Lekár Baláž zo Smeru Kolegovia lekári mi nemajú čo vyčítať, dlho som hájil odborárov, ale už robia politiku

„Stále hovorím, že tento štrajk má potenciál byť game-changerom, ale ak obidve strany prehrajú, vyhrajú tí, na ktorých nadáva pán Visolajský,“ hovorí poslanec Smeru Vladimír Baláž, ktorý je šéfom parlamentného zdravotníckeho výboru.

V rozhovore približuje, prečo súhlasí s viacerými požiadavkami Lekárskeho odborového združenia, ako ich hájil v koalícii, no prečo nakoniec odborári stratili jeho podporu. Zároveň tvrdí, že zdravotníctvo nefunguje nielen vinou systému, ale aj lekárov, ktorí ho tvoria. Čo Balážovi prekáža na Petrovi Visolajskom a v čom robí LOZ politickú nadprácu?

Podľa poslanca Smeru je už najvyšší čas, aby sa do rokovaní zapojil aj premiér Robert Fico. Na druhej strane tvrdí, že minister Šaško s odborármi rokuje už nadmieru a išiel cez čiaru v tom, aké dal LOZ-u kompetencie. Baláž tiež priznáva, že Smer pri manažovaní zdravotníctva zlyhal a do nominácie ministra Druckera nikto z jeho ministrov nič poriadne neukázal.

Začnime výrokom Roberta Fica. „Každý máme svoje zdravotné problémy, každý má príbuzných, každý má rodiny a vie, čo to znamená odklad operácií. To sú veci, ktoré budú veľmi bolieť, a bude to len preto, lebo nejakí hňupi sedia vo vláde Slovenskej republiky a rozhodli sa hrať túto hazardnú hru so slovenskými zdravotníkmi.“ Keď to predseda Smeru v roku 2022 hovoril, stáli ste vedľa neho. Prešli dva roky a premiér o lekárskych odborároch hovorí ako o vydieračoch. Čo sa zmenilo?

Pre mňa nič. Ja by som plus-mínus tento výrok zopakoval aj dnes. O hňupoch by som nehovoril, ale v zásade ten výrok platí aj na túto situáciu, až na jeden moment.

Ktorý?

V roku 2022 odborári hľadali podporu pre svoje stanoviská vo všetkých parlamentných stranách, pretože vláda s nimi nechcela rokovať. Na rozdiel od toho obdobia terajšie ministerstvo s nimi intenzívne rokuje, rieši všetky predostreté témy.

Keď však podávajú výpovede s takmer identickými požiadavkami za vašej vlády, už ich nepodporujete a idete proti nim. Ako potom chápať vašu podporu memoranda Hegerovej vlády s odborármi?

Viete, dnes si už málokto pamätá, ako vyzeralo to uznesenie v parlamente. Malo to asi desať jednoduchých bodov na jednu A4, kde boli body, ktoré podpíšem aj dnes. Ale keď sa odbory dostali do rokovania s vládou, tak z toho bolo tridsať strán a každý jeden bod mal niekoľko podbodov.

Ja by som také memorandum nepodpísal, pretože uznesenie vyzeralo celkom inak. Hegerova vláda sa však vtedy dostala pod tlak a podpísala niečo, o čom následne sám premiér povedal, že ani celé nečítal.

Neľutujete, že ste za to uznesenie hlasovali?

Nemrzí ma to a myslím si, že to nemrzí ani Roberta Fica.

Pred schválením konsolidačného balíka ste kritizovali porušenie memoranda a spomalenie rastu platov zdravotníkov bez toho, aby vláda s odborármi o tom rokovala. Hoci ste za konsolidáciu zahlasovali, lekárom ste platy znižovať nechceli. Prečo?

Mzdové ohodnotenie a sociálne témy sú principiálne hlavnou agendou práce odborov vo všeobecnosti. V tomto kontexte rešpektujem ich platovú požiadavku, je adekvátna. Nie som minister financií, aby som im vybavil peniaze, ale toto nech pokojne riešia ďalej, na to majú plné právo a legitimitu a nemám s tým žiaden problém. Čo však ide cez moju čiaru je ich požiadavka, aby boli ich platy viacerými zmluvami na iks rokov poistené dopredu. To je tá červená čiara, o ktorej hovoril aj Robert Fico. Pre mňa je však naďalej adekvátna otázka takého rýchleho tempa rastu v čase konsolidácie.

