Globálny kolaps Menej sexu, mobily a chýbajúce deti aj medzi chudobnými. Aké sú dôvody svetovej demografickej krízy?

Údaj 9,8 miliardy – to je počet ľudí, ktorý by podľa skorších odhadov OSN mal žiť na našej planéte v roku 2050. Táto prognóza sa však stáva čoraz menej pravdepodobnou. Pôrodnosť naprieč svetom klesá, často dokonca rýchlejšie, než očakávali aj tie najnižšie odhady.

Ako prednedávnom poznamenal denník Financial Times, v dvoch tretinách krajín sveta sa rodí menej než 2,1 dieťaťa potrebných na dlhodobo stabilný vývoj populácie. „V 66 krajinách je teraz priemer bližšie k jednému ako k dvom. V niektorých je najčastejší počet detí narodených na jednu ženu nula,“ píše FT.

Obzvlášť extrémnym príkladom je Južná Kórea, kde OSN na rok 2023 počítala s 350-tisíc pôrodmi. Skutočný počet bol len 230-tisíc.

Mnohé štáty v rokoch 2024 a 2025 dosiahli rekordne nízke čísla, najnižšie vo svojej histórii. V Poľsku sa podľa najnovších údajov rodí už len 1,07 dieťaťa na ženu, v Thajsku menej než jedno dieťa, rekordne nízke čísla hlási Nemecko aj desiatky iných štátov.

Chýbajú milióny

Výsledkom tohto prudkého poklesu pôrodnosti je, že v mnohých krajinách chýbajú milióny ľudí, s ktorými odborníci donedávna počítali.

Ako odhalilo posledné sčítanie obyvateľstva v Brazílii, krajina mala v roku 2022 203 miliónov obyvateľov – o desať miliónov menej, než očakávali predošlé odhady.

Ešte väčšie sú rozdiely medzi prognózami a realitou v Paraguaji: tam sčítanie obyvateľstva napočítalo iba 6,1 milióna obyvateľov miesto 7,5 milióna, teda o pätinu menej, ako sa pôvodne predpokladalo.

„V podstate budeme musieť plánovať nový Paraguaj,“ vyhlásil zmätený minister hospodárstva.

„Podľa údajov OSN je miera plodnosti v Latinskej Amerike v súčasnosti 1,8 pôrodu na ženu: pokles zo šiestich v roku 1950 a pod úrovňou obnovy 2,1. Ak súčasné trendy budú pokračovať, do roku 2100 sa počet obyvateľov zníži o tretinu v Čile a Uruguaji, o štvrtinu v Brazílii a o pätinu v Argentíne,“ píše magazín Americas Quarterly.

Prudký pokles pôrodnosti je o to pozoruhodnejší, že Latinská Amerika dlho patrila k najrýchlejšie rastúcim regiónom sveta. „Medzi rokmi 1900 a 2000 sa počet obyvateľov kontinentu zvýšil deväťnásobne – viac ako dvojnásobok svetového priemeru – zo 60 miliónov na 520 miliónov,“ píše americký magazín.

Miera plodnosti v Mexiku v roku 2023 po prvýkrát v moderných dejinách klesla pod úroveň Spojených štátov, „rovnako ako následne Brazília, Tunisko, Irán a Srí Lanka“, píše FT.

Juhovýchodná Ázia

Postihnutá nie je len Latinská Amerika, podobný trend sa ukazuje aj v Ázii. A to nielen vo východázijských krajinách, ako sú Japonsko, Čína a Južná Kórea, ktoré už niekoľko desaťročí patria k rekordérom s extrémne nízkymi počtami narodených.

Tento trend kopírujú už aj výrazne chudobnejšie krajiny v Juhovýchodnej Ázii.

Minuloročné sčítanie obyvateľstva v Laose ukázalo, že v krajine žije 6,7 milióna ľudí – o 1,2 milióna menej, než sa uvádzalo v prognózach. Hlavným dôvodom je výrazne nižšia pôrodnosť, než sa podľa všetkých odhadov očakávala.

Dokonca aj katolícke Filipíny, dlho jeden zo štátov s najvyššou pôrodnosťou v regióne, sa od roku 2017 do roku 2025 prepadli z 2,7 na 1,7 dieťaťa na ženu.

