Arcibiskup Joseph Absi sa stal novým patriarchom Melchitskej gréckokatolíckej cirkvi. Biskupská synoda, ktorá zasadala od pondelka v melchitskom kňazskom seminári v Ain Traz pri libanonskom Bejrúte, zvolila doterajšieho patriarchálneho vikára arcidiecézy Damask za nástupcu rezignovaného 83-ročného patriarchu Gregora III. Lahama. Na voľbe nového patriarchu sa v pozícii pozorovateľa zúčastnil aj apoštolský nuncius v Libanone Gabriele Caccia. 

Joseph Absi sa narodil 20. júna 1946 v sýrskom Damasku. Je členom Misijnej spoločnosti svätého Pavla, pričom v rokoch 1999 – 2001 bol jej generálnym predstaveným. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1973. Venoval sa vyučovaniu liturgickej hudby. V roku 2001 bol vymenovaný za melchitského titulárneho arcibiskupa Tarzu (Turecko) a kuriálneho biskupa v melchitskom patriarcháte. Od roku 2006 bol patriarchálnym vikárom arcidiecézy Damask.

Ako účastník biskupskej synody o novej evanjelizácii v roku 2012 sa prihováral za citlivé zaobchádzanie cirkvi s moslimami. Moslimovia nerozlišujú medzi západnou a kresťanskou kultúrou. Západný životný štýl, ktorý kráča ruka v ruke s odkresťančovaním Európy, zraňuje náboženské cítenie moslimov a prekáža im v otvorenosti voči kresťanom, vysvetľoval vtedy arcibiskup Absi.

Včera vo Vatikáne pochovali indického kardinála Ivana Diasa, ktorý zomrel v pondelok vo veku 81 rokov. Pohrebnú omšu celebroval dekan Kolégia kardinálov Angelo Sodano, pričom záverečný obrad posledného odporúčania viedol ako zvyčajne pápež František.

Kardinál Dias sa narodil v roku 1936 v Bombaji, kde bol vysvätený za kňaza v roku 1958. Od roku 1961 študoval na Pápežskej cirkevnej akadémii v Ríme a získal doktorát z kánonického práva na Pápežskej lateránskej univerzite.

Po ukončení štúdií pracoval na vatikánskom Štátnom sekretariáte. V roku 1964 pripravoval apoštolskú cestu pápeža Pavla VI. do Indie, v rokoch 1965 – 1997 pôsobil v diplomatických službách Svätej stolice. Pápež Ján Pavol II. ho vysvätil za biskupa v roku 1982 v Bazilike sv. Petra.

Diplomatická kariéra arcibiskupa Diasa vyvrcholila v rokoch 1991 – 1997, keď sa stal apoštolským nunciom v Albánsku. V roku 1993 tu na historickej návšteve privítal pápeža Jána Pavla II., ktorý vysvätil štyroch biskupov a tak po páde komunistického režimu Edvara Hodžu obnovil cirkevnú štruktúru v krajine.

V rokoch 1996 – 2006 pôsobil ako arcibiskup Bombaja, pričom v roku 2001 ho Ján Pavol II. vymenoval za kardinála.

Svoju službu Svätej stolici zavŕšil v rokoch 2006 – 2011, keď viedol Kongregáciu pre evanjelizáciu národov. Zúčastnil sa na konkláve v roku 2005 aj v roku 2013.

Po smrti kardinála Diasa má kardinálsky zbor 220 členov, z toho 116 je kardinálov – voliteľov.

Foto – TASR/AP

Václav Mika dnes v rozhovore pre Denník N vysvetľoval, prečo išiel do voľby riaditeľa RTVS, hoci vedel, že ho vládna koalícia nepodporí: „Vravel som, že to robím pre svoj tím, výsledky, ktoré som dosiahol, pre snahu o kontinuitu a preto, že som človek, ktorý je zvyknutý bojovať.“

Denník sa dosluhujúceho riaditeľa RTVS tiež opýtal, či je správna informácia, ktorú sme včera zverejnili v Postoji, že Robert Fico zmenil na Miku názor po tom, čo RTVS do predvolebnej diskusie lídrov najsilnejších strán pozvala Matoviča, ktorý celý čas útočil na Fica: „Bol to jeden z kľúčových momentov. Ale nestalo sa nič iné, ako sa muselo stať. My sme kritériá na to, ako budeme zostavovať hostí v predvolebných debatách, zverejnili dostatočne vopred. Keď sa na konci na základe aktuálnych preferencií vyhodnotilo, kto s kým bude v debate, rešpektovali sme len to, čo sme povedali dopredu. Nijako inak to byť nemohlo.“

Václav Mika hovoril aj o svojej budúcnosti: vylúčil, že by teraz vstúpil do politiky, ale na otázku, či sa tento scenár nenaplní neskôr, povedal: „Nikdy nehovor nikdy.“ Mika sa podľa vlastných slov neplánuje vrátiť späť do mediálneho sveta: „Na mediálnom trhu mám veľmi fajn vzťahy, ale nie som ten typ, ktorý vstupuje dvakrát do tej istej rieky.“

FOTO TASR – Dano Veselský