Myslíte si, že keby ste lekárom neboli siahli na rast platov, k hromadným výpovediam by nebolo došlo?

Som o tom presvedčený. To, čo v rámci konsolidácie spravila vláda zdravotníkom, bol zlý krok a kritizujem to doteraz. Takto sa to nerobí. Tu sme mali vystúpiť a povedať, že sme konsolidáciu neurobili dobre, keď sme sa dotkli platov v zdravotníctve bez toho, aby sme sa s nimi o tom rozprávali. 

Mali sme sa k tomu vrátiť a povedať, že to vieme dorovnať aspoň na nejakú novú úroveň a v prípade, že ekonomika pôjde lepšie, tak to dorovnáme skôr ako o dva roky. Ale, bohužiaľ, už to nestačí a odborárom už nejde len o túto vec.

Pred podaním výpovedí ste vraveli, že vládna koalícia nemá rozpor v tom, čo hovorí LOZ. Súhlasíte s požiadavkami odborárov aj dnes?

Áno, niektorým požiadavkám odborárov fandím. Napríklad prvý bod memoranda, ktorý hovorí o potrebe transparentných platieb pre nemocnice. To absolútne podpisujem a podporujem. To poviem vždy, ako aj to, že bola obrovská chyba pustiť do tohto systému lobistické a politické tlaky. Tam som s odborármi na jednej lodi.

V čom nie ste?

Napríklad pri požiadavke prehodnotiť formu robenia atestačných skúšok, čo predsa nemôže byť témou odborárov. Nemôže si zamestnanec povedať, aké bude od neho zamestnávateľ vyžadovať certifikácie. Takto to nefunguje. Hoci tie body nie sú až na tento jeden zlé, mám problém s ich filozofiou.

Lekár, ktorý sa vrátil a znova odišielNaším najväčším problémom je lekárska gerontokracia, ktorá odmieta zmeny

Lukáš Kekelák

Prekáža vám, že systém chcú meniť práve odborári?

Presne. Nemôže tu byť jedna skupinka v zdravotníctve, ktoré si povie, že svojím tlakom ide meniť zdravotníctvo. Keď príde pán Šóth s požiadavkami svojej asociácie súkromných lekárov, ktoré keď nesplníme, tak zavrú ambulancie, všetko im potom dovolíme? Takto predsa vzniká anarchia. V parlamentnej demokracii nemôžu vstupovať do rozhodovacích právomocí ministerstva zdravotníctva odbory.

Odborári tvrdia, že pokiaľ oni nepodávajú výpovede, v zdravotníctve sa nič nemení, lebo ministerstvo nekoná. Nemajú trochu pravdu?

Samozrejme, no keď sa vám za dva roky vymenia traja ministri, ťažko systém zmeníte. Odborárom sa však podaril precedens, čo je vážna vec v práve aj v živote. Už dvakrát sa im podarilo povaliť vládu a začínam mať pocit, že to chcú spraviť aj tretíkrát.

S tým povalením vlád to celkom nesedí, no myslíte si, že výpovede lekárov môžu byť začiatkom konca aj tej vašej?

Mám pocit, že o toto odborárom ide, povaliť už tretiu vládu. Som z toho extrémne sklamaný. Ja som im chcel aj váhou svojej autority pomôcť, aj som sa s nimi stretol, dal im za pravdu, bol som naozaj veľmi dlho na ich strane, ale v poslednom čase mi prekáža ten nekonštruktívny prístup. Stále ďalšie a ďalšie body, už z toho začína byť politická kampaň.

Vladimír Baláž. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Vláda v nedeľu schválila novelu zákona o civilnej ochrane obyvateľstva. V praxi to znamená, že ak sa odborári s vládou do konca roka nedohodnú, lekárom vo výpovediach v niektorých okresoch nariadite pracovať aj nasledujúcich 60 dní. Ak by to odmietli, hrozí im rok vo väzení. Čo si o tom ako lekár myslíte?

