Debata v redakcii Rodinkárstvo tu bolo vždy, ale Fico už stratil zábrany. Šimečka skúša Matovičov model

V posledných dňoch sme sledovali pribúdajúce informácie o tom, ako ľudia blízki Robertovi Ficovi a Smeru dostávajú odmeny zo štátnych peňazí. Odštartovali to zistenia, že premiérov syn Michal Fico si v straníckej firme Agentúra SMER, s. r. o., ročne prilepší o 60-tisíc eur. Dozvedeli sme sa tiež, že firma poslanca Jána Mažguta dostala vlani od Smeru takmer 480-tisíc alebo že v posledných rokoch dal Smer právnickej firme, v ktorej je spoločníkom Robert Kaliňák a pracuje v nej aj Ficova priateľka, viac ako dva milióny eur. Na povrch vyšli aj informácie o ľuďoch, ktorých Smer dosadil do rôznych štátnych podnikov. Napríklad syn poslanca Jána Richtera má lukratívnu pozíciu v štátnom Transpetrole, kde zarába 15-tisíc mesačne. Pred dvoma rokmi vláda dosadila Ficovho bratranca Jaroslava Rybanského, ktorý je zároveň jeho poradcom, do dozornej rady štátnej Eximbanky. Toto bolo rýchle zhrnutie informácií, ktoré pribudli za posledné dva týždne. Čo z týchto zistení považujete za kľúčové?

Marek Vagovič: Tieto informácie nie sú až také prekvapivé, vieme, že Smer takto funguje dlhé roky. Podobných káuz týkajúcich sa bratov, bratrancov, manželiek, matiek či bytov bolo v minulosti veľa. Klientelizmus je Smeru vlastný a svojich ľudí si dosadzuje do určitých pozícií. Treba však povedať, že to robia aj iné strany za iných vlád; nie sú jediní, no stále je to problém. Dobrým príkladom je syn Jána Richtera, ktorého najskôr dosadili a až následne prebehol konkurz, čím to pro forma zakryli.

Samotný fakt, že je niekto v štátnej funkcii a má prepojenie na politickú stranu, podľa mňa nie je v princípe vylúčený. Dôležité je, aby to bolo transparentné, podložené a aby daný človek mal na danú pozíciu odborné predpoklady a nebol tam len ako jasný politický nominant. To je problematické. Celú kauzu odštartoval syn Roberta Fica, čo sa v súčasnosti rieši najviac.

Pri porovnaní s Michalom Šimečkom a kauzou Projekt Fórum vidíme rozdiel. Keď Šimečkovi platili mobily, nebol v politike a nemusel o tom ani vedieť. Naproti tomu Michal Fico poberá peniaze prúdiace zo strany do straníckej eseročky v čase, keď je Robert Fico premiérom, je v politike a má na procesy vplyv. Podľa mňa ide o jasný konflikt záujmov, etický problém, klientelizmus a možno aj rodinkárstvo. Hoci to zrejme nie je protizákonné, problémom je zneužívanie možnosti dosadzovať si svojich ľudí.

Ani pôsobenie Michala Fica by nemuselo byť problémom, ak by prácu vykonával zodpovedne a bolo by to preukázateľné. Všimnime si však, že Robert Fico sa syna nezastáva argumentmi o jeho schopnostiach či výkone práce. Bráni ho bez zachádzania do detailov, čo vyvoláva podozrenia, či nejde len o papierového konateľa a či sa týmto spôsobom nesaturujú náklady na jeho dva byty v Bratislave kúpené bez hypotéky. Otvára to ďalšie a ďalšie otázky.

Jozef, ako si vnímal tieto zistenia, ktoré vyplávali na povrch?

Jozef Majchrák: Súvisí to aj s komunikačnou stratégiou Progresívneho Slovenska. Tým, že boli informácie takto nahustené, pôsobilo to intenzívne, hoci viaceré veci boli známe už dlhšie a PS ich len opäť zrecyklovalo a pripomenulo.

Rodinkárstvo a podobné podozrenia boli v slovenskej politike prítomné vždy. Aj počas minulej vlády sa diskutovalo napríklad o šéfovi Slovenského pozemkového fondu Jánovi Maroszovi, ktorý zamestnal svojho syna.

Debaty prebiehali aj v súvislosti s ministrom Mikulcom, keď zákazku na Nemocnicu svätého Michala, patriacu pod ministerstvo vnútra, vyhrala firma, v ktorej pôsobil jeho brat.

