Slovensko je posiate malými dedinkami Ak sa nič nezmení, mnohé zaniknú. Riešenie existuje, ale obce ho zväčša odmietajú

Brezovec je malá obec na úplnom východe Slovenska v Sninskom okrese. V marci v nej mali byť doplňujúce voľby, dovtedajší starosta sa totiž vzdal funkcie. Voľby však neboli, lebo o vedenie obce nikto neprejavil záujem.

Niet sa čo čudovať. V malých obciach, akou je aj Brezovec, starosta robí všetko – od odhrabávania snehu až po účtovníctvo. Nie sú peniaze a nie sú ani ľudia. Brezovec má iba 40 obyvateľov a žijú tu zväčša starší ľudia.

Odkedy sa v roku 2025 posledný starosta vzdal funkcie, Brezovec je v podstate nefunkčnou obcou, ktorú už odpojili aj od elektriny. Dedinu tak čaká zánik, teda pričlenenie k blízkej väčšej obci.

Podobná situácia hrozí mnohým ďalším obciam. Slovensko je totiž posiate malými dedinkami, ktoré postupne starnú a strácajú kapacity na to, aby sa samy spravovali.

Obce spájanie odmietajú

Posledné dáta z roku 2025 ukazujú, že viac ako 140 obcí má menej ako sto obyvateľov a viac ako 1 100 obcí má menej ako 500 obyvateľov. 

Slovensko má o niečo viac ako 2 900 obcí, miest a mestských častí.

Spolu s Českom a Francúzskom tak patríme k najrozdrobenejším európskym krajinám.

V susednom Poľsku, ktoré je násobne väčšie ako Slovensko a má takmer 38 miliónov obyvateľov, je len o niečo viac ako 2 400 miestnych samospráv a priemerný počet obyvateľov na jednu obec je viac ako 15-tisíc obyvateľov.

Vo väčšine európskych krajín prebehla municipalizácia a malé obce sa spojili do väčších celkov. U nás sa však tomu obce vehementne bránia. A to aj napriek tomu, že by vďaka spájaniu mohli mať lepšie služby a infraštruktúru.

Reportáž z vidiekaSlovenské dediny postupne vymierajú a zvrat je už, zdá sa, nemožný

Kristína Votrubová

Združenie slovenských miest a obcí (ZMOS) spolu so združením samosprávnych krajov SK8 v marci predložilo reformu samosprávy, ale komplexné riešenie otázky malých obcí v nej nie je.

Spájanie má byť podľa dokumentu dobrovoľné a povinná má byť iba medziobecná spolupráca.

Malo ísť o ústupok malým obciam, ktoré spájanie zásadne odmietajú. Aj tento kompromisný a podľa niektorých málo ambiciózny návrh sa stretol s kritikou malých obcí.

Za hlavný problém považujú to, že návrh s nimi nebol konzultovaný.

99 mikroregiónov namiesto troch tisícok obcí

„Malé obce tvoria chrbtovú kosť slovenského vidieka. Napriek tomu sa o ich budúcnosti rozhoduje bez nich. Ak má vzniknúť reforma verejnej správy, musí sa začať počúvaním ľudí, ktorí ju denne vykonávajú v praxi – starostov a obyvateľov malých obcí,“ uviedol zakladateľ združenia Iniciatíva malých obcí a starosta obce Bajerovce Michal Sekerák.

ZMOS to odmieta a tvrdí, že pri príprave dokumentu konzultovali aj s malými obcami.

Povinná medziobecná spolupráca by sa mala týkať obcí, ktoré nesplnia určité kritériá. To, o aké kritériá by malo ísť, dokument nespresňuje.

Spolupráca má riešiť to, že malé obce nemajú dostatok príjmov, aby sa mohli reálne rozvíjať. Väčšina zdrojov ide na platy a základnú administratívu.

Podľa Sekeráka však nie je pravda, že by malé obce boli neefektívne. „Sme najefektívnejší. Niektorí starostovia pracujú aj zadarmo na zveľaďovaní obce, pretože tu chcú žiť,“ povedal pre denník SME.

Analýza Inštitútu finančnej politiky ešte v roku 2017 ukázala, že ak by sa obce spojili do väčších celkov, štát by mohol ušetriť stovky miliónov eur ročne.

O riešení veľkého počtu malých obcí sa hovorí od reformy verejnej správy, ktorá prebehla počas vlád Mikuláša Dzurindu, no nikdy nebola dotiahnutá do konca. Ako pripomína analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda, vtedajšia vláda si dala vypracovať aj štúdiu, ako by mohla miestna samospráva vyzerať. Vypracovali ju geografi z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, ktorí ju o desať rokov neskôr, v roku 2016, aj aktualizovali.

Geografi vypracovali návrh 99 mikroregiónov, ktoré by združovali obce blízko seba. Samotné obce by podľa návrhu nezanikli, len by väčšinu kompetencií preniesli na vedenie mikroregiónov.

Z návrhu však nič nebolo a posledných desať rokov zapadá prachom.

Peniaze výmenou za spojenie

Najväčším problémom je neochota samotných obcí k akémukoľvek spájaniu. Tá pramení z negatívnej historickej skúsenosti. 

Za čias socializmu sa zriadili takzvané strediskové obce, do ktorých sa sústredila administratíva a rozvoj, a ostatné obce, ktoré neboli zaradené do tejto kategórie, upadali.

Obce sa preto boja, že potenciálne spájanie ich pripraví o všetky zdroje a budú odsúdené na zánik.

No aj príklad obce Brezovec z úvodu ukazuje, že neriešenie situácie je pre malé obce nevýhodné. Upadajú, nerozvíjajú sa. V mnohých prípadoch ich čakajú roky provizória a nakoniec nútený zánik.

Priemerný vek v obciach s menej ako sto obyvateľmi je 46 rokov, priemerný vek na Slovensku je pritom v okolí 42 rokov.

Za spájanie obcí do väčších celkov bojujú aj obhajcovia decentralizácie. 

„Je nevyhnutné, aby naše samosprávy prestali hrať v regionálnom rozvoji, teda vo svojom vlastnom rozvoji, druhé husle. To však nie je možné zrealizovať bez toho, aby došlo ku konsolidácii, a to nielen na úrovni centrálnej vlády, ale aj na miestnej úrovni rozdrobenosti územných samospráv,“ napísal pred časom pre denník SME Sloboda.

Za decentralizáciu bojuje aj ekonóm Daniel Kojnok, ktorý v Lučenci založil Inovačné centrum, a aj on vidí ako nevyhnutné, aby sa obce spájali do väčších organizačných celkov. Len tak budú môcť mať väčšie kompetencie a viac financií.

Nechuť obcí k spájaniu by sa z jeho pohľadu dala prekonať dostatočnou motiváciou. Za príklad dáva Fínsko. Tam rozhodli, že čím viac obyvateľov bude nový celok mať, tým väčšie kompetencie naň budú prenesené. Vďaka tomu spájanie v krajine prebehlo dobrovoľne.

Komunálna reformaAko spájať rozhádané obce, keď nedokážeme spájať rozhádané politické strany?

Daniel Kojnok

Na to, aby reforma miestnych samospráv mohla prebehnúť, však treba politickú vôľu a víziu, ako by Slovensko malo vyzerať, aby sa mohlo ďalej rozvíjať. 

A to tu už dlhodobo chýba.