„Musíme si naliať čistého vína aj my, lekári. Lekári často pozývajú pacientov na vyšetrenia preto, lebo si nabodujú na poisťovňu výkony a dostanú viac peňazí. Lekári sú takí istí ľudia ako my všetci, tiež chcú trochu využiť systém na to, aby sa mali lepšie. Toto treba kontrolovať,“ hovorí šéf parlamentného zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž zo Smeru, ktorý je lekárom v banskobystrickej nemocnici.
Spolu s lekárom a podpredsedom KDH Petrom Stachurom vedie polemiku o zlyhaniach pri výstavbe prešovskej nemocnice pod taktovkou ministra obrany Roberta Kaliňáka, o možnom prepadnutí peňazí z plánu obnovy pri obnove regionálnych nemocníc, o efektivite štátnych nemocníc, výkone lekárov, ale aj poplatkoch v zdravotníctve a nadužívaní zdravotnej starostlivosti.
Prinášame skrátený prepis diskusie.
Vladimír Baláž: Nevnímam žiadne veľké pochybenie. Pri takej obrovskej stavbe sa vyskytnú problémy, to je tak vždy, takže nevidím dôvod na odvolávanie ministra. Treba však vysvetliť, čo sa vlastne stalo. Mali sme o tom výbory, pán minister vystupoval aj na tlačových konferenciách. Ja by som nebol proti otvoreniu mimoriadnej schôdze, chcel som tam aj vystúpiť, ale neppozorujem žiadne veľké pochybnosti.
Peter Stachura: Jasne sme pomenovali dôvody, prečo si myslíme, že minister Kaliňák nezvláda výstavbu prešovskej nemocnice a mal by niesť politickú zodpovednosť za chaos a neporiadok. Nejde o to, že nechceme nemocnicu, chceme ju, ale zásadne odmietame spôsob výstavby.
V prešovskej nemocnici skutočne nešlo o čas, nie je žiaden dôvod sa ponáhľať ako možno pri Banskej Bystrici či Martine, aby sme nestratili peniaze z plánu obnovy a kde napriek tomu stavajú kvalitnejšie ako v Prešove, no pán premiér Fico sa rozhodol „do psej matere“ postaviť nemocnicu v krkolomnom termíne, ktorý je pri takej veľkej stavbe prakticky nemožný. To vám povedia všetci zainteresovaní.
Tak vznikajú problémy s transparentnosťou, priamym zadávaním zákaziek, neporiadnymi verejnými obstarávaniami a potom vidíme výsledky, že vyhrá firma, ktorá nekvalitne stavia, ako aj stavebný dozor, ktorý zjavne nerobil svoju prácu poriadne. Preto hovoríme, že pán Kaliňák by mal niesť za túto zbabranú situáciu zodpovednosť.
Toto nie sú drobné sumy, sú to milióny eur a ešte nehovoríme o tom, že keď sa bude firma, ktorú vyhodil pán Kaliňák zo stavby, súdiť so štátom, tak to budú ďalšie dôsledky, ktoré budú znášať občania tejto republiky cez rozpočet.
Peter Stachura: Je to súbeh krokov. Už keď bol pán Križko predstavený ako ten, kto má stavať prešovskú nemocnicu, mali sme vážne obavy. Nie je to nepopísaná kniha. Aj pri rekonštrukcii Nemocnice svätého Michala v Bratislave, čo je mininemocnička v porovnaní s Prešovom, boli vážne podozrenia z predražených zákaziek, hlavne čo sa týka vybavenia. Za tým všetkým stál pán Križko a jeho tím. Vybrať si takéhoto človeka do tímu bolo rizikom. Áno, aj on by mal niesť nejakú zodpovednosť, ale politickú zodpovednosť má niesť pán minister Kaliňák.
Vladimír Baláž: Pán Lednický má niekedy veľmi silné vyhlásenia, mohol by si na to dávať pozor. Aj on sám dostal padáka, keď bol riaditeľ, takže nech sa zamyslí nad tým, čo urobil. Ak to nejaká firma takto postaví, tak dostane padáka tak ako tá, ktorá to stavala v Prešove. Museli odísť. Ani riaditeľ Križko, ani minister Kaliňák tam ten betón nedávali.

