Nový Občiansky zákonník Neotravujme sa diskusiou, zoberte si zákon na pláž

Zákon ako dokonalý výsledok systematicky premyslenej činnosti odborníkov. Žiaľ, na Slovensku ide o utópiu. Ešte väčšia škoda, že sme si na to už aj akosi zvykli.

Jedným zo základných problémov je, že zákony sa u nás čoraz častejšie prijímajú živelne, čo najrýchlejšie a účelovo.

Pri politicky citlivých predpisoch sa to ešte akosi dá pochopiť. Nie tolerovať ani akceptovať. Ale za konaním politikov sa dajú vnímať ich ambície či pohnútky. Či už ide o obrovské finančné balíčky, alebo rušenie nepohodlných inštitúcií.

Pre drvivú väčšinu odborníkov, ale aj laickú verejnosť je jednou z červených čiar snaha o modifikácie ústavy v skrátenom konaní. Posolstvo je vcelku jednoduché – základný zákon, vznešene povedané, uholný kameň právneho poriadku, by sa nemal meniť bez riadneho dôvodu a diskusie.

Zďaleka však nejde iba o ústavu. Existuje mnoho zákonov, ktoré sú všeobecnou reguláciou pre celé právne odvetvie a ich úprava má zásadný vplyv na náš každodenný život. Úprave takýchto kódexov by mala predchádzať poctivá diskusia, do ktorej treba prizvať čo najširšie spektrum relevantných názorov.

Ako to dopadne, keď rýchlosť a účelovosť predbiehajú legislatívnu poctivosť, vidno pri novele trestných kódexov.

Doterajší je ako ementál, ktorý akoby zázrakom drží pokope

V súčasnosti však zažívame historickú chvíľu, o ktorej sa bežný človek v novinách dozvie, paradoxne, až žalostne málo. V legislatívnom procese je nový hmotnoprávny civilný kódex. Základ regulácie každodenného života.

Kto si môže ísť do obchodu kúpiť rožky? Ako k nim nadobudnem vlastnícke právo? Prenajímate si byt? Alebo auto? Aké zmluvy vôbec možno uzatvoriť? Hádate sa s hlučným susedom alebo je na vedľajšom pozemku „spievajúci dom“? Kto zodpovedá za škodu, ak ste sa otrávili detskou výživou? Kto bude dediť, keď zomriem?

Toto všetko sú otázky, na ktoré odpovedá Občiansky zákonník. Ak k tomu prirátame záležitosti týkajúce sa právnických osôb či rodinné právo a ďalšie zložky, je zrejmé, že do kontaktu s Občianskym zákonníkom sa dostávame niekoľkokrát do dňa. Hoci o tom často ani netušíme.

Notár o zmenách v Občianskom zákonníkuKaždý by mal mať nárok nakladať s majetkom, ako chce. Nový návrh posilňuje autonómiu vôle poručiteľa a je to správne

Zuzana Hanusová

Zároveň treba priznať, že súčasný stav má od ideálu ďaleko. V platnosti je socialistický zákonník z roku 1964. Ten síce prešiel veľkou, ale iba provizórnou novelou z roku 1992, ktorú sme mali spoločnú aj s Českom.

Od začiatku išlo o provizórne riešenie robené narýchlo. Cieľom bol odklon od socialistického regulovania občianskeho spolužitia smerom k demokracii a trhovej ekonomike.

Ako to už u nás býva, snaha o komplexnú zmenu zostala, ale roky pribúdali a s nimi aj väčšie alebo menšie novely. Veľké sa týkali najmä požiadaviek spojených s integráciou do európskeho priestoru. Napríklad ochrana spotrebiteľa bola skutočne revolučná. Nechýbali však ani „chuťovky“, ako je regulácia úžery.

Z Občianskeho zákonníka sa tak stal ementál, ktorý však akoby zázrakom doposiaľ nejako drží pokope.

Generácie porevolučných právnikov tak počúvali nekonečný sen – raz, keď budete veľkí, budete pracovať s novým, moderným a systematickým Občianskym zákonníkom.

