SpaceX ide na burzu Z Muska to spraví bilionára, tisícky jeho zamestnancov budú milionármi. Proces budí aj kontroverzie

V piatok 12. júna zažije akciový trh jednu z najväčších udalostí posledných rokov. V tento deň bude totiž na burzu Nasdaq uvedený SpaceX, jedna z najznámejších firiem miliardára Elona Muska, a pôjde vôbec o najväčšie uvedenie na burzu v histórii. 

Pri ohlásenej úvodnej cene 135 dolárov na akciu sa hodnota spoločnosti vyšplhá na 1,75 až 1,77 bilióna dolárov, pričom samotné emitované akcie (približne päť percent z celkových voľných akcií) umožnia firme získať 75 miliárd dolárov na Muskove ďalšie ambiciózne plány. 

Pre porovnanie, hodnota firmy tak bude približne rovnaká, ako je celé HDP Austrálie za rok 2024. SpaceX tak prekoná doterajšieho rekordéra, ropnú spoločnosť Saudi Aramco, ktorá pri svojom uvedení na burzu dosiahla hodnotu 1,7 bilióna dolárov a z emisie získala niečo vyše 26 miliárd dolárov. 

Uvedenie SpaceX na burzu ide v mnohých ohľadoch proti zaužívaným štandardom. Nielenže sa kvôli nemu zmenili pravidlá viacerých burzových indexov, ale Musk si aj po uvedení na burzu udrží vyše 80 percent hlasovacích práv napriek vlastníctvu iba 42 percent ekvity. 

Toto uvedenie na burzu tiež znamená, že tisíce súčasných, ale aj bývalých zamestnancov SpaceX sa stanú z večera do rána milionármi a miliardármi a čoskoro môžu na burzu nasledovať ďalšie veľké, doteraz súkromne vlastnené technologické spoločnosti. 

Od malej firmy k plánovaným letom na Mars 

Elon Musk založil firmu SpaceX v roku 2002 z peňazí, ktoré získal predajom úspešného startupu PayPal, na ktorého vytvorení sa podieľal a ktorý sa dodnes zameriava na sprostredkovanie elektronických platieb. 

V roku 2002 bol PayPal predaný spoločnosti eBay za cenu 1,5 miliardy dolárov, Musk z tejto sumy získal 180 miliónov, z ktorých 100 miliónov vložil práve do svojho nového projektu SpaceX. 

Muskovou víziou pre SpaceX bolo znížiť náklady na cestovanie do vesmíru a kolonizácia Marsu. Tieto veľké plány sa však okamžite stretli s ťažkou realitou, firma sa od začiatku nachádzala v ťažkej situácii. 

Tri prvé štarty jej prvej rakety Falcon 1 v rokoch 2006, 2007 a 2008 boli neúspešné. Ako v tomto čase vyhlásil samotný Musk, firma aj on osobne boli v roku 2008 na pokraji bankrotu. Nakoniec ju zachránil až úspešný štvrtý štart a dosiahnutie orbitálnej dráhy, čo prinieslo SpaceX prvé výraznejšie kontrakty s vládnou agentúrou NASA. 

V nasledujúcich rokoch firma postupne uviedla nové a väčšie typy rakiet. V roku 2012 SpaceX sa s kapsulou Dragon dokázal pripojiť k Medzinárodnej vesmírnej stanici a v roku 2015 dokázal vertikálne pristáť so svojou raketou Falcon 9, čo otvorilo dvere k viacnásobnému používaniu rakiet. 

Historicky najväčšia raketa StarshipTest úspešne zlyhal

Marian Kechlibar

V roku 2019 firma uviedla sieť satelitov Starlink, ktoré poskytujú internetové pripojenie po celom svete. V rovnakom čase začal SpaceX pracovať aj na svojej najpokročilejšej rakete Starship, ktorá má za cieľ priviesť ľudí na Mesiac, Mars a ďalšie vesmírne telesá. 

