Vysoké platy lekárov nepresvedčili Potvrdilo sa, že odchody lekárov majú hlbšie príčiny, počet slovenských lekárov v Česku ďalej rastie

Lekárski odborári po schválení konsolidačného balíka vyzbierali už viac ako tritisíc výpovedí z nadčasovej práce a nevylučujú ani riadne výpovede podobne ako v roku 2022.

Hlavným dôvodom je konsolidácia verejných financií, ktorá počíta so znížením dohodnutého rastu platov zdravotníkom z 9,7 percenta len na 3 percentá, od čoho si štát sľubuje úsporu 259 miliónov eur.

Zdravotníci naprieč celým sektorom odmietajú akékoľvek škrty v zdravotníctve, vyzvali prezidenta Petra Pellegriniho, aby zákon v súčasnom znení nepodpísal, a navrhujú vlastné úsporné riešenia. Nový minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý sa snaží o kompromis so zdravotníkmi, tvrdí, že ich túžbe po lepších mzdových podmienkach rozumie.

Pri zdravotných sestrách by chcel zachovať 9-percentný nárast platov, zatiaľ čo pre lekárov by sa platy zvýšili o 6 percent. Ale odborárom to zrejme nebude stačiť.

Zástupcovia Lekárskeho odborového združenia dlhodobo hovoria, že kým sa nezlepšia podmienky lekárov na Slovensku, ich kolegovia zo zahraničia sa tak skoro domov vracať nebudú. Spomalenie rastu platov môže podľa nich ohroziť udržanie skúsených lekárov a sestier v slovenských nemocniciach.

Visolajský o výpovediach lekárovFicov prístup je čistý kalkul, ako ponížiť protivníka, vláda tento konflikt nemôže vyhrať

Lukáš Kekelák

„Ide mi o zachovanie systému, ktorý tieto zásahy vlády opäť destabilizujú. Už teraz na to reaguje aj zahraničie ponukami pre našich lekárov,“ povedal pre Postoj šéf odborárov Peter Visolajský.

Už ani platy vyššie ako v Česku lekárom nestačia

Po dohode s vládou Eduarda Hegera predseda LOZ-u vyzval všetkých slovenských lekárov aj študentov medicíny v zahraničí, aby sa vrátili pracovať späť na Slovensko.

„Radi vás privítame ako nových kolegov, spravili sme všetko pre to, aby sme pre vás vytvorili lepšie podmienky,“ povedal a dodal, že urobil maximum pre zažehnanie personálnej krízy v zdravotníctve.

Hoci počet lekárov na Slovensku postupne rastie a ich odliv do zahraničia sa výrazne znížil už pred niekoľkými rokmi, ani vydobytie vyšších platov odborármi nezastavilo slovenských lekárov v odchode do Česka. Exodus podľa dát Českej lekárskej komory naďalej postupne rastie.

Napĺňajú sa tak obavy analytikov Zuzany a Fera Múčkovcov z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorí vo svojej minuloročnej analýze vyjadrili skepsu, či výrazné zvýšenie platov nemocničných lekárov prinesie svoje ovocie vo forme ich masívneho návratu a v závere tak budú benefitom pre pacienta.

Keď Lekárske odborové združenie pred dvoma rokmi zatlačilo na Hegerovu vládu, aj český zdravotnícky magazín Medical Tribune písal, že slovenskí lekári si vybojovali platy vyššie ako v Česku. Priemerné navýšenie platov lekárov vrátane všetkých nadčasov a príplatkov po štrajku lekárov narástlo o zhruba tisíc eur na 4500 eur.

Nemocniční lekári na Slovensku tak dostali za odpracovanú hodinu rovnakú až mierne lepšiu mzdu ako ich kolegovia v Česku. Vyšší nástupný plat než u susedov odborári vyrokovali aj pre čerstvých absolventov medicíny.

Napriek tomu počet slovenských lekárov v Česku v roku 2023, teda rok po hromadných výpovediach lekárov, narástol o necelých sto. V číslach sa mohol odzrkadliť aj posunutý odchod v dôsledku trvania pandémie. Je však zrejmé, že trend odchodu slovenských lekárov do Česka nezastavili ani vyššie platy.

