Najzraniteľnejší a reforma ministra práce Zúfalé rodiny prichádzajú o pomoc štátu. Dievča s diagnózami sa na papieri zmenilo na zdravé

Mária z Trenčína je mamou 15-ročnej dcéry, ktorá má diagnostikované viaceré dysfunkcie.

Jej intelekt je v hraničnom pásme, trpí poruchou pamäti, neorientuje sa v čase ani v cudzích priestoroch. Okrem toho má poruchu štítnej žľazy aj poruchu príjmu potravy.

Od prvého ročníka má v škole pri všetkých hlavných predmetoch asistentku, nedokáže byť samostatná.

Mária poberala na dcéru opatrovateľský príspevok, ktorý jej zrušili. Chcela si požiadať o osobnú asistenciu pre dcéru, pretože dúfala, že jej pomôže aspoň dve hodiny denne. Sama sa lieči na sklerózu multiplex a je na čiastočnom invalidnom dôchodku. Nemôže pracovať, brigáduje len u kamarátky. Hovorí, že do inej práce by ju ani neprijali.

Dcéru však uznali za plne samostatnú a jej nevznikol nárok na žiadnu kompenzáciu. Z najnovšieho rozhodnutia, ktoré dostala od úradu práce, zostala veľmi prekvapená. „Prišlo, samozrejme, v dávno prekročenej lehote. Moje dieťa je zrazu celkom samostatné a úplne zdravé,“ opisuje Mária.

Posudok sociálnych pracovníkov je podľa nej v úplnom rozpore so správami od lekárov špecialistov.

„Štát, ktorý platí asistenta v škole preto, že nie je samostatná, zároveň tvrdí, že dieťa dosahuje plný počet bodov, a je uznané ako úplne samostatné. Posudok je akoby pre úplne iné dieťa,“ hovorí Mária.

Myslí si, že úrad správy od lekárov ani nečítal. „Zo dňa na deň, zázrakom, zo štvrtého stupňa vám spravia stupeň jeden a dieťa je zdravé. Bodaj by to tak bolo aj v skutočnosti.“

Mária už podala odvolanie, doplnila ho aj fotodokumentáciou, ako vyzerá jej dcéra v škole pri asistentke a ako si doma pri preťažení obväzuje hlavu.

„Nie som matka, ktorá poberá dávku a nič nerobí. Stále s ňou pracujem, robím všetko pre to, aby sa zaradila do spoločnosti. Ale štát sa rozhodol zničiť najslabšie a najzraniteľnejšie skupiny ľudí.“

Mária si myslí, že politici konsolidujú, ale akurát tak na ľuďoch s diagnózami. „Je mi ľúto aj ostatných rodičov, ktorí sú na tom podobne a niektorí aj horšie, súcitím s nimi.“

Máriin prípad je pritom len jeden z mnohých príkladov kritizovanej reformovanej posudkovej činnosti z dielne ministerstva v praxi.

Reforma vstúpila do platnosti vlani v septembri a od toho času skomplikovala život mnohým rodinám.

Úrad ozdravil môjho syna s aspergerom, hovorí rodič

Ľudia sa sťažujú na náhlu zmenu diagnózy, chorí ľudia sa zázračne „menia“ na zdravších či zdravých. Kritizujú, že sociálni pracovníci im znižujú stupne odkázanosti, v dôsledku čoho potom prichádzajú o príspevky.

Reforma zasiahla aj rodiny autistov, ktorým štát neponúka ani asistenta či finančný príspevok.

„Úrad práce ozdravil môjho syna s aspergerom! Ten mu diagnostikovali, keď mal 11 rokov. Od 18 rokov je už vyliečený!“ napísal sarkasticky jeden z dotknutých otcov na sociálnej sieti.

„My sme prešli zo šiesteho stupňa odkázanosti do prvého. Syn je autista, z domu sa sám nepohne,“ napísala ďalšia matka.

Na sociálnej sieti reagovala aj zdravotníčka, podľa ktorej argumentovať tým, že nové integrované posudky priniesli objektívnejšie posúdenie pri ľuďoch s progresívnymi a nevyliečiteľnými diagnózami, je popretím základných medicínskych faktov.

„Ak systém v mene objektivity uberá hodiny opatrovania tam, kde stav pacienta objektívne stagnuje alebo sa zhoršuje, tak to nie je reforma. Je to resuscitácia byrokracie na úkor ľudskej dôstojnosti. ​Ako zdravotníci vidíme to, čo úrad od stola nevidí: vyčerpané rodiny, ktoré tento štát trestá za to, že sa o svojich blízkych starajú doma. Žiadny posudkový algoritmus nenahradí pohľad do očí pacienta a odbornosť lekára špecialistu,“ dodáva zdravotníčka.

Minister priznal, že reformu treba „doladiť“

Rezort práce sľuboval, že reforma proces zrýchli a zjednoduší, niektoré konania však trvajú celé mesiace a rodiny zostávajú bez financií. Minister Erik Tomáš napokon po niekoľkých mesiacoch priznal, že reformu treba doladiť.

