Štátne zákazy sociálnych sietí neplnoletým úplne nefungujú Ako môžu rodičia chrániť svoje deti v online svete?

Vo februári sme na Postoji písali, že viaceré vlády vo svete plánujú plošný zákaz používania sociálnych sietí pre deti. Dôvodom sú nebezpečenstvá internetu ako predátori, závislosť, psychické problémy, kyberšikana či vystavenie pornografii.

Ako prvá zákon zaviedla Austrália, ale po dvoch mesiacoch sa zdalo, že len s minimálnymi výsledkami. Najnovšie sa k Austrálii pridáva Veľká Británia. Obmedzením používania sociálnych sietí do 16 rokov chce „deťom vrátiť detstvo“. Legislatíva má prísť okolo Vianoc a zákaz, ktorý sa nebude vzťahovať na četovacie služby (napríklad WhatsApp), by mal začať platiť na jar budúceho roka.

Británia plánuje prísnejší prístup ako Austrália, deťom chcú zakázať livestreamy, romantické AI četboty, dokonca zvažuje digitálnu večierku pre všetkých používateľov pod 18 rokov. Podobne ako v prípade Austrálie, aj tu je verejná podpora vysoká, v britskom prieskume hlasovalo za asi 90 percent rodičov.

Spojené kráľovstvo sa chce učiť od Austrálie, ale aj tamojší štátny online regulátor eSafety po polroku tvrdí, že 70 percent neplnoletých má naďalej prístup k zakázaným platformám. Blokovanie populárnych sociálnych sietí okrem toho tlačí deti k menej známym a ešte nebezpečnejším alternatívam.

Kritici navyše varujú, že povinné overovanie veku (napríklad pomocou dokladu totožnosti), bez ktorého sa vymáhanie zákazu dnes neobíde, ostro narušuje súkromie všetkých používateľov.

Lepší internet a e-terén

Podľa reportáže New York Times sa pozitíva austrálskeho zákazu môžu prejaviť až s ďalšou generáciou. Tí, ktorí pred prijatím zákona účet na sociálnych sieťach mali, sa vrátili späť. Ale je možné, že mladšie deti si vďaka zákazu účet tak skoro nezaložia.

Vraj sa zmenila atmosféra medzi tamojšími rodičmi, ktorým klesá ochota deťom vôbec dať smartfón. Ako sa hovorí, zákon môže byť učiteľ.

Viacerí kritici plošného blokovania internetových platforiem pre deti však upozorňujú, že toto riešenie nejde k podstate. Lepšie by podľa nich bolo urobiť internet prívetivejším pre všetkých. Na to by bolo treba prinútiť napríklad prevádzkovateľov sociálnych sietí, aby výrazne zmenili svoj biznismodel, a teda aj svoje algoritmy, povolený obsah, minimalizovali zber osobných dát a maximalizovali používateľskú kontrolu.

A koniec koncov, z internetu sa bezrizikové miesto nepodarí spraviť nikdy. Vezmime si pornografiu. Väčšine vlád sveta by sa mohlo podariť zakázať jednotlivé stránky, prinútiť sociálne siete, aby nezobrazovali sexuálny obsah atď., ale erotika by sa naďalej šírila cez torrenty, v šifrovaných skupinách na messengeroch či inými kanálmi internetového podsvetia.

Zákaz sociálnych sietí pre detiNastupuje éra prísnejšej regulácie internetu. Zatiaľ unáhlená, málo efektívna a problematická

Juraj Valach

Ďalšou možnosťou, ktorá však tiež vyžaduje iniciatívu štátu či občianskej spoločnosti, je updatovať sociálne a preventívne služby, keďže nástrahy nečíhajú len na uliciach a v miestnych komunitách, ale aj v digitálnom svete. S takouto myšlienkou vznikol napríklad projekt Bezpečně v digitálním světě českej neziskovej organizácie Společnost Podané ruce.

Takzvaní e-terénni pracovníci komunikujú s mladými ľuďmi priamo na sociálnych sieťach a v online komunitách, ako sú Instagram, Tik-Tok či Discord. V reálnom čase vyhľadávajú rizikové situácie a ponúkajú podporu vtedy, keď ju treba. Tím takýchto pracovníkov operuje hlavne vo večerných hodinách, keď sú mladiství vo veľkom online.

Riešenia na úrovni štátu však prichádzajú s vlastnými rizikami, napríklad nebezpečenstvo potláčania slobody prejavu, a ležia v neistej budúcnosti. Rodičia naň nemôžu čakať.

Našťastie, popri tom už dnes existuje veľa dobrých možností, po ktorých môžu siahnuť. Hoci žiadna z nich nerieši všetky riziká.

Netreba zabúdať, že najdôležitejšie je sa s deťmi o online svete rozprávať, vysvetliť im problémy, motivovať ich a hlavne to neodkladať až na tínedžerský vek.

Rodičovská kontrola smartfónu

Ako sme písali vyššie, zákony zakazujúce prístup detí na sociálne siete mávajú veľkú podporu rodičov. Tí však nemusia čakať na digitálnu prohibíciu, veľa môžu spraviť sami.

