Bratislavské gymnáziá Začínajú byť nedostupné aj pre jednotkárov a lepšie to nebude. Župa čaká na časy, keď bude detí menej

Posledné roky sú prijímačky na stredné školy pre rodičov a ich deti istým trápením. Na základných školách končia silné populačné ročníky, čo pociťujú najmä bratislavské gymnáziá, o ktoré je v tomto kraji oproti zvyšku Slovenska násobne vyšší záujem.

Kým v ostatných krajoch sa na gymnáziá hlási približne 45 percent deviatakov, v bratislavskom kraji je to až 75 percent. Napriek tomu pod čiarou nekončia len žiaci so slabšími výsledkami v porovnaní s tými najlepšími. Dnes začína byť realitou, že na bratislavské gymnáziá sa nedostanú ani jednotkári.

Na diskusných fórach, ktoré sa venujú školským témam, sa ozvali viacerí bratislavskí rodičia, ktorí opísali zúfalstvo svojich detí. Jana z Bratislavy napríklad ľutuje, že dovolila synovi dať všetky štyri prihlášky len na gymnáziá. „Veľmi tam túžil ísť a potom pokračovať na medicínu, o inej škole nechcel ani počuť,“ píše.

Na prioritu číslo jeden však syna neprijali a pri ostatných ho zase predbehli žiaci, ktorí mali na tieto školy vyššiu prioritu. Skončil medzi neprijatými a musel si vyberať medzi odbornými školami, na ktorých ešte zostali miesta. Ani na jednu z nich nechce ísť a Jana si nedokáže predstaviť, že by mal štyri roky chodiť do nejakej inštitúcie so znechutením, aké prežíva teraz.

Foto: Unsplash

Na gymnáziá v Bratislavskom kraji sa hlásilo približne 4 700 deviatakov, pričom podľa údajov, ktoré Postoju poskytlo ministerstvo školstva, bolo v Bratislavskom kraji 1045 deviatakov, ktorí mali v prihláškach iba gymnáziá, tak ako spomínaný syn Jany z Bratislavy. 

Rovnako ako on skončilo štrnásť percent bratislavských deviatakov. V iných krajoch bol podiel neprijatých, ktorí sa hlásili výlučne na gymnáziá, iba šesť percent.

Bratislavským deťom, ktoré sa tak chceli dostať na gymnázium, že nad inou školou ani nepremýšľali, zostal v druhom kole oklieštenejší výber ako žiakom zo zvyšku Slovenska.

Aj keď niektoré bratislavské školy ešte ponúkali pár miest, väčšinou išlo o gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským alebo súkromné gymnáziá, ktoré sú pre rodiny často finančne nedostupné. Niekoľko miest zostalo aj na niektorých cirkevných gymnáziách.

Kým mimo bratislavského regiónu sa počty voľných miest na gymnáziách počítali v desiatkach, v okolí Bratislavy si museli deti, ktoré si želali štúdium na tomto type školy, vyberať medzi voľnými miestami napríklad na odbornej škole vinárstva a ovocinárstva, na automobilovej či dopravnej odbornej škole; miesta ponúkali hotelové akadémie, ďalej odbory vizážista, kaderník, aranžér kvetov či puškár.

Najbližšie roky to lepšie nebude

Bratislavská župa vo svojej Regionálnej stratégii výchovy a vzdelávania na stredných školách zaznamenáva vývoj počtu žiakov na základných školách za posledných desať rokov. Vďaka sledovaniu týchto čísel župa ďalej vie, aký bude stav medzi budúcimi uchádzačmi o stredoškolské štúdium. 

Z poskytnutých dát vyplýva, že v aktuálnom školskom roku 2025/2026 bolo prvákov na základných školách v Bratislavskom kraji o dvesto detí menej ako vlani. Je to prvý pokles detí za posledných desať rokov.

Podľa demografických dát bude tento pokles v nasledujúcich rokoch už len pokračovať, čo znamená, že s dnešnými prvákmi na základných školách sa už začína pomalý odchod silných populačných ročníkov.

Keď však porovnáme dnešnú situáciu s tou spred desiatich rokov, tohtoročných prvákov na základných školách je stále o takmer 23 percent viac. V minulom roku to bolo o 32 percent a rok predtým až o 39 percent viac. 

Súčasných piatakov je o päťdesiat percent viac ako pred desiatimi rokmi a ôsmakov až o 86 percent.

