Zabudnite na túto vládu Ľavica pridusenú slovenskú ekonomiku nepreberie. Je čas na pravicovejší prístup

Je to taký maličký pokus, ktorý si každý čitateľ môže overiť na webstránkach  platy.sk a platy.cz, ktoré fungujú ako kalkulačka čistej mzdy pre SR a ČR:

Zamestnancovi s dvomi deťmi, ktorý zamestnávateľa stojí mesačne 5000 eur (superhrubá mzda), zostane na Slovensku čistá mzda asi 2630 eur.

V Česku zamestnanec, ktorý stojí zamestnávateľa 5000 eur (teda asi 121000 Kč), dostane v čistom približne 2980 eur (71963 Kč).

To je 350 eur rozdiel! Inými slovami, nielenže sú v ČR mzdy vyššie ako v SR, ale dokonca aj pri rovnakých nákladoch zamestnávateľa na pracovníka zostane zamestnancovi v Česku viac v čistom ako na Slovensku.

Poznámka na okraj: Pri náklade zamestnávateľa na zamestnanca 5000 eur (superhrubá mzda) je hrubá mzda v SR asi 3 671 eur, kým v ČR vychádza hrubá mzda na 3 737 eur (90 302 Kč). Nech to čitateľa nepomýli, keďže do kalkulačky je nutné zadať hrubú mzdu a ona následne vypočíta tak čistú mzdu ako aj celkový náklad zamestnávateľa. Výpočet je pri kurze 24,16 Kč za 1 euro.

Ak tento článok číta mzdový účtovník/účtovníčka, možno v tých číslach nájde chybu. Možno si položíte otázku, či sú kalkulačky čistej mzdy, dostupné na internete, spoľahlivé.

No Postoju aj ľudia z biznisu súkromne potvrdzujú, že ich účtovníci často prehovárajú na presun do Česka kvôli lepším daňovo-odvodovým podmienkam. A oni stále ťažšie hľadajú dôvody, prečo zostať na Slovensku.

Ako problém sa môže tiež časom ukázať odliv vysoko zaplatených špecialistov za rieku Moravu. Asi netreba zdôrazňovať, že práve oni by mali ťahať premenu slovenskej ekonomiky z „montovne“ na „mozgovňu“.

Prečo tento úvod?

Máme za sebou ďalší deň, ktorý priniesol ďalšiu naliehavú výzvu zamestnávateľov, aby vláda neotáľala a bezodkladne predstavila opatrenia na podporu hospodárskeho rastu. Tentokrát sa pred novinárov postavili zástupcovia Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), ktorá zastupuje firmy, zamestnávajúce vyše 380-tisíc ľudí.

„V mene státisícov ľudí, ktorých pracovné miesta, príjmy a budúcnosť závisia od výkonnosti slovenskej ekonomiky, vyzývame vládu, aby prestala odkladať rozhodnutia a začala konať,“  píše sa v ich vyhlásení. „Nemáme ďalšie štyri, šesť ani dvanásť mesiacov. Slovensko si dnes nemôže dovoliť už žiadny ďalší odklad. Slovensko potrebuje rast. Každý ďalší premárnený mesiac znamená menej investícií, menej pracovných príležitostí, pomalší rast miezd a slabšiu budúcnosť pre zamestnancov, ich rodiny aj celú krajinu.“

Zamestnávatelia reagujú na situáciu, kedy je zoznam dlho očakávaných „prorastových“ opatrení vlády zoškrtaný na minimum a ešte sa rozhodovanie o ňom stále odsúva (naposledy na jeseň). Kým vládna koalícia sa už vidí na dovolenkách, zamestnávatelia bijú na poplach.

Obedná prestávka? Nie, transakčná daň

Premiér Robert Fico si ešte zo zástupcov hospodárstva spravil fackovacích panákov, keď ich požiadavky zredukoval na údajné skrátenie obednej prestávky na polovicu. Ako však  zistil Denník N, nápad, na ktorý narážali členovia vlády, prišiel v skutočnosti z prostredia štátnych železničných spoločností a cieľom nebolo prestávku skrátiť, ale rozdeliť na dve časti, ako to je v automobilovej doprave.

Je to ako v tom bradatom vtipe o poslucháčovi, ktorý volá do Rádia Jerevan, či je pravda, že v Leningrade rozdávajú autá. Rádio Jerevan odpovedá, že je to pravda, akurát to nie je v Leningrade, ale v Moskve, nejde o autá, ale o bicykle, a nerozdávajú ich, ale kradnú sa...