Príbehy slovenských lekárov v zahraničíNeodchádzame iba kvôli platom, ministerstvo návratom nepomáha

Kristína Votrubová

Hoci podľa viacerých slovenských lekárov pracujúcich v Česku je výška platov dôležitá, nie je kľúčová.

Dodatočné navýšenie platov lekárov oproti štandardnej valorizácii však bude slovenské verejné financie stáť vyše sto miliónov eur ročne, čo za osem rokov vyjde asi na miliardu. Na porovnanie, vzdelávanie všetkých slovenských medikov na všetkých štyroch slovenských fakultách stojí asi 40 miliónov eur ročne.

To, že motivácie odchodov sú komplexnejšie, potvrdzuje aj starší prieskum medzi slovenskými lekármi a medikmi v zahraničí z roku 2018, podľa ktorého lekárom viac ako tunajšie platy prekážala nekompetentnosť primárov či prednostov slovenských oddelení, vybavenie nemocníc, korupcia či zlé podmienky na ich vzdelávanie. Na zmeny v atestačnom vzdelávaní dlhodobo tlačia aj lekárski odborári.

Prieskum strany Spolu – OD z roku 2018 na 500 lekároch a študentoch medicíny, ktorí už odišli zo Slovenska. Zdroj: Blog Denníka N

Slovenských medikov je v Česku toľko, že by mohli mať vlastnú fakultu

Susedné Česko je dlhodobo najčastejšou zahraničnou destináciou aj pre slovenských medikov. V akademickom roku 2022/23 tam študovalo na lekárskych fakultách dokopy najviac Slovákov za posledných 20 rokov – 2 600 (podľa údajov IVP až 2 700, viac Slovákov študuje len informatiku), čo je viac ako počet všetkých slovenských medikov na našej najväčšej fakulte medicíny – Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. 

Ak platia pri zahraničnom štúdiu obavy, že sa Slováci domov nevrátia, pri našich medikoch v Česku ide zrejme o najvypuklejší problém.

„Slováci sa v Česku dokážu po šiestich rokoch štúdia veľmi jednoducho usadiť, hoci sú na tom platovo rovnako ako na Slovensku, ale majú tam lepšie nastavené kompetencie, lepšie vzťahy na pracovisku aj kariérne možnosti. Nehovoriac o tom, že majú často pocit a skúsenosti, akoby ich verejné zdravotníctvo doma ani veľmi nechcelo. Z našich zistení vieme, že ak tam priamo po nich niekto loví, sú to len súkromní veľkí hráči,“ povedala pre Postoj analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka a spoluautorka analýzy o projekcii nedostatku zdravotníkov na Slovensku.

Jednou z príčin, prečo si slovenskí študenti vyberajú štúdium v Česku, môže byť aj fakt, že slovenské lekárske fakulty vo veľkom vzdelávajú zahraničných študentov v anglických programoch, čím nezostáva dostatok miesta pre domácich študentov.

Napríklad v akademickom roku 2023/24 bolo prijatých na anglické programy lekárskych fakúlt takmer toľko zahraničných študentov, ako prijímajú fakulty na slovenské programy. Slovensko je v tomto smere podľa dát OECD spomedzi krajín EÚ na špičke. 

Namiesto pomoci vlastnému kolabujúcemu zdravotnému systému vyrábame lekárov pre zahraničie. 

Nehovoriac o tom, že kým slovenský uchádzač o štúdium musí získať na prijatie z 800-bodového testu okolo 700, zahraničnému stačí aj 300.

Analytička Zuzana MúčkaMáme málo lekárov, pretože viac ich nechcú mať ani doktori na čele fakúlt

Lukáš Kekelák

Hoci na Slovensku chýba podľa odhadov ministerstva zdravotníctva približne tritisíc lekárov, koncom februára sa na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine uskutočnil veľtrh, na ktorom české nemocnice v spolupráci so žilinskou župou lákali slovenských medikov ísť pracovať za hranice. Z 30 zúčastnených nemocníc bolo až 14 z Česka.

Dekanka martinskej medicíny Andrea Čalkovská toto rozhodnutie pre denník SME hájila svojsky. Ide podľa nej o spôsob, ako „vytvárať pre lekárov a sestry atraktívne podmienky tak, aby sa minimalizoval záujem o vycestovanie za prácou do zahraničia“.