Tieto čísla však nemôžu byť pre naše úrady prekvapením, keďže disponujú údajmi z matrík a majú presné informácie o tom, koľko detí sa v danom roku narodilo. To znamená, že už pred desiatimi rokmi bolo známe, že bez výrazného navýšenia dnes kapacity škôl postačovať nebudú.

Úrady rovnako vedia, a odborníci ich na to upozorňujú, že počet žiakov na stredných školách bude najmä v Bratislavskom kraji narastať až do roku 2034. Podľa dlhodobých mikrosimulačných modelov Inštitútu vzdelávacej politiky sa predpokladá, že len do roku 2030 narastie počet študentov stredných škôl v Bratislavskej župe o pätnásť až dvadsať percent.

Dôvodom, prečo je nárast počtu deviatakov najmarkantnejší najmä v Bratislavskom kraji, nie je len prirodzený prírastok.

Pričiňuje sa o to aj dlhodobá suburbanizácia. Bratislava a okolie hlavného mesta ako Senec a Pezinok zaznamenávajú masívny prílev mladých rodín s deťmi, ktoré sa tu udomácňujú z pracovných dôvodov.

Napríklad okres Senec je dlhodobo demografickým unikátom. Vzhľadom na extrémne vysokú vnútornú migráciu a vysoký podiel mladých rodín sa tu očakáva enormný tlak na kapacity škôl. V Senci a okolí stúpol počet detí vo veku do 14 rokov za poslednú dekádu o takmer štyridsať percent. 

Podobná situácia je aj v okresoch Pezinok a Malacky, pričom počty žiakov v deviatych ročníkoch základných škôl tam neklesnú ani po roku 2030. 

Prečo sú cieľom bratislavských detí gymnáziá?

Bratislavský kraj má najvyšší podiel gymnazistov. Kým v ostatných krajoch je ich podiel medzi stredoškolákmi menej ako tridsať percent, v Bratislavskom kraji je to 48 percent. V Bratislavskom kraji je miest na gymnáziách takmer dvojnásobne viac ako v ostatných častiach Slovenska.

Napriek tomu nedokážu pokryť vysoký záujem. Na otázku, prečo je to tak, hľadajú odpovede riaditelia škôl aj odborníci.

Za jeden z dôvodov považujú skutočnosť, že v Bratislave je vyššia koncentrácia vysokých škôl, ako aj rodín, ktorých rodičia majú vyššie vzdelanie. Tí potom vedú deti k tomu, aby aj v budúcnosti pokračovali v univerzitnom štúdiu.

Aj podľa OECD patríme medzi najhoršie krajiny, čo sa týka vplyvu socioekonomického zázemia detí na ich výsledky v škole. Ak dieťa pochádza z nepodnetného či marginalizovaného prostredia, zažíva neúspech aj v škole, ktorá mu nijako nepomôže dosiahnuť lepšie vzdelanie.

A platí to aj naopak. Zjednodušene povedané, školské výsledky žiakov nezávisia ani tak od školy, ako od ich rodinného zázemia a postoja rodiny k hodnote vzdelania. Túto realitu potvrdzujú aj výsledky testovania deviatakov: Bratislavský kraj má výrazne vyšší podiel detí, ktoré skončili v testoch nad šesťdesiat percent. 

Viac miest už nebude, varuje Droba

Mnohí rodičia detí zo súčasných populačných ročníkov vnímajú súčasný stav ako nespravodlivosť. Napríklad spisovateľka Monika Kompaníková opísala zúfalú situáciu rodičov detí patriacich do silných populačných ročníkov už od samého začiatku zaradenia dieťaťa do vzdelávacieho systému. Začalo sa to nedostupnými škôlkami, keď mnoho rodín muselo deti umiestniť do súkromných zariadení, ktoré im zhltli aj polovicu rodinného rozpočtu. 

„So základnou školou to bolo podobné, detí veľa, miest málo. Potomkovia rástli a bolo jasné, že na gymnáziá sa nedostane každý, ale že sa tam pre kapacitu nedostanú jednotkári s nadpriemerným IQ a so znalosťou dvoch jazykov, by nám nenapadlo ani vo sne,“ opisuje osobnú skúsenosť spred dvoch rokov. Ako sme už spomínali, dnešná realita rodičov je ešte zložitejšia a v najbližších rokoch sa bude len zhoršovať.

