Olga je pôvodom Češka, žije v Západnej Austrálii a pracuje ako administratívna pracovníčka na strednej škole. Má troch synov vo veku 10, 13 a 15 rokov.
V Austrálii, kde žije 18 rokov, registrovala už niekoľko mesiacov pred „social media ban“ (zákaz sociálnych sietí) veľmi živú debatu. Tesne pred zákazom prebehla v krajine intenzívna vysvetľovacia kampaň adresovaná školám, rodičom aj tínedžerom.
Olga hodnotí, že celá informačná kampaň bola dobre koordinovaná, školy mali k dispozícii materiály aj videá, ktoré mali v určitú hodinu ukázať žiakom. „Išlo o to, aby všetci vedeli, čo ich čaká, aby nebol nikto prekvapený, že zrazu stratil kontakty a nemôže sa spojiť s ľuďmi, s ktorými sa chce ďalej baviť,“ opisuje.
Social media ban hodnotí celkovo pozitívne. Rovnako ho zhodnotili aj ostatní Austrálčania.
V prieskume, financovanom Austrálskou výskumnou radou, oslovili 1 598 dospelých Austrálčanov a zistili, že 79 percent zákaz podporuje.
„Má to zmysel, súhlasím. Zákaz mohol platiť aj do 15 rokov, ale keď sa dohodli na 16, tak tým chránia deti trochu dlhšie. Ide o to, ako je to zabezpečené,“ hovorí Olga.
Za veľmi nebezpečný považuje grooming detí cez sociálne siete. „Zákaz účtu na sociálnych sieťach pre deti má zmysel, nedá sa spoliehať na kontrolu a výchovu zo strany rodičov,“ dodáva Olga.

V Austrálii zakázali Facebook, Instagram, Kick, Reddit, Snapchat, Threads, TikTok, Twitch a X. Foto: unsplash.com
Problematické a nebezpečné však podľa nej zostávajú neobmedzené herné online platformy, ako napríklad Roblox, na ktorých dokážu spolu komunikovať bez kontroly úplne cudzí ľudia. Na deti sa tak môže napojiť aj dospelý a získavať od neho citlivé informácie či ho šikanovať.
Olgin najstarší syn, ktorý má 15 rokov, používal Snapchat, ale odinštaloval si ho ešte skôr, ako začal platiť zákaz. S kamarátmi si včas vymenil telefónne čísla a presunuli sa na inú platformu.
„Mladší syn mal Snapchat dlhšie, ale s falošným dátumom narodenia, aby bol starší, a ten účet stále má. Tam ban skutočne nefunguje, stále čakám, kedy sa mu to stopne,“ opisuje Olga s tým, že systém všetko nezachytil.

Veľa detí, ktoré si zadali vymyslené dátumy narodenia, má k sieťam naďalej prístup. „Alebo mali účet na mladší vek, a keď sa dozvedeli o zákaze, urobili si nový a prešli na falošný dátum narodenia. Toto sa dá obchádzať,“ vysvetľuje.
Vo svojom okolí pozná rodičov, ktorí so zákazom nesúhlasili. „Tvrdia, že deti obmedzuje a komunikácia cez sociálne médiá je v poriadku. Nevidia riziko šikany. Šokuje ma, že mladí ľudia si tu bežne posielajú obnažené fotky. Dve tretiny detí to považujú za normálne,“ opisuje výsledky prieskumu, s ktorým sa stretla.
„Z ministerstva školstva prichádzali rodičom aj školám informácie, videá aj návody, ako hovoriť so žiakmi, aby sme na to boli všetci dobre pripravení.“
Rodičia sa mohli prihlásiť na webinár, radili im aj školskí psychológovia, ako komunikovať so svojimi deťmi, a dostali odporúčanie, aby k nim boli empatickí:
„Vcíťte sa do svojho dieťaťa. Buďte otvorení ich pocitom, zákaz by sa mohol zdať nespravodlivý a ako trest. Vyhýbajte sa frázam ‚je to pre vaše dobro‘, ktoré by vašu komunikáciu ukončili.“
Dostali aj praktické odporúčania a tipy, aby si deti včas uchovali svoje kontakty, fotografie a posty, o ktoré nechceli prísť, a takisto aby sociálne siete nahradili inými aktivitami.
„Buďte príkladom dobrého správania pri používaní telefónu. Nezdravé návyky na sociálnych sieťach sa neobmedzujú len na mladých ľudí,“ apelovali školské plagáty na rodičov s upozornením, že nemožno očakávať, že deti prijmú zákaz, pokiaľ ich rodičia trávia svoj čas „prilepení k telefónom“.

