Črtá sa súboj Bardellu a Mélenchona? Koniec Macronovej éry. Francúzsko pre migráciu a násilie v uliciach volí radikálny obrat

Iba 30-ročný predseda francúzskeho pravicového Národného združenia Jordan Bardella vstupuje do prezidentského súboja v roku 2027 ako jasný favorit, čo bol ešte pred niekoľkými rokmi nepredstaviteľný scenár.

Hlas pre predchádzajúci Národný front býval hlasom pre krajnú pravicu, potom protestom proti etablovaným elitám. Dnes sa však Národné združenie stáva súčasťou politického mainstreamu. Dôvod? Bezpečnosť!

Podľa nedávneho prieskumu inštitútu Odoxa by Bardella v prvom kole získal 32 percent hlasov a s výrazným náskokom by porazil všetkých svojich súperov. Ešte významnejšie sú však predpovede druhého kola, podľa ktorých má reálnu šancu obsadiť Elyzejský palác. Ak by uspel, stal by sa najmladším prezidentom v moderných francúzskych dejinách.

Predpovede spoločnosti Harris Interactive ukazujú zásadnú premenu francúzskej politiky. Takzvaná republikánska hrádza, ktorá po desaťročia bránila Národnému združeniu v prevzatí moci, sa postupne rozpadá.

Bardella by dnes v druhom kole porazil všetkých hlavných súperov. Bývalého premiéra Édouarda Philippa poráža pomerom 54 k 46 percentám, ďalšieho bývalého premiéra Gabriela Attala 57 k 43 percentám a lídra krajne ľavicového Nepoddajného Francúzska Jeana-Luca Mélenchona dokonca 68 k 32 percentám.

Ešte pred niekoľkými rokmi bolo podobné číslo pre kandidáta Národného združenia prakticky nepredstaviteľné. Bardella už nie je iba protestným hlasom. Čoraz viac preniká medzi bývalých voličov Republikánov, do časti stredných vrstiev aj medzi niektorých bývalých voličov Emmanuela Macrona.

Pred francúzskymi prezidentskými voľbamiKto nevydá knihu, akoby ani nekandidoval. Mélenchon provokuje, Bardella oslovil 300-tisíc čitateľov

Ján Cipár

Francúzsko ako laboratórium európskych problémov

Dôvodom nie je iba Bardellova osobná popularita, ale predovšetkým situácia, v ktorej sa Francúzsko nachádza. Francúzsky verejný dlh dnes presahuje 115 percent HDP. Verejné výdavky patria k najvyšším v Európe a zdanenie práce dlhodobo k najvyšším úrovniam v krajinách OECD.

Krajina súčasne čelí bezpečnostným problémom, ktoré znovu vyskočili pred niekoľkými dňami, keď krajinou otriasli pouličné nepokoje. Tie vypukli po finále Ligy majstrov, v ktorom parížsky klub Paris Saint-Germain (PSG) porazil anglický Arsenal.

Francúzsko navyše vstupuje do obdobia, keď musí navyšovať obranné výdavky v čase rekordného dlhu. Zatiaľ čo Nemecko oznamuje desiatky miliárd eur nových investícií do obrany, Paríž hľadá priestor v čoraz napätejšom rozpočte.

Macronov tábor sa rozpadá

Zatiaľ čo Bardella ťaží z rastúcej podpory, francúzsky stred čelí najhlbšej kríze od nástupu Emmanuela Macrona k moci. Édouard Philippe, premiér Francúzska v rokoch 2017 až 2020 a súčasný starosta prístavného mesta Le Havre, bol ešte nedávno považovaný za prirodzeného nástupcu Emmanuela Macrona. Dnes získava v prieskumoch iba 17 percent hlasov.

Na chrbát mu pritom dýcha Jean-Luc Mélenchon so 16 percentami. Situáciu navyše komplikuje Gabriel Attal, najmladší premiér v histórii Piatej republiky, ktorý v posledných týždňoch spustil vlastnú prezidentskú ofenzívu. Attal aj Philippe oslovujú podobných voličov – mestské stredné vrstvy, liberálov, umiernenú pravicu i časť stredoľavice.

Macronov tábor sa tak štiepi práve vo chvíli, keď Bardella zjednocuje čoraz väčšiu časť pravice. Túto tézu potvrdil aj nedávny prieskum, ktorý testoval kandidatúru Gabriela Attala a Édouarda Philippa súčasne. Výsledok ukázal, že obaja politici si v skutočnosti navzájom viac konkurujú, než pomáhajú. Philippe v ňom získal približne 13 percent hlasov, Attal okolo deviatich percent.

Hoci sú obaja politici spájaní s macronovským táborom, v skutočnosti sú dnes skôr rivalmi než spojencami. Každý z nich sa snaží stať prirodzeným dedičom Macronovho politického priestoru, ktorý sa však postupne zmenšuje.

Práve Emmanuel Macron pritom zásadne premenil celú štruktúru francúzskej politiky. Keď v roku 2017 vstupoval do Elyzejského paláca, prezentoval sa ako kandidát, ktorý prekoná tradičné rozdelenie na pravicu a ľavicu. To sa mu podarilo, len nie spôsobom, aký si predstavoval.