Vláda musí plniť určité úlohy, ktoré má, a jednou z nich je aj ústavne zakotvené právo na zdravotnú starostlivosť. Musí urobiť všetko pre to, aby prístup k starostlivosti bol aj vtedy, keď sa s odborármi nedá dohodnúť. Vláda hľadala čo najjemnejší prostriedok, ktorý by sa netýkal celého Slovenska. Vyhlásenie núdzového stavu by skutočne bolo extrémne represívnym opatrením, hoci nejaká represia musí byť aj pri nedodržaní mimoriadnej situácie.

Odborári návrh nazývajú „nútenou prácou“. Štyria poslanci Hlasu sa v stredu s nimi stretli a chceli hrozbu väzenia zmeniť na pokutu. Prečo ste ich nepodporili?

Ja som podporoval tento návrh, a ak by bol predstavený, hlasoval by som zaň.

Je podľa vás v poriadku, že poslanci Hlasu pri rokovaniach s odborármi obišli svojho ministra a nakoniec dvaja z nich boli proti vládnemu návrhu?

Každý poslanec má svoj mandát a hlasuje podľa svojho vedomia a svedomia.

Ako dlho dokáže koalícia takýmto štýlom fungovať, keď sa neviete spoľahnúť ani na vlastných?

Je to problém, ktorý sa musí riešiť na najvyššej úrovni v rámci koalície.

Až polovica vašich kolegov v Banskej Bystrici podala výpoveď, dokonca aj tí, čo zachraňovali premiéra. Čo vám povedia na vašu podporu zákona?

Keď sa pýtam svojich kolegov, z akého dôvodu dávajú výpoveď, tak okrem niektorých zapálených odborárov počúvam najmä to, že sú lojálni k svojim kolegom, ktorí dali výpoveď tiež. Moji kolegovia, priatelia z nemocnice vo výpovedi však nikam odísť nechcú. Mám dokonca pocit, že len dúfajú, že to nejak dopadne.

Moji kolegovia pritom majú také materiálno-technologické zabezpečenie ako na najlepších klinikách v Európe, a to som ich prešiel mnoho. Čo sa týka našej kliniky, nič porovnateľné vo V4 ani nie je. Majú, na čo si pomyslia, majú dobré platy, dobre sa im žije, pacienti k nim chodia z celého Slovenska. Čo viac si môžu želať?

No zrejme si želajú to, s čím súhlasíte aj vy – aby bol v systéme väčší poriadok a fungovali aj iné kliniky tak ako tá vaša.

Áno, to si želám aj ja. Pre poriadok v zdravotníctve chcem spraviť všetko, čo je v mojich silách. Ale ak to chcú robiť ako ja, potom musia vstúpiť do politiky, zvádzať politický boj, ktorý niekedy aj bolí. Ani ja si to v politike neužívam. Sme zabití negatívnymi emóciami, oportunizmom a toto nás vedie do záhuby.

Kolegovia vám vaše postoje nevyčítajú?

Nie, nemajú mi čo vyčítať. Vedia, že nebyť nášho úsilia, nemáme možno v Banskej Bystrici také výsledky, aké máme. Stavia sa nová nemocnica a o štyri roky tí mladí lekári, ktorí tam nastúpili, budú robiť v absolútne novej nemocnici, ktorá bude urobená na ich obraz. Kto by nechcel mať lepšiu perspektívu? Nevravím, že nie sú aj lepšie, ale do zahraničia tiež nezoberú hocikoho. Všade sú problémy a všade treba pracovať.

Vy ste predtým dúfali, že tento štrajk budem momentom, ktorý uprace lobistov v zdravotníctve a zastaví aj schému zadlžovania a neefektivity. Už si to nemyslíte?

Stále hovorím, že tento štrajk má potenciál byť game-changerom, ale ak obidve strany prehrajú, vyhrajú tí, na ktorých nadáva pán Visolajský. Nechcem na neho poukazovať, ale toto nie je hra, kde ide o to, či vyhrajú oni alebo pán Fico. Hádam všetkým nám má ísť o to, aby vyhral pacient a táto spoločnosť, v ktorej zdravotníctvo normálne funguje, kde ľudia nevyvolávajú lekárom, aby niekomu vybavili operáciu.

