Byť odborárom sa oplatí Lekári, ktorí podali výpovede, dostanú viac dovolenky za kratší pracovný čas

Myslím si, že na vláde v stredu 18. decembra zásadne do veci zasiahol premiér a prikázal ministerstvu zdravotníctva sa s lekármi dohodnúť.

Ešte v stredu pred vládou sa totiž pokračovalo v šponovaní napätia medzi rezortom a časťou predstaviteľov rôznych skupín/záujmových združení a lekármi vo výpovediach a po vláde nastalo ticho, padla dohoda o zdržanlivosti politikov vo verejnom vyjadrovaní a začalo sa rokovať úplne neverejne. O dva dni bola dohoda.

Myslím si, že ministerstvo nebolo na dohodu úplne pripravené, inak by v zmluve nebolo pomerne dosť chýb, nesprávnych legislatívnych pojmov, nejednoznačností. A neviem, či si je ministerstvo zdravotníctva úplne vedomé niektorých vecí, ktoré sa napríklad dostali do dodatkov. Viac textu nie je vždy viac adidas.

V každom prípade vieme, čo bolo predmetom nespokojnosti lekárov, čo menovali, a ak sa neopustí „duch doby a dohody“ a nezačne sa hrať so slovíčkami v zmluve, môže to dospieť k niekoľkým zlepšeniam systému.

Toľko pocity, teraz k faktom.

Prvá veta zmluvy znie: „Centrom záujmu tejto zmluvy a oboch zmluvných strán je zdravie a život pacienta.“

Dosť ma prekvapilo, že to, čo bolo vytýkané predchádzajúcim vedeniam ministerstva a vládam za memorandá z roku 2022 aj 2011, teda že sa v nich neobjavilo nič v zmysle „Čo za to? Čo konkrétne pocíti pacient? Čo dostane navyše?“, nenaplnila ani táto zmluva. Chcelo si vôbec ministerstvo niečo vypýtať a vedelo čo?

Financovanie nemocníc

Najviac ma zaujímala dohoda na spravodlivom a transparentnom financovaní nemocníc zo strany zdravotných poisťovní, ktoré je za posledné (známe) roky v neprospech väčšiny koncových nemocníc a v prospech väčšiny menších nemocníc, čo prispieva k tvorbe dlhov koncových štátnych nemocníc a k vyrovnanému alebo ziskovému hospodáreniu menších nemocníc.

Čítanie množstva ustanovení zmluvy k tomuto bodu môže v čitateľovi spôsobiť oprávnený zmätok.

V nadpise bodu o financovaní sa uvádza, že platby zdravotných poisťovní nemocniciam majú odzrkadľovať reálne náklady na zdravotnú starostlivosť. „Reálne“ náklady a pre „všetky“ zdravotnícke zariadenia. To je predsa sen každého poskytovateľa.

Za najdôležitejší považujem bod 1.17 zmluvy, v ktorom vláda prisľúbila bezodkladne predložiť parlamentu zákon, ktorý zabezpečí nemocniciam také platby (prostredníctvom tzv. rozpočtovej vyhlášky), ktoré pokryjú „očakávané“ potreby nemocníc. Tento zákon musí byť prijatý do 25. 2. 2025, inak môžu lekári ukončiť k 28. 2. 2025 so zamestnávateľom pracovný pomer dohodou, teda môže byť znova porušený sociálny zmier.

(V tomto bode je dokonca vecná chyba, keďže nemocnice sa podľa DRG nedelia do kategórií I až V, ale do kategórií I až IV, kardioústavy, onkoústavy.)

Rovnako zásadný je bod 1.15, v ktorom vláda sľubuje prispôsobenie základnej sadzby (DRG) potrebám nemocníc, najmä vzhľadom na objektívne vyššie náklady koncových nemocníc. Na toto nie je potrebný zákon a aj ministerstvo zdravotníctva hovorí, že financovanie cez DRG by malo toto zohľadňovať. Poisťovne však základné sadzby stanovené ministerstvom pri úhradách nerešpektujú, a preto ak chce toto vláda zrealizovať, bude musieť byť na poisťovne prísnejšia – bude cenová regulácia, ktorá to zagarantuje?

Nenápadné, ale veľmi dôležité je ustanovenie o dôraze na zaraďovanie nemocníc do jednotlivých skupín na účely financovania podľa DRG. Práve z oblasti kardioústavov, ktoré sú už od roku 2024 v jednej skupine, i keď sú nehomogénne – oveľa vyššie náklady a zložitosť prípadov majú veľké štátne kardioústavy, ktoré majú veľké kardiochirurgie, transplantácie, a úplne iný level sú súkromné kardiozariadenia, ktoré tieto náročné a vysokonákladové špecializácie buď vôbec nemajú, alebo len okrajovo, ale základnú sadzbu majú rovnakú.

