V utorok popoludní sa začína aprílová schôdza parlamentu. Hneď v prvý deň schôdze budú poslanci o 17. hodine hlasovať o 54 bodoch, ktoré prerokovali ešte v marci. Vrátane nich čaká parlament 226 bodov.
Schôdza bude pravdepodobne trvať dlhšie, ako bola plánovaná. Predseda poslaneckého klubu Hlasu Róbert Puci povedal, že poslanci by mohli rokovať až do 7. mája, aby stihli prebrať čo najviac bodov. Od ďalšej schôdze by mal parlament fungovať už podľa nového rokovacieho poriadku.
Návrhy, na ktorých v koalícii nie je dohoda, sa majú presunúť na ďalšiu schôdzu.
Podľa predsedu poslaneckého klubu Smeru Jána Richtera je na schôdzi veľmi veľa koaličných poslaneckých návrhov.
„Čo k tomu povedať? Veľmi otvorene: blížia sa komunálne a regionálne voľby a je snaha jednotlivých koaličných partnerov sa osobne prezentovať a ponúknuť aj populistické riešenia,“ povedal Richter s narážkou na Andreja Danka, ktorého SNS má viacero návrhov zákonov.
Danko na sociálnych sieťach informoval, že chcú na schôdzi od dnes „meniť pravidlá hry“. Richter tvrdí, že klub Smeru bude „strážiť veci, ktoré súvisia s konsolidáciou“.
„Náš klub bude strážiť veci, ktoré súvisia s konsolidáciou. Nie je možné teraz otvoriť kasu a financovať všetko, na čo si koaliční partneri spomenú,“ dodal.
Richter uviedol, že parlament presúva na ďalšiu schôdzu dva vládne návrhy zákonov – inšpekciu práce a sociálnu ekonomiku. „Potrebujeme o týchto zákonoch ešte dlhšie komunikovať,“ povedal šéf poslaneckého klubu Smeru.
Na schôdzi budú tiež rokovať o návrhu na zmenu hlasovania v parlamentných voľbách zo zahraničia. Ide o návrh Smeru, pri ktorom je podľa Puciho v koalícii dohoda o podpore. Zrušiť sa má voľba poštou a nahradiť sa má hlasovaním z ambasád.
Koaličný Hlas má však v súvislosti s návrhom nevyjasnené otázky, v druhom čítaní preto môžu prísť úpravy. SNS žiada do novely pridať zvýšenie percent na prekrúžkovanie sa na kandidátke.
„Máme tam ešte nejaké nevyjasnené otázky, ktoré si potom chceme prejsť s kolegami zo Smeru, ako to vlastne bude fungovať na zastupiteľstvách, ako sa budú zriaďovať volebné miestnosti v jednotlivých štátoch, a tam by sme možno ešte v rámci druhého čítania dali nejaké pozmeňujúce návrhy, aby to malo čo najmenší dosah na možnosť ľudí voliť,“ povedal Puci.
„Prvé čítanie prejde, ale my máme podmienku na zvýšenie prekrúžkovania na osem percent, tam neviem, či to prejde,“ skonštatoval predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko. „Ešte sme sa na tomto nezhodli ani o tom nediskutovali,“ reagoval na Michelka podpredseda parlamentu Tibor Gašpar zo Smeru.
Jeho stranícky kolega Richard Glück pripúšťa diskusiu o tom, aby zákon umožnil voliť zo zahraničia nielen na ambasádach, ale aj na ďalších určených miestach. „Ja som za, aby bolo možné určiť aj iné miesta, ktoré budú špecifické vzhľadom na krajinu, na povahu, na geografickú, politickú a na bezpečnostnú situáciu, na výskyt slovenskej menšiny,“ dodal.
Podľa Gašpara je zásadnou zmenou umožnenie voľby zo zahraničia aj v prezidentských voľbách a pri referende. „Takúto možnosť sme pri voľbe poštou zo zahraničia doteraz nemali,“ povedal podpredseda parlamentu za Smer.
Odmietol vyjadrenia opozície o znemožnení či zakázaní voľby za zahraničia. „To sú iba skratky,“ dodal.