Slovenské nemocnice nových lekárov neprijímajú

Viacerí mladí slovenskí lekári sa zároveň sťažujú, že napriek nedostatku lekárov v zdravotníckom systéme ich slovenské nemocnice neprijímajú. Jedným z dôvodov môžu byť aj pomerne vysoké náklady na platy zamestnancov, ktoré tvoria veľkú časť rozpočtov už beztak zadlžených nemocníc.

LOZ pritom pri výpovediach lekárov v roku 2022 žiadal, aby štát každému novému lekárovi zo slovenskej fakulty ponúkol pracovné miesto na Slovensku, čo sa na rozdiel od platov doteraz nenaplnilo.

Denník Postoj hovoril so slovenskou lekárkou Katarínou pôsobiacou v Ostrave. Patrí totiž k tým našincom, ktorí sa po štúdiu na Masarykovej univerzite v Brne chceli vrátiť bez ohľadu na úroveň slovenského zdravotníctva. V jej prípade išlo o východné Slovensko.

Po skončení školy sa rozhodla pre otorinolaryngológiu (ORL). Takzvaní krční lekári patria na Slovensku medzi nedostatkové špecializácie. Hoci si časom chcela na Slovensku založiť aj vlastnú ambulanciu, už pri hľadaní miesta v slovenských fakultných nemocniciach mala problém.

Lekárka Katarína počas operácie. Zdroj fotografie: K. F.

„Nemocnice komunikujú so žiadateľmi o prácu úplne katastrofálne. Buď sa neozvú, alebo až po dlhom čase, aj to vám povedia, že o vás nemajú záujem. Väčšina nemocníc chce vyplniť len dotazník, o akú pozíciu sa uchádzate a či ste absolvent alebo atestovaný lekár,“ spomína Katarína s tým, že o osobný pohovor v košickej univerzitnej nemocnici musela dokonca sama požiadať.

„Je to niečo, na čo nie sú zvyknutí,“ hovorí o svojej skúsenosti. Nakoniec si na ňu primár ORL vyhradil desať minút.

„Hneď v úvode ma však oboznámil, že takého mladého lekára absolventa nepotrebuje. Tých má dostatok ako stážistov z okolitých menších nemocníc. Ale povedal mi, že ak mám naozaj záujem o ORL, aj jeden-dva roky by boli pre mňa prínosom vzhľadom na to, že sú jediným akreditovaným pracoviskom na východe Slovenska.“

Mladí lekári vidia problém aj v starších kolegoch

Keď sa Katarína primára opýtala, čo ak by chcela potom zostať, dostala odpoveď, že ak by bola naozaj šikovná a pozdávala by sa mu, možno by sa mohol za ňu prihovoriť. Isté miesto teda nemala.

Podľa analytičky Múčkovej v slovenských nemocniciach vnímajú medikov vyštudovaných v Česku často ako hrozbu práve preto, že prinášajú nové myšlienky, postupy, iný manažment pacienta, ktorý sa naučili v českých nemocniciach. „Po návrate sa to pri miestnych zaužívaných procesoch nestretáva vždy s pochopením,“ tvrdí.

A že je prístup v Česku skutočne iný, potvrdzuje aj ďalšia Katarínina skúsenosť. Týždeň pred Košicami absolvovala pohovor vo Fakultnej nemocnici v Ostrave. Spomína, že na jej žiadosť o prácu odpovedala česká nemocnica ešte v ten istý deň. S pozvaním na pohovor na rozdiel od Slovenska musela zaslať aj motivačný list a životopis.

„Prednosta so mnou na pohovore prechádzal hádam všetko, čo som mala v životopise, pýtal sa na môj osobný život, voľný čas aj rodinu, a hoci som z toho mala kadejaké pocity, po pohovore v Košiciach som zhodnotila, že sa ma aspoň snažil spoznať,“ dodáva.

Katarína sa chcela domov vrátiť najmä kvôli rodine, ale po šiestich rokoch práce v Ostrave si už návrat na Slovensko nevie predstaviť. „Neviem, či by mi boli niekde schopní poskytnúť také podmienky a operačné možnosti, ako mám teraz. To ma najviac odrádza,“ hovorí.