Denník N aj v reakcii na tento text priniesol v tom čase rozhovor s bratislavským županom Jurajom Drobom, ktorý rodičom odkázal, že kraj je kapacitne na svojom maxime, nové gymnázium ani ďalšie miesta v kraji už nepribudnú a mali by sa zamerať na odborné školy. 

Ako jeden z dôvodov, prečo sa nebudú ďalej zvyšovať počty na gymnáziách, uviedol fakt, že o niekoľko rokov začne počet školákov a dopyt po stredných školách klesať.

„Keď o sedem rokov začne klesať dopyt po stredných školách, tak si nemyslím, že je správne, aby zrazu sedemdesiat percent detí skončilo na gymnáziách,“ povedal v rozhovore spred roka a pol. Droba tak rodičom detí zo silných populačných ročníkov odkázal, že jednoducho budú dnešnú situáciu musieť pretrpieť.

Alebo im dal na výber ešte jednu možnosť. Aj keď majú dieťa s dobrými výsledkami a predstavou, že chce študovať na gymnáziu, má sa radšej zamerať na odborné školstvo.

„Budem ďalej tlačiť na to, aby sa presadzovalo ešte viac stredné odborné školstvo a aby sme kopírovali dopyt trhu práce,“ odkázal rodičom župan Droba.  

Odvolávať sa pri vzdelávacej stratégii kraja na dopyt trhu práce je v čase nástupu AI pomerne odvážne. Prax ukazuje, že nástup nových technológií mení pracovný trh veľkou rýchlosťou a ťažko sa odhaduje jeho vývoj na niekoľko rokov vopred.

Juraja Drobu sme oslovili s otázkou, či dokáže župa a jej odborné školstvo flexibilne kopírovať dopyt pracovného trhu aj za dnešných podmienok, keď ho výrazne ovplyvňuje a mení AI. Juraj Droba napriek dostatočnému časovému priestoru na naše otázky neodpovedal.

Prichádza koniec osemročných gymnázií?Drucker plánuje ich premenu na štvorročné, vidí v nich vinníkov klesajúcej kvality základných škôl

Alena Potocká

Len pred pár dňami napríklad The Economist upozornil, ako sa v krátkom čase na prekvapenie všetkých zmenili preferencie pracovného trhu v Spojených štátoch. Federal Reserve Bank of New York začiatkom tohto roka zverejnila údaje, podľa ktorých majú americkí absolventi filozofie väčšiu šancu nájsť si prácu než ich rovesníci, ktorí vyštudovali informatiku. 

Mnohých z nich si pritom rozoberajú samotné firmy vyvíjajúce umelú inteligenciu. Študenti filozofie dostávajú pracovné ponuky ešte pred ukončením školy, dosvedčuje Luciano Floridi, filozof pôsobiaci na Yaleovej univerzite.

Firmy vyvíjajúce umelú inteligenciu potrebujú filozofov preto, lebo čoraz častejšie riešia nielen technické otázky, ale aj to, ako sa majú modely správať, čo majú odmietať a podľa akých hodnôt sa majú rozhodovať. Filozofi im pomáhajú prekladať abstraktné etické dilemy do praktických pravidiel na fungovanie AI.

„Naše kraje na Slovensku nedokázali reagovať na zmeny na pracovnom trhu a v preferenciách ľudí ani v období relatívnej stability. Máme mnoho príkladov, keď robili úplne nelogické a nepochopiteľné rozhodnutia, ako napríklad obmedzovanie IT odborov alebo preferovanie rôznych bizarných okrajových odborov. Predstava, že dokážu reagovať na zmeny pri súčasnom nástupe AI, je úplne mimo reality,“ zhodnotil pre Postoj analytik INESS Róbert Chovanculiak.

Župy určujú počet miest aj cirkevným a súkromným školám

Počty žiakov na stredných školách má v rukách župa. Školám totiž presne predpisuje počet žiakov, ktorých môžu prijať. Najprv ministerstvo školstva určí každému kraju, koľko detí môže prijať do prvých ročníkov stredných škôl. Kraj má potom v rukách to, ako tieto miesta prerozdelí medzi stredné školy.

Hlavným problémom je podľa Róberta Chovanculiaka to, že kraje dnes majú právomoc určovať, koľko prvých tried môžu otvoriť nielen štátne stredné školy, ale aj ich priami konkurenti v podobe cirkevných a súkromných stredných škôl.