Politicky rozumiem, že opozícia to využije, ale keď robíte stĺpy alebo bednenie, do toho betónujete, je to celé zakryté a nedostatky možno konštatovať až po odhalení. Presne tak sa stalo: stavbu zastavili, zmluvu so zhotoviteľom rozviazali a použili peniaze, ktoré boli ako kaucia na to, aby to opravili. Čo viac môžeme teraz prakticky urobiť? Nič.
Keby sme sa teraz detailne pozreli na výstavbu Borov, istotne mali problémy aj oni. To je proste tak, každá veľká nemocnica má problémy.
Peter Stachura: Nesúhlasím. Na tieto veci sa malo prísť skôr, ako sa ukončili tie tri podzemné podlažia, ktoré ani nevieme, kto a za koľko postavil. Všetko ostatné bola dosť fušerská práca. Keby tam bol poriadny stavebný dozor, mohli na to prísť skôr, keby sme vôbec vedeli, kto ten stavebný dozor robí.
To nie je len o debnení, sú to zásadné problémy. Ja by som to takto nezľahčoval. Je to vážna vec a v hre sú obrovské milióny.
Vladimír Baláž: My sme išli v Banskej Bystrici iným spôsobom, vysúťažili sme stavebný dozor, je profesionálny. Časť z neho dokonca dohliadala aj na Bory. A máme ešte aj vnútornú kontrolu, aby išlo všetko podľa našich predstáv.
Keď sa minister Kaliňak rozhodoval, že budú stavať prešovskú nemocnicu, bol sa pozrieť aj u nás, ako vyzerá nemocnica, no my máme trochu komplikovanejšiu stavbu.

Foto: Postoj/Adam Rábara
Vladimír Baláž: Je tam zadržaná zábezpeka asi jedenásť miliónov eur. Uvidíme, koľko budú stáť škody. Pán minister povedal, že to vyčísli a povie, čo z toho bude. Súhlasím s tým, čo vraví kolega Stachura, že firma, ktorá to stavala, sa môže súdiť. Sme slobodný štát, nejaká arbitráž z toho môže byť, ale je za to zodpovedná firma, ktorá to stavala. Keď podpisujete zmluvu, firma musí odviesť kvalitu práce.
Na Slovensku však nemáme dobre nastavené verejné obstarávanie a budeme to musieť v budúcnosti riešiť, pretože vyhráva ten, kto dá najnižšiu cenu, nie najlepšiu kvalitu, a to je tragédia. Takto sa to nemá robiť. A oni si potom nakúpia rôzne referencie z iných firiem, aby povedali, že stavali, takže ich ani nemôžete nejakým spôsobom zásadne obmedziť.
Peter Stachura: Dve pripomienky. Súhlasím, že zákon o verejnom obstarávaní nie je optimálny a treba upraviť jeho podmienky. Pokiaľ by neboli také krkolomné časové limity, že do 18 mesiacov má taká obrovská megastavba stáť, tak som presvedčený, že by malo viac firiem záujem prihlásiť sa do verejného obstarávania, ale 18 mesiacov je naozaj niečo, čo firmy berú ako veľké riziko.
Druhá vec je, že si stále aj v rámci obstarávania môžete nastaviť podmienky a trochu preveriť uchádzačov, ktorí vyhrali. Pán Kaliňák to dokázal urobiť pri stavebnom dozore, pri ktorom urobil verejné obstarávanie, ale napokon ho zrušil, pretože víťaz dal tretinkovú cenu z toho, čo minister očakával dať za dozor.
Beriem to ako zľahčovanie, keď sa povie, čo s tým pán Kaliňák má a za problémy môže len stavebná firma. Minister Kaliňák má s tým veľa, lebo podmienky a časový stres nastavil on. Takto to v demokratických krajinách nemôže fungovať.
