Roman Baranovič o novom prihlasovacom systéme Zbytočný stres pre deti a byrokratické peklo pre školy. Existuje tu logická obava, či sa deti dostanú na školy podľa svojich preferencií

Prihlasovací systém na školy mal byť tento rok prelomový a transparentný. Realita v slovenských školách je však podľa riaditeľa Združenia škôl C. S. Lewisa Romana Baranoviča celkom iná. „Systém je nedomyslený, nefunguje poriadne a zbytočne všetkých zaťažil,“ upozorňuje v rozhovore.

Riaditelia trávia podľa Baranoviča víkendy manuálnym prepisovaním dát, zatiaľ čo rodičia a deti čelia mesiacom neistoty pod taktovkou algoritmu, ktorého fungovanie nikto vopred nevysvetlil.

„Na to, že sa minulo deväť miliónov eur na systém, ktorý funguje horšie, to mne osobne nedáva zmysel,“ tvrdí v rozhovore IT profesionál a riaditeľ v jednej osobe, ktorý na vlastnej koži zažil technické nedostatky štátneho systému ePrihlášky.

Okrem technických chýb nového automatu na prihlasovanie sa na školy kritizuje aj hlbší problém – rozhodovanie o budúcnosti 15-ročných detí na základe testu a nekonečné čakanie na výsledky monitora či prijímačiek.

„Máme plné ústa rečí o mentálnom wellbeingu, ale necháme deti tri mesiace čakať v neistote na verdikt. My s tými deťmi žijeme v škole, ministerstvo nie. Som z toho úprimne rozhorčený,“ konštatuje riaditeľ, podľa ktorého súčasný systém namiesto spravodlivosti prináša len zbytočný tlak na deti a byrokraciu pre školy.

Roman Baranovič je riaditeľom organizácie Združenie škôl C. S. Lewisa, pod ktorú patria školy Narnia, Bilingválne gymnázium a Lýceum C. S. Lewisa. Zároveň je riaditeľom Základnej školy Narnia v Čiernej Vode v Chorvátskom Grobe. Pracoval ako riaditeľ projektu Infovek, neskôr pracoval v spoločnosti Microsoft, kde mal na starosti iniciatívu Partneri vo vzdelávaní. Od roku 2010 viedol Ústav informácií a prognóz školstva a neskôr bol programovým riaditeľom vzdelávacej organizácie Indícia.

Spustenie nového systému ePrihlášok, ktorý bude prvýkrát vyhodnocovať výsledky prijímačiek na stredné školy, od začiatku sprevádzajú chyby. Riaditelia sa sťažujú na technické problémy nového automatu ako zamŕzanie i celkovú pomalosť systému, chybovosť v údajoch. Zažívate to aj vy?

Moja skúsenosť naozaj nie je veľmi pozitívna. Treba však povedať, že v mojom prípade je to mierne ovplyvnené tým, že som IT profesionál. Keď s takýmto systémom pracujem ja, je to diametrálne iný pohľad, než aký má napríklad pani riaditeľka niekde v Stakčíne.

Nakoniec sa dokážem vyrovnať s každou nástrahou a v najhoršom prípade si naprogramujem vlastného inteligentného agenta, ktorý nám sťahuje prihlášky z portálu. To je však úplne iná liga v porovnaní s tým, ako to funguje na bežných školách.

Ako hovoríte, nie každý riaditeľ je IT špecialista, aby si sám vedel vychytať chyby v systéme. Koľko prihlášok ste dostali na vaše školy?

Vystupujem v dvoch úlohách. Ako riaditeľ základnej školy Narnia v Čiernej Vode v Chorvátskom Grobe, kde máme momentálne 79 prihlášok.

A potom ako riaditeľ organizácie Združenie škôl C. S. Lewisa, pod ktorú patria školy Narnia, Bilingválne gymnázium a Lýceum C. S. Lewisa. V Bratislave sme na bilingválne gymnázium dostali 400 prihlášok a berú 75 žiakov.