Lekár, ktorý sa po štúdiu v Česku vrátilZačínajúci lekári sú neraz tlačení liečiť pacientov tak, ako sa to už robiť nemá

Lukáš Kekelák

Nielen na základe svojich skúseností vníma, že slovenské zdravotníctvo nie je veľmi nastavené na vzdelávanie mladých lekárov, starší lekári sa podľa nej svojich miest držia „zubami-nechtami“ a pozerajú sa na začínajúcich lekárov s dešpektom.

„Nikam sa neposunieme, keď nikoho nebudú chcieť nič naučiť. Takto nám pomaly celé zdravotníctvo zanikne,“ vraví lekárka Katarína.

Podobnú skúsenosť mal aj mladý lekár Samuel Majna, ktorý sa po štúdiu medicíny v českom Olomouci vrátil do Bratislavy.

„Keď sa tu niekto niečo naučí, neraz sa to obráti proti nemu. Nakoniec robí za dvoch, teda aj za toho kolegu, ktorý sa rozhodol, že sa viac rozvíjať nebude. A obaja majú rovnakú výplatu. Veľká časť lekárov to v istom období zváži a naučí sa pracovať štýlom minimálneho odporu voči systému a robia len to, čo sa od nich vyžaduje,“ tvrdí.

Bez vyššej efektivity to zrejme nepôjde

Problém „lekárskej gerontokracie“ v slovenskom zdravotníctve otvorene opísal v rozhovore aj profesor medicíny Pavol Žúbor.

„Cyklíme sa v diskusiách o zvyšovaní platov, ktoré si odborári od vlády vyhrážkami vydupú, ale dostanú ich bez recipročne sľúbenej lepšej efektivity a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti či ekonomického manažmentu pracovísk,“ povedal pre Postoj.

Podobným spôsobom sa podľa Žúbora nemocniciam len navyšujú mzdové náklady, ale naďalej „rovnako umierajú ľudia na onkologické, kardiologické ochorenia, neklesá odvrátiteľná úmrtnosť, odchádzajú zdravotníci a nemocnice sa ešte viac zadlžujú“.

Lekár, ktorý sa vrátil a znova odišielNaším najväčším problémom je lekárska gerontokracia, ktorá odmieta zmeny

Lukáš Kekelák

Paradoxne, zvýšenie platov, ktoré si výpoveďami vydobyli lekári pred dvoma rokmi, výrazne najviac zvýhodňuje práve najstarších lekárov v nemocniciach. Mladí lekári, u ktorých je najvyššia pravdepodobnosť odchodu, získali najmenej. Preto sa opakovane ozývali analytické hlasy, ktoré spochybňovali argument odborárov, že ich cieľom bolo udržať doma aj mladých lekárov.

Analytici Múčkovci vo svojej minuloročnej štúdii upozornili, že bez väčšej efektivity slovenského zdravotníctva nedôjde k potrebným zmenám. Len vyššie platy či viac absolventov medicíny a ošetrovateľstva, ktorých systém potrebuje, podľa nich slovenské zdravotníctvo nezachránia.

„Na príklade celého radu krajín možno vidieť, ako dokonca aj pri nižšom počte lekárov a výrazne nižšom počte zdravotných úkonov možno dosahovať oveľa lepšie výsledky,“ píšu v štúdii. 

Slovensko má dnes najvyšší počet návštev pacienta u lekára v celej Únii, čo sa nedá vysvetliť len chorobnosťou, ale aj súčasným nastavením systému.

Analytici menujú v porovnaní so zahraničím zbytočné byrokratické požiadavky, nevhodné rozdelenie kompetencií medzi všeobecnými lekármi a špecialistami, problém s organizáciou práce či v manažmente pacienta, nedelegovanie administratívy na nezdravotnícky personál aj duplicitné vyšetrenia. Nehovoriac o väčšom zapojení umelej inteligencie do lekárskej práce.

Zmeny v týchto smeroch by podľa nich vytvorili priestor na znižovanie dopytu po lekárskych úkonoch.

Časy, keď na Slovensku vyštudovaní lekári húfne odchádzali za prácou do zahraničia, sú síce podľa analytikov preč, obdobie návratu slovenských medikov po ich štúdiu v Česku, ako ani zastavenie exodu ďalších zo Slovenska ešte nenastalo. A viac ako platy sú dôvodom faktory, ktorých riešenie je predovšetkým na pleciach slovenských lekárskych elít a manažmentu nemocníc.