Peter Stachura: Je naším národným záujmom, aby z Prešova neboli Rázsochy. Každý súdny človek vie, že nemocnicu na východe potrebujeme. Investovali sa tam obrovské zdroje. Je psou povinnosťou každej vlády dotiahnuť to do konca a je jedno, ktorá strana bude vo vláde. Nám však ide o bezpečnosť, aby sme sa mohli spoľahnúť na to, že čo sa postaví, bude aj bezpečné, lebo do toho ešte nasypeme stovky miliónov eur.
Treba urobiť hĺbkový audit. Ako vyzerajú tie tri podzemné podlažia? Dúfam, že sú v poriadku. Ako je to s nadzemným podlažím, ktoré začala stavať firma Bekor, ktorá tam už nie je? Začnime stavať poriadne a dávajme reálne termíny. Nič nás netlačí do toho, aby sme strihali pásku pred voľbami, ako to vsugerúva pán Fico a pán Kaliňák.
Vladimír Baláž: Myslím si, že hrubá stavba sa stihnúť dá, podľa toho, čo rozumieme pod hrubou stavbou. Každý si ju predstavuje inak, ale tradične to znamená múry, okenné otvory a zastrešenie. Tak sa to istotne stihnúť dá, záleží na technológii, či použijete liaty betón alebo prefabrikáty. Takto stavajú napríklad nemocnice v Číne, ale tam by asi nikto z nás nechcel ležať, aby bolo jasné.
Treba zvážiť, či tá nemocnica bude funkčná o rok. Postaviť stavbu je len začiatok. To najdôležitejšie v modernej nemocnici je zariadenie a vybavenie, extrémne komplikovaná vec z hľadiska všetkých rozvodov sú digitálne siete či logistika pohybu pacientov. Tam treba byť veľmi opatrný a veľmi dobre si rozmyslieť, aké kroky urobíte.
Za mňa ako Vlada Baláža nie je rozhodujúce, či to bude v septembri 2028 alebo 2029. Dôležité je, aby nemocnica kvalitne fungovala.
Vladimír Baláž: Závisí to od technológie, ktorá sa použije. Pozrime sa na Banskú Bystricu – nedávno sme mali druhé výročie začiatku stavby, a hoci sa zrútila časť areálu a musela sa vykopať jama a robiť betonáž, hrubá stavba sa teraz dokončuje. Dá sa toho veľa urobiť, záleží aj na nasadení stavebníkov. Teraz to tam budú stavať naozaj skúsené firmy, ktoré to vedia robiť tak, aby napredovali veľmi rýchlo. Takže v tom nevidím veľký problém.
Peter Stachura: Všetko sa dá urobiť. Bol som v Ománe a videl, čo všetko tam nastaval sultán Kábús. Premiér Fico sa asi rád inšpiruje autoritatívnymi režimami, kde to ide naozaj rýchlo, hladko, napriamo. My však nežijeme v Číne ani nejakom sultanáte, ale sme demokratická krajina a musíme rešpektovať princípy zadávania zákaziek.
Tento cieľ, ktorý pán Fico prezentuje verejnosti, považujem za nereálny. Ak niečo postavia, čo sa budú za každú cenu snažiť urobiť, bude to nejaký Potemkin, aby sa knieža Fico postavil pred budovu, ktorá bude vyzerať ako nemocnica, a povie, že to dokázali a vedia stavať nemocnice.
Všetci ostatní sú neschopní a nímandi, ako nás všetkých z opozície nazval, lebo sme nič nepostavili a všetko len zbabrali a on chudák to musí postaviť, lebo inak to príde do našich rúk a my to nedostaviame, len zbúrame. Takáto nejaká propaganda to bude.
Potrebujeme tú nemocnicu, ale kvalitne a podľa transparentných demokratických princípov.

Vladimír Baláž a Peter Stachura. Foto: Postoj/Adam Rábara
Vladimír Baláž: Musím. Ešte raz. Premiér chcel ukázať, že mu na tom extrémne záleží. Je to politický signál, že ide o jeho prioritu. Oceňujem tento jeho vstup, pretože tomu dáva absolútnu váhu svojej autority. To je dôležité pre nás všetkých, čo je dobrý signál a zábezpeka pokračovania stavby.
