Udalosťou týždňa bude návšteva čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga (na obr.) v Ríme, očakáva sa podpísanie memoranda, ktorým sa Taliansko pripojí ku globálnej infraštruktúre komunistickej Číny, tzv. novej hodvábnej cesty. Taliansko bude prvá krajina G7, ktorá urobí takýto krok. New York Times priniesol text o talianskom prístave Terst, ktorý sa má stať súčasťou tejto čínskej globálnej siete, je to pútavé čítanie.

Text opisuje mesto a krajinu hladnú po investíciách, čakajúce na stovky miliónov eur z Číny, s ktorými si spája sen o oživení. Novinár Timesov s úžasom zisťuje, ako Číňania už v Terste sú, koľko je tam čínskych turistov, v prístave kotví novopostavená veľká loď pre ich potreby, podpredseda talianskej vlády Luigi Di Maio má za sebou niekoľko návštev Číny v posledných týždňoch. Taliani odmietajú kritiku Ameriky a opatrné vyčkávanie Nemecka a Francúzska týkajúce sa Číny, tvrdia, že nič nebezpečné nehrozí. Taliansko napríklad prijalo zákon, ktorým chcú znemožniť, aby si Číňania kúpili Terst tak, ako absolútne ovládli grécky prístav Piraeus.Taliansko je tiež kritické v kauze Huawei, kde drží stranu Trumpa.

Zaujímavé je, ako sa Američania snažili zmeniť postoj Ríma k Pekingu, Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Bolton Taliansku hrozil, bývalý poradca Bannon sa snažil talianskych politikov obmäkčiť, najmä Salviniho Ligu, upozorňujúc pritom na príklad, že obchod bude pre Čínu rovnakým nástrojom kolonizácie, ako to bolo v prípade Anglicka v minulosti.

Niečoho podobného sa obáva aj Gulio Camber, označený novinami za veterána a skutočného politického bosa v pozadí politiky v Terste. Hru, ktorú podľa neho chystajú rímski politici, prirovnáva k šachovej partii medzi majstrami sveta a šachovými štamgastami z kaviarne Degli Specchi, v centre Terstu, o výsledku je rozhodnuté. 

Celá vec sa týka aj nás, Terst nám je bližší, ako sa zdá. Kedysi to bol náš (čítaj rakúsky, resp. rakúsko-uhorský) prístav, je to mesto Claudia Magrisa, najlepšej talianskej kávy, spojenie stredoeurópskeho a talianskeho živlu, prepojené so Slovinskom, len niečo vyše štyroch hodín od Bratislavy.

Reportáž New York Times si možno prečítať tu.

Foto: wikimedia

Ako volil farár Marián Kuffa? Odporúčal svojim klientom v Žakovciach, aby volili sudcu Harabina? Tieto otázky išla zisťovať primo do obce v Kežmarskom okrese televízia Markíza. 

Štefan Harabin v Žakovciach jasne dominoval, keď mu dalo hlas 47,5 percenta miestnych voličov. Druhá Zuzana Čaputová mala podporu len 16,3 percenta.  

Markíza v reportáži najprv ukázala, že farár Kuffa a kandidát Harabin majú niektoré spoločné témy (ako džender), aby sa neskôr v uliciach Žakoviec spýtala staršej panej, či ho volila. Tá vehementne odmietla, vraj to pán farár na omši nikdy nehovoril. 

Mladý muž z Kuffovho zariadenia sa už priznal. Prečo ste ho volili? No, ja neviem. Museli ste mať dôvod... Lebo ja teraz bývam na fare... Pán farár vám to povedal? On nám len povedal, lebo mali sme voliť Mikloša Františka, ale povedal, že máme Harabina voliť. 

„Volím toho, kto je za život,“ povedal do kamery samotný farár Kuffa. Na otázku reportéra, či svojim klientom odporúčal voliť Harabina, Kuffa odpovedal nepriamo, že všetkým odporúčal, aby nevolili liberálov. A ako sa zachová v druhom kole? „Rozhodne nebudem voliť pani Čaputovú,“ povedal s prstom namiereným do kamery.

Foto: TV Markíza

Súd v Česku zamietol žalobu kardinála Dominika Duku na brnenské divadlo, ktorú podal kvôli kontroverznej hre Naše násilí a vaše násilí. Informuje o tom Česká televízia. Inscenáciu chorvátskeho režiséra Olivera Frljiča uviedlo Národné divadlo Brno v máji minulého roka v rámci medzinárodného festivalu. Protestné hlasy voči nej sa ozývali už niekoľko týždňov predtým. Počas predstavenia vtrhli na pódium aktivisti a snažili sa zabrániť hercom, aby pokračovali v hraní.

Hlavným dôvodom bola scéna, v ktorej postava Ježiša znásilňuje moslimku a kde si žena vyťahuje z prirodzenia českú štátnu vlajku. Dielo malo podľa tvorcov narážať na problematiku Európy, tému migračnej krízy, ignorancie a strachu.

O pár dní po predstavení rezignoval z funkcie dlhoročný člen Umeleckej rady Divadelnej fakulty Janáčkovej akadémie múzických umení Petr Osolsobě ako prejav nesúhlasu s mlčaním a nečinnosťou rady voči kontroverznej inscenácii.

Kardinál Duka podal na divadlo žalobu a žiadal ospravedlnenie za zásah do jeho vyznania. Pripojil sa k nemu jeho právnik Ronald Nemec, ktorý uviedol, že sloboda slova nie je neobmedzená. 

Podľa sudcu však o zásah do práv nešlo. „Cítili sa urazení, pretože reprezentant ich cirkvi, či už to bol Ján Pavol II., alebo Ježiš Kristus, bol zobrazený, povedzme, pre nich dehonestujúco, ale na ich právach sa to neprejavilo. Oni nie sú nijako obmedzovaní v ďalšej činnosti praktizovania svojej viery,“ vyhlásil sudca Ondřej Sekvard s tým, že keby bol v predstavení zobrazený Duka alebo Nemec, mohli by sa domáhať ospravedlnenia.

Rozsudok súdu nie je právpoplatný, žalobcovia sa chcú podľa ČT odvolať. 

Podľa právnika Ronalda Nemca inscenácia prekročila hranice. „Je napríklad zákaz spochybňovania holokaustu, nie je možné mať divadelnú hru úplne o čomkoľvek. Vždy existujú hranice, za ktoré nemožno prejsť.“

Názory na predstavenie sa vlani líšili aj v katolíckom prostredí. Ku kritikom hry sa pridal pražský pomocný biskup Václav Malý, naopak, obhajoval ju kňaz Tomáš Halík.

Foto: Český kardinál Dominik Duka. (TASR/Henrich Mišovič)