Tínedžeri sa vopred dozvedeli, čo sa stane v deň „dé“, či naozaj prídu o všetky svoje kontakty, čo sa stane, ak ich na sieťach aj napriek zákazu prichytia, a čo znamená, ak ani po zákaze neprišli o svoj účet. Dostali aj návod, za kým ísť, ak majú problém s touto zmenou sa psychicky vyrovnať.
Pred 10. decembrom začali prichádzať upozornenia, že sa siete začnú postupne vypínať. „Nešlo to urobiť v jeden konkrétny dátum, to by asi tie spoločnosti neboli schopné zaistiť,“ opisuje Olga.
Austrálske ministerstvo školstva obmedzilo prístup všetkých žiakov od materskej školy až po desiaty ročník na sieťach Facebook, Instagram, Kick, Reddit, Snapchat, Threads, TikTok, Twitch a X.
Školy informovali, že v budúcnosti budú zvažovať aj ďalšie obmedzenia, a tá, ktorú navštevujú aj Olgine deti, napríklad žiakom lokálne obmedzila aj prístup na YouTube.
Olga upozorňuje, že oproti Česku dostávajú austrálske deti mobil neskôr. V jej oblasti ho mnohí nemajú ešte v 12 rokoch. Tablety sú bežnejšie aj u mladších.
Synovi kúpila mobil, keď mal 10 rokov, ale má ho zatiaľ len doma a využíva ho na youtubové videá či hry počas cestovania.
Austrálski žiaci majú do šiestej triedy mobil v školách úplne zakázaný, starší ho môžu používať len na pokyn učiteľa alebo pod dohľadom. „Na strednej síce nosia deti mobil, ale platí pravidlo: Off and away for a whole day (Mobil preč po celý deň),“ opisuje Olga. Dodáva, že aj keď sú v školách mobily zakázané, majú na nich veľký vplyv po vyučovaní a je ťažké na to dohliadať.

Mnohé deti v Austrálii síce neprišli po 10. decembri o svoj účet, ale národný austrálsky úrad komisára pre elektronickú bezpečnosť (eSafety Commissioner) upozorňuje, že to tak nemusí zostať aj naďalej.
Na častú otázku „Stále mám účet, znamená to, že nikdy neprídem o prístup?“ tínedžerom odpovedá: „Takýto účet môže byť kedykoľvek odstránený alebo deaktivovaný, kým nedovŕšite 16 rokov – aj keď ste už prešli vekovou kontrolou.“
Platformám totiž môže nastavenie procesov kontroly trvať aj niekoľko týždňov. Tie overia vek držiteľov účtov znova vtedy, ak sa objavia signály, že sú pravdepodobne mladší ako 16 rokov – aj keď prešli prvou fázou vekovej kontroly.
Platforma tiež zasiahne, ak mladšieho používateľa niekto nahlási. Môže takisto sledovať, s akým obsahom interaguje držiteľ účtu, analyzovať jeho jazykovú úroveň a štýl a aj ľudí, s ktorým komunikuje. Tvár môže analyzovať na fotografiách či videách a overiť si takto aj ďalších používateľov, s ktorými je v kontakte. Dokonca môže odsledovať čas, keď je na sieťach, ak je to mimo školy.
Zo snímania tváre majú obavy aj rodičia. Olgin manžel to pri kontrole svojho účtu odmietol, momentálne preto nemá prístup k svojmu Facebooku.

Nie všetci mladší ako 16 rokov dostali automatickú stopku. Foto: unsplash.com
Olga si však myslí, že ani toto nemusí byť pre mnohých ľudí stopka. „V Austrálii sú ľudia v mnohom ako ovce, ak sa im niečo vysvetlí ako pravidlo, väčšina už nepochybuje a podpíše či predloží čokoľvek, čo sa od nich chce.“
Austrálski tínedžeri siahli v snahe vyhnúť sa zákazu po VPN (súkromná sieť, ktorá má maskovať skutočnú IP adresu).
Austrálska komisárka pre e-bezpečnosť Julie Inman Grant povedala, že sociálne siete by mali „zabrániť mladším ako 16 rokov používať VPN na predstieranie, že sú mimo Austrálie“.
Mnohé sociálne siete už potvrdili svoj záväzok zastaviť používanie VPN.

Hoci niektorí používatelia mladší ako 16 rokov majú stále prístup k sieťam pre chyby pri overovaní veku či vďaka registrácii nového účtu s iným dátumom narodenia, pravdepodobne o to v budúcnosti prídu, upozornila austrálska ministerka komunikácií Anika Wells pre ABC.
Austrália netrestá rodiny či deti a nehrozí žiadnymi pokutami či právnymi následkami za nedodržiavanie zákazu, zodpovednosť je na pleciach prevádzkovateľov sociálnych sietí. Rodič však musí zákaz rešpektovať a svojmu dieťaťu nemôže udeliť výnimku ani v prípade, že so zákazom nesúhlasí.
Austrálsky počin sledujú mnohé krajiny a aktuálne prebieha o obmedzení sociálnych sietí pre tínedžerov diskusia aj v mnohých európskych krajinách vrátane Slovenska.