SpaceX okrem toho čoraz užšie spolupracuje s NASA, a to aj pri misii Artemis, ktorá má do roku 2028 dostať ľudí späť na Mesiac. V nasledujúcich rokoch sú Muskove plány ešte ambicióznejšie – od cestovania na Mars a Mesiac až po dátové centrá vo vesmíre. 

Veľké plány, (takmer) žiadne zisky 

Dlhoočakávané uvedenie na burzu, o ktorom sa hovorilo už niekoľko rokov, sa neoficiálne začalo vo februári 2026. V tom čase totiž prišlo k pripojeniu Muskovej AI firmy xAI k SpaceX a firma bola v tomto bode mimoburzovo ocenená na 1,25 bilióna dolárov. Toto pripojenie xAI však znamená, že investori na dnešnom uvedení na burzu nebudú kupovať jednu spoločnosť, ale rovno tri (v jednej firme), a to ešte aj s úplne odlišnou ziskovosťou a rizikovosťou. 

Investori pri kúpe akcie SpaceX kupujú tri biznisové segmenty: jeden zameraný na vesmírne cestovanie, druhý na poskytovanie internetu a mobilného signálu (Starlink) a AI biznis v podobe xAI. Zo všetkých týchto troch segmentov firmy je iba Starlink ziskový, zvyšné dve sú dlhodobo stratové. 

V roku 2025 mal síce vesmírny segment príjmy vo výške 4,1 miliardy dolárov, operoval však s prevádzkovou stratou vyše 600 miliónov dolárov. Rovnako je to aj pri xAI, kde príjmy dosiahli úroveň 3,2 miliardy dolárov, ale prevádzková strata bola takmer 6,5 miliardy dolárov. A rovnako to bolo aj predchádzajúce roky. 

Naproti tomu je Starlink zatiaľ jediný segment, ktorý dokáže generovať zisky a má stabilných približne 10 miliónov zákazníkov, v roku 2025 dosiahol prevádzkový zisk 4,42 miliardy dolárov. Príjmy boli na úrovni 11,4 miliardy dolárov. 

Keď sa pozrieme na očakávanú hodnotu firmy (1,75 bilióna dolárov) pri uvedení na trh štandardnými valuačnými metódami, ide o približne 94-násobok celkových príjmov z roku 2025 (18,6 miliardy dolárov) a 73-násobok očakávaných príjmov v roku 2026 (22 až 24 miliárd dolárov). 

To je výrazne viac ako v prípade iných technologických firiem, NVIDIA napríklad dosahuje hodnotu 23-násobku svojich príjmov z roku 2025 a Amazon iba trojnásobok. Na druhej strane jedna z ďalších verejne obchodovaných vesmírnych spoločností Rocket Lab je ocenená až na 131-násobok svojich príjmov. 

Samozrejme, v tomto prípade – rovnako ako v prípade AI spoločností – investori nehľadia výhradne na súčasné ekonomické ukazovatele v podobe doterajších príjmov či ziskov. Rovnako ako AI, aj biznis SpaceX sľubuje veľké ambiciózne plány, ktoré majú potenciál mať široký dosah na cestovanie do vesmíru a na ľudstvo. 

Faktom však zostáva, a to je rovnaké aj pri väčšine AI spoločností, že tieto firmy zatiaľ nedokázali, že ich biznis model dokáže zostať v čiernych číslach. Aj preto môže hodnota firmy po uvedení na burzu dosiahnuť až päť biliónov dolárov, ale môže zároveň aj strmo padnúť. 

Pristátie do kovovej náručeNebývalý návrat 400-tonovej rakety na vzletovú vežu

Marian Kechlibar

Kapitál, ktorý bude získaný z uvedenia na burzu, chce Musk ambiciózne využiť. Jeho výška by sa mala vyšplhať na približne 75 miliárd dolárov. 

Ako naznačujú dokumenty odovzdané regulátorovi v súvislosti s uvedením na burzu, Musk plánuje stavať dátové centrá vo vesmíre, zlepšiť výpočtovú výkonnosť AI, predovšetkým Groka, pokračovať vo vývoji Starlinku a rakety Starship a zároveň integrovať AI do vesmírnych aktivít. Časť sumy (približne 20 miliárd) by zároveň mala pokryť splatenie predchádzajúcich dlhov. 