Pri Smere je však rozdiel v tom, že vládne veľmi dlho a už stráca zábrany aj sebakontrolu. Vidieť, že je toho niekedy už veľa.

Čo sa týka Agentúry Smer a Michala Fica, Transparency International dlhodobo kritizuje agentúry, ktoré si zakladajú politické strany. Netýka sa to len Smeru, vlastnú agentúru má napríklad aj PS. Transparency dlhodobo kritizuje pretekanie štátnych peňazí získaných za voľby do týchto agentúr ako netransparentný proces a upozorňuje na dieru v zákone.

Robert Kaliňák to obhajoval tým, že tieto peniaze sa už transformovali na stranícke peniaze.

Jozef Majchrák: Nie je to nelegálne, ale zároveň je to netransparentné. Ide o dlhodobú debatu, ktorá sa týka všetkých politických strán. Pri štátnych nominantoch je to otázka miery. Nemyslím si, že príbuzný politika automaticky nesmie pracovať pre štát alebo pôsobiť v štátnej firme, ale ak sa pri tom stráca miera, stáva sa to problémom.

Marek Vagovič: Mal by mať aspoň nejakú kompetenciu, nemala by to byť len trafika.

Mali by v súvislosti s peniazmi, ktoré strana dostane za voľby a ktoré sa „transformujú“ na stranícke, existovať lepšie pravidlá?

Marek Vagovič: Najtransparentnejšie by bolo túto možnosť úplne zrušiť. Druhou cestou je vyššia miera kontroly nakladania s týmito peniazmi a jasne stanovené kritériá na odbornú kompetenciu osôb v daných pozíciách. Nie som poslanec a netvorím legislatívu, ale miera kontroly by mala byť určite vyššia ako doteraz. Strany si s peniazmi robia, čo chcú, a vynakladajú ich na rôzne typy aktivít, ktoré nie sú jasne zadefinované, čo vyvoláva nejasnosti a pochybnosti.

Fico sa ospravedlnil Richterovmu synoviPýtal sa, či mal dať do Transpetrolu Šimečkovú. Šéf PS mu poslal odkaz z Chorvátska

Marek Holka

Môže sa táto téma o „príživníckej rodine“, ak to zjednoduším, Robertovi Ficovi teraz politicky vrátiť a ublížiť mu?

Jozef Majchrák: Ja si myslím, že mu to až tak veľmi neublíži. Jeho voliči už na takéto témy nie sú citliví. S Robertom Ficom si predsa zažili iné typy káuz a tie mu nijako výrazne neuškodili. Rozumiem stratégii Progresívneho Slovenska, ktoré túto tému vytiahlo, aby prekrylo kauzu matky Michala Šimečku. Keby som bol stratégom progresívcov, zrejme by som na ich mieste robil niečo podobné.

Na druhej strane však treba objektívne dodať, že ide o rozdielne veci. Pri záležitostiach, ktoré sa týkajú Michala Fica a ďalších, sa síce dá hovoriť o určitom rodinkárstve, no zrejme tam nedošlo k protizákonnému konaniu. Naproti tomu pri kauze Projektu Fórum existujú vážne podozrenia z porušenia zákona.

Marek Vagovič: Ale nemajú nič spoločné s Michalom Šimečkom, kým tu je zjavné, že to bolo za vlády Roberta Fica.

Na komunikačnej stratégii politikov z PS je zaujímavé aj to, že takýto krok urobili po prvýkrát. Evidentne pritvrdili a do témy začali zaťahovať aj priateľky Roberta Fica na úrade vlády, čo doteraz nerobili. Posunuli to tak o level vyššie.

Robertovi Ficovi to však naozaj nemusí ublížiť, veď prítomnosť jeho priateliek na úradoch a v rôznych funkciách sledujeme už celé roky. Napriek tomu je zaujímavé, že Progresívne Slovensko s týmto motívom prišlo, keďže ide o nový prvok v jeho komunikácii.

Jozef Majchrák: Ja tomu rozumiem, a ako hovorím, robil by som to rovnako. Má to však aj iný rozmer. Progresívci sa tým snažia ukázať, že problém nemá len ich strana, ale aj Smer. Týmto prístupom však tak trochu nepriamo priznávajú, že aj na ich strane k nejakému pochybeniu došlo. Rozumiem síce dôvodom, pre ktoré túto komunikačnú stratégiu zvolili, no nemyslím si, že bude nakoniec taká účinná, ako predpokladajú.

