Majchrák a Magušin Mal dostať pochod za život peniaze od Šimkovičovej?

Pochod za život získal z Fondu na podporu umenia dotáciu 40-tisíc eur a ďalších viac než 10-tisíc eur na koncerty klasickej hudby v čase pochodu. Informoval o tom Denník N s tým, že o dotácii rozhodla Rada FPU, ktorej predsedá Matúš Oľha. Žiadosť uspela v programe, ktorý vo fonde presadili nominanti ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej ako „priority ministerstva kultúry“. Najmä na sociálnych sieťach to rozprúdilo aj medzi slovenskými konzervatívcami a prolifermi diskusiu o tom, či je správne, ak štát dáva peniaze na akcie typu pochod za život, keď v minulosti smerovala kritika za finančnú podporu udalostí ako dúhový pride. Aký je váš názor?

Jozef Majchrák: Môžeme filozoficky debatovať o tom, či majú existovať verejné fondy na podporu takýchto aktivít, ale realita je taká, že tu sú a rozdeľujú peniaze nás všetkých. Nepovažujem za problém, že bola podporená pro-life akcia, najmä ak boli predtým roky z verejných zdrojov financované akcie ako dúhový pride.

Ideálne by bolo, keby v komisiách sedeli všeobecne rešpektovaní ľudia s nadhľadom, ktorí by podporovali rôzne prúdy spoločnosti – konzervatívne aj liberálne. Dnes sú však tieto komisie často obsadené aktivistami.

Jediný realistický spôsob, ako nastoliť rovnováhu, je zrejme politický: keď vládne jedna strana, podporí svojich, a keď druhá, zase tých svojich. Z tohto pohľadu v pridelení 50 000 eur na pro-life podujatie nevidím problém.

Michal, čo v tebe vyvolala táto správa, keď si ju videl? Bol si spokojný, že pochod za život dostane tieto peniaze od FPU?

Michal Magušin: Mám zmiešané pocity, ale v zásade súhlasím s Jozefom. Podľa mňa je v poriadku, že o tie peniaze požiadali. Vidím však veľký kvalitatívny rozdiel medzi pochodom za život a podujatiami, ktoré fond podporoval v minulosti v súvislosti s prideom.

Je podľa mňa v záujme štátu podporiť akciu, ktorá pozitívne motivuje ľudí k rodičovstvu a ukazuje krásu a hodnotu nenarodeného života. To nie je „zhluk buniek“, ako napríklad hovoril Richard Sulík, ale človek od počatia.

Je podľa mňa oveľa viac v poriadku, že štát dá peniaze na pochod za život, ako keď ich dal na tie konkrétne podujatia, ktoré boli spojené s dúhovým pochodom. Keď som si pozrel, aké to boli podujatia, tak som si povedal, že tak na toto by štát naozaj nemal dávať peniaze. Ale keď chce nejaká skupina ľudí upozorniť na hodnotu ľudského života od počatia a pozitívne motivovať ľudí k tomu, aby si tie deti nechali, tak to je podľa mňa v záujme štátu a je dobré, že tie peniaze na to dali. O tom som úplne presvedčený. V tomto vôbec nevidím problém.

Na druhej strane problematické je personálne obsadenie a aktuálny stav FPU, ktorý má za sebou mnoho zlých rozhodnutí a škandálov. To len zosilňuje kritiku v médiách, ktoré sú prirodzene naklonené pro-choice agende. Takže je to v istom zmysle nejaká zbraň do rúk pre ľudí, ktorí nemajú radi pro-life iniciatívy ako také.

Môžeme sa tu rozprávať presne o tom, ako a čo by malo byť financované. V tejto súvislosti sa mi veľmi páčil článok Borisa Ažaltoviča, ktorý vyšiel u nás na Postoji.

Už dlhé roky prináša na Slovensko svetovú hudbu a robí to tuším kompletne ako súkromný subjekt. Neviem, či na to vôbec niekedy dostal nejaké dotácie – niekedy možno áno, inokedy zasa jeho projekt podporený nebol.

Vo svojom texte však veľmi zaujímavo píše, že by sme to mali riešiť trhovo. Podľa neho treba motivovať súkromné subjekty tým, že by to pre ne bolo finančne výhodné – napríklad formou nižších daní alebo možnosťou dať si sponzoring podujatí priamo do nákladov.

Ak by bol tento sponzoringový trh na Slovensku rozvinutejší, možno by ani organizátori Národného pochodu za život nemuseli žiadať o peniaze z Fondu na podporu umenia, aby pokryli náklady spojené s celým podujatím.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Ak však po voľbách vznikne progresívno-liberálna vláda, ktorá bude opäť masívne podporovať dúhové pochody, nebude potom konzervatívna kritika neoprávnená?

Jozef Majchrák: Pokiaľ sa budú verejné peniaze rozdeľovať takto, každá garnitúra sa bude snažiť ovplyvniť ich toky. Organizácie sa nemôžu spoliehať len na štát a musia budovať vlastný fundraising. Dôležitá je však spoločenská relevancia a užitočnosť. Som presvedčený, že keby sa daňoví poplatníci mohli vyjadriť priamo, pochod za život by získal väčšiu podporu ako pride.

Samozrejme, keď sa to udeje, tak ako to kritizujeme my, tak to bude kritizovať druhá strana z opačného hľadiska.

Takže to vnímaš ako súčasť politického zápasu?

Jozef Majchrák: Vždy tu bude nejaká kritika a vždy budú prichádzať určité politické rozhodnutia. Tieto dve podujatia by som však vôbec neporovnával, pretože Národný pochod za život považujem za spoločensky relevantnejšiu, významnejšiu a dôležitejšiu akciu, než akou sú dúhové pridey.

Kritika z konzervatívnych kruhov bola preto úplne oprávnená – kým dúhové pridey roky dostávali desiatky tisíc eur, či už zo štátnych, alebo z mestských verejných peňazí, pochod za život nedostal nič.

Michal Magušin: Nesúhlasím s naratívom, že teraz peniaze dostali konzervatívci len preto, lebo sú pri moci ľudia okolo ministerky Šimkovičovej, ktorí sú konzervatívnejší než ich predchodcovia – a že keď budú v inštitúciách ako ministerstvo kultúry či FPU opäť progresívnejšie naladení ľudia, karta sa zasa obráti v prospech druhej strany. Podľa mňa to takto nefunguje, pretože medzi týmito podujatiami je obrovský kvalitatívny rozdiel.

Dôležité je pozrieť sa na to, na čo presne dostal dúhový pride peniaze. Išlo o konkrétne zamerané sprievodné podujatia. Na druhej strane pri Národnom pochode za život má ísť o umelecký program, kde vystúpi orchester či rôzni hudobníci, pričom samotná myšlienka pochodu je podľa mňa v hlbokom záujme štátu – aby sa rodili deti a aby aj nenarodený život dostal šancu. A to teraz nehovorím o morálnej rovine, ale o čisto štátnom záujme.

Niekto by mohol namietať, že dúhový pride je predsa tiež za nejaké ľudské práva. Stačí sa však pozrieť, ktoré konkrétne akcie tie peniaze reálne dostali. Mne si stačilo prečítať opis pár z nich a bolo mi úplne jasné, že v tomto prípade nejde o dve rovnocenné podujatia, ktoré stoja na opačných brehoch. Z môjho pohľadu ide o kvalitatívne úplne odlišné veci.