V britskom parlamente dnes došlo k prelomovému hlasovaniu, vláda získala väčšinu 329 proti 299 za posunutie brexitovej dohody do druhého čítania. Je to po prvýkrát, čo parlament hlasoval za nejakú podobu brexitu väčšinou, navyše so solídnou väčšinou 30 hlasov.

Nebol by to brexit, keby tu nebolo „ale“.

Vzápätí sa odohralo druhé hlasovanie, ktorým sa mal schváliť harmonogram legislatívneho procesu, ktorého schválenie by znamenalo, že Briti stihnú odísť z EÚ k 31. októbru. Fakticky išlo o to, že na schválenie mali byť len tri dni, mimoriadne krátky čas. A toto hlasovanie neprešlo, vláda získala len 308 hlasov, proti bolo 322, na väčšinu jej chýbali hlasy severoírskej strany DUP, ktorá svoju vládu nepodporila.

Čo to znamená?

Po prvé, Johnsonov úspech je, že po prvýkrát získal väčšinu za nejaký návrh na odchod z EÚ. Podarilo sa mu pritom fakticky zjednotiť všetkých konzervatívcov v snemovni, aj Oliver Letwin (trablmejker zo soboty) nabádal na podporu Johnsona, k získaniu väčšiny premiérovi ako jeden z prvých gratuloval aj Ken Clarke, nezávislý eurofilný konzervatívec.

Po druhé, prejednávanie bodu bolo prerušené, termín 31. október sa nestihne. Britské médiá hovoria, že EÚ môže termín posunúť na 31. január, zdrojom je Donald Tusk. Clarke, aj ďalší nezávislý konzervatívec Hammond premiéra vyzvali, aby čas na legislatívny proces predĺžila o 4 – 5 dní, že to bude stačiť, súčasný tlak považujú za enormný.

Po tretie, Johnson pred hlasovaním vyhlásil, že ak nezíska väčšinu pre druhé hlasovanie o legislatívnom pláne, k čomu došlo, bude sa usilovať o predčasné voľby ešte do Vianoc.

Vo Westminstri bude naďalej živo. Ale nemalo by to prekryť fakt, že Boris Johnson dnes dosiahol úspech, ktorý jeho kritici považovali za nemožný.

Foto: TASR/AP

Predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková a Marcela Kosová sa vzdali členstva v päťčlennej komisii Súdnej rady, ktorá mala preverovať podozrenia voči sudcom so zaistenými mobilmi. Urobili tak po tom, čo minulý týždeň Postoj informoval, že sa koncom roka 2017 zúčastnili na zabíjačke organizovanej advokátskou kanceláriou IKRÉNYI & REHÁK, kam prišiel aj Marian Kočner. Neskôr sa na stránkach Postoja viacerí členovia Súdnej rady vyjadrili, že po medializovaných informáciách by mali Praženková a Kosová zvážiť svoje pôsobenie v komisii. 

Praženkovej aj Kosovej rozhodnutie odstúpiť z komisie Súdnej rady je správne, aj vďaka nemu sa zvýši tlak, aby komisia v novom zložení hovorila o očiste justície nielen formalisticky a heslovito. Najväčší problém oboch sudkýň, ktoré mali riešiť kontakty iných sudcov s Kočnerom, nespočíval v tom, že boli na zabíjačke, kde sa ocitli v tesnej blízkosti Kočnera (obe sudkyne tvrdia, že následne zo zabíjačky odišli), hoci na takéto akcie by sudcovia nemali chodiť už z princípu. Problém bol najmä v spôsobe, akým obe sudkyne vystupovali v mene komisie – bolo zjavné, že si neuvedomujú hĺbku krízy a nedôvery, ktorej z oprávnených dôvodov čelí justícia, a že obe sú súčasťou rôznych väzieb a sietí, ktoré im bránia postupovať ráznejšie.

Napokon, bola to práve predsedníčka SR Praženková, ktorá v januári tohto roka navrhla Moniku Jankovskú ako kandidátku na ústavnú sudkyňu. O Jankovskej síce v tom čase nebolo známe, čo všetko zabezpečovala pre Mariana Kočnera, ale už dlhodobo ju sprevádzala morálne zlá povesť, o čom Praženková musela vedieť azda ešte lepšie než novinári.

Odstúpenie Praženkovej a Kosovej z komisie je teda dobrý, ale ešte zďaleka nie dostatočný krok. Pri bližšom pohľade na súčasné zloženie Súdnej rady prevažujú dôvody na skepsu, či súdna samospráva bude mať silu na spustenie skutočných, nie iba predstieraných očistných mechanizmov. Väčšina súčasných členov rady je totiž skôr z mentálneho sveta Lenky Praženkovej a sudcovských klík Smeru. Dokonca je isté riziko, že toto krídlo bude od zajtra silnejšie. Zajtra sa totiž medzi sudcami konajú voľby do Súdnej rady, kde medzi sebou zvedú zápas Dušan Čimo (kritik súčasných pomerov) a Petra Príbelská z Najvyššieho súdu.