Diktát matematiky

Ako píše Financial Times, vo väčšine štátov s nízkou pôrodnosťou zostávajú dve deti preferovaným modelom. V realite však aj spoločnosti, ktoré považujú tento počet za želateľnú normu, takmer nevyhnutne majú menej detí.

Jedným z dôvodov je, že zhruba každý šiesty pár má ťažkosti otehotnieť, a aj keď nie vždy je tento stav trvalý, viac než každý ôsmy nikdy nebude mať vlastné deti.

V spoločnosti, v ktorej priemerný pár chce mať dve deti, to znamená, že skutočná miera plodnosti bude výrazne nižšia – v najlepšom prípade na úrovni 1,75 dieťaťa.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa prirodzene rodí o čosi viac chlapcov než dievčat – asi 105 chlapcov na 100 dievčat – a, žiaľ, nie všetci sa dožijú dospelosti, je potrebných asi 2,1 dieťaťa na ženu, aby populácia zostala dlhodobo stabilná.

Neskoršie manželstvá

Spolu s trendom, že ľudia sa ženia a vydávajú čoraz neskôr, dosah týchto problémov ešte narastá.

Zatiaľ čo ešte v roku 1890 sa v USA priemerný muž ženil vo veku 26 rokov (a v 50. rokoch dokonca ako 23-ročný) a ženy sa vydávali ako 22-ročné (50. roky: 20-ročné), dnes má priemerný Američan v čase sobáša viac než 30 rokov, priemerná Američanka 28,4.

Trend je rovnaký naprieč kontinentmi. Napríklad na Slovensku priemerný vek sobášiacich sa od roku 1992 do roku 2022 narástol z 25,8 (muži) a 23,1 (ženy) na 35,5 a 32,6 roka – s každoročne stúpajúcim trendom.

Menej manželstiev, menej pôrodov

Ako ukázali ešte v minulom roku dáta Financial Times, veľká časť poklesu naprieč krajinami dnes už nie je spôsobená tým, že by páry mali menej detí, ale že stúpa podiel ľudí, ktorí zostávajú single.

Naopak, pôrodnosť párov žijúcich v manželstve je dnes napríklad v Spojených štátoch dokonca vyššia, než bola pred desiatimi rokmi. „Keby miera sobášnosti a spolužitia v USA zostala v poslednom desaťročí konštantná, celková miera pôrodnosti v Amerike by dnes bola vyššia ako vtedy,“ písali FT minulý rok.

Tento trend je globálny – takmer každý región na svete od Južnej Ameriky cez východnú Áziu až po Európu a arabské štáty ukazuje v posledných 30 rokoch prudký pokles.

Napríklad v Egypte – najľudnatejšom arabskom štáte – v roku 2011 84 percent ľudí vo veku 25 až 34 žilo v stabilnom zväzku. Do roku 2022 tento podiel poklesol na 59 percent. V Turecku podiel poklesol z 80 percent v roku 2000 na 58 percent v roku 2023. A podobné trendy badať aj naprieč Latinskou Amerikou.

Asi najextrémnejším príkladom je však Južná Kórea, kde podiel 25- až 34-ročných žijúcich s partnerom poklesol z 58 percent v roku 2000 na 24 percent v roku 2023.

Nemanželské deti

Vplyv klesajúcich počtov manželstiev je pritom výnimočne vypuklý v spoločnostiach, ktoré kladú veľký dôraz na to, aby sa deti nerodili mimo manželstva. Ako ukazuje prípad Číny či Južnej Kórey – kde sa iba okolo päť percent detí narodí mimo manželstva –, silné spoločenské tabu nemanželských detí často negatívne vplýva na mieru plodnosti.

Aj v Európe sú krajiny s nižším podielom nemanželských detí ako Taliansko (32 percent), Poľsko (zhruba 25 percent) a Ukrajina (zhruba 20 percent) so zhruba jedným dieťaťom na ženu na chvoste pôrodnosti.