Marek Vagovič: V tejto komunikačnej stratégii je zaujímavý ešte jeden moment. Michal Šimečka začal chodiť na výlety k chorvátskej vile Roberta Fica, kde natáča videá. Je to akoby model Igora Matoviča. Voliči Progresívnemu Slovensku zrejme hovorili, že by malo pritvrdiť, tak progresívci začali robiť podobné veci. Na ich stratégii je zaujímavé práve to, že sa takémuto štýlu politiky dlho vyhýbali s odkazom, že oni sú iní. Teraz však vidia, že to funguje, a tak to začali robiť tiež.

Zaujímavé na tejto stratégii je najmä to, že Progresívne Slovensko sa podobnému štýlu politiky dlhodobo vyhýbalo a zdôrazňovalo, že chce robiť politiku inak. Teraz však zrejme dospelo k názoru, že tento prístup dokáže osloviť voličov, a preto ho začalo využívať aj ono.

Jozef Majchrák: Áno, len je pri tom nesmierne dôležitá charizma toho politika, ktorý to robí...

Marek Vagovič: Michal Šimečka v tom nie je autentický. Každý má iný štýl a tu vidno, že je to umelé.

Politici PS pre Denník N priznali, že s touto formou komunikácie váhali. Zdôrazňujú však, že sledujú predovšetkým správanie politikov a nejde im o to, aby tvrdo kritizovali ich príbuzných.

Jozef Majchrák: Myslím si, že v PS cítia tlak, že takáto komunikačná stratégia už nejaký čas celkom funguje Demokratom, Igorovi Matovičovi, ktorý opäť zdvihol túto zástavu, a sčasti funguje aj SaS. Ak v strane predtým debatovali, či do toho ísť, tak v čase, keď ich gniavila kauza Projektu Fórum, si povedali, že nastal čas to vyskúšať.

Zároveň tým odklonili pozornosť od vlastnej kauzy a otestovali, čo takáto komunikácia urobí. Ich problémom však je, že na najvyššej úrovni naozaj nemajú lídrov, ktorí by boli v tomto štýle autentickí. Ani Michal Šimečka, ani Ivan Korčok a ani expremiér Ódor nie sú vhodné typy lídrov na takýto štýl politiky.

Ale asi im neostáva nič iné, ako sa o to aspoň snažiť.

Marek Vagovič: Snažia sa, chodia po krčmách, ale keď z toho vidím tie krátke videá – hoci niektoré sú lepšie a niektoré horšie –, ani mne to k nim nesedí. Keď tam týchto lídrov vidím, nezdá sa mi to prirodzené. Samozrejme, viem, prečo to robia, to je jasné. Snažia sa osloviť voličov, ale pôsobí to na mňa naozaj trochu umelo.

Prejdime k inej časti politického spektra. Predseda Kresťanskej únie Milan Krajniak totiž nedávno prišiel s ideou, aby pred voľbami vznikol akýsi konzervatívny blok, ktorý by okrem jeho strany tvorili KDH, Hnutie Slovensko a prípadne Maďarská aliancia. Jozef, ty si v komentári napísal, že je to skôr sen ako realistický plán. Prečo?

Jozef Majchrák: Bol som aj na tej diskusii, kde to Milan Krajniak formuloval, a videl som, ako na to ostatní lídri reagovali. Boli veľmi zdržanliví. Ich argument – samozrejme, legitímny – bol, že na takéto debaty je ešte príliš skoro, treba počkať na regionálne voľby a potom sa uvidí. Napísal som síce, že je to sen, no aj sen môže byť pekný. Keby totiž takáto koalícia vznikla, pravdepodobne by hrala o to, aby prečíslila PS a mohla postaviť premiéra. Teoreticky to možné je, ale reálne a technicky si zloženie takejto širokej koalície neviem predstaviť.

Čo je najväčšou prekážkou?

Jozef Majchrák: Podľa mňa je dosť veľkou prekážkou účasť Maďarskej aliancie. Myslím si, že s tým bude mať problém veľká časť štruktúr KDH a možno aj Hnutia Slovensko. Celé je to skrátka príliš široké na to, aby sa to dalo zostaviť.

Problémom aj samotné Hnutie Slovensko, pretože kto by bol lídrom takejto koalície? Logicky by to mala byť tá zatiaľ najsilnejšia strana.

