Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera, ktorá patrí do skupiny Penta, kupuje zdravotnú poisťovňu Union, patriacu holandskej poisťovacej skupine Achmea.
Na Slovensku tak vznikne duopol: Popri štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni bude existovať už len jedna súkromná zdravotná poisťovňa, Pentou vlastnená Dôvera. Trh si rozdelia približne pol na pol.
Holandská Achmea neodchádza zo Slovenska celkom, sťahuje sa len zo segmentu verejného zdravotného poistenia. V komerčnom poisťovníctve (životné a neživotné poistenie) bude pôsobiť naďalej.
Podľa ľudí, ktorí sa zaoberajú touto sférou, je fúzia dvoch súkromných zdravotných poisťovní najväčšou správou v slovenskom zdravotníctve za desaťročia.

Odborári i opoziční politici sú kritickí. Obávajú sa menšej konkurencie, menšieho výberu pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti i pacientov, a tiež posilnenia vplyvu finančnej skupiny Penta.
Rozbehlo sa už aj obviňovanie, kto za koniec zdravotnej poisťovne Union môže. Šimon Jeseňák, ktorý má blízko ku koncepcii bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca a pôsobí ako redaktor portáluozdravme.sk,obvinil na Facebookuexministra Mareka Krajčího, že Achmea odchádza aj v dôsledku ťaženia rezortu proti súkromným zdravotným poisťovniam za vlády Igora Matoviča. Transakčná daň, zavedená súčasnou vládou, mala byť len poslednou kvapkou...
Takýchto výmen názorov nepochybne v ďalších dňoch prebehne viac. No je škoda, že až teraz diskutujeme, aké zdravotníctvo vlastne na Slovensku chceme.
Aj v opozícii zaznievajú hlasy, že umožniť súkromným spoločnostiam, aby vytvárali zisk z povinne odvádzaného verejného zdravotného poistenia, bolo nesprávne a nemravné. A súhlasili by zrejme, keby existovala len jedna, štátna zdravotná poisťovňa.
Otáznikom však je, ako zabezpečiť, aby takýto štátny monopol neupadol do stále drahších a menej kvalitných služieb (k čomu štátne monopoly majú sklon).
Je tu však aj iný koncept: Jednak rozdeliť štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a predať tieto časti ďalším zdravotným poisťovniam, ktoré by mohli na slovenský trh vstúpiť, jednak jasne zadefinovať zdravotnú starostlivosť, ktorá je hradená z odvodov a čo už je nadštandard, v ktorom by si mohli zdravotné poisťovne konkurovať.
Tu je zase otázkou, ako zabezpečiť, že štátny regulátor (rozhodca) takejto súťaže sa nestane rukojemníkom súkromných finančných záujmov.
Na tomto mieste by sa dalo skonštatovať, že na Slovensku máme to najhoršie z oboch vyššie opísaných svetov: Ani plne konkurenčný trh, ani plne štátne spravovanie zdravotného poistenia – ale štátnosúkromný oligopol, ktorý sa čochvíľa zmení na duopol...

Možno by pomohlo, keby sme sa na Slovensku viac rozprávali o tom, aké zdravotníctvo vlastne chceme, namiesto takých „životne dôležitých“ tém ako revolver prezidenta Pellegriniho, ktorý dostal od tureckého prezidenta Erdogana alebo polemika o hudobnom festivale Pohoda. – Oboje zásadné záležitosti, ktoré riešili slovenské internety posledný týždeň.
Ako už bolo spomenuté, Achmea zo Slovenska neodchádza. Sťahuje sa len zo segmentu verejného zdravotného poistenia. Napriek tomu sa človek nevyhne dojmu, že sa v poslednej dobe vyrojili viaceré správy o možných odchodoch v biznise, ktoré by mohli verejnosť zaraziť alebo priamo znepokojiť.
Podľa britského denníka Financial Times by zo Slovenska mohol odísť britský reťazec Tesco. Nie, dôvodom nie je nevyhnutne „lebo Fico“.
Tesco sa zrejme stiahne aj z Maďarska a Česka. Sústrediť sa má do budúcnosti na britské ostrovy, kde sa nachádza ťažisko jeho biznisu.
Medzi dôvody patrí silný konkurenčný tlak diskontov (Lidl, Aldi). No tiež relatívna malý podiel stredoeurópskych prevádzok na ziskoch celej značky.
Na vládu by sa dalo hodiť, že zvýšila Slovákom dane a tí potom menej míňajú. Lenže ak Tesco odíde, tak aj z ďalších krajín regiónu. Iná politika vlády práve na Slovensku by zrejme nepredstavovala rozdiel.
Ak Tesco proste len zatvorí svoje obchody, dôsledkom pre slovenského zákazníka bude menej konkurencie a preto vyššie ceny. Tento scenár však nemusí nastať. Ak Tesco odíde a nahradí ho príchod iného reťazca, zákazník zmenu ani nemusí pocítiť.
Vážnejšia je hrozba, že bratislavský závod koncernu Volkswagen príde o výrobu modelu Porsche Cayenne, ktorá by sa mohla presunúť do fabriky v nemeckom Lipsku.
Ani tu nesedí jednoduché odôvodnenie „lebo Fico“. Volkswagen ako koncern má problémy v globálnom meradle, ktoré chce riešiť zoštíhlením ponuky modelov i zrušením asi 100-tisíc pracovných miest z približne 660-tisíc zamestnancov, ktorých má po celom svete.
K dôvodom patrí pokles odbytu na čínskom trhu, silnejšia konkurencia tamojších automobiliek, problémy so softvérom i prechodom na elektromobilitu, vysoké výrobné náklady v Európe (drahá energia i práca), či americké clá, ktoré sťažujú odbyt aj na americkom trhu.
Hoci vhodnejšia hospodárska politika a väčší záujem vlády na Slovensku by mohli zlepšiť postavenie slovenského Volkswagenu v rámci koncernu, firme ako celku by popri vnútorných manažérskych rozhodnutiach najviac pomohli reformy na úrovni Spolkovej republiky a Európskej únie.
Jedna vec hovorí zatiaľ proti presunu Cayenne do Nemecka: Tamojší odborári by museli súhlasiť so znížením miezd.
A ak by bratislavský Volkswagen musel prepúšťať, stále je tu malá náplasť: Začiatkom roka 2027 má výrobu elektromobilov rozbehnúť automobilka Volvo v priemyselnom parku Valaliky pri Košiciach...
Internetoví diskutéri pod článkami o tom, že nejaká firma sa chystá odísť zo Slovenska alebo nejakým spôsobom obmedziť svoje pôsobenie na slovenskom trhu, majú sklon redukovať dôvody na nekompetentnú politiku súčasnej socialistickej vlády. Často však porovnateľnú alebo väčšiu váhu v rozhodovaní firiem majú vnútropodnikové dôvody, meniace sa postavenie značky na trhu alebo hlbšie globálne príčiny.
Firmy prichádzali a odchádzali zo Slovenska aj v minulosti: Spomenie si ešte niekto na francúzsku sieť hypermarketov Carrefour, ktorá k nám prišla v roku 2000, chvíľu rástla, no v roku 2018 zo Slovenska odišla?
Dôležité pre krajinu je kontinuálne pracovať na kvalite podnikateľského prostredia, rozvíjať dopravnú i energetickú infraštruktúru a investovať do ľudského kapitálu (rozumej, do zdravia a vzdelania ľudí). A to tak, aby bolo Slovensko medzinárodne konkurencieschopné v lákaní zahraničného kapitálu a súčasne prajným prostredím pre vznik a rozmach domáceho podnikania.