Zo študijného pobytu v Ríme som si odniesol jedno vzácne poznanie. Objavil som spiritualitu človeka, ktorý dokázal spojiť realizmus, ortodoxiu a kresťanský optimizmus. 

Filip Neri (1515 – 1595) je v našich končinách pomerne málo známy svätec, a keď o ňom už čosi počujete, zväčša len v súvislosti s tým, že to bol „ten predchodca dona Bosca“ alebo „kňaz, čo veľa srandoval a staral sa o deti“. Obraz si o ňom slovenskí veriaci robia najmä cez talianske filmy, ktoré síce nie sú zlé, ale sú skôr len takou ochutnávkou Filipovho duchovného a ľudského bohatstva.

Na svätom Filipovi je možné obdivovať nespočetne veľa aspektov, bolo by to na veľmi dlhý článok. Dnes, na jeho sviatok, sa chcem podeliť aspoň o dva rozmery jeho osobnosti. 

Prvým je jeho vyvážený vzťah k tomu, čo kresťanská komunita má žiť. Filip vedel, že kríza Cirkvi jeho doby spočíva v kríze duchovného života, a preto vo svojom spoločenstve kládol dôraz na poctivú formáciu a hlbokú spiritualitu živenú najmä častou spoveďou. 

Jeho oratórium, ako sa zvykne označovať spomínané spoločenstvo, však nebola partia bigotných unudencov. Filip nezabudol na potrebu veselosti, hry a kultúry. Ale aj to by bolo málo, a preto zahrnul do výbavy oratória aj charitu. Dnes by sme sa na to pozerali ako na dobrovoľníctvo so záujmom o chudobných a chorých, za ktorými chodia kresťania zo stretka, v ktorom sa snažia prehlbovať vieru. 

Druhá vec, ktorá zaujme, je Filipov postoj k mimoriadnym prejavom. 

Vie sa o ňom, že mal poznačenú fyziognómiu srdca (po smrti odhalili, že bolo podstatne väčšie ako srdce bežného človeka). Filip mal tiež mystické zážitky, podľa rôznych svedectiev upadal pri omši do extáz a levitácií. Rímsky svätec sa však k tomu všetkému staval veľmi rezervovane, s veľkou dávkou pokory odmietal mimoriadnosti a všemožne sa im snažil vyhýbať. 

Dnes to pôsobí bizarne, ale traduje sa, že pred slávením omše sa miesto snahy o sústredenie snažil čo najviac rozptýliť a myslieť na svetské veci, lebo len čo začal kontakt s duchovnom, prišli extázne stavy. 

Tento postoj sv. Filipa môže slúžiť ako príklad aj dnes, keď mnohým kresťanom hrozí riziko, že pri honbe za duchovnými zážitkami zídu z cesty. Filip proste nemal o charizmy záujem, a práve preto ich dostal. Inými slovami, emócie netreba naháňať, ony si vás nájdu. 

A keď sme už pri tej sentimentalite, áno, Filip bol tiež majster ostrovtipu. Humor bol neodmysliteľnou súčasťou jeho spirituality. Vedel ním reagovať na mnohé otázky a problémy doby. Aj na spomínané nebezpečenstvo nezdravej túžby po nadprirodzených zážitkoch. 

Raz za ním prišla istá matka s tým, že jej dcéru navštevujú svätí a Madona, na čo Filip stroho odvetil: „Nájdite jej muža.“

Filip Neri je prosto uistením, že medzi nebeskou elitou nebudú žiadni suchári. :) 

Foto: Giovan Francesco Barbieri: Svätý Filip Neri (1656). Kaplnka Collegio Belluzzi. Museo di Stato di San Marino. (Foto: wikimedia.org)

Tweetuj s Bohom. Takýto názov nesie kniha, ktorá nedávno vyšla vo Vydavateľstve Don Bosco. Autorom je holandský kňaz Michel Remery, ktorý je zástupcom generálneho sekretára Rady európskych biskupských konferencií a bude jedným z hostí festivalu Lumen v Trnave.

Kniha ponúka odpovede na dve stovky otázok, ktoré si kladú mladí kresťania. Prečo Boh dopúšťa smrť nevinných ľudí? Prečo je cirkev bohatá? Nie je diabol len výmyslom? Má viera vôbec nejaký zmysel?

Originálnosť knihy však nespočíva v otázkach, ale v odpovediach, ktorých dĺžka nepresahuje 140 znakov, čo je dĺžka jedného tweetu.

Ďalšou zaujímavosťou je bezplatná mobilná aplikácia, ktorá umožňuje knihu používať v úplnom rozsahu. Obsahuje tiež denné čítania, časti svätej omše a základné modlitby v rôznych svetových jazykoch.

Schyľuje sa k strhujúcej právnej bitke, ktorá bezprostredne ovplyvní slovenskú politiku: Generálny prokurátor Jaromír Čižnár dal totiž na Najvyšší súd podnet na rozpustenie ĽSNS Mariana Kotlebu.

Keďže pre úspech či neúspech takéhoto podnetu bude kľúčové, ako je vystavaná Čižnárova argumentačná a dôkazná línia, ktorú presne nepoznáme, na hlbšie komentáre príde čas neskôr.

Keď v roku 2006 Najvyšší súd zrušil na podnet vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku Kotlebovu prvú stranu, bolo to pomerne jednoduché rozhodnutie, pretože Kotleba priamo navrhoval povalenie demokracie. Lenže odvtedy sa kotlebovci vyzbrojili právnikmi, ich stanovy a program už nešli za hranu, od volieb sa miernili aj na facebooku. O to ťažšie bude dnešné dokazovanie.

Pozrime sa na podobné prípady do bližšieho zahraničia. Nedávno nemecký Ústavný súd odmietol návrh na zákaz neonacistickej NPD s odôvodnením, že hoci je strana nepriateľská voči ústavnému zriadeniu, ktoré chce nahradiť etnickým nacionalistickým štátom a vnútorne nadväzuje na historický národný socializmus, kvôli svojej bezvýznamnosti nepredstavuje hrozbu pre demokraciu.

Takže keby bola NPD parlamentnou stranou ako naša ĽSNS, nemeckí ústavní sudcovia by boli k zákazu náchylnejší. No hoci Kotlebova ĽSNS a nemecká NPD sú si v mnohom blízke, je otázkou, či sa v prípade ĽSNS podarilo zabezpečiť aspoň približne také závažné dôkazy o protiústavnosti, aké existujú proti NPD (ktorá je pod dôkladnou lupou polície celé roky).

V roku 2010 český Najvyšší správny súd zakázal Robotnícku stranu (Dělnická strana) Tomáša Vandasa, keďže sa preukázalo, že strana má okrem totalitnej ideológie prepojenie s neonacistickou scénou a tiež jej priťažilo, že si založila polovojenské oddiely. Vandas si po zrušení prvej strany založil ďalšiu, tá si rovnako ako Kotlebova druhá strana dáva oveľa väčší pozor (len na rozdiel od ĽSNS je bezvýznamná, keďže české hlasy extrému a protestu zbiera Tomio Okamura).

Bude preto zaujímavé sledovať, či je Čižnár do tohto zápasu dobre vyzbrojený, alebo mu ide len o lacné body bez ohľadu na vyhliadky svojho podnetu.

FOTO TASR – Michal Svítok