Tichá pandémia Duševné choroby sú celosvetovo na vzostupe. Bude to vážny problém, varujú odborníci

Duševné poruchy už definitívne prestali byť okrajovou témou zdravotníctva a stali sa najčastejšou príčinou zdravotných ťažkostí na svete.

Podľa globálnej štúdie Global Burden of Disease, ktorú v máji uverejnil prestížny odborný časopis The Lancet, psychické problémy v rebríčku celosvetovej záťaže predbehli doterajších strašiakov, ako sú rakovina či infarkty.

Podľa zverejnených dát trpí dnes na celom svete psychickým ochorením takmer 1,2 miliardy ľudí, čo znamená, že v niektorých krajinách zasahuje takáto diagnóza už každého piateho človeka. Od roku 1990 sa tieto počty takmer zdvojnásobili.

Rozsah tejto krízy prekvapil aj samotných autorov výskumu. Vedúci štúdie Damian Santomauro z Univerzity v Queenslande v rozhovore pre nemecký týždenník Spiegel priznal, že takéto vysoké čísla nečakal.

Spolu so svojím tímom preto všetky údaje dvakrát kontroloval, aby vylúčil chybu, no štatistické modely postavené na dátach z dvoch stoviek krajín a území sa ukázali ako neúprosné.

Výskumníci detailne mapovali výskyt chorôb za posledné tri desaťročia podľa pohlavia aj vekových skupín, pričom chýbajúce dáta z menej rozvinutých regiónov priebežne dopĺňali pomocou pokročilých matematických metód.

Globálna mapa duševného zdravia odhalila regióny s mimoriadne vysokou koncentráciou chorých ľudí, no odvodiť z nich jednotný celosvetový vzorec je zložité, keďže do hry vstupujú odlišné demografické zmeny v jednotlivých regiónoch.

Najvýraznejší nárast duševných chorôb zaznamenali západné regióny subsaharskej Afriky a najmenší nárast bol zaznamenaný vo východnej Ázii. V celosvetovom porovnaní dosahujú najvyššie hodnoty najmä krajiny s vysokými príjmami ako Austrália, Severná Amerika a Spojené kráľovstvo.

Hoci isté percento nárastu duševných ochorení sa dá podľa autorov pripísať lepšej diagnostike, nedá sa tým podľa nich vysvetliť celkový dlhodobý trend.

Štúdia jasne pomenovala dvoch hlavných vinníkov tohto enormného nárastu, ktorými sú ťažké depresie a úzkostné poruchy.

Tento trend sa dramaticky zrýchlil najmä po roku 2019, odkedy sa bez ohľadu na vek celosvetovo zdvihla vlna depresií o dvadsaťštyri percent a úzkostných porúch dokonca o masívnych štyridsaťsedem percent.

Na čom záležíNarastá počet ľudí, ktorí žijú osamote. Má to vplyv na ich zdravie aj kvalitu života

Zuzana Hanusová

Podľa dát trpia duševnými ochoreniami celosvetovo viac ženy ako muži – u mužov ide o približne päťstopäťdesiatdva miliónov, kým u žien toto číslo dosahuje až šesťstodvadsať miliónov.

Autori štúdie upozorňujú na paradox, že kým fyzická starostlivosť o ženy a zdravie matiek urobili za posledné tri desaťročia obrovský pokrok, v oblasti duševného zdravia sledujeme presne opačný, negatívny trend.

Dôvodom, prečo je žien s duševnými chorobami viac, môže byť podľa odborníkov aj fenomén, že muži sú celkovo menej naklonení vyhľadať so svojimi problémami odbornú pomoc.

Hoci sa globálna miera záťaže pohybuje v obrovskom rozpätí od najnižšej úrovne vo Vietname až po najvyššiu v Holandsku, Slovensko sa ako súčasť stredoeurópskeho regiónu stabilne drží v strednom až mierne vyššom európskom pásme.

V plnej miere kopírujeme svetové trendy, no máme aj veľmi špecifické lokálne problémy.