Na inom mieste zmluvy (1.12) sa však uvádza, že vláda predloží (v neurčenom termíne) zákon, ktorý zabezpečí povinnosť zdravotných poisťovní uhrádzať nemocniciam všetky „ekonomicky oprávnené náklady“ za riadne poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

Na inom mieste zmluvy v bode 1.6 sa hovorí, že rozpočtová vyhláška má byť nastavená tak, aby nemocnice už netvorili dlhy, ale to až po tom, čo sa vykoná audit v štátnych nemocniciach. A potom sa buď navýšia zdroje, alebo sa inak prerozdelia existujúce zdroje.

Hospodárenie štátnych nemocníc

Zmluvné strany sa dohodli, že hospodárenie predovšetkým štátnych nemocníc sa musí optimalizovať, a to na základe produkčného, prevádzkového a personálneho auditu štátnych nemocníc. Audity sa budú robiť za prítomnosti LOZ-u.

O hospodárenie štátnych nemocníc sa má a mal štát starať bez ohľadu na výpovede lekárov. Znova upriamujem pozornosť na to, že hospodárenie nie je len o nákladoch, ale aj o výnosoch – takže i v súlade so závermi tejto zmluvy, lekárov a všetkých by mala zaujímať aj analýza platieb od zdravotných poisťovní.

Zaujímavé je, že detailnejšie hospodárenie neštátnych nemocníc znova zostane mimo verejnej kontroly, i keď tam prúdia rovnaké verejné zdroje ako do štátnych nemocníc. Keby boli platby zdravotných poisťovní nastavené spravodlivo (čo sme zistili, že nie sú), vôbec by ma nezaujímalo, za čo súkromné nemocnice nakupujú a koľko personálu majú.

Idú sa preverovať aj „čiastočné úväzky“ v nemocniciach. Nech sa preveria, hoci túto oblasť majú a mali vždy plne v rukách riaditelia nemocníc, ktorí dávajú súhlas každému lekárovi, ktorý chce pracovať inde, a takisto môžu tento súhlas zrušiť. Ak sa idú preverovať skrátené úväzky „v nemocniciach“, mali by sa preveriť skôr tí, čo majú úväzky „mimo nemocnice“.

Úhrada podľa DRG – príležitosť aj hrozba

V roku 2025 má 15 % úhrad nemocniciam predstavovať úhrada podľa DRG (čo malo byť už v roku 2024). V roku 2026 a 2027 sa už na DRG nepozerajú cez podiel na úhradách, ale cez podiel na produkcii a má sa podľa DRG hradiť až 30, resp. 40 % produkcie.

Neuvádza sa, či sa to bude realizovať tak, ako sa to realizuje teraz, teda tí, čo prešli na úhradu niektorých výkonov cez DRG, tak sa im finančný objem zodpovedajúci súčasnému počtu týchto výkonov odpočítal od PRUZZ-u (mesačného paušálu) a prešiel buď do bezlimitu (pôrody), alebo znova do limitného prostredia navýšeného o 20 %, pričom tu už nie je žiaden paušál a nemocnica si musí každý výkon odpracovať.

Takisto je dôležité, ktoré výkony sa budú hradiť podľa DRG, lebo aj tam je pri niektorých dobrá platba, ale pri niektorých nie.

Takže treba byť veľmi pozorný pri výbere konkrétnych DRG výkonov, lebo to môže nakoniec niektoré nemocnice aj (finančne) zabolieť. Napríklad prechod na úhradu podľa DRG za pôrody a hospitalizovaných novorodencov poškodí najmä Univerzitnú nemocnicu Bratislava, keďže tu vznikla pôrodnica v Boroch a UNB si už nebude vedieť toľko „zarodiť“, ako si zvykla.

Veľmi vítam, že ministerstvo financií vložilo nohu do dverí. Nebudú predsa len oddlžovať, nech sa pozrú aj na to, ako tie dlhy vznikajú a či musia/museli vznikať. Ministerstvo bude:

• participovať na tvorbe vyhlášky, ktorá stanoví štandardizovanú zmluvu a minimálnu nákladovú cenu za výkon v DRG,
• bude členom riadiacich výborov a pracovnej skupiny pre DRG.

Zvýši sa transparentnosť

Transparentnosť môže viesť k vyššej spravodlivosti vo financovaní nemocníc zdravotnými poisťovňami.

V zákone prijatom do 25. 2. 2025 sa má upraviť, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) bude zverejňovať úhrady a produkciu za každú nemocnicu a každú poisťovňu a „ďalšie údaje“, najmä so zameraním na DRG. Zverejňovať sa má čo najviac z činnosti DRG výborov, zápisnice vrátane hlasovania.

