Gillian Andersonová sa preslávila ako agentka FBI Dana Scullyová zo seriálu Akty X a teraz si zahrá bývalú britskú premiérku Margaret Thatcherovú vo štvrtej sérii televízneho seriálu The Crown.

O obsadení Andersonovej ako „Železnej lady“ v seriáli, ktorý je o živote súčasnej britskej panovníčky Alžbety II., sa šepkalo už dlhšie. Informoval o tom v minulosti aj Postoj. Definitívne potvrdenie sa napokon objavilo pred pár dňami na twitterovom účte seriálu.

Andersonová pre denník The Guardian upresnila, že je fascinovaná Thatcherovej detstvom a číta i pozerá o nej všetko, čo môže nájsť. „Do určitej miery je aspoň podľa mojej skúsenosti pre herca veľmi užitočné sa trocha zamilovať do postavy, ktorú hráte, nech je váš názor na ňu akýkoľvek, zvlášť ak je to historická postava,“ povedala herečka pre britský denník.

Asi najznámejšou herečkou, ktorá si doposiaľ zahrala bývalú britskú premiérku, bola Meryl Streepová vo filme Železná lady z roku 2011. Za svoju rolu dostala vtedy Oscara.

Dramatický potenciál seriálového stretu Alžbety II. s Margaret Thatcherovou je veľký, keďže je známe, že vzťahy medzi týmito dvomi ženami v skutočnom živote neboli ideálne.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Kráľovná Alžbeta II. sa rozpráva s hercami  Rowanom Atkinsonom a Gillian Andersonovou na recepcii pri príležitosti 200. výročia narodenia anglického románopisca Charlesa Dickensa 14. februára 2012 v Buckinghamskom paláci v Londýne. TASR/AP

Teodor Kuhn, mladý slovenský režisér, ktorý minulý rok zaujal celovečerným filmom Ostrým nožom (inšpirovaným vraždou Daniela Tupého), opísal včera na svojom facebooku, ako vnímal z tesnej blízkosti Mariana Kočnera, jeho správanie a spôsob obhajoby. Jeho status stojí za šírenie v plnom znení:

„Sedím asi 4 metre od Kočnera a pozerám sa, ako klame. Ešte som nevidel nikoho takto klamať. Vždy znova zabúdam, že zlo nikdy nevyzerá tak, ako si ho predstavujeme – škaredé, vulgárne, očividné. Je oveľa... ľudskejšie.

Kočner vyzerá úplne normálne a jeho mentálny svet spoza fasády vykukne, iba keď sa pozabudne: ,Keby zmenky boli falošné, tak by som ich nevymáhal pod svojím menom a svojou firmou.‘ citujú ho v novinách. Mne sa ale zdá zaujímavejšie, čo dodá potom, akoby pre seba: ,Našiel by som si nejakého afričana, ktorého meno nikto nepozná, a vymáhal to cez neho.‘

Kočner je sebavedomý a inteligentný, viac ako som predpokladal. Ak z mediálneho obrazu čakáte spoteného výčapného s bruchom mastným od langošu, budete prekvapení. Vyzerá ako sebavedomý chytrý chlapík, ktorý je vo väzbe neprávom. Prekvapuje ma, ako dôveryhodne pôsobí.

Zrazu si uvedomím, že dostať sa tam, kde bol Kočner – na vrchol – nie je také jednoduché. Neocitol sa tam náhodou, ani ho tam nikto nenominoval za zásluhy. Aby sa vypracoval, potreboval tie isté vlastnosti, ktoré potrebuje bežný, nekontroverzný podnikateľ. A k tomu kopec ďalších – manipulátorstvo, bezohľadnosť, prefíkanosť. Riziko pre neho nepredstavoval bankrot či dlžoby. Bolo to väzenie či smrť v rukách konkurencie. Túto jeho schopnosť riskovať a prežiť musíme brať do úvahy a považovať ju za veľmi nebezpečnú.

Kočner je totiž v tomto ohľade elitou národa. Veľmi často zabúdame, že okrem dobrých hrdinov a vzorov máme aj antihrdinov. A na vrchole sa stretnú vždy len tí najlepší.

Dôkazom Kočnerovej intelektuálnej prevahy je vypočúvanie vedené prokurátorom. Otázky, ktoré v ňom majú vzbudiť neistotu alebo objaviť rozpory v jeho rozprávaní, ho ani neškrabnú. Kočner a jeho obhajcovia si totiž domácu úlohu spravili poctivo. Ich naratív o zmenkách má vnútornú logiku, nepopiera nič, čo je overiteľné z dokumentov a zmlúv.
A všetko to neoveriteľné ohýba v ich prospech. Odvoláva sa na viacero zdrojov, ktoré by mohli potvrdiť Kočnerovu verziu, akurát – nanešťastie, sú všetky po smrti.

