„Čudujem sa vláde Roberta Fica, že ide do takéhoto zbytočného konfliktu so zdravotníkmi, z tohto vláda nemôže vyjsť ako víťaz. Zdravotníctvo tu ledva funguje, držíme ho pri živote len my zdravotníci, za ktorých nie je náhrada, preto sa vláda s nami musí vždy dohodnúť,“ hovorí predseda lekárskych odborárov Peter Visolajský.
Čo vidí za tým, že výpovede chce podať zatiaľ historicky najviac lekárov? Dokáže vysvetliť ľuďom v čase zvyšovania daní, že lekárom nejde len o platy? A ako vníma, že líder Smeru, ktorý ich protestné akcie vždy podporoval, teraz hovorí o vydieraní a nechce sa s lekármi ani stretnúť?
„Vždy tu je nejaké riziko, ale nemôžeme sa toho báť, lebo ak chceme ako lekári na Slovensku robiť dobrú medicínu, nemáme inú šancu,“ odpovedá Visolajský na otázku, či sa nebojí hnevu a agresie koaličných voličov. Prečo odmietol ísť na „kávičku“ s ministerkou zdravotníctva a prečo nesúhlasí so zmenou štátnych nemocníc na akciové spoločnosti?
Výpovedí je už viac ako 2800 z 28 nemocníc a stále to rastie. Je to obraz vážnej situácie v zdravotníctve, ktoré sa ďalej rúti z kopca. Tu nejde len o šetrenie na mzdách a povedali sme to ešte v júni. Súčasná vláda neplní záväzky z memoranda na pomoc zdravotníctvu a ešte aj dohodnuté veci porušuje.
Či už ide o koniec nemocnice na Rázsochách, vzdelávanie mladých lekárov, alebo aj zodpovednosť riaditeľov za dodržiavania personálnych normatívov. Keby napríklad toto platilo, kauza kardiológie v Trenčíne by nebola, riaditeľ by si to nemohol dovoliť, mal by za to osobnú zodpovednosť. Dnes môže personálne rozbiť celé oddelenie a nenesie za to žiadne následky.
Áno, emócia je oveľa silnejšia preto, lebo tu boli prísľuby, ako sa problémy budú riešiť, a nič sa nerieši. Naopak, ešte sa sľúbené a aj v parlamente odsúhlasené veci rušia a nezmyselne bez diskusie v tom vláda aj teraz pri zasahovaní do valorizácie pokračuje.
Pritom od začiatku roka poukazujeme, kde všade zo zdravotníctva tečú stovky miliónov von pre pár finančných skupín a že tieto peniaze potom chýbajú pacientom. A namiesto toho, aby toto vláda riešila, ide znižovať platy zdravotníkom, ktorých nemáme.
Vláda môže na budúci rok úplne bez problémov ušetriť v zdravotníctve vyše 300 miliónov eur, čo je údaj ministerských analytikov. Len keby sa pre všetky nemocnice nakupovali lieky a zdravotnícky materiál centrálne, tak sa budúci rok ušetrí vyše 30 miliónov eur. To je omnoho viac, ako vláda ušetrí na znížení platov lekárov a sestier.
Všetci budeme platiť vyššie dane, ale zdravotníci sú jediná skupina na Slovensku, ktorej ide vláda znižovať dohodnuté mzdy.
Ale priamo na mzdu sa nesiaha nikomu inému okrem zdravotníkov. A to deväťpercentné navýšenie priemernej mzdy, ktoré malo byť od 1. januára, je pri zdravotníkoch oneskorené o dva roky. Minulý rok pritom narástol čistý zisk súkromných spoločností v slovenskom zdravotníctve o 20 percent, čo je vyše 382 miliónov eur, ale to vláde nevadí.
Je pre mňa nepochopiteľné, že vláda ide šetriť na tých, ktorých máme nedostatok. Naozaj nám nejde o výšku našich miezd. Keby som chcel vyššiu výplatu, dostanem ju mimo nemocnice, v súkromnej ambulancii môžem zarábať dvojnásobok, volali ma aj súkromné nemocnice, ale ako chceme udržať skúsených lekárov či sestry v nemocniciach?