Čo sa týka stavebníctva, musíme uznať, že sme zvýšili stavebnú produkciu o viac než tridsať percent. Smer rozostaval Slovensko. Minister Ráž robí veľmi dobrú prácu, aj keď sú nejaké problémy, nie sú to podstatné veci. Oceňujem politický vklad premiéra do tejto veci.
Peter Stachura: To je skutočne vážny problém, ktorý siaha ešte do obdobia predchádzajúcej vlády a ministra Lengvarského, ktorý tieto zdroje rozdelil, a my sme to veľmi intenzívne kritizovali.
Keď som bol ešte štátny tajomník a Marek Krajčí minister, pôvodná predstava bola, že miliarda eur z plánu obnovy pôjde na tri koncové nemocnice – Bratislava, Banská Bystrica alebo Martin a Košice. Poznáme celý príbeh. Čo sa týka tých 200 miliónov na regionálne nemocnice, bola to zmena plánu.

Peter Stachura: Európske orgány to vyšetrujú, počkajme si, čo z toho bude. Politicky nemusím súhlasiť s rozdelením týchto peňazí, veď sa zdá, že tie projekty boli určitým spôsobom nafúknuté, použili menej prostriedkov a potom ďalšie veci dorábali. Proces rozdeľovania je podozrivý a vyšetrujú ho európske orgány. Najhoršie pre Slovensko by však bolo, keby sme tieto peniaze museli vrátiť alebo ich nájsť v štátnom rozpočte. Dúfam, že sa to nestane.
Vladimír Baláž: Treba povedať, že to bolo tragické zlyhanie. Nechcem spochybňovať výber, aj regióny potrebujú kvalitné nemocnice. Ak sa postavia všetky plánované nemocnice, vrátane Bratislavy, mohlo by to zmeniť hru z hľadiska ústavnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku výrazne k lepšiemu.
Ale to zlyhanie, ktoré vzniklo za vlády OĽaNO, keď dokonca štátna tajomníčka, ktorú si tam nominovali, podala trestné oznámenie na európsku prokuratúru, to je dosť výsmech toho, ako to celé prebehlo. Uvidíme, čo z toho bude. Nemusí to byť ešte tak, že sa tie pochybenia potvrdia. Čítal som aj rozhovory u vás na Postoji, tie vyjadrenia sú veľmi chabé. Celé je to zmätočné, ale keby sa to náhodou potvrdilo, tak tie peniaze sa musia nájsť v štátnom rozpočte. Je to dosť veľa peňazí.
Vladimír Baláž: Prudko spochybňujem, že by bol pán generál Lengvarský našim nominantom. On je vojenský lekár a bol hlavným lekárom ozbrojených síl Slovenskej republiky. Keďže ide o vojenskú nemocnicu, musí zabezpečovať aj vojenské záležitosti, nielen civilnú časť.

Vladimír Baláž: Však pre tú vojenskú časť, ale spochybňujem to, že je to náš nominant.
Peter Stachura: Ale sú tam viacerí ľudia, ktorí sa podieľajú aj na výstavbe prešovskej nemocnice. Napríklad aj pán Smatana, ktorý sa tiež podieľal na analýzach rozdeľovania tých zdrojov. Z môjho pohľadu to rozdelenie zdrojov bolo veľmi nešťastné a podozrivé.
Nemyslím si, že pani Druškovská urobila nejakú chybu. Práve očakávame, že ľudia na vysokých postoch, ak vidia, že sa deje nejaká neprávosť alebo že sa napríklad rozdeľujú zdroje nespravodlivo, lebo však víťazom celého rozdelenia bol Agel, musia na to poukázať. Za mňa je to skôr pozitívne. Áno, môžeme sa baviť o tom, že čo sa z tých peňazí stalo, ale mal to byť transparentný proces.
Vladimír Baláž: Súhlasím, ale ešte raz, som zvedavý, čo pani Dunajová urobila pozitívne na ministerstve ako štátna tajomníčka okrem toho, že udala svojich vlastných šéfov. Nepamätám si ani jednu vec, ktorá by bola niečo znamenala. To chcem povedať veľmi jasne, ultimatívne.
