Dnes je svätého Valentína a hoci mnohí zo zásady tento sviatok ignorujú, my si ho radi pripomenieme. Žiadne gesto, ktoré pomôže k oživeniu partnerského vzťahu, nie je na škodu. A pretože manželské vzťahy sú už po pár rokoch života zreálnené, odpútané od prvotného nadšenia, založené na vedomej láske, vybrali sme pre vás to najlepšie, čo sme k téme manželstva uverejnili. Rozhovor s talianskou sexuologičkou Ritou Ventriglia je plný nádeje.

„V Japonsku sa používa jedna stará technika reštaurovania rozbitých váz a porcelánu. My na Západe, keď rozbijeme vázu, tak ju jednoducho hodíme do koša. A keď k nej máme špeciálny vzťah, snažíme sa rozbitý črep zalepiť, ale potom ju otočíme tak, aby lepidlom opravenú puklinu nikto nevidel. No táto japonská technika spočíva v tom, že rozbité kúsky vázy zlepia tmelom zo zlata. Vázy zreštaurované touto technikou sa potom umiestňujú na najviditeľnejších miestach, pretože majú zrazu vyššiu hodnotu. My sme takto pochopili, že pár, ktorý si prejde krízou, je ako rozbitá váza, má oveľa hodnotnejší vzťah ako predtým. A ešte viac, má svietiť ako svedectvo, že láska je terapeutická, môže uzdravovať,“ hovorí v rozhovore pre Postoj Rita Ventriglia. 

Igor Matovič pred chvíľou zverejnil prezidentský prieskum agentúry Focus, ktorý si objednalo OĽaNO. Výsledky potvrdili trend, ktorý už namerala agentúra AKO, teda vzostup Zuzany Čaputovej, ktorá si oproti januárovému prieskumu polepšila o 5,4 percentuálnych bodov. 

Prvý by skončil Šefčovič s 20,1 %, Mistrík 17,1 %, Čaputová 14,4 %, Harabin 13,6 %, Kotleba 8,9 %, Krajniak 6,3 %, Mikloško 4,5 %, Chmelár 3,5 %. Focus simuloval aj druhé kolo - ak by nastúpil proti Šefčovičovi Mistrík, porazil by ho s 50,8 percentuálnymi bodmi, Čaputová by proti kandidátovi Smeru získala 48 percent.

Z uvedeného vyplýva, že Čaputová de facto dobehla Mistríka, rozdiely medzi nimi sa pohybujú v rozmedzí štatistickej chyby. Rovnako výrazne stiahla náskok v simulovanom druhom kole oproti Šefčovičovi, takže na základe terajších dát sa dá povedať, že Mistrík a Čaputová by mali (v polovici februára) proti bývalému eurokomisárovi v druhom kole porovnateľné šance. 

Čaputová má svoje momentum, od rána jej prispeli na transparentnom účte desiatky ľudí, vďaka svojim výkonom v diskusiách si získala nadšené voličské jadro, čo zas chýba Mistríkovi. Zjavne jej pomohlo, že kampaň sa prenáša z pouličných bilbordov do prvých prezidentských diskusií, v priebehu troch týždňov tak z veľkej časti vymazala Mistríkov náskok. A keďže je ešte mesiac do volieb a hlavné televízne diskusie len prídu, kandidátka progresívcov nemá najmenší dôvod odstupovať z kampane v prospech Mistríka, práve naopak. 

Igor Matovič však výsledky prieskumu Focusu interpretoval takto: "Bol som za to, aby pani Čaputová dostala priestor, ale toto sú reálne výsledky a treba sa realite postaviť zoči voči. Šefčovič by porazil Čaputovú, ale Mistrík má na to, aby porazil Šefčoviča." To je však zo strany Matoviča pomerne veľká manipulácia s číslami i trendmi. 

Prieskum tiež simuloval situáciu, čo by sa stalo, keby sa Kotleba vzdal v prospech Harabina - ten by poskočil na vyše 18 percent a na druhé miesto za Šefčoviča. Samozrejme, Kotleba nemá dôvod vzdať sa v prospech Harabina, uvedené číslo len ukazuje, že Harabin má potenciál rastu, ak sa mu bude v ďalších diskusiách dariť (minimálne ako naposledy v markízackom Na telo proti Bugárovi). 

V tejto chvíli, presne mesiac pred voľbami, možno povedať, že všetci prví štyria kandidáti, Šefčovič, Mistrík, Čaputová a Harabin si môžu veriť na druhé kolo. 

FOTO TASR - Martin Baumann

Britský The Guardian dnes priniesol zaujímavý článok o možnom negatívnom dosahu brexitu bez dohody na krajiny východnej a strednej Európy v EÚ. Novinári a oslovení ekonómovia odhadujú, že pri negatívnom scenári sa HDP týchto krajín môže v dôsledku výstupu Britov bez dohody znížiť aj o 4 či 5 percent. Na druhej strane však denník cituje aj text slovenského ekonóma Vladimíra Vaňa, ktorý sa domnieva, že v prípade Česka a Slovenska by malo dôjsť k zníženiu HDP len o jedno percento.

Zaujímavé sú aj rozdiely v druhu obchodu medzi jednotlivými krajinami a Britániou. Pokiaľ v prípade Slovenska, Česka a Maďarska prevažuje automobilový priemysel, tak u Poliakov ide o moderné ekonomické IT odvetvia. Krajiny Balkánu a najmä Chorvátsko sa zase najviac obávajú možností negatívneho vplyvu brexitu na turistický ruch, keďže Briti tam v poslednom čase dovolenkovali čoraz viac.

Čo sa týka automobilového priemyslu, narušenie obchodu môže poškodiť okrem nás aj našich južných a západných susedov, každého z trochu osobitných dôvodov. U nás je, samozrejme, otázkou najmä Landrover Jaguar. Vážne narušenie obchodu by však mohlo osobitne mrzieť aj Čechov. Kým značka Škoda bola ešte v 90. rokoch v Británii skôr terčom posmechu, tak v posledných asi pätnástich rokoch prudko zapracovala na svojom renomé. Každý, kto strávil dlhší čas na ostrovoch, si mohol všimnúť, ako škodoviek na miestnych cestách pribúda a ako viaceré modely Škody vyhrávajú súťaže o najlepší automobil vo svojich kategóriách v motoristických magazínoch. A hoci Škoda patrí pod nadnárodný koncern, jej úspech v Británii je pre Čechov aj zdrojom istej hrdosti.

V každom prípade bude zaujímavé sledovať, či budú negatívne ekonomické prognózy viesť krajiny bývalého východného bloku k tomu, aby vo finiši tlačili na EÚ, nech v niečom ustúpi a predsa len sa s Britmi dohodne na novom kompromise.

Na snímke výrobné priestory v závode Jaguar Land Rover v Nitre. FOTO TASR – Henrich Mišovič