Aby celá táto transparentnosť pri financovaní nemocníc zo strany poisťovní a roly LOZ-u a ministerstva financií mali reálny zmysel, musia ministerstvo financií a LOZ poslať do výborov a pracovných skupín naozajstných odborníkov, ktorí rozumejú DRG od zberu údajov o nákladoch nemocníc po výpočet relatívnych váh, základných sadzieb cez vykazovanie. Nestačí tam lekár, ktorý vie kódovať, alebo analytik. Musíte byť dovzdelaný v téme.

Viac medikov a zmena štúdia

„V ďalších rokoch“ budú lekárske fakulty prijímať do prvého ročníka o 100 študentov viac.
Kto si chce prečítať viac, a vôbec, ako to bolo s tohtoročným navýšením počtu študentov o 150, odporúčam text Františka Múčku. 

Vzdelávanie lekárovAko to dopadlo s plánom navyšovania počtu medikov

Fero Múčka

Do konca roku 2025 vláda predloží zákon o univerzitných nemocniciach, v ktorom sa bude riešiť aj štatút a odmeňovanie vyučujúceho zamestnanca.

Dĺžka špecializovaného štúdia zostáva aj naďalej otázna.

V prvom polroku 2025 sa majú v spoločnej komisii „prehodnotiť“ a „prípadne“ skrátiť na úroveň Česka dĺžky špecializačných štúdií. Majú sa zrušiť záverečné práce pri špecializačnom štúdiu a prípadne ich nahradiť článkom alebo prednáškou. 

Zmeny pre nemocničný personál

Do zákona sa dostane príloha o minimálnom personálnom zabezpečení nemocníc (počet lekárov, sestier... na počet obsadených lôžok), ktorá je dnes v nižšej právnej norme – výnose. Účinnosť bude od roku 2026.

Či je to však vo výnose alebo v zákone, je jedno, lebo dodržiavať by sa to malo tak či tak. 

V roku 2025 sa majú prijať ďalšie zákonné úpravy týkajúce sa porušovania dodržiavania pracovného času, Zákonníka práce a personálnych normatívov.

Mnohým lekárom sa skráti týždenný pracovný čas na 37 a pol hodiny.

Zákon sa má prijať do konca februára 2025. Stále je dosť nemocníc, kde väčšina zdravotníkov má 40-hodinový týždenný pracovný čas. Niekde sa už odborárom podarilo presadiť 37,5-hodinový čas (Národný ústav detských chorôb?).

Nemocniční lekári totiž považujú za nespravodlivé, ak oni majú 40-hodinový pracovný čas a všeobecní lekári len 35-hodinový. Nemocnice to zasiahne finančne, keďže budú musieť zaplatiť viac pracovnej pohotovosti alebo nadčasov.

Vláda taktiež zruší májové uznesenie o tom, že nová univerzitná nemocnica bude v Ružinove vedľa súčasnej nemocnice, a minister do konca marca predstaví nové miesto. Tam sľubuje, že aj zakopne bagrom. Strany sa takisto dohodli, že vláda zruší zákon o možnosti vyhlásiť mimoriadnu situáciu, ktorý lekári nazývali „rukojemnícky“, a všetko sa bude riešiť sociálnym dialógom.

Mzdy a platy

Vláda sľúbila do konca februára 2025 prijať zákon, ktorý úplne zruší všetky konsolidačné šetrenia na platoch zdravotníkov a mzdové koeficienty sa navrátia do pôvodných hodnôt, čo zjednodušene znamená, že od 1. 3. 2025 budú mať už všetci zdravotnícki pracovníci vo všetkých ústavných zdravotníckych zariadeniach (štátne, neštátne) medziročné navýšenie platu o 9,66 %.

Toto navýšenie sa netýka lekára, ktorý pracuje na kratší pracovný čas menší ako polovica plného úväzku a zároveň vykonáva zdravotnícke povolanie u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti okrem záchranky alebo poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo je štatutárom iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Takýto lekár bude mať v roku 2025 medziročné navýšenie platu len o 6,4 % a od 1. 1. 2026 nebude mať žiadnu minimálnu garanciu platu.

Špeciálne k lekárom, ktorí podali výpovede. Tí teraz podpisujú dodatky k svojim pracovným zmluvám, podľa ktorých budú mať od 1. 1. 2025 takisto 9,66-percentné medziročné navýšenie platu.

Lekári, ktorí nedali výpovede, budú mať 6,4-percentné navýšenie platov od 1. 1. 2025 do 28. 2. 2025 (ak ich riaditeľ nerozhodne inak). Od 1. 3. 2025 sa im plat navýši tak, aby oproti roku 2024 mali 9,66-percentné navýšenie.

Byť členom LOZ-u sa vyplatilo

LOZ sa s vládou a ministerstvom dohodol, že nemocnice uzatvoria minimálne s lekármi, ktorí dali výpovede, dodatky k pracovným zmluvám. Tie obsahujú niektoré naozaj výnimočné, pre lekárov výhodné ustanovenia a naozaj by ma zaujímalo, ako prebiehala k nim diskusia.