Teda tých 400 prihlásených musí administratíva školy v systéme manuálne odklikávať?

Presne tak, musia to všetko manuálne preklikať. Môžem vám to aj nazdieľať, aby ste to videli.

Práve som prihlásený v systéme ePrihlášok ako riaditeľ. Keď si niektorú z nich zobrazím, môžem ju spracovať. Predtým sme na to museli ísť po jednej, každú rozkliknúť a exportovať do PDF. Chvíľu trvá, kým systém vôbec zareaguje.

Pri 79 prihláškach na mojej škole sa to dá zvládnuť, ale je to zdĺhavé. Ak sme chceli mať zoznam detí, vedieť, kam inam sa hlásia, alebo hromadne poslať rodičom e-maily, toto bol jediný spôsob, ako postupovať.

Teraz to už funguje celkom dobre, treba uznať, že aj na strane ministerstva na tom programátori pracujú a snažia sa to vylepšiť. 

Koľko hodín ste nad tým strávili?

Niekto odo mňa chcel, aby som to vyčíslil, ale nevieme presne povedať, či je to o desať alebo o sto hodín viac. V každom prípade mi nedáva zmysel, že sa minulo deväť miliónov eur na systém, ktorý funguje horšie.

Pracovali sme na tom aj s kolegyňami. Prihlášky k nám sú jedna vec, ale potom prišla etapa, keď si naši žiaci podávali prihlášky na stredné školy. Kolegyňa strávila nad tým hodiny času, aj počas víkendov.

Ministerstvo odporúčalo školám po sťažnostiach, aby to išlo rýchlejšie, exportovať údaje do Excelu a tam s nimi ďalej pracovať.

Problém bol v tom, že vygenerovaný export bol len absolútne základný. Preto sme si prihlášky sťahovali a cez umelú inteligenciu sme z nich museli spätne generovať dáta, ktoré v Exceli chýbali.

Možnosť exportu tu síce bola, ale pri kontrole známok vám Excel veľmi nepomôže.

Všetci s tým zápasia rovnako. Systém je nedomyslený, nefunguje poriadne a zbytočne všetkých zaťažil. To platí plošne.

Zaujímavé tiež bolo, že sa pri prihláškach objavovala informácia o nesprávnych údajoch. Nevedeli sme, čo s tým robiť, ale medzičasom to už zmizlo.

Systém vám označil chyby?

Áno, systém to označil. Keď sme skúmali dôvod, mali napríklad v registri fyzických osôb uvedenú adresu trochu inak. Zdá sa, že to už opravili.

Nahlasovali ste tie chyby ministerstvu alebo to systém odosielal automaticky?

Chyby sme nahlasovali a komunikovali sme s nimi o tom, čo s tým robiť. Tu vidím napríklad položku „validované s nesúladom“. Toto dieťa malo nesúlad v adrese trvalého pobytu. Zvyčajne ide o ľudí u nás v Chorvátskom Grobe, ktorí si možno nezmenili adresu v registri.

Nie je to nič tragické, ale keď z ministerstva prišla inštrukcia, že nemáme rodičom kontrolovať občianske preukazy, bolo to mätúce. Predtým bol ten proces nastavený inak.

Zistili sme tiež, že rodičia nemajú možnosť prihlášku zmeniť alebo upraviť, keď ju už raz podali. Nepustilo ich to vrátiť sa na opravu; rodič musel nahodiť úplne novú prihlášku, čo je dosť nelogické.

Niekedy sa mi zdá, že to vyvolávalo zbytočný stres. Na druhej strane platí, že celý tento systém je v tomto smere zbytočný.

Prečo zbytočný? Fungoval ten predošlý systém cez EduPage dobre a spoľahlivo?

Podľa mňa fungoval úplne dobre a absolútne spoľahlivo.

A tento nový?

Je to určite oveľa zaťažujúcejšie ako v čase, keď to bolo priamo integrované v školskom informačnom systéme.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Ministerstvo školstva reagovalo tak, že v tom nevidí problém a že strašenie rodičov nefunkčným automatom je neopodstatnené.