A čo sa týka Martina Smatana, ja ho považujem za jedného z najlepších analytikov na Slovensku. On nerozdeľoval žiadne peniaze. On pripravil schému na základe toho, ako to aj Útvar hodnoty za peniaze navnímal, čo sa oplatí z hľadiska ceny lôžka, dostupnosti či chorobnosti. Proste zostavíte nejakú excelovú tabuľku a niekto si z toho vyberie.
Martin Smatana spolu s ďalšími ľuďmi urobil na ministerstve, ešte keď tam bol ministrom pán Drucker, obrovskú prácu aj s terajším štátnym tajomníkom Štofkom, keď pripravili celú koncepciu obstarávania techniky do nemocníc, ktorá pomohla ušetriť značné prostriedky v štátnom rozpočte pre zdravotníctvo. Každý môže urobiť chybu, ale ja oceňujem jeho prácu.

Vladimír Baláž. Foto: Postoj/Adam Rábara
Peter Stachura: Odbornosť Martina Smatanu nikto nerozporuje, je skutočne špičkou na Slovensku, ale dôležitý je aj pohľad na konflikt záujmov.
Pozrime sa na to, že jeho firma fakturuje desaťtisíce eur nemocnici, ktorú stavia, analyzuje a zároveň sleduje v jej dozornej rade. Vidíme koľko 100-tisíc eur si fakturuje za analýzy. Takéto situácie môžu vzbudzovať pochybnosti o bezúhonnosti a nezávislosti.
Môžeme sa rozprávať o viacerých veciach, kde sú podozrenia, že pán Smatana využíva svoju excelentnú analytickú činnosť na to, že dokáže komunikovať s každým, nazvime to, politickým režimom. Takýchto analytikov extrémne potrebujeme, ale musia to byť ľudia, ktorí nemajú konflikty záujmov a neexistujú pochybnosti o ich bezúhonnosti.

Vladimír Baláž: Dobrá otázka. Najskôr však k tým auditom, ktoré sa týkali piatich nemocníc. S jednotlivými auditmi súhlasili aj manažéri nemocníc, ale tá kompilácia všetkých auditov do jedného bola jedna katastrofa, ktorá pokazila celkový dojem. Efektivita sa však musí zvýšiť, to je bezpodmienečná podmienka. Dochádzkový systém je problémom. Ministerstvo vydalo v roku 2019 pokyn, že dochádzku musia evidovať všetci. To, že ju niektorí dodnes nemajú, je nonsens. Takto to nemôže byť.
Čo sa týka operačných sál a údajného nadbytku lekárov či lôžok, veľké nemocnice sú súčasťou štátnej stratégie ako záloha pre nečakané udalosti, preto tam je predpísaný nadbytok lôžok. V Banskej Bystrici sme zredukovali počet lôžok z vyše 960 na 710, čo úplne dramaticky zmení obložnosť. Tie lôžka v zásade neexistujú, sú len na papieri.
Veľmi podobné je to z hľadiska operačných sál tu v Bratislave. Naše operačné sály v Banskej Bystrici sú využité maximálne, lekári pracujú 7,5 hodiny denne, ako je pracovný čas. Akútne zákroky sa robia v službách. Operovať na dve zmeny ani v zahraničí nie je bežné a je to veľmi zaťažujúce a finančne náročné. Keď sme rekonštruovali operačné sály, operovali sme na 1,5 zmeny, aby sme stíhali produkciu a dostali sme peniaze. Dá sa to urobiť, ale je to nadmerné zaťaženie celého tímu a stojí vás to nemalé prostriedky, lebo tých ľudí musíte zaplatiť.
Vladimír Baláž: Mali sme výbor, kde sme porovnávali úhrady nemocníc – súkromné, štátne, krajské – ich náklady aj výnosy za platby od poisťovní, a čísla ukázali, že veľký rozdiel v nákladoch medzi štátnymi a súkromnými nemocnicami nie je. Je to ilúzia, čo sa tu dlhé roky rozpráva, akí sú súkromníci efektívni a tí štátni neefektívni. Skôr sa zdá, že celý problém je na strane výnosov.