Lokálne voľby vo FrancúzskuCentristi obhájili pozície, Le Penovej strana zosilnela na juhu, Mélenchon si vynucuje spoluprácu ľavice

Ján Cipár

Republikáni, ktorí ešte za Nicolasa Sarkozyho vládli Francúzsku, sa prepadli do dlhotrvajúcej krízy. Socialistická strana, ktorá dala Francúzsku prezidentov Françoisa Mitterranda či Françoisa Hollanda, stratila dominantné postavenie na ľavici.

Macron vytvoril nový centristický blok, ale súčasne oslabil dve tradičné strany, ktoré po desaťročia tvorili základ francúzskeho politického systému. Paradoxne tak prispel k posilneniu síl, ktoré chcel zastaviť: na jednej strane vyrástlo Národné združenie a na druhej Nepoddajné Francúzsko Jeana-Luca Mélenchona.

Mélenchon a otázka bezpečnosti

Jean-Luc Mélenchon dnes predstavuje najsilnejšiu osobnosť francúzskej radikálnej ľavice. Jeho podpora stojí predovšetkým na predmestiach veľkých miest, medzi mladšími voličmi a významnou časťou moslimskej populácie. Otázka bezpečnosti pritom patrí k najvýbušnejším témam celej kampane.

Po víťazstve Paris Saint-Germain v Lige majstrov v roku 2025 bolo podľa francúzskych úradov zadržaných viac ako 550 osôb, zranených 192 ľudí, zapálených 264 vozidiel a evidovaných takmer 700 požiarov. Počas osláv zomreli dvaja ľudia. V uliciach Paríža bolo nasadených viac ako 5 400 policajtov.

Ani nasledujúci rok nebola situácia výrazne pokojnejšia. Po ďalšom európskom úspechu PSG bolo po celom Francúzsku nasadených približne 22-tisíc policajtov. Úrady evidovali vyše 780 zatknutí, takmer 500 z nich v Paríži, a desiatky zranených policajtov.

Podobné udalosti nie sú vo Francúzsku výnimočné a vytvárajú v časti verejnosti pocit, že štát postupne stráca kontrolu nad verejným priestorom. Po každej takejto udalosti vzrástla Bardellova popularita. Naposledy podľa niektorých prieskumov o šesť percentuálnych bodov na 47 percent doslova v priebehu niekoľkých dní.

Národné združenie už nie je stranou Jeana-Marie Le Pena

Možno najväčšou premenou však prešlo samotné Národné združenie. Ešte v roku 2002 získal jeho zakladateľ Jean-Marie Le Pen v druhom kole prezidentských volieb iba 17,8 percenta hlasov. O štvrťstoročie neskôr vedie 30-ročný Jordan Bardella vo väčšine prezidentských prieskumov.

Premena sa prejavuje aj personálne. K spolupráci s Národným združením sa priblížila časť politikov tradičnej pravice vrátane bývalého predsedu Republikánov a starostu Nice Érica Ciottiho. Ešte pred niekoľkými rokmi bolo podobné zbližovanie medzi gaullistickou pravicou a Národným združením prakticky nepredstaviteľné.

Bardellova rétorika dnes navyše v mnohom pripomína skôr pravicu Nicolasa Sarkozyho ako pôvodný Národný front Jeana-Marie Le Pena. Dôraz na bezpečnosť, migráciu, autoritu štátu a ekonomický pragmatizmus mu umožňuje oslovovať bývalých voličov Republikánov.

Francúzsko má zostať v EÚ, ale má dôsledne presadzovať národné priority, povedal Jordan Bardella

Postoj

Významnú úlohu zohráva aj situácia Marine Le Penovej. Odvolací súd má v nadchádzajúcich mesiacoch rozhodovať o jej prípade týkajúcom sa zneužitia európskych parlamentných prostriedkov.

Národné združenie sa preto čoraz viac pripravuje na scenár, že hlavnou tvárou hnutia bude práve Bardella. Na rozdiel od Marine Le Penovej nenesie historickú záťaž priezviska Le Pen a pre mnoho mladších voličov predstavuje novú generáciu francúzskej pravice.

Stret o budúcnosť Francúzska i Európy

Zásadný rozdiel medzi Bardellom a Mélenchonom je viditeľný aj v oblasti obrany a zahraničnej politiky. Zatiaľ čo Mélenchon odmieta výrazné navyšovanie obranných výdavkov a presadzuje oveľa zmierlivejší vzťah k Rusku, Bardella podporuje zvýšenie obranných výdavkov až na 3,5 percenta HDP. Marine Le Penová sa navyše v posledných mesiacoch pomerne pozitívne vyjadrovala k debate o francúzskom jadrovom dáždniku pre Európu.

Do prezidentských volieb zostáva necelý rok. Jedna vec je však čoraz zrejmejšia: tradičný francúzsky stred slabne, Macronovo politické dedičstvo sa dostáva pod tlak a Jordan Bardella vstupuje do kampane ako najsilnejší kandidát celej krajiny.

Pokiaľ sa centristi nedokážu zjednotiť, Francúzsko môže čakať scenár, ktorý by ešte pred niekoľkými rokmi pôsobil ako politická science fiction – druhé kolo Jordan Bardella proti Jeanovi-Lucovi Mélenchonovi.

Pôvodný text: Konec Macronovy éry. Francie kvůli migraci a násilí v ulicích volí radikální obrat. Uverejnené v spolupráci s Aktuálně.cz.