Určite to tak vnímajú alebo o tom aspoň takto verejne hovoria. Navonok sa správajú ako „ministerstvo propagandy“ – všetko je v najlepšom poriadku a chyba je vždy na strane niekoho iného.

Reálne vám však môžem v EduPage ukázať žiakov, ktorých prihlášky sa v určitej chvíli zosynchronizovali s ePrihláškami. Objavuje sa tam oznámenie, že tento identifikátor majú aj iné prihlášky iných žiakov.

Pýtali sme sa na helpdesku, čo to znamená. Je to pre mňa zneisťujúce. Je to vôbec v poriadku?

Viacerí žiaci sa teda v systéme objavili pod rovnakým identifikátorom? Je to číslo, pod ktorým budú aj zverejnené výsledky?

To práve neviem. Chápem to ako číslo, ktoré sa automaticky priraďovalo ku každej novej prihláške. Okrem toho je tam prístupový kód, ktorý má rodičovi slúžiť na kontrolu, či dieťa prijali.

Naozaj sa tam dialo aj to, že sa spätne upravovali známky. Tu v systéme vidím známky skontrolované základnou školou – to je práve tá práca, ktorú kolegyňa robila v nedeľu šesť hodín, aby všetko sedelo.

Štátna školská inšpekciaKvalita výučby klesá, prevláda tlak na výkon a testovanie. Akoby jediným cieľom škôl boli prijímačky a súťaže

Alena Potocká

Čítal som vyjadrenie ministerstva, kde niektorí riaditelia stredných škôl tvrdili, že v tom majú základné školy neporiadok. Nie som si istý, či je to férové hodnotenie.

Ľudia, ktorí s tým pracujú, majú oprávnený pocit, že systém nie je dobre naprogramovaný. Ministerstvo navyše neurobilo žiadny proaktívny krok, napríklad nezverejnilo algoritmus, podľa ktorého bude prebiehať samotné vyhodnocovanie.

Existuje tu preto logická obava, či sa deti dostanú na školy podľa svojich preferencií.

Vy teda máte po tejto skúsenosti reálne obavy o objektívnosť vyhodnotenia prijímačiek na stredné školy?

Presne tak.

Patríte medzi školy s talentovými skúškami?

Naše bilingválne gymnázium je talentovou školou, takže áno.

Objavila sa informácia, že talentové školy dostali pre spomínané chyby možnosť predĺžiť termín uzatvárania.

Áno, pôvodný termín bol 12. apríla, ale predĺžili ho do 16.

Znamená to, že aj výsledky budú zverejnené neskôr? 

Pôvodne sme mali poradie v systéme uzavrieť do 12. apríla. Dnes prišla informácia, že výsledky budú zverejnené 16. apríla o polnoci. Čo to však v tejto chvíli znamená, nikto netuší.

Vzhľadom na systém priorít to určite nebude konečná informácia o prijatí. Reálne sa deti dozvedia konečný výsledok až v júni.

Je to však informácia pre deti, ktoré skončili „nad čiarou“. Tie to majú teoreticky isté.

Áno, ale ak majú inú školu s vyššou prioritou, tak to isté nemajú. Ak si niekto dal bežné gymnázium ako prvú prioritu a talentovú školu ako štvrtú, tak fakt, že ho talentová škola prijíma, ešte neznamená, že nakoniec neskončí na tej prvej škole.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Označenie jednotlivých škôl prioritami je tohtoročnou novinkou. Dáva vám to zmysel?

Je to komplexnejšia otázka. Ministerstvo tvrdilo, že si dieťa zoradí školy podľa toho, kam túži ísť najviac. Moja skúsenosť je však taká, že deti vo väčšine prípadov žiadnu vyslovene „vytúženú“ školu nemajú.

Aby sme o tom mohli reálne hovoriť, museli by sme najprv radikálne skvalitniť kariérne poradenstvo. Deti často nevedia, čo chcú, a možnosti zistiť, čo ktorá škola ponúka, sú obmedzené.