Penta to nebola, ale oslovili ma robiť primára do inej nemocnice za dvojnásobok, volali ma aj do Česka. Špecializovaní pediatri sú dnes vyvažovaní zlatom, ale mne nejde o peniaze, robil som v nemocnici roky za omnoho nižšiu mzdu, ako majú lekári dnes, ide mi o zachovanie systému, ktorý tieto zásahy vlády opäť destabilizujú. Už teraz na toto reaguje aj zahraničie ponukami pre našich lekárov.
Preto hovorím, že nám nejde o výplaty. Keď dáme výpovede, tak aj ja si svoju pracovnú zmluvu ohrozím a idem do rizika, že o tie peniaze prídem. Robím to však vedome, aby vláda riešila zdravotníctvo a aby sestrám neznížili mzdy. Nevnímajte to cez peniaze, my sa zamestnáme hocikde inde, máme otvorenú cestu kdekoľvek, všade sme žiadaní.
Nám ide o systém a podmienky, v ktorých môžeme robiť dobrú medicínu a kvalitne sa starať o pacienta. Lekári, ktorí sa k nám pridali, chcú, aby vláda konečne riešila zdravotníctvo.
Nie, nebolo by to zo dňa na deň. Ak by sme ich podali, boli by platné k prvému dňu nasledujúceho mesiaca. Ešte sa dohodneme na ďalšom postupe, ale určite dáme vláde dostatok času na rokovanie a nápravu.
Máme viaceré možnosti, no ak sa balík schváli bez diskusie s nami, pôjdeme aj do klasických výpovedí, ktoré sú najčistejšie a najjednoduchšie. Aj riaditelia slovenských nemocníc povedali, až ak tieto zmeny vláda zrealizuje, bude to znamenať kolaps.

Peter Visolajský. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Od utorka 1. októbra vypovedalo šesť lekárov súhlasy na nadlimitné nadčasy na detskom oddelení v Trenčíne, pohotovosť tam prestala fungovať, keďže nemocnici sa nepodarilo nájsť iných, ktorí by tie nadčasy odrobili. Tých pár lekárov to spravilo, lebo ich služby boli natoľko preťažené, že sa nestíhali dobre a bezpečne starať o svojich pacientov, a kompetentní to niekoľko mesiacov neriešili.
Keďže nemá kto slúžiť nočné, hrozí aj zavretie oddelenia. Celý trenčiansky región má teraz problém, a to hovoríme len o šiestich lekároch. Vláda si asi nevie predstaviť, čo by znamenalo, keby vypovedalo nadčasovú prácu 2800 lekárov. K tejto situácii ani nemôže prísť, pretože nemocnice bez týchto nadlimitných nadčasov nevedia fungovať.
So sestrami komunikujeme, trávime s nimi väčšinu svojho pracovného života. Aj s pani Kaveckou sme dlhodobo v kontakte a máme dobré vzťahy. Slovenské zdravotníctvo kolabuje na nedostatku sestier, ale my im ideme znížiť mzdy?
Čudujem sa vláde Roberta Fica, že ide do takéhoto zbytočného konfliktu so zdravotníkmi, z tohto vláda nemôže vyjsť ako víťaz. Tu naozaj nejde o platy, ja nepresvedčím 2000 inteligentných ľudí na výpoveď, aby im neklesol plat o 200 eur. Vláda ide zničiť zákon, jediné opatrenie, ktoré v slovenských nemocniciach bráni personálnemu kolapsu. Zdravotníctvo tu ledva funguje, držíme ho pri živote len my zdravotníci, za ktorých nie je náhrada, preto sa vláda s nami musí vždy dohodnúť.
Aj v roku 2012 za ministerky Zvolenskej v čase vládnutia Roberta Fica sme vypovedali nadčasy. Išlo o kauzu kotolníka v Žiline, na ktorú sme poukázali. Pán premiér neplnil požiadavky vtedajšieho memoranda, len vtedy to riešil za rokovacím stolom a vyriešilo sa to bez medializácie. Verím, že aj teraz bude rovnako rozumný a vláda nedopustí zbytočný konflikt. Povedali sme to opakovane, lekári sa vedia postaviť za svoje požiadavky bez ohľadu na to, kto vládne.