Po skončení vypočúvania prokurátorom sa Kočner na znak triumfu pýta sudcu, či si môže vyzliecť sako: ,Ale nie preto, že by som sa zapotil z tých otázok, len že je v miestnosti veľa ľudí.‘ A je to pravda, jeho bledomodrá košeľa je úplne suchá.
Vtedy začína výsluch Daniel Lipšic.

Na Kočnerovi vidno, že dostal súpera, ktorý mu stačí. Podobne nadaní ľudia, akurát každý na inej strane zákona. Keď ho Lipšic prvýkrát dostane do úzkych, Kočnerovi obhajcovia ihneď vznášajú námietku proti otázke. Ani úplne nevedia v akej veci, skôr aby Kočnerovi získali pár sekúnd na vymyslenie obrany. A stratégia sa podarí.

Keď sa vypočúvanie znovu rozbehne, začínam chápať pravidlá hry. Lipšic sa Kočnera snaží čiastočne unaviť, čiastočne rozčúliť, ale aspoň raz nachytať. Sledujem naživo súboj dvoch kapacít a s úžasom si spomínam, že jeden z nich si objednal vraždu toho druhého. Rozmýšľam, aký musí byť pocit vypočúvať svojho potenciálneho vraha. Či by sa mi netriasli kolená len stáť v jednej miestnosti. A vtedy ho Lipšic dostane druhýkrát.

Je to celkom očividné. Zmenky vraj pre Kočnera pripravoval zosnulý Ernest Valko. Lipšic vyťahuje Kočnerovu výpoveď z roku 2011, kde stojí, že Kočner Valkove právnické služby nikdy nevyužíval. To je celé a stačí to.
Kočner zmení stratégiu a od tohto momentu na viaceré otázky odpovedať nechce. Nezlomí sa, nerozplače ani sa neprizná, ale všetci vidíme, že jeho výpoveď dostala prvú malú trhlinku.

Vypočúvanie ďalšími advokátmi a obhajobou už prebieha pokojne. Je oveľa nudnejšie, ako by ste si predstavovali v nejakom filme. Poteší ma však ešte jedna vec. Kočner spomína ďalšieho znalca, ktorý by mohol potvrdiť jeho verziu a dovolí si pri tom aj žart: ,Dúfam, že daný znalec je ešte medzi živými, lebo potom by to pre mňa vyzeralo už naozaj zle.‘

,Pre vás to už ale vyzerá zle, pán Kočner.‘ odvetí mu Daniel Lipšic.“

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke Marian Kočner počas hlavného pojednávania v kauze falšovania zmeniek TV Markíza v Bratislave 9. septembra 2019. FOTO TASR – Michal Svítok 

Dejú sa to veci, starodávne sny bratislavských rozumbradov plnia figúry, ktoré ani nemá kto pochváliť. Touto fotkou sa napríklad na svojom facebooku pochválil Andrej Danko, ktorý maďarskému premiérovi Orbánovi daroval aj valašku, selfíčko ako dôkaz. Holt, Viktor Orbán dnes reprezentuje niečo iné, k čomu sa aj slovenský národniar rád prihlási. Len ten hrozný nacionalizmus tuším neporazila myšlienka EÚ, ale skôr V4, ak sa nemýlim.

Alebo taký športový moderátor RTVS Ľuboš Hlavena, ktorý si dovolil vtip, že Maďarsko sme dobyli aj bez tankov, čakal som, či niekto niečo.. ale kdeže, stará Slotova opilecká táranina už nevyvoláva žiadnu emóciu, ani ako vtip.  Uznáte sami, keď sa dá vtipkovať o tankoch, tak dobré to ešte nebolo. 

Najmä ak sú k tomu z Budapešti aj tri body po výhre a peknom futbale. Potešil víťazný gól mladučkého Boženíka, aj humor a nadhľad brankára Dúbravku na adresu maďarských chuligánov na tribúnach, dokonca zanikla aj zbytočná poznámka Šatku o nenávisti Maďarov voči Slovákom a pár incidentov. Zvládame spoločnú hokejovú ligu, zvládame medzištátne zápasy vo futbale a nacionalisti z obidvoch strán sú potichu. Zdá sa, že prípravy na 100. výročie Trianonu nemôžu byť lepšie.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: A. Danko/FB