Koniec uhorskej koalície Čo znamená triumf Pétera Magyara

Len málokedy sú víťazstvo jedného tábora a prehra druhého zviazané s jednou osobou viac než so spoločenskými pomermi a trendmi.

Opozičný líder Péter Magyar sa ukázal ako absolútny rozdielový hráč. Vymazal zo scény ľavicovú a liberálnu opozíciu, vládnemu Fideszu prebral viac než štvrtinu voličov a získal tak viac hlasov ako ktokoľvek pred ním od pádu komunizmu.

Prečíslil aj drvivé víťazstvo Fideszu z roku 2010, aj to posledné z roku 2022, o ktorom vtedy Orbán v opojení vyhlásil, že je také veľké, že ho vidno aj z Mesiaca.

Spätne je možné presne určiť bod, v ktorom sa začal Orbánov pád. Je príznačné, že to súviselo so straníckou korupciou práve v oblasti, v ktorej bol Orbán ideologicky aj reálne politicky veľmi silný – v ochrane rodiny a detí.

Portál 444.hu začiatkom februára 2024 odhalil, že prezidentka Katalin Nováková udelila milosť zástupcovi riaditeľa detského domova, ktorý kryl systematické sexuálne zneužívanie detí zo strany riaditeľa.

Vypukol škandál, tisíce ľudí vyšli do ulíc, premiér Orbán reagoval promptne: len deň po veľkej demonštrácii v Budapešti oznámila prezidentka demisiu, Fidesz ešte narýchlo presadil ústavný zákon, podľa ktorého už prezident nemôže udeliť milosť osobe, ktorá sa dopustila trestného činu proti maloletému.

Za normálnych okolností by kauza po pár dňoch či týždňoch vyprchala ako mnohé iné predtým.

Lenže v ten istý deň, ako odstúpila prezidentka, verejne vystúpil dovtedy verejne skôr neznámy Péter Magyar a vo svojom už legendárnom statuse na Facebooku napísal: „Nechcem byť ani minútu súčasťou systému, v ktorom sa skutoční zodpovední schovávajú za ženské sukne.“

Metaforicky povedané, jedna sukňa patrila prezidentke Novákovej, tá druhá ministerke spravodlivosti Judit Vargovej, ktorá kontrasignovala milosť a musela tiež odstúpiť. Pikantné bolo, že Vargová bola v tom čase exmanželkou Magyara, ktorý vďaka dlhoročnému toku informácií z útrob Fideszu poznal najslabšie miesta Orbánovho režimu.

Magyar chodil nasledujúce dni po nezávislých médiách a podcastoch, počúvali ho státisíce až milióny Maďarov a tým sa odštartovala fascinujúca jazda: o tri mesiace na čele malej straničky Tisza dosiahol Magyar v eurovoľbách 30 percent, odvtedy prešiel Maďarsko niekoľkokrát krížom-krážom v ohromujúcom tempe. 

Tisza výrazne vyhralaOslobodili sme Maďarsko od Orbánovho režimu, vyhlásil Magyar, ktorý získal ústavnú väčšinu

Marek HolkaJuraj Brezáni

Hoci sa najskôr zdalo, že bublina aj vzhľadom na Magyarov životný štýl postupne spľasne a taký súper ako Orbán mu nastraží neprekonateľné pasce, tribún opozície ani v horúčke kampane nespravil žiadnu chybu.

Naopak, keď ju spravil ukrajinský prezident Zelenskyj svojou hroznou vyhrážkou voči Orbánovi, Magyar sa od ukrajinského prezidenta okamžite a tvrdo dištancoval, čím urobil dojem aj na nemalú časť váhavejších voličov Fideszu.

Bývalý Orbánov hovorca sa s uznaním vyjadril, že Magyar je podobne ako Orbán „veľké politické zviera“, takže úspech nebol náhodný, ale odpracovaný a premyslený.

Magyar neoslovoval budapeštiansku kaviareň či voličov niekdajších liberálnych strán. Mieril na mediánového voliča: kampaň zaplavil vlasteneckými motívmi a sociálnymi témami.

Ale čo to všetko znamená pre maďarskú a európsku budúcnosť? 

1. Pre Maďarsko je dobrou správou, že Tisza v novom parlamente obsadí ústavnú väčšinu. 

Nový premiér Péter Magyar tak bude mať mandát nielen na zmenu vlády, ale aj režimu.

