Zdravotnícky výber roka Odborári dosiahli svoje, ale ak chcú skutočne meniť zdravotníctvo, musia začať u seba

Lukáš Kekelák

Komentár

Odoberať autora

Nezmeškajte žiaden článok.

Výber zo zdravotníckych textov, ktoré by ste v iných médiách nenašli.

6 minút čítania 6 min

Vypočuť článok

Vyštudoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku a na Univerzite Komenského v Bratislave. Venuje sa najmä politike a zdravotníctvu.

Ďalšie autorove články:

Ako sa koalícia postarala o zdravotnícke kádre OĽaNO Lengvarského, ktorého mal Fico za idiota, prichýlil Kaliňák. Šimkovičovej radila šéfka zdravotníckej agentúry

Študentský líder Nežnej revolúcie Daniel Bútora Fico po atentáte nie je schopný dialógu, čaká tlieskajúcich pionierov

Študentskí lídri Novembra ’89 Čím viac je režim autoritársky, tým viac sa obáva študentov. Mládež vždy zrkadlila pomery v krajine (anketa)

„Čudujem sa vláde Roberta Fica, že ide do takéhoto zbytočného konfliktu so zdravotníkmi, z tohto vláda nemôže vyjsť ako víťaz,“ povedal pre Postoj predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský v októbri 2024.

Jeho slová sa koncom roka naplnili do bodky a odborári môžu dnes právom hovoriť o svojej najúspešnejšej akcii. Do hromadných výpovedí sa zapojilo historicky najviac lekárov – okolo 3300 – a tí, čo sa nepridali, môžu aj ticho závidieť. Prečo je to tak, už napísala Jana Ježíková.

Hoci Robert Fico nechal ministra zdravotníctva Kamila Šaška vypiť odborársky kalich horkosti až do dna, vo výsledku kapituloval obdobne ako jeho predchodcovia. Odborárom sa hromadné výpovede osvedčili a majú tak v rukách páku, ktorou iste zatlačia aj v budúcnosti. Vedia, a neboja sa to už povedať ani verejne, že vláda sa s nimi musí dohodnúť.

V kritike rezortu zdravotníctva, ktorý je skôr centrom boja záujmových skupín než lídrom tvorby zdravotníckej politiky, možno s odborármi v mnohom súhlasiť. A písali sme o tom opakovane. Finančné skupiny v zdravotníctve treba strážiť, lebo sú dravé a zoberú si toľko, koľko sa im dovolí. Ale nie je to len o nich.

Odborári sebavedome vyhlasujú, že len oni dokážu meniť systém a držať zdravotníctvo stále pri živote. Ale ako sme už v Postoji viackrát napísali, realita je komplikovanejšia, než tvrdia odborári.

Slovenské zdravotníctvo má viacero hlbokých problémov, no nie je nimi len svojvôľa niektorých skupín a nemohúcosť štátu, ktorý často sektor poriadne nekontroluje ani neriadi. Problém je aj medzi lekármi v ambulanciách, nemocniciach, odborných spoločnostiach či na čele lekárskych fakúlt.

Systém nespasí nová národná nemocnica v Bratislave, spravodlivé a transparentné nastavenie platieb poisťovní za výkony či lepšie atestačné vzdelávanie lekárov, i keď aj tam sú zmeny nutnosťou.

V rozhovore to jasne pomenoval profesor Pavol Žúbor. Problémom nášho zdravotníctva je aj lekárska gerontokracia, ktorá kriví systém a odmieta akékoľvek zmeny. Žúborove tvrdenia netreba paušalizovať, o viacerých sa dá polemizovať, v mnohom však triafa do čierneho. Inak by jeho otvorený pohľad na vec nebol vyvolal taký veľký ohlas.

LOZ má pravdu, že nejde len o platy. Ide aj o zmenu vnútorného systému, organizáciu práce, efektivitu, kvalitu, ale aj o prístup k liečbe, k neatestovaným kolegom či pacientom. To všetko nestojí len na rozhodnutiach ministerstva, aj keby boli premiérskou témou.

Hoci odborári tvrdia, že vďaka zmenám, ktoré dosiahli výpoveďami v roku 2022, počet lekárov a sestier narástol o stovky, exodus mladých k našim českým susedom to nezastavilo. A viac ako platy sú dôvodom faktory, ktorých riešenie je aj na pleciach slovenských lekárskych elít a manažmentu nemocníc.

Daný problém otvorene opísal aj mladý lekár Samuel Majna, ktorý sa po štúdiu v Olomouci vrátil do Bratislavy.

„Ak systém lekárov nevypudí, mnohí zmenia zmýšľanie a povedia si, že im bude lepšie, keď sa budú menej snažiť. Veľká časť lekárov sa tak naučí pracovať štýlom minimálneho odporu voči systému a robia len to, čo sa od nich vyžaduje.“ A dodal, že ak sa lekár naučí niečo navyše, nakoniec sa to obráti proti nemu a robí za dvoch.

Podobne to vidí aj Silvia Pekarčíková, ktorá už sedem rokov riadi zdravotníctvo v Žilinskom kraji a na rozdiel od štátnych nemocníc sa jej darí udržiavať župné nemocnice v zelených číslach. Za peniaze, ktoré dávame do nášho zdravotníctva, potrebujeme dostať oveľa viac.

Mnohé zbytočné či predražené nákupy prístrojov v nemocniciach, s ktorými by nielen odborári radi urobili poriadok, prichádzajú aj od ich kolegov lekárov. To, aby sa nestrácali peniaze na podobných nákupoch, svojských indikáciách, nesprávnych liečebných postupoch či premrhaných transfúziách a liekoch, nie je len o vedení nemocníc, ale aj kvalite lekárov a ich prístupe.

Šéf zdravotníckeho výboru, lekár a politik Smeru Vladimír Baláž sa netají tým, že to ich vlády v zdravotníctve nerobili dobre. „Bohužiaľ, neurobili sme z toho moderné zdravotníctvo, čo sa Čechom podarilo. Oni pochopili, že má fungovať inak, čo my sme nevedeli ani pomenovať.“

Pokiaľ bude takto nastavený systém mnohým lekárom vyhovovať a odbory nebudú viac tlačiť na zmeny aj vo vlastných radoch, na niektoré posuny k lepšiemu budeme čakať márne.