Koaličná kríza sa v réžii Andreja Danka mení na grotesku, ktorú je pre komentátorov čoraz ťažšie analyzovať zaužívanými nástrojmi rozumu. Predseda SNS Andrej Danko včera večer esemeskami svojim partnerom rozhlásil, že plánované stretnutie lídrov dnes večer nebude. Podľa agentúry SITA vraj národniarov rozladili včerajšie výroky Pellegriniho, Richtera a Glváča, SNS preto chce, aby vychladli hlavy (čítate dobre, Danko žiada chladné hlavy) a stretnutie sa má tak uskutočniť až budúci týždeň.

A my novinári sa máme teraz v našich redakciách naozaj celý deň zamýšľať, či Danko opäť len emocionálne vybuchol, ako keď sa jedného rána zobudil, ktosi mu čosi povedal a on vypovedal koaličnú zmluvu, alebo za týmto odkladom je aj čosi ako racionálna taktika (teda napríklad obsah rokovania čo najviac oddialiť od Plavčana a nejakou novou témou v najbližších dňoch zvrátiť zahanbujúci priebeh krízy)?

To nestojí za to a vám, milí čitatelia, sa týmto ospravedlňujeme, už aj štyri predošlé vety boli plytvaním vášho času.

Časy, keď to ešte ako tak fungovalo: apríl 2017, Andrej Danko víta premiéra Fica, FOTO TASR – Martin Baumann

Ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi ide marketing asi tak dobre ako manažovanie eurofondových výziev. Kauza eurofondov na vedu vypukla takmer pred piatimi týždňami, no minister sa až dnes – po prvom nevydarenom pokuse – postavil pred novinárov, aby povedal, že všetko už vlastne vyriešil v prvý deň vypuknutia kauzy (hneď zastavil obe výzvy, neminulo sa ani euro, dal Európskej komisii podnet na preverovanie).

Zároveň vysvetľoval, že žiadne pochybenia neboli, takzvaný škandál ide na vrub uhorkovej sezóny a nespokojných neúspešných uchádzačov, na inom mieste zas dodal, že pochybenia boli, ale že ich spôsobili jeho predchodcovia, súčasne nič nevie, lebo on ani opozícia, ani médiá nevidia do procesov, ale zároveň nariadil, aby sa systém prekopal, a tak podobne. 

Doslova vypotené vysvetlenia ministra sprevádzala nemenej komická kulisa – novinári boli napchatí vo vestibule, kde sa na začiatku dozvedeli, že spolu s ministrom sú na tlačovké prítomní rektori vysokých škôl aj šéf Klubu 500 a Železiarní Podbrezová Vladimír Soták. No z nie celkom zrejmého dôvodu nebolo vidno nikoho z prítomných rektorov, zato Soták dvakrát vytlačil Plavčana od mikrofónu a chránil ministra svojím telom aj svojskými úvahami.

Ale Plavčanovi nepomohla ani Sotákova šou, dnešné titulky patria podpredsedovi vlády Petrovi Pellegrinimu, ktorý Plavčanovi po tlačovke odkázal, že by si mal chlapsky priznať chybu, nehádzať vinu na predchodcov a že teraz musia všetci „dňom a nocou a aj cez víkendy“ makať, aby sa napravili kiksy a Slovensko neprišlo o stovky miliónov eur. Z Pellegriniho je tak nový Mr. Transparency, dokonca aj opozícia žiada, aby sa školské eurofondy presunuli pod jeho gesciu.

Pánom z SNS sa tak v priebehu siedmich dní po vypovedaní koaličnej zmluvy podaril naozaj pozoruhodný výkon – Andrej Danko je pomaly na smiech ako pri kapitánskych výložkách, jeho ministerský lokaj je na ceste k sebademontáži a smeráci sú za sympaťákov, ktorí aspoň chápu, ako sa robí politika.

Peter Plavčan počas tlačového brífingu k téme čerpania eurofondov na ministerstve školstva. Bratislava 14. augusta 2017.  FOTO TASR – Marko Erd

Rossovi Douthatovi sa podarila briskná komparácia, Trump je tak trochu ako Kennedy, autor to ilustruje na ich správaní počas raketovej krízy na Kube a aktuálnom napätí týkajúcom sa severnej Kórey.

Najskôr podobnosti. Neskúsený americký prezident, ktorý nemá problém klamať a robiť falošné dojmy, sa hrá na siláka, oproti nemu stojí niečo vyše 30-ročný diktátor, ktorý si na spore s Amerikou robí imidž, svet sa bojí jadrovej vojny. Ivanka hrá Roberta Kennedyho, jeden prezident tají daňové priznanie, druhý informácie o zdravotnom stave.

Rozdielov je, pravda, tiež dosť. Kennedy vyvolával idealizmus, inšpiroval, Trump búra niektoré stereotypy a môže sa spoľahnúť (ako o tom včera vo svojej relácii hovoril Zakaria) na prekvapivú lojalitu v svojich voličských skupín.

Douthatovi sa podarilo niečo vystihnúť, ale dodajme, že porovnanie zatiaľ vychádza v prospech Trumpa: Kennedy musel Kube aj sovietom reálne ustúpiť, a to na úkor spojencov v NATO a Európe. Trumpovi zatiaľ nič podobné voči komunistickej Kórei (alebo Číne) nehrozí, naopak, spojenci v Ázii sa tešia väčšej priazni. Ale všetko je len na začiatku, takže s úsudkom sa oplatí počkať. Ak niekomu stačí na kritiku silený výrok Trumpa o pomste, akú svet ešte nevidel, o ohni a zúrivosti, akú môžu Kimovi komunisti vyvolať, mal by si spomenúť na slová Billa Clintona, ktorý na adresu severnej Kórey povedal, že v prípade vojny by „zaplatila cenu takú vysokú, že by neprežila v podobe, ako ju poznáme dnes.“

Inu, calm down, folks.