Dni otvorených dverí sú často len marketingové akcie. My sa snažíme volať absolventov a robiť besedy, ale na bežných školách sa nič také nedeje.

Koncept „vytúženej školy“ je preto dosť nepresný. Deti si názory upravujú aj počas samotného prijímacieho procesu.

Na predošlom systéme bolo dobré, keď sa predtým dostali na viac škôl a mohli si vybrať až vtedy, keď už boli lepšie informovaní.

Svoju rolu hrajú aj sociálne vzťahy – dieťa často chcelo ísť tam, kam ide kamarát, čo je pre jeho mentálny wellbeing kľúčové.

Teda keď už videli výsledky zo všetkých škôl, porovnali si to s kamarátmi a rozhodli sa ísť na školu, kde budú niekoho poznať?

Napríklad.

Moja posledná veľká výčitka je, že rozhodovať o budúcnosti dieťaťa na základe jedného testu z matematiky a zo slovenčiny je čistý nezmysel. Stačí, že dieťa bolí brucho, a napíše to zle.

Len tento týždeň som hovoril s rodičmi dieťaťa, ktoré zlyhalo na prijímačkách, lebo sa večer predtým doma niečo udialo. Tlačíme deti do toho, aby sa o ich osude rozhodlo v takomto krátkom čase, v jednom momente.

V starom systéme sa dalo veľa vecí zohľadniť v odvolacom konaní, teraz o tom rozhodne algoritmus.

Keby sme mali systém, ktorý mapuje dlhodobú stopu dieťaťa, fungovalo by to inak. V Česku si môžu vybrať štyri školy, u nás len dve plus dve talentové. Širší výber by určite pomohol. Napríklad dve talentové a štyri klasické. Jednoducho širší výber.

Hlavným argumentom za zavedenie štyroch priorít malo byť odľahčenie škôl, aby skôr uzavreli počty prijatých. Len systém aj tak neuzavrie výsledky, keď si niekto dal ako hlavnú prioritu školu, na ktorú robí prijímačky až v máji.

Presne tak, je to hlúposť. V systéme sú rôzne prípady. Úplne iná je perspektíva v Bratislave a iná v okrese Levice či Lučenec, kde sa v podstate každé dieťa dostane na školu, ktorú si vyberie.

To, že tu máme extrémny prípad gymnázia Metodova s 1 500 prihláškami, by nemalo byť dôvodom, prečo nastavujeme systém takto pre celé Slovensko. Pre riaditeľku na Metodovej je to šialená záťaž, ale na strednej odbornej škole v Lučenci tých 15 prihlášok spracovali bez problémov aj predtým.

Do roku 2030 budú tieto silné ročníky detí ešte stúpať. Má celá táto generácia doplatiť na to, že máme v Bratislave málo miest na gymnáziách?

Žijeme v krajine, kde o úspechu dieťaťa rozhoduje najmä sociálno-ekonomické pozadie rodiny. Je preto normálne, že v Bratislavskom kraji, čo je ekonomicky najrozvinutejší región na Slovensku, rodičia nad vzdelaním rozmýšľajú inak.

Prezidentka súkromných škôl o novom systéme prihlášokSú tam vážne chyby, minister by mal priznať zlyhania a tento rok nezveriť prijatie žiakov automatu

Alena Potocká

Mali by sme vytvárať viac príležitostí a nenútiť deti robiť definitívne rozhodnutie ísť na odbornú školu príliš skoro.

Štatisticky na Slovensku navštevuje odborné školy viac detí ako gymnáziá, čo je, myslím, v rámci krajín OECD nepomer.

Nie je normálne, že deviataci žijú už mesiace v totálnom strese a že celý proces skúšok a čakania na výsledky trvá mesiace. Deti majú za sebou sériu skúšok, ktoré majú rozhodnúť o ich budúcnosti, tlak je obrovský. Najprv Testovanie 9 a potom prvé a druhé kolo prijímačiek.