Kým Čechom sa tento sen splnil už v roku 2012, nám sa má splniť v týchto mesiacoch.

Štyritisíc pripomienok sa vyhodnotilo za dva mesiace?

No a tu sa dostávame k zásadnému problému.

Nie že by sa u nás o potrebnej rekodifikácii nehovorilo dlho. Od roku 1998 sa vystriedalo sedem rekodifikačných komisií. Problém je v systematike práce.

Rekodifikačné komisie totiž buď vôbec nestihli dospieť k uceleným výsledkom práce, alebo výsledky ich práce boli hodené do smetiaka a začalo sa odznova. Čo je ešte horšie, ak sa pozriete na znenie návrhov z roku 2018, 2020, 2025 alebo 2026, budete vidieť obrovské rozdiely v prístupe k základným inštitútom, hoci na znenie textu mali neraz vplyv rovnaké osoby.

Keď sa súčasný návrh dostal na svetlo sveta, niektoré jeho časti, pochopiteľne, vyvolali kontroverzie. Týkali sa najmä hodnotových záležitostí, ako je rodinné právo. Minister spravodlivosti Boris Susko tvrdí, že s cieľom predísť konfliktom zmeny vypustili.

Veľa zmien sa však oproti minuloročnej textácii netýka iba kontroverzných tém. Ide často o nanajvýš odborné, akademické a praktické problémy (napr. otázky predzmluvnej zodpovednosti alebo definícia veci v dedičskom práve). Tie sa nestihli vychytať, lebo sa novela robí zasa raz narýchlo.

Poslanci posunuli do druhého čítania novelu Občianskeho zákonníka

PostojTASR

Cieľom tohto textu nie je analýza jednotlivých inštitútov, ale poukaz na to, ako pristupujeme k základným zákonom v našom štáte.

Len na ilustráciu, k návrhu zákona bolo doručených vyše štyritisíc pripomienok. Ministerstvo spravodlivosti sa s nimi stihlo vyrovnať za dva mesiace. Ak by si čo i len tretina z nich vyžadovala prinajmenšom elementárne zamyslenie, ich reálne vyhodnotenie by bolo nadľudským výkonom.

Keďže každú z nich bolo potrebné aspoň prejsť, dostávame sa k záveru, že pri 43 pracovných dňoch vychádza na jednu pripomienku cca päť minút pracovného času zamestnanca. Akú reálnu pozornosť teda dokázalo ministerstvo spravodlivosti tejto úlohe venovať?

Diskusia za 12,5 hodiny

A dostávame sa do finále.

Návrh zákona je v legislatívnom procese. Diskusia k prvému čítaniu bola skrátená na 12,5 hodiny! Zákon s rozsahom vyše 1 900 paragrafov, ktorý úplne zmení základy občianskeho práva, nedostal v prvom čítaní ani dva plné pracovné dni na diskusiu.

Dôvod?

Idú prázdniny a debatovať sa dá aj v druhom čítaní. Tak to odkazuje šéf poslaneckého klubu koaličného Smeru Ján Richter: „Medzi prvým a druhým čítaním sú tri mesiace voľna na dovolenku. Treba si zobrať na pláž a študovať ten materiál.“

Len na porovnanie, keď vo Francúzsku menili niektoré (najmä záväzkové) časti napoleonského Code Civil, strhla sa nekonečná diskusia o tom, či je vôbec takýto zásah možný. Medzi právnikmi padali aj prirovnania, či je možné meniť Eiffelovu vežu (pri Louvri už takúto zmenu znamenala Peiova pyramída). Každý návrh sa otáčal zo všetkých strán, aby boli zásahy čo najcitlivejšie, potrebné a efektívne.

Samozrejme, náš zákonník nemá žiadnu symboliku a jeho nahradenie je nevyhnutné. Mohli by sme to však spraviť poctivo a poriadne. 

Žiaľ, povedzme si úprimne – k akému architektonickému skvostu by sme jeho zmenu aj prirovnávali? K úpravám Bratislavského hradu? V tom prípade prekopávanie nášho občianskeho práva plne spĺňa slovenské štandardy.