Tisícky zamestnancov sa stanú milionármi a miliardármi 

Filozofia Elona Muska je dlhodobo založená na vysokom výkone, ktorý je vyžadovaný od jeho zamestnancov. Na druhej strane je tento výkon spojený s kompenzáciou, ktorá nie je iba vo forme mzdy, ale zvyčajne aj akcií a akciových opcií. A títo zamestnanci sa teraz stanú rozprávkovo bohatými. 

SpaceX má v súčasnosti celkovo približne 22-tisíc zamestnancov. Podľa analýzy portálu Hill pre New York Times sa milionármi stane približne 4400 z nich, pričom majetok 400 zamestnancov dosiahne 100 a viac miliónov dolárov. 

Jeden z blízkych historických Muskových veriteľov a spolupracovníkov Antonio Gracias dosiahne až miliardy dolárov, keďže jeho firma drží akcie SpaceX v hodnote približne 65 miliárd dolárov. 

Samozrejme, najviac získa samotný Musk, ktorého majetok môže prekročiť hodnotu jedného bilióna dolárov. 

Masívne uvedenie na burzu ukazuje aj limity kapitalizmu

Uvedenie na burzu takej masívnej firmy, ako je SpaceX, jej obrovské zhodnotenie a zároveň zbohatnutie tisícok zamestnancov ukazuje na veľké výhody kapitalizmu. 

Na druhej strane však príbeh poukazuje aj na limity kapitalizmu a určitej neférovosti pravidiel na takejto vysokej korporátnej a miliardárskej úrovni.

Počítanie na obežnej dráheDátové centrá vo vesmíre? Môže to byť realita

Marian Kechlibar

V prvom rade v súčasnosti vyše pätina príjmov SpaceX pochádza z federálnych zdrojov, skladajú sa na ne teda daňoví poplatníci. Nehovoriac o množstve výskumných grantov, ktoré SpaceX za posledných 20 rokov od vlády získal a ktoré boli pre rast firmy zásadné. 

Hodnota SpaceX po uvedení na burzu zároveň nebude závisieť iba od vôle nakupovať zo strany väčších či menších investorov. Kľúčovú úlohu zohrajú tzv. pasívne fondy, ktoré kopírujú indexy. A v tomto smere Elon Musk tiež ohol zaužívané pravidlá. 

Väčšina indexov zahrnie nové firmy na burze až po určitom čase a v závislosti od splnenia podmienok. To sa teraz zmenilo a SpaceX bude z toho profitovať. 

Index Nasdaq-100 zrušil podmienku troch mesiacov na burze a desiatich percent akcií v obehu, vďaka tomu sa SpaceX stane súčasťou tohto indexu už 15 dní po uvedení na burzu. Rovnako je to aj pri FTSE Russell Easing či MSCI Confirmations. Jediný významný index, ktorý odolal tlaku, je zatiaľ S&P 500, ktorý umožní zahrnutie SpaceX najskôr v polovici roka 2027. 

Pasívne fondy sledujúce indexy majú investičný mandát čo najvernejšie kopírovať benchmark. Tieto fondy tak budú musieť dokúpiť akcie SpaceX okamžite po ich zahrnutí do príslušných indexov. 

Navyše, keďže SpaceX uvedie na burzu len veľmi malé percento spoločnosti (približne päť percent z celkových voľných akcií), počiatočná ponuka bude extrémne malá. Keď sa bilióny pasívnych indexových dolárov poponáhľajú na nákup obmedzeného počtu akcií, automatický dopyt bude umelo tlačiť cenu akcií, a teda aj ocenenie spoločnosti, vyššie.

Pasívne fondy tvoria zväčša penzijné fondy bežných ľudí a tí, či chcú, alebo nechcú, budú vlastniť časti SpaceX a podieľať sa na jeho zhodnotení.  

Toto nové nastavenie láka ďalších veľkých hráčov, a tak sa čoskoro na burze môže ocitnúť aj OpenAI a Anthropic.