Pán premiér na tlačovke bez akéhokoľvek dialógu vyhlásil svoje rozhodnutie a opatrenia, ktoré na nás dopadajú, nehovoriac o tom, že od začiatku vládnutia ignoruje naše opakované žiadosti o stretnutie a diskusiu. Keď niekto bez upozornenia poruší dohodu, ktorú predtým sám podporoval, v parlamente pred dvomi rokmi za zákony z nej vyplývajúce sám zahlasoval, ťažko rozumieť jeho slovám o snahe viesť dialóg, ktorý odmieta a očividne ani viesť nechce. My ho o dialóg aj teraz žiadame.
Tie jeho názorové otočky v posledných týždňoch asi prekvapili nielen mňa, tak myslím, že jeho správanie neviem predpovedať. Naša ponuka na rokovanie platí.
Je to politická stratégia a čistý kalkul, ako ponížiť protivníka. Keď sa chce rozprávať so „skutočnými lekármi“, môže prísť do nemocníc, vypočuje si to isté.
Naše zdravotníctvo neriadia politici, ale finančné skupiny, ktoré majú dosah na politikov. Bez nich by vyťahovanie peňazí zo zdravotníctva nebolo možné.
Na podnose tu máme ministerstvami vypracované riešenia, ako v zdravotníctve na budúci rok ušetriť 308 miliónov eur bez toho, že by to znížilo dostupnosť či kvalitu starostlivosti, avšak finančným skupinám by klesli príjmy. Tak sú tu otázky, prečo vláda, ktorá si hovorí sociálna, ide namiesto toho personálne destabilizovať zdravotníctvo a z nemocníc spraviť obchodné spoločnosti.
Keď napríklad firma Medirex, ktorá robí na Slovensku laboratórne vyšetrenia, má podľa medializovaných informácií síce omnoho menší obrat ako firmy IKEA či Mondi, ale má väčšie zisky, až vo výške 17 miliónov eur, je na mieste otázka, komu tento stav vyhovuje. Vlastníci podobných firiem sa roky veľmi tešia z fungovania slovenského zdravotníctva. Ziskovosť súkromníkov v našom podvyživenom zdravotníctve bola vyššia ako ziskovosť nášho automobilového priemyslu.
A my v tomto superziskovom zdravotníctve nevieme ľuďom dať adekvátne lieky a poslať ich včas na operáciu. Chcem, aby moje dane a zdravotné odvody pomáhali chorým ľuďom, nie biznisu na chorých.

Peter Visolajský. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Ale my sme pod tlakom našich pacientov už teraz. Denne hľadáme, kde ich umiestniť, kde im zabezpečiť lieky, hľadáme termíny v ambulanciách, na operácie, prosíkame poisťovne, aby onkologickým pacientom preplatili liečbu. Kým kolegovia v Maďarsku a Česku s tým nemajú problém, my sa musíme poisťovní doprosovať tromi-štyrmi žiadosťami. Tu sa pacienti jednoducho nevedia dostať k liečbe a na druhej strane vidíme v tom istom zdravotníctve superziskové firmy, ktorým zisky závidia aj v zahraničí.
Strach z istého nepochopenia časti ľudí tu je, ale na druhej strane som prekvapený pozitívnou odozvou bežných ľudí na ulici aj v nemocnici. Aj voliči tejto vlády vidia, že naše zdravotníctvo nefunguje, že nie je nastavené na potreby pacienta, že chýbajú sestry a skúsení lekári.
Vždy tam je nejaké riziko, ale nemôžeme sa toho báť, lebo ak chceme ako lekári na Slovensku robiť dobrú medicínu, nemáme inú šancu. Vláda nám nedala na výber. Ten, komu záleží na jeho pacientoch a životoch ľudí, nemôže mlčky tolerovať tento stav.
Uvedomujem si to. Myslím, že to, že toto robím napriek tejto obave, je najlepším dôkazom, že nám nejde o peniaze, lebo takéto riziko sa nedá podstúpiť pre žiadny plat. Osobne boj za spravodlivosť a verejné dobro vnímam ako svoju osobnú povinnosť. Nebudem ticho – nemôžem. Je to naša morálna povinnosť, bojovať za zlepšenie podmienok na záchranu životov ľudí.
