Igor Matovič dal rozhovor Denníku N, ktorý by mali najhlbšie analyzovať jeho vlastní poslanci a poslankyne. Podstatné sú dve témy, prezidentské a europarlamentné voľby.

Do Europarlamentu navrhuje ako stranícku jednotku Petra Polláka, pretože „chce malým deťom v osadách ukázať, že – zjednodušene – keď sa budú snažiť, môžu to dotiahnuť ďaleko“. Je to odkaz najmä Branislavovi Škripekovi, súčasnému europoslancovi, ktorý podľa neho potrebuje „zásadnú konkurenciu“ (škoda, že nepadla otázka prečo) a ktorý môže byť poslancom len ako druhý v poradí. Inými slovami, Matovič vopred odkazuje Škripekovým voličom, že ich krúžky sa nebudú počítať, čo je neúcta voči Škripekovi aj voličom celej kandidátky, vyháňa teda Škripeka z kandidátky. Uvidíme, ako to dopadne.

Ešte prízemnejší odkaz odznel na adresu Františka Mikloška: „Pre mňa osobne sa z Františka Mikloška stáva neprijateľný kandidát, ktorému je ukradnuté Slovensko a ide mu čisto o vlastný úspech a vlastné ego.“

Dôvod? Mikloškove slová, že pred prvým kolom nemieni odstupovať.

O Mikloškovo ego, samozrejme, vôbec nejde, ten rozhovor má vážnejší odkaz.

Matovič má vo svojom klube štyroch poslancov, ktorí sa hlásia ku konzervatívnej kresťanskej politike. Najpopulárnejšia z nich je Veronika Remišová, preto tá personifikácia. Igor Matovič jej ten odkaz dal už viackrát, teraz úplne zrozumiteľne: Čo je viac, patriť k politickej tradícii kresťanského konzervativizmu a vyznávať jej hodnoty? Alebo priazeň predsedu?

Ak je to to prvé, verejnosť čaká na váš komentár k Mikloškovi a Škripekovi. A následné angažovanie.

Foto: Martin Baumann/TASR

Nemecká protestná strana AfD prechádza zaujímavým a zároveň protirečivým vývojom. Na jednej strane vystúpil zo strany André Poggenburg, bývalý šéf AfD vo východonemeckom Sasku-Anhaltsku, ktorý ohlásil založenie novej, radikálnej partaje. Poggenburga už vedenie AfD v minulosti napomínalo, že masívne poškodzuje stranu a posúva ju „do tesnej blízkosti pravicového radikalizmu“.

S Poggenburgom odídu aj ďalší východonemeckí radikáli a v AfD, ktorá sa chystá na svoje rekordné zisky v tohtoročných krajinských voľbách v Brandenbursku, Turínsku a Sasku, mnohí dúfajú, že po tomto očistení sa strane podarí uzatvoriť regionálne koalície s CDU.

Lenže tá istá AfD sa pred pár dňami uzniesla, že ak sa Európska únia do roku 2024 nezmení podľa jej predstáv, tak bude presadzovať „Dexit“, teda vystúpenie z EÚ. A keďže je zjavné, že EÚ sa nechystá pretransformovať podľa požiadaviek AfD (zrušenie europarlamentu, premena Únie na voľný obchodný zväzok a pod.), AfD sa stáva stranou nemeckého brexitu a sama sa vytláča do kúta. Nemci patria podľa prieskumov medzi najproeurópskejšie národy (len päť percent si myslí, že členstvo v EÚ je pre Nemecko zlou vecou), majú na to historické aj pragmatické dôvody.

Hoci vo Francúzsku je odpor voči Bruselu oveľa živší aj masívnejší, Marine Le Pen, francúzska spojenkyňa AfD, z taktických dôvodov „frexit“ odložila do zásuvky, aby cielila aj na umiernenejších voličov. AfD tak práve venovala CDU ten najlepší darček – mnohí nespokojní voliči CDU, ktorí zvažovali, či hlasom pred AfD vytrestať Merkelovú, si to kvôli „Dexitu“ ešte trikrát rozmyslia.     

Na snímke prívrženci AfD počas zhromaždenia v severonemeckom meste Rostock v sobotu 22. septembra 2018 protestujú proti islamizácii. Foto TASR/DPA

Tvorcovia nového celovečerného filmu Roe vs. Wade včera zverejnili jeho prvú ukážku. Témou filmu je proces na Najvyššom súde USA z roku 1973, na základe ktorého sa v Spojených štátoch zlegalizovali potraty. Ukážka sa premietne aj v tento piatok 18. januára na tohtoročnom prolife pochode March for Life vo Washingtone, DC.

Nezvyklé je, že nový film sa na túto tému pozrie z prolife strany a odhalí, akých kontroverzií (a podvodov) sa dopúšťali odporcovia dovtedy platných pro-life zákonov. Za všetky možno spomenúť príbeh samotnej Jane Roe (Normy McCorvey), ktorá bola tvárou pro-choice hnutia, no bola oklamaná, nakoniec na potrat ani nešla a neskôr sa stala angažovanou proliferkou. Jej príbeh si môžete prečítať napr. tu.

Film by sa mal do kín dostať niekedy v priebehu tohtoročnej jari. Pravdepodobne nebude vyrobený na úplne profesionálnej úrovni, pretože aj jeho financovanie prebieha skôr formou verejného crowdfundingu ako veľkých stabilných sponzorov. Film sa navyše niekoľko mesiacov nakrúcal v poloutajenom režime pod názvom 1973. Režisér filmu Nick Loeb sa vyjadril, že niektorí spolupracovníci a štúdiá účasť na filme odriekli, keď sa dozvedeli, aké má mať film posolstvo. (Zrejme až po pozretí filmu uvidíme, nakoľko to bolo pre kvalitu scenára a nakoľko pre jeho prolife názor.)

Väčšina hercov vo filme je neznámych, no úlohu stvárniť predsedu Najvyššieho súdu Warrena E. Burgera prijal Jon Voight, konzervatívna hollywoodska hviezda. Nech film dopadne akokoľvek, je zaujímavé, že filmových zobrazení prolife pohľadu na tento kľúčový kontroverzný proces je tak málo.