„Predovšetkým spresniť metodiku a zjednotiť postupy na úradoch práce. Všetky podnety a odborné pripomienky dôkladne vyhodnotíme a zapracujeme do metodických usmernení, vyhlášky a v prípade potreby aj do legislatívnych zmien,“ sľúbil Tomáš v júni po stretnutí s odborníkmi z praxe.

Tvrdí však, že reforma je nastavená vecne správne.

Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zaznamenal prvé podnety už krátko po spustení reformy.

„Najčastejšie sa týkajú nesúhlasu s výsledkom posúdenia, nepriznania konkrétneho peňažného príspevku alebo určenia stupňa odkázanosti. Ľudia sa na nás obracajú najmä v prípadoch, keď majú pocit, že výsledný posudok nezodpovedá ich reálnej životnej situácii. Z doterajších podnetov zároveň vyplývajú otázky týkajúce sa zrozumiteľnosti a odôvodňovania niektorých rozhodnutí,“ uviedli z úradu pre Postoj.

Šéfka úradu Zuzana Stavrovská súčasne oznámila, že realizuje v tejto veci prieskum. „Jeho cieľom je získať objektívne poznatky o tom, ako nový systém funguje, identifikovať prípadné systémové problémy a posúdiť, či napĺňa deklarované ciele reformy. Prieskum bol plánovaný už v období prijímania reformy a nie je reakciou len na jednotlivé individuálne podnety,“ vysvetlili z úradu.

Nový systém je komplikovaný, upozorňujú odborníci z praxe

Bývalá novinárka a politička Jana Žitňanská, ktorá dlhodobo upozorňuje na problémy ľudí so zdravotným znevýhodnením, venovala integrovaným posudkom už desiatky statusov na sociálnej sieti.

„Bez verejného upozorňovania na to, čo integrované posudky spôsobujú, to žiaľ nejde. Aby mali kompetentní nezvratné dôkazy o zlyhaní reformy, je potrebné sa nielen ozývať na Facebooku, ale aj odvolávať, dať podnet, všetko poslať komisárke, ombudsmanovi a najmä žiadať zmenu zákona,“ upozornila.

Problémy s integrovanými posudkami majú podľa nej už aj pobytové zariadenia.

„Dostal sa ku mne podnet. Koncom roka 2025 boli do zariadenia bezodkladne umiestnení klienti, ktorým však až teraz, čiže po viac ako piatich mesiacoch, prišlo rozhodnutie, že nemajú nárok na nič. Z toho vyplýva, že po celý čas im bola pobytová sociálna služba poskytovaná ,neoprávnene‘ a to znamená, že musia vrátiť všetky príspevky, ktoré boli na tieto osoby naviazané… a z čoho to majú vrátiť, keď peniaze boli použité na ich starostlivosť? A kam pôjdu títo ľudia, keď nemajú nárok na nič?“

Žitňanská tento podnet poslala na ministerstvo práce so žiadosťou, aby jej poslali návrhy, ako chcú situáciu riešiť a zákon opraviť.

Sťažnosti zaznamenala aj Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením.

„Ďakujeme všetkým 82 rodinám za podnety k integrovanej posudkovej činnosti. Pomohli nám odhaliť problémy v praxi a presadzovať potrebné zmeny,“ upozornili na sociálnej sieti z platformy a pripravili súbor otázok pre ministerstvo práce, ktoré zverejnili aj s odpoveďami. 

Platforma uviedla, že nový systém je komplikovaný a môže viesť k nejednotnému rozhodovaniu. „Trvali sme na zapracovaní zistení do metodík, prípadne úprave zákona, aby sa podobné situácie už neopakovali.“

Podľa rezortu bolo doteraz podaných 64-tisíc žiadostí a vydaných bolo 49-tisíc integrovaných posudkov. „Podiel opodstatnených odvolaní, ktoré muselo riešiť ústredie práce, bol len na úrovni 1,3 percenta. Pri takej veľkej reforme sa môžu vyskytnúť individuálne prípady, ktoré však aktívne preverujeme,“ napísali z rezortu pre Postoj.

Ministerstvo práce dodalo, že nezaznamenalo „konkrétnu sťažnosť od rodín, že by im zavedenie integrovanej posudkovej činnosti skomplikovalo situáciu“.

Médiá a sociálne siete sú pritom plné konkrétnych príkladov, že reforma život ľuďom reálne sťažila.

Na konci mája sa rozbehla aj petícia za spravodlivé posudzovanie a dôstojný život odkázaných ľudí, ktorú zastrešuje politička Natália Blahová.

Petícia žiada skrátenie lehôt pri integrovanom posudzovaní, zabezpečenie príjmu a pomoci pre rodiny počas čakania na rozhodnutie, spravodlivý posudok vo všetkých regiónoch, ako aj odborné a citlivé posudzovanie detí s poruchou autistického spektra a zastavenie neodôvodneného odnímania statusu ŤZP a súvisiacich kompenzácií.

Signatári upozorňujú, že rodiny so zdravotne znevýhodnenými členmi nemôžu protestovať na námestiach či blokovať ministerstvá, pretože musia byť doma a starať sa o svoje deti s autizmom, o rodičov po mozgovej príhode či o manželov s ťažkým postihnutím.