Pán doktor Baláž je lekár z praxe, pracuje ako prednosta na urologickom oddelení, vidí realitu, takže vo veľa veciach sme sa názorovo zhodli, aj v názore na zmenu nemocníc na akciovky. Vidíme stav slovenského zdravotníctva podobne, on ako lekár si uvedomuje, aké riziká vláda týmto vytvára a aké to môže mať negatívne dôsledky, čo sa týka personálnej stability nemocníc.
Tým by veľa zachránil a v konečnom dôsledku by ochránil aj vládu. Prial by som si, aby v jeho vnútornom boji zvíťazil zdravotník nad vládnym straníckym politikom.
Predpokladali sme, že pani ministerka sa tiež zúčastní na tomto rokovaní, ale ospravedlnili ju, že vraj musela písať úsporné opatrenia pre zdravotníctvo, lebo dostala úlohu od pána premiéra. Nechápem však, čo pani ministerka písala, keďže v revízii výdavkov je veľmi jasne napísané, kde všade má šetriť, nič nové nemusí vymýšľať.
Ešte koncom júna sme však vzhľadom na ministerkine kroky vyhlásili, že stratila našu dôveru. Keď sme sa naposledy stretli s ministerkou na tripartite začiatkom septembra, povedala nám, že konsolidácia sa zdravotníctva nijako nedotkne, ale týždeň potom to už bolo celkom inak.
Nie. Na stretnutie do centrály Hlasu nás zavolal predseda Matúš Šutaj Eštok, ktorému sme zhrnuli to, čo sme povedali aj verejne. Trvalo to asi dvadsať minút, po ktorých musel predseda Hlasu odísť. Povedal, že sa o týždeň stretneme, ale týždeň prešiel a zatiaľ nemáme žiaden termín. Už dávno pred návrhom konsolidácie sme sa dožadovali o stretnutie u premiéra, u predsedov všetkých troch koaličných strán aj u pána prezidenta. Dodnes bez odpovede.
Oficiálne nie. V pondelok mi len po našej tlačovke zavolala, či neprídem „na kávičku“. Keď nás pani ministerka oficiálne zavolá na rokovanie a povie nám, čo plánuje robiť, my určite prídeme. Ale chodiť len na kávičku nie je dôvod.
Áno, je v snahe o komunikáciu aktívnejší.
V prvom rade dnes nemocnice nemajú kryté od zdravotných poisťovní často ani len náklady na liečbu pacienta. V takomto nastavení bude tvoriť dlh aj akciovka. A ak tvorí dlh, musí ísť podľa pravidiel do konkurzu. Je tu viac finančných skupín, ktoré po týchto nemocniciach dlhodobo prahnú.

Peter Visolajský. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Pri akciových spoločnostiach sa to nedá zabezpečiť. Veď zmenu na akciovky navrhovala vláda pani Radičovej a minister Uhliarik a vtedy túto možnosť spochybňoval aj pán Fico.
V našom nastavení zdravotníctva je to cesta, ako zničiť štátnu konkurenciu pre súkromný biznis. V systéme, kde finančné skupiny vlastnia poisťovňu a vedia vplývať aj na rozhodnutie tej štátnej, tak ľahko zničia konkurenčnú nemocnicu ministerstva.
Už dnes majú štátne kardioústavy problémy, lebo im poisťovne dali také limity, že časť mesiaca nemôžu operovať. Ako akciovky, ktoré sa nesmú zadlžovať, môžu odoperovať len toľko pacientov, koľko dostali zaplatené, ostatní čakajú a žiaľ aj umierajú na čakacích listinách. Pritom ich súkromná konkurencia má oveľa štedrejšie zmluvy od poisťovní.
Ale tu sa pravidlá nedodržujú. Máme protimonopolný úrad a napriek tomu je tu veľké podozrenie monopolného správania v zdravotníctve. V Nemecku nemôže jeden vlastník vlastniť poisťovne i nemocnice.
Zároveň chce vláda nahovoriť Slovákom, že keď tých istých ľudí, ktorí dnes riadia zadlžujúce sa nemocnice, posadíme do vedenia akcioviek, už to bude fungovať? Aj nemocničné akciovky majú svoje kauzy a dokonca pri kauze jedální, kde padlo viacero riaditeľov nemocníc, mal minister v takejto nemocnici problém odvolať daného riaditeľa, lebo ako predseda predstavenstva a. s. už nie je priamo podriadeným ministerstva.