Máme plné ústa rečí o mentálnom wellbeingu, ale necháme deti tri mesiace čakať v neistote na verdikt. My s tými deťmi žijeme v škole, ministerstvo nie. Som z toho úprimne rozhorčený.

Vidíte to na svojich žiakoch?

Samozrejme. A teraz budú musieť čakať ďalšie tri mesiace.

Nie je deviaty ročník už len o tom, že žiaci idú z jedného testovania do druhého a všetci chodia na externé doučovania, ktorému dávajú prioritu?

Je to presne tak, ako hovoríte.

Ministerstvo má na to odpoveď – že toto je posledný rok a od budúceho roka budú už len centrálne prijímačky.

Opäť sa však bude všetko sústreďovať na to, aby o osude dieťaťa rozhodol výkon z matematiky a zo slovenčiny počas trojhodinového testu.

Nezachytil som žiadnu snahu o budovanie robustnejšieho systému, ktorý by sledoval výsledky dieťaťa za posledné tri roky.

Rodičia dnes investujú tisíce eur do doučovaní, aby deti natrénovali na konkrétne typy testov. Celý ôsmy a deviaty ročník je potom preto úplne o ničom.

Boli by tie centrálne prijímačky riešením alebo ste ich kritikom?

Boli by riešením, keby ministerstvo vytvorilo systém priebežného testovania v siedmom, ôsmom aj deviatom ročníku. To by boli dáta, na ktorých sa dá stavať, nie jeden izolovaný test v deviatke.

Taktiež sa pýtam, prečo sa nezohľadňuje napríklad angličtina alebo iné predmety, v ktorých dieťa vyniká. Namiesto toho skúmame, či dieťa ovláda gramatické finty a príslovkové určenia. Načo to vlastne robíme?

Hovorilo sa aj o tom, že niektoré súkromné školy sa do nového systému vôbec nedostali.

Áno, uvádzali to. Asociácia súkromných škôl to vnímala tak, že to ministerstvo urobilo zámerne. Podľa mňa je to skôr neschopnosť ľudí, ktorí si neuvedomili, že takéto prípady môžu nastať.

Prihlášky na tie súkromné školy museli teda doručovať rodičia osobne a nemohli takejto škole priradiť prioritu.

Neviem presne, ako to pri týchto nových školách fungovalo. Faktom však je, že v systéme nefigurovali. Viem si predstaviť, že ak sa nová škola snaží získať študentov a rodičia ju v systéme nevidia, môže to podkopať dôveru v celý projekt. Bolo to nedomyslené a nesprávne.

Ministerstvo školstva argumentovalo, že nový spôsob vyhodnocovania výsledkov prijímačiek bude oveľa transparentnejší ako ten pôvodný, lebo o tom rozhodne automat. Tvrdia, že pri odvolaniach mohlo dochádzať v minulosti k využívaniu osobných kontaktov a teraz je to spravodlivejšie.

Závisí to od toho, ako definujeme spravodlivosť. Spomínal som prípad dieťaťa, ktorému prišlo nevoľno a prijímačky preto pokazilo. Je to spravodlivé? Je spravodlivosť to, že všetci musia prejsť identickým testom zo slovenčiny a z matematiky?

Podľa mňa by sme sa mali snažiť o systém, kde je rozhodnutie postavené na širšej báze dát, než je jeden krátky výkon.

Áno, teoreticky sa teraz zmenšuje šanca, že si vplyvný človek „vybaví“ miesto na gymnáziu. Ale to sa týka najmä Bratislavy, v iných regiónoch je kapacít dosť. A nie som si istý, či tento fenomén zo systému úplne zmizne.

Čo sa týka slova „spravodlivosť“, hľadajme skôr spôsob, ako deti lepšie spoznať. Tento pomyselný „harrypotterovský klobúk“, ktorý prideľuje žiakov na jednotlivé „fakulty“, by mal fungovať na základe oveľa hlbších informácií o žiakovi.