Príbelskú priamo podporuje aj Juraj Sopoliga, prezident Združenia sudcov Slovenska, ktorý bol kedysi jedným z najbližších spojencov Štefana Harabina. Sopoliga ho podporoval v šikanóznych akciách proti sudcom a neskôr sám o sebe tvrdil, že je poradcom štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej. Už len spojenectvo Príbelskej so Sopoligom by dnes malo byť sebadiskvalifikujúcim faktorom, uvidíme, koho si z dvojice Čimo-Príbelská zajtra vyberú sudcovia. 

Na snímke Marcela Kosová (vľavo) a Lenka Praženková. Foto: TASR/Jakub Kotian, Martin Baumann

Andrej Kiska dnes po rokovaní so straníkmi oznámil, že jeho strana Za ľudí „sa na základe vnútrostraníckej diskusie a prieskumu rozhodla, že do volieb v trojkoalícii nepôjde“. Predseda Spolu Miroslav Beblavý reagoval obratom: „Dnes cítim sklamanie. Andrej Kiska práve odmietol našu ponuku na trojkoalíciu s cielom poraziť SMER.“

Rozhodnutie Kisku a spol. dáva logiku: pred dvomi týždňami som písal, prečo je téma predvolebnej koalície PS/Spolu/Za ľudí už skôr virtuálna a v rámci vzájomného naťahovania ide viac o to, kto bude lepšie predstierať rolu zjednodocovateľa. Potom prišli prieskumy, podľa ktorých strana Za ľudí preferenčne dobehla PS/Spolu. Pre Kisku to už stratilo akýkoľvek význam dohadovať sa na trojkoalícii, kde by mala každá zo strán tretinové zastúpenie. Trojkoalícia s progresívcami by nemala pre silnejúceho Kisku ani ideologický zmysel – v júni odštartoval svoju stranu tým, že sa vyhranil voči extrémnemu liberalizmu (odmietnutie registrovaných partnerstiev, vlažný postoj voči Istanbulskému dohovoru), navyše Kiskova strana má potenciál bodovať aj v konzervatívnejších regiónoch, napríklad na Spiši.

To všetko by Kiska najužším predvolebným spojenectvom s progresívcami spochybnil.

Kiska však svoju celkom opodstatnenú líniu nepomenúva priamočiaro, argumenty, ktorými odmietol PS/Spolu, boli protirečivé aj falošné. Exprezident na jednej strane tvrdí, že ak by trojkoalícia dosiahla synergický efekt a získala povedzme 26 percent na úkor iných opozičných strán, tie by sa nemuseli dostať do parlamentu a víťazná trojkoalícia by nemohla zostaviť vládu. O niekoľko viet neskôr zas kiskovci tvrdia, že podľa aktuálneho prieskumu AKO až 33 percent voličov Za ľudí je proti predvolebnému spojeniu s progresívcami, teda „vo výsledku by sme mali ako trojkoalícia menej hlasov, ako máme dnes samostatne“.

Andrej Kiska tak používa akýkoľvek prieskum – nech by prognózoval trojkoalícii vyšší alebo nižší zisk, než zodpovedá aktuálnemu súčtu jednotlivých strán – ako argument proti vzniku trojkoalície. 

Rovnako je falošné, keď Kiska odmietnutím trojkoalície argumentuje záujmami iných opozičných strán. Najmä Alojz Hlina a Richard Sulík dali viackrát zreteľne najavo, že si želajú vznik trojkoalície progresívcov s Kiskom. Najmä pre Hlinu je zlou správou, že Kiska sa chystá do volieb samostatne. Keby išli kiskovci do volieb s progresívcami, riziko pre KDH, že časť jeho potenciálnych voličov, ktorí sympatizujú s Kiskom, by dala hlas trojkoalícii Kiska-Truban-Beblavý, by bolo pomerne nízke. Teraz to vyzerá pre kresťanských demokratov nepomerne vážnejšie – na Kiskovej kandidátke obsadia vrcholné pozície Veronika Remišová aj Jana Žitňanská, teda političky, ktoré mnohí voliči KDH vnímajú s výrazne pozitívnou emóciou, a tá môže u nich v deň volieb prevážiť. V prospech Kisku a v neprospech Hlinu. 

Andrej Kiska po odmietnutí trojkoalície prispel do debaty ešte jedným iluzórnym argumentom. Keďže sa obáva, že ho budú tandem PS/Spolu aj niektorí liberálni komentátori viniť, že namiesto spájania triešti politickú scénu, predostrel ponuku na diskusiu o „veľkej predvolebnej koalícii, BLOKU ZMENY“, ktorý by vytvorilo päť strán, Za ľudí, PS/Spolu, SaS, KDH a OĽaNO. Samozrejme, aj Kiskovi je jasné, že je to čistá fikcia, proti ktorej sa dá uviesť ešte viac oveľa vážnejších dôvodov než v prípade trojkoalície. Kiskovi však nejde o päťkoalíciu, tak ako mu nešlo o trojkoalíciu, len si potrebuje udržať imidž, že do politiky vstúpil ako otec-zjednotiteľ.

V každom prípade však platí, že Kiska mal na svoje „nie“ trojkoalícii pádne politické argumenty, hoci o nich nechce hovoriť verejne. A ak sa v najbližších týždňoch potvrdia trendy, podľa ktorých Trubanova koalícia už nielen stagnuje, ale klesá, začneme o progresívnej vlne hovoriť v minulom čase. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.