„To považujem za absolútne nezmyselne nastavený systém, ktorý deformuje trh, obmedzuje konkurenciu a vytvára pokrivené motivácie. Je to niečo, čo by mal budúci minister školstva okamžite riešiť, najmä v situácii, keď bude dochádzať k demografickému poklesu a kraje budú mať ešte väčšiu motiváciu diskriminovať svojich konkurentov,“ zdôraznil analytik.

Chovanculiak je presvedčený, že ak by takýto pokrivený systém neexistoval, stredoškolské vzdelávanie by malo v sebe zabudované automatické adaptačné mechanizmy.

„To znamená, že ak by kraje odvádzali zlú a neodbornú prácu pri manažovaní ponuky verejných stredných škôl, ich chyby by mohli využiť súkromní a cirkevní zriaďovatelia. To však v dnešnom systéme nie je možné,“ dodal Róbert Chovanculiak.

Má Slovensko skutočne tak veľa gymnazistov?

Pri debatách o počte gymnázií sa pravidelne objavujú názory predstaviteľov krajov, ale aj niektorých analytikov, že dnešné kapacity gymnázií sú dostatočné.

Analytici rozpočtovej rady Zuzana a František Múčkovci sa pred dvoma rokmi pozreli bližšie na počty gymnázií a zaznievajúce výhrady, že bratislavskí deviataci sú v porovnaní so zvyškom Slovenska znevýhodnení. Vo svojej analýze došli k záverom, že Bratislavský kraj ponúka rovnako talentovaným deťom viac gymnaziálnych miest, ako je priemer zvyšku Slovenska. 

„Veľký počet detí, ktoré sa na gymnáziá nedostanú, je daný tým, že sa ich tam hlási trištvrte populačného ročníka, zatiaľ čo na zvyšku Slovenska je ich menej ako polovica,” tvrdia analytici.

Zo „základky“ na strednúVeľa bratislavských detí sa na gymnázium nedostane. Sú oproti žiakom zo zvyšku Slovenska v nevýhode?

Adam Takáč

Priznávajú však, že v niečom to bratislavské deti a ich rodičia majú naozaj ťažšie. Musia podľa nich viac taktizovať a rozhodovať sa, aké veľké riziko podstúpia. Na výber majú totiž veľa škôl na malej ploche a to mnohých láka vybrať si tie najlepšie.

Ak sa deti prihlásia len na tie najlepšie školy, ľahko môžu skončiť odmietnuté, hoci na prijímačkách na iné miestne gymnáziá by uspeli.

„A tak sa stane, že na gymnázium sa dostane aj deviatak s horšími predpokladmi, ale lepšou taktikou ako iné dieťa, ktoré zariskuje a snaží sa len o tie lepšie gymnáziá, no nevyjde mu to. Preto možno stretnúť aj jednotkárov s dobrým výsledkom z T9, ktorí sa nedostali na gymnázium,“ dodávajú analytici.

Otázkou však naďalej zostáva aj to, či sú existujúce počty skutočne postačujúce a či nezareagovať na zvyšujúci sa dopyt po tomto type štúdia. Všeobecný názor, ktorý podporuje aj župa, je, že na našich stredných školách končí až priveľa gymnazistov a mali by sme sa viac sústreďovať na odborné školy.

Ako sme spomínali, z celoslovenského pohľadu je podiel gymnazistov v skupine všetkých stredoškolákov 31,9 percenta. To znamená, že takmer sedemdesiat percent stredoškolákov je na stredných odborných školách alebo učilištiach.

Podľa údajov Eurostatu za rok 2024 sme s týmto podielom absolventov so všeobecným stredoškolským vzdelaním v spodnej časti rebríčka spomedzi krajín Európskej únie, priemer je 50,9 percenta. Európsky trend vo vzdelávaní je ponúkať viac všeobecných odborov a aj na špecializovaných odboroch viac všeobecných predmetov. 

Zdroj: ec.eurostat.eu

Z európskej optiky zrazu vidieť, že počet gymnazistov nie je na Slovensku taký veľký, aký sa o ňom vytvára všeobecný obraz. Naopak, vidíme, že čo sa týka počtu študentov na stredných odborných školách, patríme k premiantom Únie.

To, že je dopyt po gymnáziách v Bratislavskom kraji násobne vyšší oproti zvyšku Slovenska, je vzhľadom na charakter tohto regiónu logický a župa by nemala na záujem žiakov rezignovať v štýle „veď raz tie silné ročníky zo škôl odídu“.