Naopak, spoločnosti, ktoré kladú na manželstvo menší dôraz, sa ukazujú voči poklesu pôrodnosti odolnejšie. Štáty ako Francúzsko (vyše 60 percent nemanželských detí), Bulharsko (necelých 60 percent) a Švédsko (55 percent) sú v takomto rebríčku výrazne vyššie. Slovensko so 41 percentami nemanželských detí sa nachádza kdesi na polceste medzi oboma prípadmi.

Ani katolicizmus a islam už nič negarantujú

Ešte v 20. storočí sa mohlo zdať, že islam a katolicizmus sú prediktormi vyššej pôrodnosti. To dnes už neplatí. Ako ukazujú čísla z Talianska (2024: 1,18), zo Španielska či z Poľska (2024: 1,1), katolícke krajiny sú hlboko pod európskym priemerom (2024: 1,34).

A ako ukazuje vývoj na Blízkom východe, ani islamské spoločnosti nie sú celkom odolné voči sekularizácii a s ňou nastávajúcim poklesom pôrodnosti.

Obzvlášť vypuklý je tu príklad Turecka, v ktorom sa za posledné desaťročie pôrodnosť úplne prepadla. Ešte v roku 2016 mali Turkyne zhruba rovnakú pôrodnosť ako na začiatku storočia, v priemere 2,1 dieťaťa. Najnovšie čísla za rok 2025 ukazujú už len 1,42, teda rovnakú úroveň, akú má v súčasnosti aj Slovensko.

Navyše v prípade Turecka je pôrodnosť naďalej najvyššia v kurdských regiónoch na juhovýchode. V Istanbule, Ankare a İzmire miera plodnosti klesla na 1,1 dieťaťa a oveľa lepšia nie je ani situácia na tureckom vidieku. Dokonca aj v rurálnych baštách tureckých nacionalistov, ako sú Tokat či Yozgat, miera plodnosti dosahuje už len 1,2 dieťaťa. Viac než dve deti majú ženy už len v deviatich väčšinovo kurdských provinciách (z celkovo 78 tureckých provincií).

Pritom aj vývoj v tureckom Kurdistane je len spomalený oproti všeobecnému vývoju a zrejme sa postupne ďalej bude približovať tureckému priemeru. Zatiaľ čo ešte v roku 2009 ženy v 13 provinciách mali viac než tri deti (a v troch provinciách z nich dokonca viac než štyri deti), dnes sa viac než tri deti na ženu rodia už len v jedinej provincii.

Je ňou neprekvapivo Şanlıurfa, teda väčšinovo kurdská provincia, ktorá má medzi tureckými územnými celkami zároveň najväčší podiel Arabov (ktorí tvoria zhruba tretinu obyvateľstva).

Demografické posuny

Oveľa lepšia nie je ani situácia v Iráne. Zatiaľ čo v čase vyhlásenia islamskej republiky v roku 1979 sa tam rodilo ešte priemerne 6,5 dieťaťa na jednu ženu, do roku 2000 plodnosť klesla pod 2,1 dieťaťa a najnovšie odhady za rok 2025 hovoria dokonca len o 1,5.

Aj vo väčšinovo moslimskej Malajzii pôrodnosť výrazne klesá. V roku 2024 miera poklesla na 1,6 dieťaťa na ženu a odhady za rok 2025 počítajú s ešte nižšími číslami na úrovni 1,4 až 1,5 dieťaťa. Obzvlášť veľký je pokles medzi etnickými Číňanmi, ktorí tvoria necelú štvrtinu populácie.

Zatiaľ čo domorodé etnické skupiny (označované ako Bumiputera) klesli na 1,7 dieťaťa, v čínskej komunite majú ženy ultranízku pôrodnosť – už len 0,7 dieťaťa podľa odhadov za rok 2025.

Výsledkom tohto dlhodobého trendu je, že od roku 1970 podiel etnických Číňanov poklesol z 33 na 23 percent malajských občanov.

Afrika zostáva výnimkou – ale ako dlho?

Zdanlivo jedinou výnimkou je Afrika, kde sa len niekoľko štátov – Tunisko a Kapverdské ostrovy (a podľa niektorých odhadov už aj Maroko či Maurícius) – nachádza pod hranicou 2,1 dieťaťa.