Visolajský o výpovediach lekárovFicov prístup je čistý kalkul, ako ponížiť protivníka, vláda tento konflikt nemôže vyhrať

Lukáš Kekelák

Doktor Visolajský v liste poslancom napísal, že tí z vás, čo podporili zákon o civilnej ochrane, sa stavajú za oligarchov a proti záujmom slovenských občanov. Vaša reakcia?

Keď som ten list videl, myslel som si, že to nezvládnem. Úplne ma to zdvihlo zo stoličky. Je to hrozná demagógia. Kto z nás, ktorí robíme v štátnych nemocniciach, má niečo spoločné s oligarchiou? Možno niekto hej, ale ja? Nikdy som pre tieto skupiny nepracoval. Ten list je jasný prejav politickej nadpráce a nemá s ich požiadavkami absolútne nič spoločné.

No nekonajú inak ako v roku 2022, keď ste ich s premiérom podporovali.

Teraz v liste napísali, že chcú medializovať, ktorý poslanec ako hlasoval. To tu opäť ideme vešať Horákovú? Máme tu zase päťdesiate roky a pán Visolajský ide kádrovať, ako poslanci hlasujú? Keď sa im nebude páčiť, ako sme hlasovali, tak sa má moja rodina báť vyjsť von? Veď to je obludnosť.

 V niečom sa zrejme učia od Smeru.

Čo sme my povedali na pána Visolajského? Ani slovo!

Narážam na to, že aj strana Smer po schválení obrannej zmluvy DCA so Spojenými štátmi oblepila Slovensko bilbordmi s tvárami tých poslancov, ktorí boli za, a to so sloganom Zradili Slovensko.

Súhlasím, bol to problém. Keby však to, čo teraz hlása pán Visolajský, robilo OĽaNO či Saska, beriem to. Nepáči sa mi to, ale je to politika a robia to politické strany. No toto sú odborári, nie politici, ale oni sa už správajú ako politici. Poznám požiadavky LOZ-u, ale kto je v tomto kontexte pán Peter Visolajský? Ak chce cez odborárov prezentovať svoje politické názory, nech vstúpi do politiky. Mal opakované ponuky, aby išiel do exekutívy, no vždy ich odmietol. Pán Visolajský doteraz neriadil veľký kolektív, okrem úspešného odporu nikdy nič neukázal. Takto robiť spoza bučka politiku sa nepatrí.

Vladimír Baláž. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Ktorá z požiadaviek, ktoré LOZ dnes má, by podľa vás viedla k zhoršeniu v zdravotníctve?

V zásade tam taká nie je, ani medzi tými 19 bodmi, ktoré žiadajú splniť do konca roka, aby stiahli výpovede. Ide však o princíp, mám celkovo problém s ich zasahovaním do riadenia, čo je plošná vec, ktorá prechádza naprieč všetkými ich požiadavkami.

A zabŕdnem aj do toho, že aj lekári sa musia pozrieť do vlastných radov, ako pracujú. Z toho sa stal jeden klondike. Každý si tu robí, čo chce, bez akýchkoľvek pravidiel, a keď chcete zaviesť pravidlá, tak protestujú tak, ako protestujú dnes odborári. Keď chcel pán riaditeľ Dubaj v Nitre zaviesť dvojzmennú prevádzku, tak ho vyštvali.

Kritizujete aj to, že sa niektorým lekárom v nemocniciach nechce robiť a popri nemocničných plných úväzkoch si odbiehajú na jednodňovky či do svojich súkromných ambulancií?

Absolútne. Mne nevadí, keď lekári v nemocniciach nerobia na plný úväzok, má to svoje výhody a má to zmysel, no nie všade to dobre funguje. My v nemocnici v Banskej Bystrici máme v práci taký systém, že sa prihlasujeme a odhlasujeme odtlačkom prsta, na toto by mal byť priestor v každej nemocnici na Slovensku.