Skokový nárast úzkostí po pandémii zasiahol u nás mimoriadne tvrdo dospievajúcich ľudí a mladé ženy, u ktorých sa sociálny stres a prežité izolácie podpísali na zdraví najvýraznejšie.

Na sociálnych sieťach na to aktuálne upozornil aj psychológ a riaditeľ IPčka Marek Madro.

Podľa údajov NCZI bolo na Slovensku v roku 2024 zaznamenaných 467 dokonaných samovrážd a 808 samovražedných pokusov. Počet pokusov medziročne vzrástol o 130 prípadov a najvyšší výskyt bol zaznamenaný medzi mladými ľuďmi vo veku 15 až 19 rokov.

Hoci duševnými ochoreniami trpí viac žien, v počte dokonaných samovrážd vedú muži, je to spôsobené najmä tým, že pokusy žien sa zvyčajne nekončia smrťou. Rastú však počty pokusov o samovraždy v skupine tínedžeriek.

„Tieto čísla sú alarmujúce. Zároveň však hovoria len časť príbehu. Keď sa človek roky rozpráva s ľuďmi v kríze, uvedomí si, že samovražda býva zriedka začiatkom príbehu. Oveľa častejšie je jeho tragickým koncom. Predchádzajú jej mesiace alebo roky osamelosti, psychických ťažkostí, nepochopenia, konfliktov vo vzťahoch alebo pocitu, že človek zostal na všetko sám,“ upozorňuje Madro.

Tvrdí, že psychológia sa výrazne prepája aj s ekonomikou, čo si na Slovensku stále dosť nepripúšťame.

„OECD upozorňuje, že náklady spojené s duševnými problémami presahujú v európskych krajinách štyri percentá HDP. Nejde pritom len o náklady na liečbu. Ide o nižšiu produktivitu, vyššiu nezamestnanosť, predčasné odchody z trhu práce a nevyužitý potenciál ľudí,“ hovorí psychológ.

Ako hovoriť o duševných problémochPovedať šéfovi v práci o depresii či schizofrénii? Stigma z onálepkovania je stále veľká

Jana Holubčíková

Duševné zdravie podľa neho nie je už dávno len zdravotnícka téma, ale je to otázka budúcej prosperity krajiny.

„V ekonomike často hovoríme o investíciách do infraštruktúry, inovácií alebo ľudského kapitálu. Oveľa menej však hovoríme o tom, čo sa stane, keď generácia, ktorá má tieto investície zhodnocovať, prestane veriť sama sebe alebo svetu okolo seba.“

Marek Madro si myslí, že Slovensko dnes neriskuje len odliv mozgov. „Začíname riskovať aj odliv nádeje. Niekedy mám pocit, že individualizmus, o ktorom dnes tak často hovoríme, nie je len kultúrnym trendom. Možno je aj prirodzenou psychologickou reakciou na neistotu. (…) Práve preto si myslím, že jednou z najväčších výziev Slovenska nie je len ekonomický rast. Je ňou aj obnova spolupatričnosti, dôvery a komunít.“

Situáciu navyše zhoršuje skutočnosť, že Slovensko patrí k vyspelým rýchlo starnúcim krajinám v Európe so zlou demografickou prognózou, čo bude absolútny počet ľudí s chronickými psychickými problémami v najbližších rokoch iba zvyšovať.

Najväčšou hrozbou pre Slovensko však zostáva fenomén skrytej chorobnosti, pre ktorý môžu slovenské nemocničné štatistiky pôsobiť klamlivo miernejším dojmom než realita na Západe.

Na Slovensku sa pre akútny nedostatok detských psychiatrov a klinických psychológov mnohí mladí ľudia ešte ani nedostali k diagnostike. Mnohí tak svoje duševné problémy prežívajú v tichosti alebo svoje úzkosti a depresie maskujú závislosťami.

V oficiálnom systéme podľa aktuálnej štúdie o duševných chorobách ešte nedosahujeme čísla zo západných krajín, reálna záťaž na Slovensku však už podľa odborníkov plne dosahuje rozvinutý európsky štandard.