Hlas plánuje podporiť aj návrh SNS na predĺženie volebného obdobia samosprávam na päť rokov. „Áno, podporíme obidva návrhy, aj náš, aj kolegov z SNS, a uvidíme, čo potom bude v rámci druhého čítania, keďže tam už v rámci ústavy je potrebná deväťdesiatka,“ povedal Puci.
Smer je pripravený podporiť v prvom čítaní jeden aj druhý návrh. „Som presvedčený, že tam nájdeme nejakú dohodu,“ povedal Richter.
„Máme na to druhé čítanie, aby sme o tom diskutovali, či je vôľa potom ešte predlžovať aj volebné obdobie v rámci parlamentu alebo sa budeme venovať len samosprávam,“ povedal Puci o návrhu SNS. Rozprava o oboch návrhoch má byť zlúčená.
„Uvidíme, čo prinesie rozprava, a podľa toho sa potom budeme ďalej rozhodovať,“ odpovedal Gašpar na otázku, či poslanci Smeru podporia návrhy na predĺženie volebného obdobia.
„Dnes sme diskutovali aj o návrhoch, na ktorých ešte nebola zhoda. Viac-menej sme sa dohodli, že sú veci, ktoré pôjdu riadne do prvého čítania, podporíme ich a v rámci druhého čítania sa ešte príde s nejakým pozmeňujúcim návrhom. A ešte sú otvorené veci, ktoré sa podľa všetkého ešte stiahnu z tejto schôdze a nepôjdu na ňu,“ povedal Puci.
Podľa Michelka sa má na ďalšiu schôdzu presunúť návrh na zriadenie Národného mediálneho úradu či úprava o trestných činoch extrémizmu.
Koaliční predstavitelia o tom hovorili v pondelok po koaličnej rade v parlamente.
Pôjde o schôdzu, na ktorej je najvyšší počet koaličných poslaneckých návrhov zákonov, týkajú sa sociálnej oblasti či daní.
Najviac zákonov predložila koaličná SNS, ktorá kritizuje riadenie štátu premiérom Robertom Ficom a po sneme si zvolila stratégiu odlíšiť sa od ostatných koaličných strán. Zákony, ktoré nevychádzajú z programového vyhlásenia vlády, však majú len otáznu podporu.
„Ľudia od nás čakali riešenia. Dnes vidia predsedu vlády, ktorý každú nedeľu rieši len kajúcnikov. Tak vznikajú relevantné otázky, prečo sa tento štát neriadi. My ako vláda prehrávame,“ vravel Danko po sneme SNS.
Predkladatelia však pri viacerých návrhoch nehovoria nič o tom, ako sa budú opatrenia finančne kryť, kritizuje v stanovisku ministerstvo financií.
Národniari chceli presadiť napríklad daňové licencie pre živnostníkov, návrh zákona sa však presunie na ďalšiu schôdzu. Presúvajú sa aj návrhy zákonov o daňovom bonuse pre deti, podnikových bytoch, minimálnych dôchodkoch, štátnych symboloch, trinástom a štrnástom plate oslobodenom od daní a odvodov.
Až na ďalšej schôdzi budú riešiť aj Národný mediálny úrad či návrh o trestných činoch extrémizmu. Podľa Richtera je „demokratické“, že návrhy, na ktorých nie je ešte zhoda, sa preložia.
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar zo Smeru chce na rokovanie parlamentu dostať aj tému bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
V hre je podľa neho mimoriadna schôdza alebo rokovanie ústavnoprávneho výboru. „My musíme o týchto zásadných zlyhaniach hovoriť,“ zdôraznil. Spolu s Robertom Ficom hovorili o tom na piatkovej tlačovej konferencii.
Nezákonné väznenie Kováčika je podľa premiéra mimoriadne dôležitý problém. „Keby sme teraz odložili všetky návrhy zákonov a venovali sa tejto jednej jedinej veci, tak by sme urobili to najlepšie pre Slovensko, čo by sme mohli urobiť,“ uzavrel.