Šéfka zdravotníctva žilinskej župyProblémom nie sú len poisťovne, ale aj lekári, ktorí majú vysoké platy, no výkony za nich robia iní

Lukáš Kekelák

Veľa pracovísk robí dobrú medicínu. Nepozerajme sa na celé Slovensko len prizmou niečoho, čo nefunguje v Bratislave. Dôležitý moment je, že zdravotníctvo nefunguje nielen vinou systému, ale aj lekárov, ktorí ho tvoria. Každý lekár by tu mal najradšej vlastnú kliniku.

Aj vám by mohli odborári vyčítať, že sedíte na dvoch stoličkách a ste prednostom v Banskej Bystrici aj šéfom zdravotníckeho výboru v Bratislave.

Sedím, chvalabohu, je to tak. (Smiech.) Beriem túto kritiku, ale zákon mi to nezakazuje. Mám však dojem, že dokážem takto robiť prospešnú prácu na jednej aj druhej strane a že to má aj praktické výsledky.

Ak minister zdravotníctva Kamil Šaško hovorí, že sa odmieta prispôsobiť diktátu odborárov, viete si ešte v tejto situácii predstaviť kompromis na oboch stranách?

Som už mierne skeptický, hoci som bytostne presvedčený, že vláda má snahu dohodnúť sa. Vláda nechce ísť do mimoriadnej situácie, nemôže byť predsa v jej záujme ísť až na hranu. Z toho sa nedá politicky ťažiť, to nedáva úplne žiaden zmysel.

Veríte, že sa vláda s odborármi do konca roka dohodne?

V utorok bolo na ministerstve zdravotníctva veľké stretnutie a LOZ sa hneval, že tam zavolali aj ostatných stakeholderov v zdravotníctve. Hnevajú sa, že to nie je len o nich, a tvrdia, že volať na stretnutie iných nie je cestou k dohode. Sú to pre mňa príznaky, že sa odborári ani nechcú dohodnúť.

Prispieva k nedohode aj prístup ministra Šaška?

Minister Šaško s odborármi rokuje podľa mňa až nadmieru. Môžeme sa o niektorých bodoch memoranda rozprávať, či sú úplne splnené, ale ministrove slová o tom, že napĺňa 90 percent z toho, čo LOZ žiada, sú pravdivé. Tie veci naozaj neviete urobiť naraz. Minister Šaško na rozdiel od minulej garnitúry venuje riešeniu situácie extrémnu pozornosť. Už teraz išiel výrazne cez čiaru v tom, aké dal LOZ-u kompetencie.

Ako teda postupuje pri rokovaní s odborármi, s ktorými strávil už viac ako 30 hodín?

Musím povedať, že som z neho prekvapený. Na to, aký neskúsený prišiel do toho rezortu, zdá sa mi, že má dobré manažérske návyky a vie dobre pracovať. Mám rád ľudí, ktorí majú dobré štruktúrované myslenie a nemajú v hlave chaos. Minister Šaško má plán a ide podľa neho. Je čitateľný a viete, čo od neho môžete čakať. Len pri LOZ-e nepoznal súpera.

Nezdá sa vám, že opakuje chyby svojho predchodcu Lengvarského?

Ja by som niektoré veci robil inak.

Napríklad?

Najmä po každom rokovaní s odborármi by som chcel, aby došlo k spoločnému vystúpeniu pred kamerami, kde by obe strany komunikovali spoločne, na čom sa zhodli a aké ďalšie úlohy si dali do budúceho stretnutia. Lebo takto si nakoniec každý interpretoval po svojom to, čo sa na rokovaniach stalo. Toto bola chyba. Tu sa neoplatí robiť „gaťafalše“.

Nemal by sa do rokovaní zapojiť už aj premiér, ak minister Šaško nevie nájsť dohodu?

Myslím, že v nejakom čase do toho premiér bude musieť vstúpiť. Túto tému sme už diskutovali. Ja to vidím tak, že čím skôr do toho vstúpi, tým lepšie pre všetkých.

Nech je tu akékoľvek napätie, musí sa to skončiť dohodou. Uvidíme, aká bude a koľko to bude jednotlivé strany stáť, ale skončí sa to dohodou. Inak to nejde.