No aj tu je trend jasne klesajúci. Ešte v roku 1980 sa v subsaharskej Afrike rodilo 6,8 dieťaťa na ženu, v roku 2000 to ešte stále bolo 5,7. Do roku 2024 tento počet ďalej klesol na 4,3 dieťaťa.

V súčasnosti je nepravdepodobné, že by africké štáty v blízkej budúcnosti klesli pod úroveň 2,1 dieťaťa, ale vývoj posledných rokov ukazuje, že ani ony nebudú večne odolávať celosvetovým trendom.

Rodičia robia čoraz viac

Jedným z faktorov sú zrejme aj rastúce nároky na to, čo majú rodičia deťom poskytnúť, a to nielen materiálne.

Hoci populárny naratív hlása, že za nízku pôrodnosť môže nízke zapojenie mužov do výchovy detí – a nespokojnosť s miestnymi mužmi je zrejme jedným z dôvodov, prečo Južná Kórea má takú nízku mieru plodnosti a mnohé Juhokórejčanky uprednostňujú zostať single –, v iných častiach sveta toto vysvetlenie stráca na sile.

Napríklad v západnom svete dnešní muži venujú svojmu potomstvu nielen viac času než ešte ich otcovia a starí otcovia, ale dokonca viac času, než bolo ešte v 60. rokoch štandardom aj pre ženy.

Zatiaľ čo v roku 1965 ženy v 11 rozvinutých štátoch trávili denne v priemere 54 minút starostlivosťou o deti, do roku 2012 dĺžka starostlivosti narástla na 104 minút. Medzi mužmi tento čas narástol zo 16 na 59 minút.

Iba v jednom štáte – Francúzsku – dĺžka času tráveného výchovou detí od roku 1965 poklesla, pričom Francúzsko v čase štúdie bolo spomedzi skúmaných štátov krajinou s najvyššou pôrodnosťou.

Odvtedy sa tento trend ešte zosilnil. Zatiaľ čo v roku 2003 americké matky trávili viac než dvojnásobne viac času starostlivosťou o deti a domácimi prácami než otcovia, do roku 2024 sa pomer posunul na 1,61- až 1,65-násobok.

No hoci sa rodové rozdiely výrazne znížili, pôrodnosti to neprospelo. Práve naopak, zatiaľ čo ešte v roku 2019 ženy venovali dvojnásobne viac času výchove detí a 1,9-násobne viac času domácnosti, miera plodnosti v rovnakom období poklesla z 1,7 na 1,6 dieťaťa.

Chudobní majú menej detí

Dobré paušálne vysvetlenie neponúkajú ani ekonomické faktory. Dlho platilo, že bohaté štáty majú menej detí než tie chudobné, no len čo štáty dosiahnu strednú úroveň príjmu, medzi HDP a pôrodnosťou nevidieť jasnú spojitosť.

Práve naopak, v rozvinutých krajinách majú bohatí obyvatelia dokonca často viac detí než chudobné rodiny.

Ba čo viac, v uplynulých rokoch vidíme prudký pokles pôrodnosti aj v štátoch, ktoré boli donedávna považované za príliš chudobné.

Napríklad už spomínané Thajsko má nižšiu pôrodnosť než Japonsko, a to hoci jeho HDP na obyvateľa je oproti Japonsku štvrtinové. Pôrodnosť v Poľsku je dlhodobo výrazne nižšia než v Nemecku a Brazílčania a Mexičania dnes majú menej detí než obyvatelia USA.

Sú na vine mobily?

Ani podľa Financial Times socioekonomické dôvody nedokážu dobre vysvetliť prudký pokles pôrodnosti v posledných rokoch. Časť demografov síce viní rastúce náklady na bývanie, no ako ukazujú dáta napríklad zo Škandinávie, aj štáty, v ktorých je skoré osamostatnenie mladých štandardom, zaznamenávajú klesajúci trend.

FT preto ponúka iné vysvetlenie. „Napríklad miera pôrodnosti u tínedžerov a mladých dospelých v USA, Británii a Austrálii bola začiatkom 21. storočia vo všeobecnosti nemenná, ale od roku 2007 začala výrazne klesať,“ píše anglický denník.