Pritom z kontextu vyjadrení zamestnávateľov je zrejmé, že ich hlavným požiadavkom je zrušenie ekonomicky mimoriadne škodlivej transakčnej dane – tejto olovenej gule, ktorú minister financií Ladislav Kamenický zavesil na nohu slovenskej ekonomiky.

Čitateľ si na tomto mieste môže povedať, že zamestnávatelia budú s podnikateľským prostredím vždy nespokojní – najmä ak vládne ľavica. No pár postrehov z vystúpenia RÚZ si predsa len zaslúži dostať sa do povedomia verejnosti.

Vedeli ste napríklad, že miera prerozdeľovania na Slovensku od roku 2019 narástla zo 40,6 na 48,3 percenta HDP? Pritom, keď prvá vláda Roberta Fica preberala v roku 2006 krajinu od druhej vlády Mikuláša Dzurindu, štát prerozdeľoval približne 37 percent HDP.

Inak povedané, slovenský štát extrémne pribral, prerozdeľuje oveľa väčší koláč, no ľudia aj tak majú problém napríklad dostať sa k špecializovaným lekárom. A rozpočet sa nachádza napriek opakovaným zvýšeniam daní v sústavných schodkoch (deficitoch).

Ako upozorňuje RÚZ: „Od jesene 2023 boli prijaté konsolidačné balíčky v deklarovanom objeme približne sedem miliárd eur. Deficit verejných financií však zostáva prakticky na rovnakej úrovni – z 6,5 miliardy eur v roku 2023 sa znížil len minimálne a podľa prognóz EK má dokonca opäť rásť.“

K tomu treba pridať chudokrvný rast slovenskej ekonomiky a slabé lákanie investícií...

Ľavica sa vyčerpala. Päť pilierov pravicovej obnovy

Všetko toto sa len ťažko dá vydávať za úspech. Pokiaľ ide o vyhliadky na rast hospodárstva i životnej úrovne občanov, vláda Smeru, Hlasu a SNS sa vyčerpala. Nie je schopná prekročiť svoj ľavicovo-populistický tieň. Zamestnávatelia asi so svojimi apelmi neprestanú, no realisticky od tejto vládnej zostavy nemožno očakávať výraznejší posun.

Slovensko potrebuje pravicovejšiu politiku ako má dnes. Tá by v roku 2027 mala stáť prinajmenšom na piatich pilieroch.

Po prvé, nižšie daňovo-odvodové zaťaženie, štíhlejší štát a prajnejšie prostredie pre podnikanie a vytváranie pracovných miest. To je to, čo dnes žiadajú zamestnávatelia. No pri tom by pravicová politika nemala skončiť.

Po druhé, ekonomike pomôže aj návrat k prísnejším trestným sadzbám za korupciu a majetkovú, či ekonomickú kriminalitu. Teda, návrat pred zmenu Trestného poriadku a Trestného zákona, ktorú schválila táto vláda.

Po tretie, treba sa tiež zamyslieť nad mechanizmom (možno v podobe nejakej veľkorysejšej odpočítateľnej položky na vedu a výskum), ktorý by motivoval firmy, aby stúpali po rebríčku pridanej hodnoty, zavádzali nové technológie a premyslenejšie manažérske postupy. Takáto inovatívna ekonomika bude medzinárodne konkurencieschopnejšia a vytvorí predpoklady pre rastúce mzdy i spokojných zamestnancov.

Po štvrté, pravica tiež musí jasne voličom povedať, že Slovensko je dosť bohaté na sociálny systém, ktorý cielene pomáha tým, čo to potrebujú, no nemáme na plošné transfery, ktoré slúžia v rámci volebnej korupcie stranám na kupovanie si veľkých skupín občanov, vrátane tých, čo túto pomoc ani nepotrebujú.

Po piate, decentralizácia a presun peňazí i kompetencií na obecné a krajské samosprávy, ktoré sa často ukazujú ako efektívnejšie pri riešení problémov i šetrnejšie pri míňaní, než ústredná vláda v ďalekom hlavnom meste. Decentralizáciu prepojiť s podnetmi, aby samosprávy v malých obciach spájali svoje administratívne kapacity.

Iste nejde o vyčerpávajúci zoznam. Dôležitou témou sú tiež investície do verejnej infraštruktúry, ktoré sme na Slovensku dlhodobo zanedbávali v mene spotreby.

Schádza vám na um ešte niečo ďalšie? Napíšte nám svoje tipy do komentárov.