stredisko Svätej stolice.

„Je to pekný deň pre obete týchto monštier,“ reagoval pápežovo rozhodnutie Juan Carlos Cruz, ktorý bol v minulosti jednou z obetí čilského kňaza a podporovateľa režimu Augusta Pinocheta Fernanda Karadimu. Kongregácia pre náuku viery ho suspendovala v roku 2011 a pápež František ho v septembri tohto roku prepustil z klerického stavu.

„Dvaja biskupi, ktorý zneužívali svoju moc na sexuálne zneužívanie mladistvých a zraniteľných osôb, boli vypudení z kňazského stavu,“ vyhlásila ďalšia z Karadimových obetí José Andres Murillo.

Pápež František prijal v apríli tohto roku Cruza aj Murila na osobnej audiencii. Následne si predvolal všetkých čilských biskupov (na fotografii TASR/AP), ktorí hromadne ponúkli svoju rezignáciu.

Počas nasledujúcich mesiacov postupne ju prijal v siedmich prípadoch. Ide o biskupov, ktorých čilské úrady vyšetrujú buď zo sexuálneho zneužívania, alebo z krytia týchto skutkov.

K dnešnému dňu je tak z 27 čilských diecéz už osem bez diecézneho biskupa.  

Po takmer dvojročnej väzbe v Turecku bol protestantský pastor Andrew Brunson v piatok konečne prepustený na slobodu a okamžite sa vrátil do USA. V Bielom dome ho v sobotu prijal aj prezident Donald Trump. Jeho administratíva mesiace vyvíjala na Ankaru nátlak, aby pastora pustili.  

Pri spoločnom stretnutí Brunson požiadal prezidenta, aby sa za neho mohol na mieste pomodliť. „Nuž, ja to asi potrebujem v tejto miestnosti viac než ktokoľvek iný, takže by to bolo veľmi pekné, ďakujem,“ odvetil Trump.

Brunson si pokľakol vedľa prezidenta, položil na Trumpovo plece ruku a pomodlil sa nasledujúcimi slovami:

„Pane Bože, prosím, aby si vylial svojho Svätého ducha na prezidenta Trumpa. Aby si mu dal nadprirodzenú múdrosť, nech dosiahne všetky plány, ktoré máš pre túto krajinu a pre neho. Prosím, aby si mu dal múdrosť, ako viesť túto krajinu do spravodlivosti. Prosím, aby si mu dal húževnatosť a výdrž a odvahu postaviť sa za pravdu. Prosím, aby si ho ochraňoval pred očierňovaním zo strany nepriateľov, od tých, čo chcú podkopávať. Prosím, aby si z neho urobil veľkého lídra pre túto krajinu. Naplň ho svojou múdrosťou a silou a vytrvalosťou a my ho požehnávame. Nech je on veľkým požehnaním pre našu krajinu. V mene Ježiš, žehnáme ti, amen.“

K modlitbe sa pripojila aj Brunsonova žena Norine slovami:

„Modlím sa, aby Duch Pánov spočinul na prezidentovi. Duch múdrosti a porozumenia, Duch rady a moci, Duch poznania a bohabojnosti. Amen.“

Pastorovi Brunsonovi hrozil v Turecku trest odňatia slobody až 35 rokov za údajnú špionáž a terorizmus. Súd ho uznal vinným, no odsúdil ho na trest, ktorý si už odsedel, a tak mohol odísť.

Viac informácií o okolnostiach prepustenia TU.

Video z prijatia v Bielom dome TU.

Pastor Brunson sa modlí za prezidenta Trumpa. FOTO – Fox News.