Milan Krajniak tvrdí, že by sa mali Hnutie Slovensko a KDH dohodnúť, keďže sú najsilnejší.

Jozef Majchrák: Ja si myslím, že to nemôže byť Igor Matovič. A ak by sa aj niekto iný našiel, akceptoval by ho Matovič? To je ďalší problém. Podľa mňa Matovič o takúto širokú koalíciu ani nemá záujem. Skôr to bude hrať na to, že sa znovu dohodne so stranou Za ľudí, prípadne s Krajniakom. Toto je preňho príliš široké.

Čo sa týka KDH, ak by malo niekedy na prelome rokov v preferenciách okolo päť percent, tak by do toho asi išlo. Ak však bude v preferenciách vyššie, bude chcieť ísť samo a vôbec nebude mať záujem o koalíciu s Matovičom. Rozprával som sa o tom s viacerými ľuďmi z KDH. V strane je veľmi silné starostovsko-komunálne krídlo politikov, ktorí Matovičovi nevedia zabudnúť, ako na nich počas pandémie prenášal rôzne povinnosti, čo všetko museli robiť a ako im štát bral peniaze. Voči spoločnému predvolebnému projektu s Hnutím Slovensko tam preto vládne veľká averzia.

Myslím si, že ak budú v KDH cítiť čo len minimálnu šancu, že prejdú sami, budú uvažovať radšej takto. Nevylučujem, že sa budú chcieť dohodnúť s Milanom Krajniakom alebo ponúknu miesta na kandidátke nezávislým konzervatívnym osobnostiam, no nepovažujem za veľmi reálne, že sa to podarí vyskladať tak široko, ako to Krajniak naformuloval.

Len v prípade KDH sa aj v minulosti viackrát ukázalo, že keď malo v prieskumoch niečo nad päť percent, nakoniec neprešlo. 

Jozef Majchrák: To riziko tam skrátka bude. Musí byť nad siedmimi percentami, a to dlhodobo. Ak bude nad siedmimi percentami, určite budú chcieť ísť samo. Myslím si, že ak bude mať medzi piatimi a šiestimi percentami, nepochybne budú v KDH rozmýšľať o nejakom modeli spolupráce, ale podľa mňa skôr o užšom než o takejto širokej koalícii.

Krajniak o konzervatívnom blokuMatovič donútil opozíciu byť jeho vazalom, ja progresívcom pomáhať nechcem

Lukáš Kekelák

Marek, ty si tu viackrát v debatách hovoril o tom, že potreba spájania v opozícii je vysoká. Mal by podľa teba takýto konzervatívny blok logiku?

Marek Vagovič: Mal by. Keby bolo na jednej strane PS, Demokrati a možno aj SaS – nevieme, práve včera som mal debatu, kde sa o tom politici bavili – a na druhej strane by stál nejaký konzervatívny blok, riziko prepadnutia hlasov by bolo minimálne. Spojenie KDH a Hnutia Slovensko sa mi v niečom javí prirodzené. Rovnako sa však hovorí, že by sa takto s KDH mohli spojiť aj Demokrati, keďže je tam viacero styčných bodov.

V každom prípade vieme, že ak prepadne čo i len jedna z týchto opozičných strán, je to problém a reálne bude pokračovať Robert Fico so svojimi koaličnými partnermi. Preto treba niečo urobiť, aby sa spojili.

Zaujímavým a zrazu žiadaným hráčom je Maďarská aliancia. Má okolo 4 až 4,5 percenta, no chce ju PS a v nejakom zoskupení ju chce mať aj Milan Krajniak. Som zvedavý, ako to dopadne. Najmä pre postoje jej lídra, pána Gubíka, si Igor Matovič určite pospomína na všelijaké veci okolo orbánovcov a podobne. Maďarská aliancia síce teraz po voľbách vylúčila Smer a Republiku, ale nevylúčila Hlas.

Milan Krajniak v debate vravel, že by vlastne skôr odklepol spoluprácu s Hlasom než s progresívcami. To takisto môže v rámci tohto bloku naraziť na mantinely, minimálne u Igora Matoviča a možno aj u ďalších.

Jozef Majchrák: Na druhej strane som celkom rád, že sa opäť otvorila debata o predvolebnej spolupráci v konzervatívnom tábore. V tomto prostredí totiž naozaj môže dôjsť k situácii, keď bude reálne hroziť riziko prepadnutia hlasov. A to nielen konzervatívnych, ale celkovo opozičných, keďže ide o opozičné strany. Čiže to, že sa o tom začali nejakým spôsobom rozprávať, je dobré. Len to naozaj nebude jednoduché vyskladať tak, aby boli všetci spokojní.