Orbán totiž počas 16 rokov svojej vlády vybudoval niečo ako tieňový štát, keď zacementoval viaceré inštitúcie spôsobom, ktorý by nová vláda s neústavnou väčšinou nedokázala riadiť normálnymi metódami. Fidesz by tak mal aj napriek porážke kontrolu nielen nad súdnictvom, ale prostredníctvom fondov a nadácií aj nad silnými ekonomickými hráčmi, strategickými sektormi, univerzitami, štátnymi médiami či lesmi a pôdou.

Toto všetko môže teraz Magyar rýchlo zmeniť a vrátiť pod normálnu demokratickú kontrolu.

Pred sebou má aj ďalšiu výzvu. Tak ako komunistický vládca János Kádár vybudoval takzvaný gulášový komunizmus, ktorý obsahoval viaceré trhové prvky, Orbán budoval niečo ako klientelistický kapitalizmus – nízke firemné dane, masívne stimuly, slabá podpora v nezamestnanosti, to všetko bolo ešte v prvej polovici vládnutia Fideszu motorom rastu. 

No pavučina štátnej korupcie, protekcie režimu naklonených oligarchov a firiem spolu so zastrašovaním nepohodlných vytvorili napokon spotvorené ekonomické prostredie.

Orbán chcel z Maďarska vytvoriť malú stredoeurópsku Čínu, čo sa mu však nepodarilo. Navyše tvrdohlavým konfliktom s EÚ išiel aj proti maďarským záujmom, krajinu pripravil o veľké miliardy eur z eurofondov, ktoré chýbali v systéme, a aj preto Maďarsko posledné roky stagnovalo.

V nultých rokoch sa vyčerpal neúnosný ekonomický model socialistov a zadlžené Maďarsko napokon zachraňovali Svetová banka a Medzinárodný menový fond. Teraz sa vyčerpal Orbánov model akejsi jedinečnej maďarskej cesty.

Asi je načase, aby Péter Magyar vyskúšal niečo štandardné. Ale čo je ešte štandardné v Európe a vo svete, kde už viaceré staré poučky neplatia?

2. V Maďarsku nastal týmito voľbami pozoruhodný úkaz, aký zažili aj Poliaci v roku 2005, niekoľko mesiacov po smrti pápeža Jána Pavla II.

Scénu vtedy ovládli dve strany, Kaczynského PiS a Tuskova Občianska platforma. Tuskova strana mala silné konzervatívne krídlo, hlásila sa k odkazu zomrelého pápeža a väčšinovo bola pro-life.

Dnešnému Maďarsku dnes úplne dominujú dve strany, ktoré sa hlásia k národnému a konzervatívnemu spektru – Fidesz explicitne, Tisza skôr implicitne. Treťou parlamentnou stranou je Mi Hazánk (Naša vlasť), teda radikálni nacionalisti na spôsob našej Republiky.

Samozrejme, takéto spoločenské delenie je dlhodobo neudržateľné. Napokon, Maďarsko nie je konzervatívnou oázou, ako sa to teraz javí: až do Orbánovho triumfu v roku 2010 mávali ľavicovoliberálne sily okolo 40 až 50 percent hlasov.

Otázne je, aký scenár bude nasledovať. V Poľsku sa Tuskova strana postupne liberalizovala. Nielenže ju opustili konzervatívci, ale aj jej liberalizmus sa posúval sprava doľava.

Niečo podobné sa môže udiať v prípade strany Tisza.

Ale možný je aj scenár, keď sa Fidesz scvrkne či rozpadne, Péter Magyar zotrvá v súčasnej línii a stane sa politickoprogramovým dedičom Fideszu.

V polovici 90. rokov Viktor Orbán prebral štafetu po národnom konzervatívcovi Józsefovi Antallovi. Lenže prispel k tomu aj fakt, že Antall vo veku 61 rokov predčasne zomrel, no čoskoro 63-ročný Orbán pôsobí naďalej odhodlane.

Včera nevyzeral ako zúfalec či štvanec. Prehru uniesol s noblesou, správal sa celkom inak ako Donald Trump, ktorý uznáva len výsledok takých volieb, v ktorých zvíťazí. Orbán si napriek divokej kampani zachoval formát: pár hodín po zatvorení volebných miestností uznal jednoznačnú porážku, blahoželal víťazovi, vyslovil pár zjednocujúcich viet a mobilizoval svoj tábor do nových opozičných časov.

Preto ho netreba podceňovať. On sám možno už teraz verí v podobný návrat, aký sa podaril jeho priateľovi zo severu Robertovi Ficovi.

