V Európskej únii začali platiť prísnejšie azylové pravidlá. Ich cieľom je umožniť rýchlejšie azylové konania a dôslednejšie deportácie, pričom o tejto reforme sa vyjednávalo dlhé roky. 

TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA. Nové pravidlá majú zároveň zabrániť tomu, aby sa žiadatelia o azyl presúvali v rámci EÚ – napríklad z Grécka alebo Talianska do Nemecka. Táto tzv. sekundárna migrácia spôsobovala po celé roky opätovné konflikty medzi členskými krajinami, píše nemecká agentúra.

Kým sa štáty na vonkajších hraniciach cítili s veľkým množstvom utečencov osamotené, krajiny ako Nemecko a Francúzsko trvali na pravidlách o príslušnosti. Tie stanovujú, že za azylové konanie je vždy zodpovedná tá krajina EÚ, v ktorej bol žiadateľ o azyl prvýkrát zaregistrovaný. Taliansko alebo Grécko však v mnohých prípadoch odmietali vziať späť migrantov, ktorí už ušli ďalej do Nemecka.

Na dosiahnutie kompromisu a odľahčenie štátov na vonkajších hraniciach Únie zavádza Spoločný európsky azylový systém (CEAS) takzvaný mechanizmus solidarity. Krajinám EÚ s mimoriadne vysokým počtom prichádzajúcich migrantov majú pomôcť finančné príspevky, vecné dary alebo prevzatie samotných žiadateľov o azyl. Eurokomisár pre migráciu Magnus Brunner pri príležitosti nadobudnutia účinnosti tohto nového azylového systému uviedol, že systém CEAS posilňuje dôveru medzi členskými štátmi a poskytuje Európe väčšiu kontrolu.

DPA pripomína, že napríklad Nemecko nemusí do už vyjednaného fondu solidarity na prebiehajúci rok ničím prispievať. Do úvahy sa mu totiž berie vysoký počet žiadateľov o azyl, za ktorých mali byť pôvodne zodpovedné iné krajiny. Medzitým však uplynuli lehoty na ich spätné prevzatie, a preto muselo Nemecko zodpovednosť za mnohé z týchto konaní tak či tak prevziať. Podobná situácia platí aj pre Francúzsko.

Azylový systém majú odľahčiť aj takzvané hraničné konania. Týmto zrýchleným konaním s maximálnym trvaním 12 týždňov majú prechádzať najmä ľudia s nízkou šancou na získanie azylu. Počas tohto obdobia musia počítať s tým, že nebudú môcť opustiť špeciálne zberné centrá, ktoré zriadili predovšetkým členské krajiny na vonkajších hraniciach.