Týždenný výber Jozefa Majchráka Nie všetko, čo sa nazýva záchranou demokracie, ňou naozaj je

Jozef Majchrák

Komentár

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Voľba poštou zo zahraničia je problematický inštitút a nič nehovorí o demokratickom charaktere volieb.

Vyštudoval sociológiu a politické vedy. Pracoval v Inštitúte pre verejné otázky, neskôr ako novinár v Hospodárskych novinách a v časopise .týždeň. Do denníka Postoj prišiel v auguste 2015.

Ďalšie autorove články:

Rezignácia politického stredu Všetci sú zmierení s tým, že vládu zostaví buď Fico, alebo progresívci

Týždenný výber Jozefa Majchráka Referendum v tejto podobe nedáva zmysel

Český historik Josef Žemlička Veľká Morava bola predohra. Pre našu štátnosť sú dôležitejší Přemyslovci

Progresívne Slovensko prišlo s ideou zorganizovať protesty proti zrušeniu možnosti voliť poštou zo zahraničia. K tejto iniciatíve sa potom pridali aj ďalšie opozičné strany SaS, KDH a Demokrati.

Pri tejto príležitosti zase padali silné slová typu, že zrušenie korešpondenčného hlasovania je popretím slobodných volieb, obmedzením volebného práva, že je to krok k autokracii a podobne. Skrátka, opäť sa „zachraňovala demokracia“ spôsobom, ktorý pomaly, ale isto vedie k tomu, že z tohto slovného spojenia so silným obsahom sa v slovenských pomeroch stáva vyprázdnené heslo.

Pokúsme sa do tejto debaty vniesť určitý poriadok.

Ani niektorí vládni politici sa netaja tým, že ich dôvody na zrušenie korešpondenčnej voľby zo zahraničia nie sú principiálne, ale politicky účelové. Preto je úplne normálne, že opozícia na tento nápad reaguje.

Progresívci sú navyše extra motivovaní, keďže korešpondenčné hlasovanie pomáha najmä im. V parlamentných voľbách v roku 2023 takto volilo skoro 60-tisíc Slovákov, pričom viac ako 60 percent z nich hlasovalo za PS. Hlasy, ktoré získali ostatné politické strany, boli z pohľadu ich volebného výsledku zanedbateľné.

Potiaľto je aktivita progresívcov a ich kolegov z opozície v poriadku.

Čo však nesedí, je, keď sa z možnosti hlasovať vo voľbách poštou vyrába zásadný atribút demokracie či slobodných volieb, pre ktorý treba zvolávať ľudí do ulíc. Lebo to tak jednoducho nie je.

S korešpondenčnou voľbou zo zahraničia som mal problém dávno pred tým, ako vládni politici prišli s iniciatívou na jeho zrušenie. Skúsim uviesť niekoľko dôvodov, prečo tento nástroj považujem za sporný.

Tajnosť hlasovania je základným pilierom demokratických volieb. Pri voľbe poštou sa však nedá zabezpečiť. Kým pri klasickom volebnom akte musí ísť volič za plentu a nikto nevidí, ako hlasuje, v prípade korešpondenčného hlasovania sa nedá odkontrolovať, či jeden človek nevyplní lístky za viacero osôb alebo či niekto nehlasuje pod nátlakom.

Okrem toho možnosť hlasovať zo zahraničia nie je základným princípom volebného práva ako všeobecnosť, priamosť, tajnosť a rovnosť. To znamená, že na hlasovanie zo zahraničia neexistuje automatický nárok a vôbec to nie je tak, že štáty, ktoré to neumožňujú, šliapu po demokracii.

K dispozícii je napríklad aj verdikt Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý riešil sťažnosť gréckych občanov žijúcich vo Francúzsku. Tí považovali za neprípustné, že im nebolo umožnené voliť v gréckych voľbách zo štátu pobytu. Súd konštatoval, že ani relevantné medzinárodné, ani regionálne právo, ani rôzne postupy členských štátov v tejto oblasti neodhalili žiaden záväzok alebo konsenzus, ktorý by od štátov vyžadoval prijatie opatrení na výkon volebných práv štátnych občanov žijúcich v zahraničí.

Vo filozofickej rovine by sa dokonca dala nastoliť aj otázka, či ľudia z diaspóry majú mať pri rozhodovaní o štáte, v ktorom už dlho nežijú, rovnakú váhu ako tí, ktorí v ňom platia dane, vychovávajú deti a zapájajú sa do verejnoprospešných či komunitných aktivít.

Túto debatu však nechajme bokom, keďže vládni politici svojím návrhom Slovákom v zahraničí možnosť voliť neberú. Stále to bude možné na zastupiteľských úradoch.

Dokonca, o čom opoziční politici vo svojich plamenných prejavoch mlčia, návrh možnosť voľby zo zahraničia rozširuje. Ak prejde, tak by po novom malo byť možné hlasovať zo zahraničia nielen v parlamentných voľbách, ako to bolo doteraz, ale aj v prezidentských voľbách a v referende.

Iste, cesta na zastupiteľský úrad znamená oproti voľbe poštou isté nepohodlie. Ale pre tých Slovákov v zahraničí, ktorým na osude Slovenska záleží tak veľmi, že sa nechcú vzdať možnosti rozhodovať vo voľbách o jeho smerovaní, by nemalo ísť o neprekonateľnú prekážku.

V tejto súvislosti jedna inšpirácia od našich severných susedov. Poliaci žijúci v zahraničí musia tiež voliť osobne.

Okrem zastupiteľských úradov sú však v mestách s veľkou poľskou diaspórou k dispozícii aj takzvané dočasné volebné miestnosti. Nachádzajú sa v prenajatých priestoroch a voľby v nich prebiehajú štandardne, s plentami a volebnými komisiami. Je to organizačne náročné a štát to stojí peniaze. Ale nevyvoláva to pochybnosti o zachovaní tajnosti hlasovania, tak ako je to v prípade hlasovania poštou.

Ochrana volebného procesu pred manipuláciami je pre opozíciu úplne legitímna téma. Ak majú v PS a ďalších opozičných stranách pocit, že regulárnosť volieb je ohrozená, môžu urobiť viacero užitočných vecí. Snažiť sa obsadiť svojimi nominantmi všetky volebné komisie, aj v tých najmenších obciach, či zorganizovať paralelné sčítanie hlasov.

Je však len málo presvedčivé, keď sa za meradlo demokratického charakteru volieb vydáva taký problematický inštrument, ako je hlasovanie poštou.