Zajtra nás čaká veľmi zaujímavý deň: o 9.00 sa začne vypočutie kandidátov na ústavných sudcov, ako siedmy v poradí by mal vystúpiť trojnásobný premiér a líder Smeru Robert Fico. Podľa informácií Denníka N mal Fico v uplynulých dňoch aj v prítomnosti premiéra Pellegriniho presviedčať Kisku, aby ho po zvolení v NR SR vymenoval za predsedu Ústavného súdu. No Kiska to mal odmietnuť, rovnako mu vraj odkázal, že ho nevymenuje ani za radového ústavného sudcu. 

Aj preto sa vyrojili špekulácie, či Fico napokon svoju kandidatúru do vypočutia v Národnej rade nestiahne. Ak by sa tak stalo, znamenalo by to, že Ficov pokus bol bezradnejší a zúfalejší, než pôvodne pripúšťala naša fantázia – znamenalo by to, že šlo o slepý pokus, jednoducho to len skúsil, lebo s malou dušičkou dúfal, že na Kisku pritlačí (ak ma vymenuješ za predsedu ÚS, dávam ti slovo, že dáme tebe aj tvojmu bratovi pokoj s daňami) alebo mu dá neodolateľnú ponuku (z predloženého zoznamu sudcov si vyber dvoch ľudí, sľubujem ti, že ich zvolíme do užšieho výberu). Naozaj sa Fico celé dni upínal na to, že jeho úhlavný politický nepriateľ mu povie „ok, Robo, dobrý obchod, beriem“ a nemal už žiadnu inú stratégiu?

Ak zajtra Fico predstúpi pred výbor NR SR ako kandidát na ústavného sudcu, bude jasné, že tak nerobí preto, aby sa po Kiskovom „nie“ zúčastnil na vopred prehratom súboji. Začne sa tým nová hra, v ktorej Smer spraví všetko preto, aby sa voľba ústavných sudcov naťahovala až do konca marca, keď bude zvolený nový prezident. Vtedy sa uvidí, či sa oplatí čakať do nástupu nového prezidenta v júni, keď dôjde definitívne k výmene prezidentského žezla. Takže keby ľudia v marci zvolili za prezidenta Šefčoviča, Smer a koalícia by voľbu sudcov naťahovali ešte ďalšie dva mesiace, aby až nový prezident vymenoval sudcovskú deviatku s Ficom na čele. 

Pre kampaň usmievavého eurotechnokrata Maroša Šefčoviča by bolo najlepšie, keby Fico zajtra vyhlásil, že sa vzdáva kandidatúry, lebo si to rozmyslel. Keď sa tak nestane, predseda Smeru naloží svojmu prezidentskému kandidátovi balvan, pri ktorom mu počas kampane a pri útokoch opozície viackrát zamrzne aj jeho najprofesionálnejšia verzia úsmevu.  

FOTO TASR – Martin Baumann

Agentúra AKO uskutočnila zatiaľ najdivotvornejší prieskum týchto prezidentských volieb: na objednávku Progresívneho Slovenska vyškrtla zo zoznamu kandidátov Roberta Mistríka a Františka Mikloška, aby zmerala, koľko by bez nich získala Zuzana Čaputová. Podľa prieskumu by sa prebojovala s 18,5 percentami do druhého kola spolu s Marošom Šefčovičom.

Samozrejme, ide o čisto propagandistický prieskum, ktorý je nasmerovaný najmä proti Robertovi Mistríkovi. Som zvedavý, či tí mediálni hráči, ktorí predtým vyčítali taktizujúcemu Mistríkovi nemiestnu aroganciu (keď vyzýval Čaputovú a Mikloška, aby sa na jeho slávu vzdali kandidatúry), budú za takýto prieskum podobne ostro kritizovať aj im milších, no nemenej taktizujúcich progresívcov. 

