Jednou z prvých výziev pre nového premiéra Spojeného kráľovstva Borisa Johnsona bude konflikt s Iránom kvôli zadržanému britskému tankeru. Londýn sa pokúsi zorganizovať európske krajiny do spoločnej námornej misie za účelom ochrany námornej plavby cez Hormuzský prieliv, ktorý spája Perzský záliv so zvyškom Indického oceánu.

Avšak denník Daily Mail včera zverejnil článok o veľkom úpadku a nedostatkoch Kráľovského námorníctva, ktoré bolo kedysi povestné tým, že vládne svetovým oceánom. Kým v roku 1982, počas Falklandskej vojny, disponovalo 64 veľkými hladinovými plavidlami (fregaty, torpédoborce a lietadlové lode), v roku 2008 tento počet klesol na 27 a v súčasnosti ich je len 20.

Jediná lietadlová loď je síce nová, no nedisponuje stíhačkami. Tie majú doraziť až budúci rok.

Zo šiestich elegantných torpédoborcov Typu 45 (jeden z nich na obrázku) sú štyri v oprave. Jeden z dvojice, ktorá je schopná plavby, už mieri do Perzského zálivu. Polovica fregát sa práve modernizuje. Kráľovské námorníctvo má v Zálive len 25 rokov starú fregatu HMS Montrose, ktorá priplávala na miesto incidentu s Iránom neskoro. A štyri mínolovky.

Množia sa hlasy, aby sa Spojené kráľovstvo vrátilo v Perzskom zálive k osvedčenému prostriedku z čias bitky o Atlantik: konvojovému systému.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Torpédoborec Kráľovského námorníctva HMS Dauntless pláva po prvýkrát do domovského prístavu Portsmouth 2.decembra 2009. Jeho sesterská loď HMS Duncan má práve namierené do Perzského zálivu. FOTO TASR/AP

Rušenie malých nemocníc nie je výlučne slovenskou témou. Aktuálne podobný problém rieši Nemecko aj Česko. Český týždenník Echo píše, že podľa výskumu nemeckých nemocníc, ktorý urobila Bertelsmannova nadácia, je až polovica z nich zbytočných. Nemecko má 1400 nemocníc a stačilo by ich iba 600. Autor článku Petr Holub dodáva, že ak by sa použil rovnaký kľúč pre Českú republiku, rozumné by bolo zrušiť aspoň tretinu nemocníc.

Je celkom príjemné vedieť, že reforma nemocníc, ktorú predložila ministerka Kalavská, nie je žiadnym excesom v EÚ, naopak kopíruje uvažovanie v Nemecku i Česku. Experti, ktorí skúmali nemecké nemocnice, tvrdia, že trend likvidácie prebytočných kapacít nie je možné zastaviť, akurát treba nájsť cestu, aby sa zmeny dotkli čo najmenšieho počtu pacientov. Tretina nemocníc v Nemecku je totiž v strate a nedostatok lekárov a ďalšieho personálu riešia dovozom z východu, prípadne z Afriky.

Pritom Nemci trávia čas na lôžku v nemocnici aj vtedy, keď to nie je nutné. Podobne radi ležia v nemocnici aj Rakúšania. Tretí v poradí sú Česi. Pritom sa nedá povedať, žeby mali kvalitnejšiu starostlivosť ako v Belgicku či Dánsku. No proti rušeniu malých nemocníc je všade silný protitlak – od regionálnych politikov, pacientskych združení či ľavicových strán. A aj voliči sú na túto vec citliví, obyvatelia menších miest majú pocit, že nemocnica je súčasťou ich domova. Obávajú sa, že ak sa v ich mestečku nemocnica zruší, komunita upadne a rozklad mesta bude rýchlejší. Pripomína vám to niečo? Ministerka Kalavská teda prichádza s dôležitou reformou, ale niečo takéto chúlostivé, čo zasahuje ľudí na mimoriadne citlivom mieste, by mal robiť politik jednak so silným mandátom a jednak so silnou charizmou. Aby mu ľudia uverili – že ten krok nie je proti nim, ale v ich prospech.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

FOTO Flickr/CCBY2.0

Ako sa všeobecne predpokladalo, Boris Johnson zvíťazil. Vo vnútrostraníckych voľbách mali v druhom kole právo voliť všetci členovia strany. Pri 87-percentnej účasti hlasovalo 159-tisíc konzervatívcov, Boris získal 92-tisíc hlasov, teda 66 percent z celkového počtu.

Už zajtra si tak pôjde po oficiálne poverenie viesť britskú vládu do Buckinghamského paláca. Ľahké časy ho však nečakajú. Vo svojej reči zdôraznil potrebu jednoty v strane, ktorá je pre Britániu v týchto časoch nevyhnutná. Ale Johnsonov vyhranený štýl kampane už presvedčil troch ministrov, aby odstúpili zo svojich funkcií ešte pred jeho nástupom do funkcie.

Je pravdou, že Johnson by máloktorého z nich vo vláde ponechal, rozpory mal najmä s ministrom financií Philippom Hammondom, no tieto kroky nesvedčia o jednote a harmónii vnútri Konzervatívnej strany.

Pre Johnsona tak najväčšou výzvou bude udržať na uzde proeurópske krídlo strany, ktoré je v ostrom konflikte s jeho pohľadom, že Británia musí opustiť EÚ do 31. októbra, a to za každých okolnosti.

Ešte väčšie vášne však Boris vyvolá mimo svojej strany. Dá sa síce očakávať, že jeho nástupom sa zastaví vzostup strany Brexit Nigela Faragea, keďže svojou politikou osloví práve voličov tejto strany. Na proeurópskych labouristov či liberálnych demokratov však bude pôsobiť ako červené súkno.

Ešte horšie prijatie ho čaká od väčšiny Škótov, ktorí ho kvôli niektorým posmešným výrokom voči Škótsku nemajú v obľube. Na to poukázala aj škótska premiérka Nicola Sturgeonová, ktorá bola jednou z prvých, kto Johnsonovi gratuloval k zvoleniu cez Twitter, ale rýchlo spomenula aj to, ako sa rôznia pohľady Škótska a budúceho premiéra na brexit.

Rozporuplné reakcie vyvolá Borisove zvolenie aj v Bruseli. Európski politici už nejaký ten čas vedeli, že Johnsonove zvolenie je temer istotou, no sadnúť si za rokovací stôl s politikom, ktorý sa stal tvárou brexitu, bude pre nich výzvou. Napriek tomu im nič iné neostáva.

V poslednom čase sme tak už mohli zaznamenať isté zjemnenie rétoriky z oboch strán, či už od Borisa, alebo predstaviteľov EÚ. Pre britskú zahraničnú politiku tak bude kľúčovým faktorom to, že prvým lídrom, ktorý Borisovi na Twitteri blahoželal k zvoleniu, bol Donald Trump, ktorý k gratulácii dodal len jednu vetu: "He will be great!” 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

FOTO TASR/AP