Dodatok obsahuje napríklad:

1. Súhlas nemocnice s odvolaním výpovede, ktoré tým prestávajú existovať.
2. V januári a februári 2025 budú mať lekári medziročné navýšenie platov o 9,66 %, kým tí, čo nedali výpovede, 6,4 %. Avšak závisí od riaditeľov nemocníc, či to tak nechajú alebo navýšia rovnako všetkým – čo môžu, ale nemusia.
3. Dohodu so zamestnávateľom, že lekár môže k 28. 2. 2025 ukončiť pracovný pomer dohodou, ak nebude prijatých šesť zákonov sľúbených v zmluve.
4. Všetci lekári, ktorí boli preradení, odvolaní alebo im bola znížená mzda z dôvodu, že podali výpoveď, sa vrátia tam, kde boli, a mzda sa vráti takisto.
5. Lekári (okrem prijatých na zastupovanie), teda aj tí, čo mali doteraz zmluvy na dobu určitú, budú mať zmluvy na dobu neurčitú. To urobí finančný problém nemocniciam, ktoré mali napríklad úvodné ročné zmluvy alebo jednoducho mali iné zmluvy s dobou určitou. 
6. Lekárom sa ako „miesto výkonu práce“ už nebude definovať celá nemocnica, napr. Univerzitná nemocnica Bratislava, ale už sa bude definovať aj konkrétnym pracoviskom alebo pracoviskami, teda oddelením/klinikou. Takže ak napríklad UNB bude chcieť presunúť lekára z chirurgie v Ružinove na chirurgiu na Kramáre, ak nebude mať lekár v pracovnej zmluve obe pracoviská, bude sa s ním nemocnica musieť dohodnúť.
7. Ďalšia dovolenka nad nárok stanovený v Zákonníku práce minimálne vo výške 5 dní.
8. Týždenný pracovný čas najviac 37 a ½ hodiny budú mať už od 1. januára 2025, kým ostatní si musia počkať na schválenie zákona do konca februára 2025.
9. Ak pracovná zmluva obsahuje ustanovenia, ktorým dal lekár súhlas na prácu nadčas, pracovnú pohotovosť, tak toto sa z pracovnej zmluvy vypúšťa, aby sa lekár mohol priebežne rozhodovať.
10. Zaujímavé je ustanovenie o tom, že ak sa zamestnávateľ písomne dohodol s lekárom na zvyšovaní kvalifikácie (špecializácia), tak mu má zamestnávateľ umožniť prax absolvovať tak, aby štúdium skončil v lehote štúdia, „ak mu nezabránia mimoriadne prevádzkové okolnosti“. To je taká vata, tak neviem odhadnúť, ako sa to bude dodržiavať. 

Štrajk ukázal, že lekári sú apolitickí

Všetci sme radi, že do Vianoc a konca roka ideme ako-tak v pokoji. Vďaka všetkým.

Nemocniční lekári opäť zdvihli hlas a poukázali na problémy, s ktorými sa stretávajú. Je smutné, že zásadné, ale často pritom úplne jednoduché zmeny v zdravotníctve prichádzajú vtedy, keď nespokojnosť dosiahne úplný extrém.

Ministerstvo sa v tomto spore sústredilo na mediálne posolstvo, že ide len o zvýšenie platov lekárov, čo zarezonovalo u verejnosti. Na druhej strane sa lekárom menej darilo vysvetliť, že ich požiadavky sú komplexné a nejde len o ich finančné ohodnotenie.

Dlhodobé výčitky, že LOZ štrajkuje len za pravicových vlád a vyhýba sa kritike Smeru (Hlasu), sú už minulosťou. Tento štrajk ukázal, že lekári sú apolitickí alebo politicky rôznorodí a ich cieľom nie je bojovať proti konkrétnej vláde, ale za lepšie zdravotníctvo. LOZ totiž nie sú len odborári – LOZ sú samotní lekári.

Bolo pekné vidieť, ako sa tentoraz lekári a sestry navzájom podporovali. Táto jednota však vyvoláva spomienky na rok 2012, keď Slovenská lekárska komora pri požiadavkách sestier neprejavila rovnakú solidaritu. Sestry si vtedy s podporou masívnej petície vybojovali zvýšenie platov, no lekári to napadli cez prokuratúru na Ústavnom súde. Odôvodnenie? Že na platy sestier nie sú peniaze – len pár mesiacov po tom, čo si ich sami vybojovali štrajkom.

To, čo sa nakoniec naozaj zmení a či naozaj k lepšiemu, uvidíme až vo februári.

Text bol pôvodne uverejnený na sociálnej sieti Facebook.