Problém je v tom, že štátne nemocnice dostávajú menšie platby od poisťovní než súkromné, a toto sa musí zmeniť. Nemôžete niekomu zaplatiť 90 percent nákladov a inému 115 percent. Takto to ďalej nemôže fungovať. Cenotvorba v ústavnej zdravotnej starostlivosti musí byť vyrovnaná, aby systém vyrovnane pracoval.
Štátne nemocnice robia ročne okolo 200 miliónov eur dlhu, povedzme že 10 až 20 miliónov eur ušetria lepšou efektivitou a väčšou produkciou, ale zvyšok musí prísť zo systémových zmien. Peniaze v systéme sa musia prerozdeliť inak.
Vladimír Baláž: Môže to tak byť, záleží však od nemocnice a pracoviska. Som šéfom urologickej kliniky v Banskej Bystrici a my máme taký pracovný výkon, čo ani v Nemecku nemajú. Ale možnože sú kliniky v Banskej Bystrici, kde majú voľno. Záleží od riaditeľa nemocnice a strednom manažmente, teda od primárov a prednostov, ktorí musia zvyšovať tlak na výkon tímu. Bez toho to nejde.
Peter Stachura: Súhlasím s tým, čo hovoril pán Baláž. Nie je to len otázka efektivity, ale aj vec platby za výkon. A práve spôsob platenia je problém. Nemocnice v silných združeniach, ako je ANS, dokážu pripraviť také dáta, ktoré poisťovne ťažko spochybňujú, a preto dostanú najprv to, čo potrebujú. To, čo zostane, zvyčajne putuje štátnym nemocniciam, ktoré potom vytvárajú dlhy.
Áno, distribúcia zdrojov nie je doteraz transparentná ani spravodlivá, to treba opraviť. Som rád za tlak, ktorý vyvíjali Najvyšší kontrolný úrad aj Lekárske odborové združenie, aj za to, že konečne aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou začína prezentovať nejaké dáta. Konečne prechádzame od anekdôt k reálnym dátam.
Niektoré nemocnice sú preplácané na úkor iných. Toto treba vyrovnať a nastaviť optimálny model do budúcnosti. V tomto plne súhlasím a podporujme to, čo povedal pán Baláž.
Čo sa týka efektivity, nemôžeme paušalizovať, že všetky nemocnice sú neefektívne. Videli sme to nakoniec aj v tom audite. Tieto selektívne audity sú dôležité, keď odhalili problémy s dochádzkou a stavom personálu. Efektivitu možno zvýšiť všade. Vidíme to v nemeckom, rakúskom aj slovenskom systéme.

Peter Stachura. Foto: Postoj/Adam Rábara
Peter Stachura: A ako povedal pán Baláž, veľakrát ryba smrdí od hlavy. Problém spočíva často v riadení – keď nemáte dobrého primára, ktorý vie motivovať tím k výkonu, efektivita padá. Vy tam nie ste na to, aby ste si svojich lekárov držali vo vatičke. Máte ich motivovať k výkonu a k tomu, aby robili niečo pre pacienta aj pre nemocnicu, aby ste boli dobrí a efektívni.
Ale sú aj primári, ktorí nemajú záujem zlepšovať situáciu. Vtedy by mal vyšší manažment na nich vyvíjať tlak. V niektorých menších nemocniciach to však môže byť problém, pretože zatlačiť na primára znamená ohroziť celý tím aj oddelenie. Je to komplexný problém, no efektivita na niektorých oddeleniach má svoje defekty, ktoré treba opravovať. Ale je to proces v myslení.
Navyše, nemyslím si, že je reálne udržiavať 91 nemocníc na Slovensku. Nerozumiem, prečo dovolíme zaraďovať do siete aj pseudo nemocnice, malé jednodňovky, ktoré sa tvária ako akútne a vyžierajú časť koláča iným, pre systém kľúčovým nemocniciam. Pred nami je ešte veľa práce, ale kroky, ktoré sa začali robiť – aj vďaka pánovi Balážovi – ukazujú, že sme na správnej ceste. Len v nej musíme pokračovať.