Keď si spomínal, že si mal diskusiu s Beátou Jurík z Progresívneho Slovenska, Jaroslavom Naďom z Demokratov a so Štefanom Hamranom z SaS, čo ti z tejto debaty vyplynulo?

Marek Vagovič: V súvislosti s Progresívnym Slovenskom a Demokratmi, konkrétne medzi Beátou Jurík a Jaroslavom Naďom, ma príjemne prekvapilo, že tam funguje chémia. Počas celej debaty bolo vidno, že sú si blízki aj ľudsky. Prekvapilo ma tiež, čo tam zaznelo – že Progresívne Slovensko podporuje referendum už aj váhou svojej strany, a nie sú to len jednotlivci, ktorí naň idú. Dokonca ho podporujú aj finančne. To bola pre mňa nová informácia, doteraz som to totiž vnímal iba ako sólo akciu Demokratov. Takže to tak asi nie je.

Na druhej strane Štefan Hamran z SaS povedal, že na referendum nepôjde, tam je to veľmi striktné. Branislav Gröhling to však niekde pripustil a označil to za veľmi zaujímavú debatu. Bolo tam však vidno, že SaS chce ísť sama, verí si, že má nad osem percent, a nechce sa s nikým spájať. Štefan Hamran na záver síce dodal, že ak to PS a Demokratom vyjde, tak sa potom pridajú, no možno to bol iba bonmot.

Je však zrejmé, že je tam snaha dávať to nejakým smerom dokopy. Pri SaS platí, že ak budú mať dlhodobo nad sedem percent, pôjdu sami, to je úplne isté. Riziko prepadnutia hlasov je v tejto chvíli pri trojici SaS, Demokrati a KDH asi najnižšie, no stále sa to môže zmeniť a zvrtnúť. Ak by napríklad PS a Demokrati vytvorili spoločný blok, môžu narásť ako snehová guľa, čo by potom mohlo uškodiť práve SaS. Bude preto veľmi zaujímavé sledovať, ako sa to celé ešte vyvinie.

Myslíš si, že z pohľadu SaS je to teraz správna taktika, že idú samostatne, respektíve že to takto deklarujú?

Jozef Majchrák: Myslím, že zatiaľ im to dáva zmysel, aby hrali takto samostatne. Pre všetky tieto úvahy o spájaní a spolupráci však bude kľúčový začiatok budúceho roka. Naozaj totiž môže dôjsť k efektu, že ak by sa PS dohodlo s Demokratmi, vznikne efekt snehovej gule, ktorý SaS trochu vysaje. Ja si nemyslím, že SaS je za vodou. Oni majú síce sebavedomú rétoriku, ale pokiaľ ide o percentá, za vodou ešte zďaleka nie sú.

Marek Vagovič: Nevieme, čo spraví to, ak Richard Sulík reálne pôjde s Borisom Kollárom. Zatiaľ je to len debata. Boris Kollár má momentálne v prieskumoch okolo troch percent, ale Sulík tam ešte reálne nie je. Ak sa s ním naozaj spojí, potom bude potrebné sledovať prieskumy. Teoreticky to totiž môže SaS zobrať jedno až dve percentá, ktoré napokon môžu byť tie rozdielové.

Jozef Majchrák: Oveľa prirodzenejšia by bola spolupráca SaS s Demokratmi. Mohli by vytvoriť stredovejšiu koalíciu, ktorá by bola trochu aj protiváhou Progresívneho Slovenska. Dávalo by mi to väčšiu logiku ako spolupráca Demokratov s PS.

Marek Vagovič: Mnohí voliči Demokratov majú voči PS predsa len dištanc.

Jozef Majchrák: Navyše súčasťou Demokratov je aj niekoľko konzervatívnejších ľudí, ktorí budú mať vo svojom prostredí problém vysvetľovať prípadnú spoluprácu s Progresívnym Slovenskom. Napríklad takému Eduardovi Hegerovi sa bude v jeho kruhoch len ťažko vysvetľovať, prečo zrazu kandiduje na kandidátke Progresívneho Slovenska. Preto sa mi koalícia Demokratov a SaS zdala prirodzenejšia a doteraz celkom nerozumiem tomu, prečo SaS túto spoluprácu takto zabíja.