Prečo potom premiér vyčkáva a necháva ďalej hrotiť situáciu?

Premiér tomu venoval pozornosť. Keď došlo ku konsolidácii, ktorá sa dotkla aj platov zdravotníkov, premiér s ministrom financií Kamenickým našli dodatočne peniaze na to, aby sa predovšetkým sestrám, s ktorými máme v zdravotníctve hlavný problém, vrátili peniaze na pôvodnú výšku rastu. Zdvihlo sa potom aj lekárom s tým, že o dva roky sa im vráti, čo sa im sľúbilo.

Tým sa však chválil minister Šaško, že to vybavil, a verbálne na to tlačil viac prezident Pellegrini ako premiér Fico.

Ale v zákulisí to urobil premiér, bez jeho súhlasu by to nešlo. On politickú stránku veci chápe veľmi dobre.

Preto otočil, odborárov už neobhajuje, ale nazýva ich vydieračmi a nemá problém povedať, že zdravotníctvo pre neho nie je téma?

To vyjadrenie nebolo šťastné, existuje viac vyjadrení, ktoré by som ja nepovedal. Premiér má tiež okolo seba ľudí, ktorí mu zištne alebo nezištne radia, čo má robiť. Veľa vecí by som robil inak ako on, ale mám pred ním veľkú úctu, čo ako politik dokázal, aké dostal talenty na prácu, ktorú robí. A tie sú neporovnateľné so mnou.

Vladimír Baláž. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Nepopierate, že zdravotníctvo musí zapracovať na svojej efektívnosti a zreálniť finančné toky, ale odmietate tvrdenia Roberta Fica, že zdravotníctvo je „bezodnou dierou“, v ktorej miznú peniaze. Aj ste sa mu to snažili vysvetliť?

Viacerí vládni politici začali celkom oprávnene kritizovať, že do zdravotníctva ide čoraz viac peňazí, ale nemá to efekt. Napriek tomu to určite nie je bezodná diera. Snažil som sa to vysvetliť aj ministrovi financií Kamenickému. Jedna vec je reálna inflácia, kde sú skryté veľké peniaze. Potom sa tu však miešajú aj pojmy s dojmami. Hoci sa hovorí, že do zdravotníctva ide deväť miliárd, to, čo skutočne ide do poskytovania zdravotnej starostlivosti, je na úrovni 7,9 miliardy. Vzhľadom na to, ako stúpajú výdavky na zdravotníctvo v okolitých krajinách, vôbec nie sme na ich úrovni.

Keď Marek Maďarič odchádzal zo Smeru, povedal, že oblasť, ktorú ste najviac zanedbali, bolo práve zdravotníctvo. To mala vaša strana na starosti s malými prestávkami od roku 2006. Aj vy ste pre Štandard povedali, že ste nevyberali dobrých ministrov zdravotníctva. Prečo ste ten rezort tak zanedbali?

Súhlasím, nerobili sme to dobre. Mali sme mať úplne inú filozofiu. Keď sa v roku 2004 prijali Zajacove zákony, už vtedy sme si robili kariéru na tom, že zrušíme dvadsaťkorunáčky, čo bolo hlavne politické. V Smere sme sa mali viac zamyslieť nad tým, ako chceme, aby vyzeralo zdravotníctvo. Tí, čo mali vtedy v strane zdravotníctvo na starosti, nepochopili, ako má zdravotníctvo vyzerať, aké má výzvy. To bola naša chyba.

Aj vy ste poslancom Smeru od roku 2012, tiež ste mali dosť priestoru tlačiť na zmenu.

Áno, priznávam, zacyklili sme sa v tom, čo bolo. Robili sa iba čiastkové zmeny, hoci bolo treba robiť podstatne väčšie. Bohužiaľ, neurobili sme z toho moderné zdravotníctvo, čo sa Čechom podarilo. Oni pochopili, že má fungovať inak, čo my sme nevedeli ani pomenovať.

Prvýkrát sme v Smere začali manažérsky chápať zdravotníctvo za ministra Druckera. Ten sa obklopil ľuďmi z IZP, ktorí prvýkrát priniesli do zdravotníctva dáta a moderný pohľad na jeho manažovanie. Dovtedy nikto z našich ministrov nič poriadne neukázal.