Vladimír Baláž: Mne by sa páčil model, ktorý stanoví poplatky za návštevu lekára, zároveň s ročným stropom povedzme 100 až 200 eur. To by sa malo dohodnúť s asociáciami lekárov – špecialistov aj všeobecných lekárov. Treba pritom myslieť na ochranu slabších skupín, ako tehotné ženy, onkologickí pacienti alebo sociálne slabí. Štát by ich mal chrániť.
Plus si viem predstaviť to, čo navrhuje pán poslanec Stachura, aby boli poplatky aj za extra ordinačné hodiny, kde by pacienti mohli byť uprednostnení za poplatok. Nejaké poplatky budú musieť byť, všade vo svete sú ako spoluúčasť pacienta, a pomáhajú pacientom kontrolovať si svoje návštevy u lekára.
Síce sa u nás hovorí o nedostupnosti lekárov, no akú máme nedostupnosť, keď máme 11 až 12 návštev u lekára na pacienta? To je oxymoron. Keby boli tie poplatky, tak ich je menej. Tu si musíme naliať čistého vína aj my ako lekári. Často pozývajú pacientov preto, lebo si nabodujú na poisťovňu výkony a dostanú viac peňazí. Lekári sú takí istí ľudia ako my všetci, tiež chcú trochu využiť systém na to, aby sa mali lepšie. Toto treba skontrolovať.
Je pre mňa najväčším výkričníkom, že až 40 percent ľudí sa bojí ísť k lekárovi, lebo si nemôžu dovoliť poplatok. To je varovný signál.

Peter Stachura: Som realista. Koaličná zmluva hovorí, že opozičné návrhy neprejdú. Robíme to preto, že za tri roky ministerstvo nepredložilo žiadny svoj návrh. Chceme teda otvoriť diskusiu, priniesť svoju predstavu. Boli by sme radi, keby sa koalícia aspoň inšpirovala našim návrhom.
K tomu, čo povedal pán Baláž, by som pár vecí doplnil. Prvá vec je nadužívanie zdravotnej starostlivosti. Obrovský problém na Slovensku. Napríklad zbytočné predoperačné a dispenzárne vyšetrenia, preventívne prehliadky zdravých ľudí bez potreby. Lekára potrebujú chorí, nie zdraví. Prevencia by mala byť o zdravom životnom štýle, nie o častých návštevách lekára, inak budeme mať vždy pocit, že tu máme málo lekárov.
Druhá vec je optimalizácia finančného modelu. Nemôžeme nechať financovanie tak, ako je teraz – kapitačné platby nemotivujú k výkonu, platby za výkon motivujú k nadmernej produkcii. Ideálne je to kombinovať.
Tretia vec je náš návrh, že solidárny systém sa nestotožňuje s tým, že niekto zaplatí za lepšiu službu. V ordinačných hodinách by mali byť len striktne stanovené poplatky, ako za výpis z dokumentácie či vodičský preukaz. Ak chce pacient lepšiu službu, mal by ísť do doplnkových hodín, kde sa môže platiť viac.
Ordinačné hodiny zmluvných lekárov by mali byť pre všetkých a plne financované poisťovňou. Ak poisťovňa neplatí dosť, musí to riešiť s lekárom, nie prehadzovať na pacienta. Nedostupnosť základnej starostlivosti rastie práve kvôli množstvu poplatkov za každé vyšetrenie. Je preto naša povinnosť prísť s návrhom. Predložili sme ho v parlamente a dúfame, že bude prijatý, prípadne aspoň inšpiruje ostatných.
Vladimír Baláž: Treba pochváliť KDH, ktoré má veľa dobrých návrhov v zdravotníctve. Istá koaličná zmluva existuje, ale inšpirovať sa istotne budeme a nebránim sa ani nejakej debate o poplatkoch, lebo to musí ísť naprieč politickým spektrom. To nie je vec, ktorú môžeme vyčleniť len pre Smer a KDH.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.