Minister zahraničia dnes oznámil, že sa napokon rozhodol pokračovať vo výkone mandátu ministra zahraničných vecí. Zdôvodnil to tým, že keby sa po toľkých výzvach „predsedu vlády, po vyjadreniach prezidenta republiky, ale tiež po stanovisku Generálneho tajomníka OBSE“ nezamyslel, nebolo by to už „zásadovosťou, ale skôr ješitnosťou“. A takisto dostal garancie o tom, že nebudú spochybňované priority našej zahraničnej politiky ani jeho zodpovednosť za vedenie rezortu. 

Týmto sa nedôstojné teátro po týždni končí, je zbytočné sa k nemu vracať, je to jednoducho „yesterday's news“. V skutočnosti je dôležité, čo bude zajtra a kde sa táto bláznivá marákešska jazda Smeru a Lajčáka skončí – niektoré signály totiž nasvedčujú, že Lajčák nielenže ostane ministrom, ale stane sa prezidentským kandidátom Smeru. Robert Fico včera pre Pravdu potvrdil, že už pozná meno kandidáta, odmietol ho prezradiť s tým, že nevylúčil, že ho zverejnia zajtra na sneme (ale súčasne povedal, že sa tak nemusí stať, lebo majú ešte čas aj v novom roku). Zaujímavé však bolo, že Pravda v sprievodnom texte k tomuto videu len tak mimochodom napísala, že „podľa informácií denníka Pravda ním bude predsa len Miroslav Lajčák“.

Vyzerá to, že v Pravde to oznámil sám Fico, ktorý to ešte nechcel povedať priamo. Aj Lajčák dnes uviedol, že ako svoju výzvu vníma to, že chce „profesionálne rozbehnúť naše predsedníctvo v OBSE“ – teda nie, že ho chce viesť a dokončiť, ale len rozbehnúť.

Kým však Smer oficiálne neoznámi meno svojho prezidentského kandidáta, už nemá zmysel o tom písať viac, lebo komentátor sa už aj tak chytá za brucho – raz od smiechu, inokedy od napínania. 

FOTO TASR – Marko Erd

Nemecko zajtra zažije prelomový deň, pretože CDU, momentálne najsilnejšia a v povojnových dejinách najúspešnejšia nemecká politická strana, bude mať od zajtra nového lídra. Skončí sa tak 18-ročná éra Angely Merkelovej na čele CDU, ktorá však naďalej zostane kancelárkou v nádeji, že dokončí celé funkčné obdobie do roku 2021. O tom, či sa udrží na stoličke kancelárky, však do veľkej miery rozhodne aj zajtrajší snem, keď 1 001 straníckych delegátov v Hamburgu zvolí Merkelovej nástupcu.  

CDU absolvovala v uplynulých týždňoch reťaz diskusií, keď traja najvážnejší kandidáti, Annegret Kramp-Karrenbauer, Friedrich Merz a Jens Spahn, diskutovali na regionálnych straníckych konferenciách a prezentovali svoje predstavy o postmerkelovskej CDU.

Tieto debaty však boli najmä správou o súčasnej CDU, pretvorenej na Merkelovej obraz. Vzájomná konfrontácia trojice síce nadchla členskú základňu CDU, ktorá si už navykla na nehybnosť éry večnej kancelárky, keď bol každý náznak väčšieho nesúhlasu v zárodku zadusený a Merkelovej politika sa prezentovala ako „alternativlos“ (bez alternatívy). Na členoch strany, ktorí sa zúčastňovali na týchto diskusiách, bolo počas rozhovorov s novinármi vidieť nefalšovanú radosť z nového života, niektorí aj dávali najavo svoju dlhodobú frustráciu z toho, ako sa už celé roky nikto o názory zdola nezaujímal. Teraz sa konečne debatovalo a najmä Merz a Spahn naznačovali, že nie všetky línie, ako ich vytýčila Merkelová, sú bez alternatívy. 

Vzrušenie tak konečne zažili aj nemeckí novinári, ktorí tieto konfrontácie neraz dramatizovali a kládli si otázku, či CDU ešte bude schopná držať pohromade a či prežije takúto rôznorodosť. Médiá však skôr len umelo zvyšovali príťažlivosť duelov, v skutočnosti sa na pódiách nekonali žiadne veľké drámy ani hádky – Kramp-Karrenbauer, Merz a Spahn sa snažili najmä neurobiť chybu, preto svoje vystúpenia zaobaľovali do všeobecných a vágnych fráz (keby ste to preložili Američanovi, ktorý si pamätá diskusie Donald verzus Hillary, umrel by zaživa nudou). Jednou z najväčších provokácií bolo, keď Merz naznačil zmenu azylovej politiky (vzápätí to odvolal) alebo keď vyhlásil, že CDU by nemala preberať každú jednu pozíciu sociálnych demokratov – ale už nepovedal, kde konkrétne mu posun doľava tak prekážal a v čom by bol iný než Merkelová.   

Už teraz je zjavné, že o novom lídrovi sa rozhodne medzi Kramp-Karrenbauerovou, terajšou generálnou sekretárkou strany, a Merzom, ktorý celkom nečakane vystrelil nahor. Ak v piatok zvíťazí Kramp-Karrenbuerová, kancelárka môže byť spokojná, obe tvoria zomknutý tandem. Už menej predvídateľné je, čo by nasledovalo, keby vyhral Merz. Ten síce uisťuje, že by podporoval Merkelovú ako kancelárku, ale všetci vedia, že k Merkelovej necíti žiadnu osobnú lojalitu. Merz pred desiatimi rokmi odišiel z politiky kvôli Merkelovej, teraz sa na prekvapenie všetkých vrátil so zákulisnou podporou Wolfganga Schäubleho, uctievaného veterána CDU, aby sa tak trochu pomstil aj za neho. Merza tak budú voliť všetci tí, ktorí ticho znášali prerod CDU pod Merkelovej taktovkou, otázkou však je, či má 63-ročný Merz okrem osobného zúčtovania aj nejakú hlbšiu predstavu o novej CDU. Ak áno, tak to doteraz okrem pár bonmotov a mierne zvrašteného čela nijako neprejavil.   

Na snímke kancelárka a líderka CDU Angela Merkel a líder CSU Horst Seehofer, éra oboch politikov na čele svojich strán sa práve končí, FOTO TASR/AP 

Nestáva sa často, aby sa opozícii podarilo presadiť svoj zákon. Dnes sa tak stalo. Parlament schválil návrh poslancov OĽaNO a SaS, aby štát už nemohol dotovať spaľovanie zdravého dreva. 

Návrh, ktorého tvárou v parlamente bol najmä Ján Budaj, reagoval na dlhodobú snahu ochranárov zastaviť veľké výruby stromov, ktoré končili ako materiál na výrobu dotovanej elektrickej energie. Žiadala to aj petícia, ktorú podpísalo 38-tisíc ľudí.

Návrh prešiel najmä vďaka tomu, že niekoľkí poslanci Mosta svojou neprítomnosťou znížili kvórum potrebné na jeho prijatie. Podporili ho však aj niektorí koaliční poslanci – Jozef Burian a Jozef Buček zo Smeru či  Dušan Tittel zo SNS. Za hlasoval aj exminister Marek Maďarič. 

Foto: TASR/Jozef Ďurník