Viacerí Smeru vyčítajú, že nechal v zdravotníctve finančné skupiny bez dozoru až tak, že to boli skôr ony ako štát, kto tu diktoval zdravotnícku politiku. Aj vy verejne žiadate upratať lobistické vplyvy v sektore, na ktorých dnes štát stráca, napríklad pri zazmluvňovaní nemocníc a platbách za výkony.

Áno, s tým súhlasím. Mysleli sme si, že zdravotné poisťovne vyriešime tak, že im nakážeme platiť nemocniciam viac, a vôbec sme sa nepozerali na to, ktoré ako efektívne pracujú. Ako z vrecka peňazí sme vyberali, aby sme niekoho v systéme utíšili, ale nemalo to systém, ani hlavu, ani pätu. Vôbec sme to nemanažovali a ono si to žilo svojím životom.

Kto bol pre vás zatiaľ najlepším ministrom zdravotníctva?

Ja vážne nesúhlasím s ministrom Rudolfom Zajacom, ale bol to náš najlepšie pripravený minister. Mal urobenú štruktúru, bol ochotný pre to veľmi veľa obetovať, chodil po celom Slovensku a bojoval za to, čomu veril. V tom má moju neskonalú úctu. Môžem s ním v mnohom nesúhlasiť a mnohé veci, ktoré spravil, sa aj ukazujú zlé, ale Slovensko by malo šťastie, keby v ministrovi zdravotníctva malo opäť takého človeka, ktorý dokáže tak zanietene pracovať.

Má podobný potenciál aj minister Šaško?

Prajem si to.

Jeho prvé kroky v úrade ste komentovali slovami „nová metla dobre metie“. Upratuje rezort správnym spôsobom?

Zatiaľ áno, hoci posledný mesiac riešime len výpovede lekárov, ktorými sme zahltili celý rezort.

Hlas Agelu na zdravotníctveŠaško väzby na Agel nepretrhol, má ich šéf štátnej poisťovne aj riaditeľ Trenčína

Lukáš Kekelák

Ako vnímate nárast vplyvu Agelu v zdravotníctve, o ktorom opakovane hovorí SNS a ktorý sa ukazuje aj na ministrových nomináciách?

Iste tu je rastúci vplyv Agelu na zdravotníctvo, takisto ako má veľký vplyv v zdravotníctve aj Penta. Ja to však nepokladám za zlé. Nie je dôležité, či je mačka čierna alebo biela, ale aby chytala myši. Sú tu ľudia, ktorí majú súkromný kapitál, ktorý chcú investovať do zdravotníctva. My ako štát máme byť autorita, ktorá rozhoduje o tom, čo bude, a povie im, kde môžu investovať, s tým, že aj oni z toho môžu mať nejaký profit. Štát má teda nastavovať pravidlá práce.

Lenže štát systém roky dostatočne nereguluje a dodržiavanie pravidiel nekontroluje.

Áno, absolútne to nereguluje a istotne sa to musí zmeniť.

Kritizovali ste, keď sa Matúš Jurových stal členom predstavenstva Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Minister Šaško z neho medzičasom spravil šéfa. Nemáte s tým problém?

Pri výbere som si pozeral projekty jednotlivých uchádzačov a chcel som, aby tam boli ľudia, ktorí majú skúsenosti so zdravotným poistením, pretože poisťovňa na tom bola dosť zle. Musím však povedať, že ma pán Jurových pozitívne prekvapil. Stretávam sa s ním na mesačnej báze a môže to byť podobná mladá krv ako minister Šaško, ktorá prinesie do zdravotníctva nové vetry. Zatiaľ čo pán Jurových robí, robí dobre. Má šancu upratať poisťovňu, je to rozumný a slušný chlap. Zatiaľ mu nemám čo vyčítať.

Jeho priateľské väzby na šéfa Agelu Michala Pišoju teda nevnímate ako problém?

Nie. Rozumiem, že to nepôsobí najlepšie, ale na Slovensku jednoducho dlhodobo nemáme dobre vyriešený stret záujmov a sme malá krajina, kde každý každého pozná.