V decembri nameralo AKO Mistríkovi 14,8 a Čaputovej 6,6 percenta. Z týchto 18,5 percenta pre Čaputovú možno vyvodiť, že nemalá časť Mistríkových voličov by volila ju, keby Mistrík nekandidoval. Súčasne možno povedať aj to, že keby sa aj Mikloško a Mistrík vzdali v jej prospech, zďaleka by nezískala toľko, koľko je súčet voličov tejto trojice. V decembrovom prieskume AKO mali totiž všetci títo traja kandidáti spolu zhruba 28 percent. Ak sa tu už používajú prieskumy ako nástroj robenia politiky a vytvárania verejného tlaku, férovejšie by bolo, keby AKO odmeralo a zverejnilo aj to, koľko percent by mal Mistrík (keby sa Čaputová a Mikloško vzdali v jeho prospech) alebo Mikloško (keby sa Mistrík a Čaputová vzdali v jeho prospech) – taký prieskum by bol tiež trochu infantilnou zábavkou, ale aspoň ako-tak výpovednou.

Ale tento prieskum AKO má predsa aj istú hodnotu: konal sa ešte v čase pred oficiálnym ohlásením kandidatúry zo strany Maroša Šefčoviča, napriek tomu získal Šefčovič na prvýkrát 19,4 percenta, čo je na eurokomisára pred rozbehom prekvapivo slušný zisk. Tiež je zjavné, že naďalej nemožno podceňovať ani Harabina (13 percent), zle na tom nie je ani Milan Krajniak (10,1). Lenže tieto Krajniakove percentuálne body môžu byť aj nadhodnotené (naposledy mal v AKO 6 percent), keďže v prieskume bez Mikloška a Mistríka časť voličov, azda najmä tých konzervatívnejších od Mikloška, si radšej než Čaputovú vybrala Krajniaka. 

Andrej Danko so 7,5 percentami nepôsobí síce ako favorit do druhého kola, lenže jeho kandidatúra je zatiaľ virtuálna, podľa všetkého ju oznámi budúci týždeň. Takže Dankov reálnejší výtlak sa bude dať merať až vo februárových prieskumoch.  

Na snímke kandidátka na prezidentku SR Zuzana Čaputová počas tlačovej konferencie 29. mája 2018 v Bratislave. FOTO TASR – Martin Baumann

Britská premiérka Theresa Mayová má dnes v parlamente predstaviť plán B, ktorým chce reagovať na fakt, že minulý týždeň utrpela drvivú porážku a nepresadila vyrokovanú zmluvu s EÚ o brexite. 

Problém je, že nikomu nie je jasné, čo reálne môže Mayová navrhnúť okrem toho, že požiada EÚ o odklad dátumu brexitu povedzme na začiatok leta. Nemecký týždenník Der Spiegel konštatuje, že EÚ bola dosiaľ napriek očakávaniam, že bude rozhádaná, až pozoruhodne kompaktná: „Kým britská politika je medzičasom v stave sebarozkladu, front európskej 27-čky pôsobí ako stena zo žuly.“

Podľa Spieglu si však v EÚ niektorí kladú otázku, či s Britmi nerokovali v Bruseli až príliš tvrdo a či scenár tvrdého brexitu bez dohody napokon nepoškodí všetkých. Najmä v prípade Nemecka sa zdá, že by bolo teraz aj naklonené mäkšiemu postupu, o čom však v iných štátoch ako Francúzsko a Španielsko nechcú počuť. Macron sa totiž obáva, že ústupky voči Britom by povzbudili francúzskych pravicových populistov, ktorí koketujú s frexitom. 

Vyzerá to teda tak, že EÚ v tejto chvíli svojú dôslednú stratégiu nezmení, takže Mayová nebude mať čo ponúknuť. 

Britská premiérka Theresa Mayová počas prejavu na rokovaní Dolnej snemovne britského parlamentu v Londýne 16. januára 2019. Foto TASR/AP