3. Orbánova prehra je porážkou Washingtonu, Moskvy, najviac však zabolí Bratislavu. Rovnako je víťazstvom Bruselu, Berlína, Paríža, Londýna, do istej miery aj Kyjeva.

Už teraz je jasné, že Orbánova prehra sa výrazne premietne do nových pomerov v Európskej únii.

Péter Magyar voličom sľúbil, že rozmrazí okolo 18 miliárd eur zo zablokovaných eurofondov, zaiste to bude priorita, ktorú ľahko dosiahne. 

Je tiež pravdepodobné, že Magyar ukončí doterajšie maďarské veto 90-miliardového balíka finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine.

Zablokovanie týchto európskych peňazí, ktoré sú pre Ukrajinu existenčne dôležité, bolo od Orbána pomerne nehorázne. Balík najskôr koncom minulého roka schválil aj on s tým, že Maďarsko si spolu so Slovenskom a s Českom vymohli výnimku a nepodieľajú sa na ňom. Orbán však v kampani pre spory o Družbu využil jedno technické hlasovanie a celý balík potopil.

To sa teraz zrejme zmení, keďže sa nepredpokladá, že Robert Fico by v tejto Orbánovej hre pokračoval.

Vzťahy Maďarska s EÚ sa teda výrazne zlepšia, Budapešť si bude opäť rozumieť s Varšavou, čím sa prekreslia pomery v strednej Európe. Zároveň si však Maďarsko ponechá svoje špecifiká. Magyar zjavne nebude advokátom Ukrajiny, sám sa zaviazal, že ani pod jeho vedením Maďarsko nepodporí ukrajinské členstvo v EÚ, pokiaľ inak nerozhodnú maďarskí občania v referende.

Týždenný výber šéfredaktoraRobertovi Ficovi hrozí, že v apríli ostane ako kôl v plote

Martin Hanus

Je však isté, že Magyar nebude hlasom ruských záujmov v EÚ a nebude kuť s Moskvou zákulisné pikle, ako ich naplno odhalili uniknuté záznamy rozhovorov Orbána a jeho ministra zahraničia.

V Budapešti bude zrejme aj po novom platiť „Hungary First,“ ale už nie „Hungary and Russia First“.

To je samo osebe dobrá správa pre Európu.

Rovnako by však bolo dobré, keby sa Magyar nestal členom európskeho mainstreamu, ale vo flexibilných koalíciách tlačil na potrebné zmeny v energetike či Green Deale. 

Pre Moskvu či pre Washington, ktorý sa naplno vložil do kampane v prospech Orbána, mali voľby v Maďarsku viac symbolický a propagandistický význam. 

Ich výsledok je v realite oveľa horší pre Bratislavu.

Ako som napísal začiatkom januára, 12. apríl je pre Roberta Fica suverénne najdôležitejším dátumom tohto roka: po tom, čo mu vôbec nevyšla stávka na Trumpa, Orbánova prehra by znamenala, že príde o kľúčového spojenca a Slovensko sa geopoliticky ocitne v akejsi čiernej diere.

Tak sa aj včera stalo, uhorská (maďarsko-slovenská) koalícia sa skončila.

Ako volanie z čiernej diery vyzeralo i Ficovo minulotýždňové vystúpenie na Slavíne.

V súvislosti s vyhláseniami Donalda Trumpa si premiér najskôr položil legitímnu otázku, aké bezpečnostné zakotvenie si nájdeme, ak by došlo k rozpadu NATO. Vzápätí si Fico položil rečnícku otázku: „Máme veriť Nemcom, máme veriť Angličanom alebo Francúzom, ktorí nás zradili v roku 1938? Alebo máme uvažovať o inej ceste?“

Týmto slovám slovenského premiéra netreba pripisovať väčšiu váhu, než si zaslúžia. Ony len ukazujú, do akého kúta sám seba a svoju stranu natlačil. Sloboda prichádza z Východu, tak to opakuje neustále, zrada prichádza zo Západu, tak to povedal teraz.

Ak by sme chceli ostať pri paralele mníchovskej zrady z roku 1938, dnes sú to spoločne Nemci, Angličania a Francúzi, ktorí napadnutú krajinu na východ od nás nezradili, ale pomohli udržať jej nezávislosť.

Rolu mníchovských zradcov plnili posledné roky iní: tí v Bratislave a do apríla 2026 aj tí v Budapešti.

Včera to bola spravodlivá odplata.