„Rovnaký pokles sa začal vo Francúzsku a v Poľsku okolo roku 2009 a v Mexiku, Maroku a Indonézii okolo roku 2012. To, čo bolo v Ghane, Nigérii a Senegale stabilným poklesom pôrodnosti, sa v rokoch 2013 až 2015 zmenilo na prudký pokles. Všetky tieto zlomové body sa zhodovali s masovým prijatím smartfónov na miestnych trhoch – merané vyhľadávaniami mobilných aplikácií na Googli.“

Oproti starším generáciám sa nemáme horšieZa pokles počtu manželstiev môže v prvom rade kultúra, nie financie, tvrdí Heritage Foundation

Michal Lukáč

Menej sexu

Jednou z najvýraznejších zmien je, že mladí ľudia dnes majú menej sexu, než mali predošlé generácie.

Štúdie medzi mladými Američanmi vo veku 22 až 34 rokov ukazujú, že podiel respondentov, ktorí nemali sex v posledných troch mesiacoch, sa zvýšil z 20 percent u mužov v rokoch 2013 – 2015 na 35 percent v rokoch 2022 – 2023. Výrazný bol aj nárast medzi ženami, kde podiel stúpol z 21 na 31 percent.

Podobné výsledky ukazujú aj iné krajiny. Britská štúdia z roku 2019 zistila, že takmer tretina mužov a žien vo veku 16 až 44 rokov uviedla, že v poslednom mesiaci nemali sex – v porovnaní s približne štvrtinou v roku 2001.

Zmena správania pritom nie je spôsobená iba rastúcim podielom ľudí, ktorí sú dlhodobo single. Ako ukázali čísla z Austrálie, frekvencia, s ktorou páry mali sex, poklesla v priebehu približne prvej dekády 21. storočia z 1,8- na 1,4-krát týždenne.

Iný svet

Pri týchto číslach sa zdá takmer nevyhnutné, že svet už o pár desaťročí bude úplne iný, ako ho poznáme dnes – výrazne starší a ekonomicky menej dynamický.

Jedným z výsledkov bude aj výrazný posun moci medzi štátmi, ktoré budú ďalej rásť, a štátmi, ktoré budú upadať.

Malou ukážkou tohto vývoja je relatívny úpadok moci Francúzska v 19. storočí. Francúzsky demograf Alfred Sauvy označil pokles pôrodnosti za „najdôležitejší fakt histórie Francúzska“.

Veľkú časť novoveku bolo Francúzsko jasným európskym hegemónom a po Rusku populačne s odstupom najväčším štátom.

Svoj vrchol dosiahlo počas napoleonských vojen, po ktorých sa už nikdy nedokázalo priblížiť k predošlej moci. Príčinou bola takzvaná demografická tranzícia – prechod z modelu vysokej pôrodnosti pri vysokej úmrtnosti novorodencov na model nízkej úmrtnosti a následne prudko klesajúcej pôrodnosti.

Zatiaľ čo vo väčšine strednej Európy sa tento trend presadil medzi rokmi 1880 až 1920, v južnom Taliansku a vo východnej Európe v 20. rokoch a v Írsku či Starej Kastílii až v 30. rokoch, francúzsky pokles pôrodnosti nastal už pred rokom 1830.

Výsledkom bola úplne prekreslená geopolitická mapa Európy. Zatiaľ čo v roku 1815 na území Nemeckého spolku (bez Rakúska) žilo asi 21 miliónov ľudí, vo Francúzsku ich bolo asi 30 miliónov.

O polstoročie neskôr boli karty už obrátené – v roku 1865 žilo vo Francúzsku necelých 38 miliónov obyvateľov, na území Nemeckého spolku (bez Rakúska) zhruba 40 miliónov. Do prusko-francúzskej vojny tak Nemci vstupovali v roku 1870 za úplne iných podmienok ako ich prarodičia v roku 1813.

„V roku 1700 bol takmer každý 25. obyvateľ Zeme a každý piaty v Európe Francúz. Dnes tvoria Francúzi menej ako percento ľudstva,“ pripomína magazín Works in Progress.

Ak by populácia Francúzska od roku 1760 bola rástla rovnakým tempom ako tá anglická, Francúzov by dnes nebolo 68, ale 250 miliónov.