Nakoniec, aj železnice sú akciovka alebo aj Všeobecná zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť, napriek tomu vytvárajú dlh a štát ich musí zachraňovať.
Je vtipné a asi nejaká zvláštna náhoda, že vždy keď sa hovorí o akciovkách, tak sa ozvú analytici z INEKO a INESS, ktorých sponzoruje zdravotná poisťovňa Dôvera patriaca Pente. Ak sú takto sponzorovaní, majú prinajmenšom konflikt záujmov.
Podľa médií najväčší tunel v histórii slovenského zdravotníctva bolo vytiahnutie vyše 400 miliónov eur zo zdravotnej poisťovne Dôvera, čo je súkromná akciová spoločnosť. Všeobecná zdravotná poisťovňa dnes platí nemocniciam významne viac ako dve súkromné.
Ak by sa platby nemocniciam medzi zdravotnými poisťovňami aspoň vyrovnali, štátna poisťovňa by ušetrila ročne okolo 50 miliónov eur a súkromné by museli použiť tieto peniaze na platby podvyživeným nemocniciam, nie na vyplatenie svojich akcionárov v zahraničí. Je to oficiálny údaj analytikov ministerstva financií a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Čo bráni vláde spraviť to?
Tvrdé rozpočtové obmedzenia môže vláda či ministerstvo aj dnes určiť nemocniciam a štátnej poisťovni bez toho, aby boli akciovkami a hrozila ich privatizácia.
Hlavná príčina neustáleho zadlžovania našich nemocníc je fakt, že zdravotná poisťovňa nemá žiadnu zákonnú povinnosť zaplatiť nemocnici ani len náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Dlhodobo to hovorí Najvyšší kontrolný úrad, ministerstvo financií aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Toto je európska anomália a hlavná príčina, prečo sa slovenské nemocnice zadlžujú, nie ich právna forma.
Najmä súkromné poisťovne nemocniciam neplatia za liečbu často ani len ich ekonomicky oprávnené náklady. A pokiaľ sa táto vec nezmení, nemocniciam nepomôže zmena na akciovky, stále sa budú zadlžovať.
Vláda sa pri našich výpovediach písomne zaviazala, že takýto zákon predloží do parlamentu. Hegerova vláda to však nesplnila, Ódorova vláda sa vyhovárala, že to v parlamente nedokáže presadiť, a vláde Roberta Fica to neustále pripomíname práve v tlaku na plnenie memoranda.
To, čo sa nám v tejto požiadavke však podarilo, je oživenie DRG systému, ktorý je potrebný na objektivizáciu tých oprávnených nákladov. Pred našimi výpoveďami bol tento systém na ministerstve v stave klinickej smrti, ako to povedal vtedajší minister Lengvarský. Práve nám sa podarilo vládu dotlačiť, aby ho oživili a rozbehli.
Avšak po stiahnutí našich výpovedí vznikol protitlak a dnes je systém DRG výrazne zdeformovaný a spúšťa sa veľmi pomaly. Mali sme mať v komisii svojho zástupcu, ktorý sa tomu roky venuje, napriek písomnému prísľubu vlády ho tam dodnes nepustili.
Buď sa boja transparentnosti, alebo nechcú súčasný stav financovania nemocníc zmeniť.
My sme v situácii, že nemáme čo stratiť. Medicínu sme študovali preto, aby sme mohli pomáhať pacientom, naše zdravotníctvo sa nám však rozpadáva pod rukami, takže nemôžeme byť ticho.
Rátame s tým, že tento parlament môže odhlasovať čokoľvek. Keď za pár dní dokázali zrušiť špeciálnu prokuratúru, určite dokážu schváliť aj zákon proti nám. Ale verím, že aj túto vládu dotlačíme, aby sa menili veci k lepšiemu. Po našom poslednom tlaku na vládu stúpol záujem o štúdium na lekárskych fakultách, po vyštudovaní prekvapivo veľa z mladých lekárov zostalo na Slovensku a vidíme to aj v nemocniciach, ako nám pribúdajú mladí kolegovia a začínajú aj sestry.
Napríklad do mojej nemocnice sa vrátili lekári z Nemecka či z Česka, veď aj to trenčianske kardiologické oddelenie vytvorili lekári, ktorí sa vrátili z Nemecka. A toto ide teraz vláda nezmyselne pokaziť.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.