Čo sa týka smartfónov s Androidom, Google ponúka podrobný manuál (dostupný aj v slovenčine), ako nastaviť rodičovský PIN na zariadenie dieťaťa. Toto heslo môže zamykať podľa potreby rôzne veci:

Od časového limitu používania zariadenia či konkrétnych aplikácií cez inštaláciu nových aplikácií a úplný zákaz používania vybraných služieb až po filtrovanie obsahu, ktorý zobrazí webový prehliadač či ponuky aplikácií v obchode Google Play. Mobil dieťaťa môže rodič kontrolovať aj zo svojho zariadenia pomocou aplikácie Family Link.

Podobné možnosti ponúka aj Apple pre iPhony a iPady (návod je v slovenčine dostupný tu).

Tichá pandémiaDuševné choroby sú celosvetovo na vzostupe. Bude to vážny problém, varujú odborníci

Zuzana Hanusová

Kontrolované sociálne siete

Ak však chcete, aby váš potomok mal smartfón, a chcete mu umožniť prístup na sociálne siete, no zároveň nie k všetkému, čo tam číha, dá sa aj to.

Na webe Internet Matters (Na internete záleží) nájdeme konkrétne návody, ktoré krok za krokom rodičovi ukážu, ako na dvanástich populárnych platformách (Instagram, Facebook, Snapchat, X, ale aj Strava a iné) vybrať najlepšie nastavenia súkromia a kontrolovaného používania.

Napríklad v manuáli pre TikTok sa píše, ako môže rodič prepojiť svoj účet s účtom svojich detí a zo svojho mobilu kontrolovať ich nastavenia a aktivitu v aplikácii, zvoliť denný limit na jej používanie, filtrovať zobrazený obsah, napríklad aby nevidelo explicitné či násilné zábery.

Nie každá aplikácia však ponúka takúto paletu nástrojov rodičovskej kontroly. Možno by sa žiadal zákon, ktorý by im to dal plošne za povinnosť.

Okrem anglického jazyka stránka ponúka nemecký, poľský, ruský či francúzsky. Ak by to bol problém, môžete si návody preložiť pomocou umelej inteligencie.

Ak dieťa urobí veľkú chybu, sú možnosti, ako to riešiť. Služba Take It Down operuje globálne. Je pre „ľudí, ktorí majú fotografie alebo videá, na ktorých sú nahí, čiastočne nahí alebo v sexuálne explicitných situáciách, ktoré vznikli predtým, ako mali 18 rokov, a o ktorých sa domnievajú, že boli alebo budú zdieľané na internete“.

Poškodený môže zostať v anonymite, Take It Down vygeneruje digitálny odtlačok dotknutej fotky/videa, takže konkrétna obrazová informácia sa k spolupracujúcim platformám nedostane, odošle im ho a ony danú fotku alebo video, ak sa na ich stránkach objaví, odstránia.

Aj veľké platformy ako Google, Instagram, Facebook a Snapchat priamo ponúkajú formuláre (stačí kliknúť na názov spoločnosti), cez ktoré môže používateľ podať žiadosť o odstránenie problematického videa/fotky.

V prípade kyberšikany, groomingu, vydierania či šírenia intímnych fotografií alebo videí sa slovenský rodič môže obrátiť aj sem:

·  Linka detskej istoty 116 111 – telefonická pomoc, čet a e-mailové poradenstvo;

·  Linka Pomoc.sk – špecializuje sa na bezpečnosť detí na internete;

·  Stopline.sk – prijíma aj anonymné hlásenia potenciálne nezákonného obsahu, najmä sexuálneho zneužívania detí, groomingu, rasizmu a ďalšej trestnej činnosti.

Počítače a obchádzanie zámkov

Či už má vaše dieťa vlastný notebook, alebo používa rodinný počítač, môžete mu nastaviť samostatný profil (v takom prípade účet pre dospelých treba zaheslovať čímsi silnejším než dátumom narodenia, deti nie sú hlúpe).

Tu sa dá opäť nastaviť denný časový limit, zakázané webové stránky, aplikácie či hry, sledovať detskú aktivitu. Návod pre Windows je dostupný tu (v článku sa nachádza veľa ďalších užitočných odkazov), pre macOS tu (žiaľ, oba v angličtine, ale opäť – pomôže AI či vstavaný prekladač webového prehliadača).

Ak používate Linux, pravdepodobne tu moju pomoc nepotrebujete, no pre istotu – jeden z návodov je dostupný tu.

Mimochodom, z pochopiteľných dôvodov sa hovorí najmä o sociálnych sieťach, ale riziká majú aj počítačové hry. Veľa z nich umožňuje komunikáciu a interakciu medzi cudzincami. Preto je dôležité vedieť, čo presne dieťa hrá a či sa tieto funkcie nedajú v hre vypnúť.

Treba zároveň zdôrazniť, že deti vedia byť pri obchádzaní rodičovských zámkov veľmi vynaliezavé.

Poslúžiť im na to môže napríklad VPN či proxy webové stránky (napríklad hide.me). Jednoducho povedané, namiesto zablokovanej stránky sa pripoja k vzdialenému serveru, ktorý sa k stránke pripojí namiesto nich, a získajú tak plný prístup na internet. Podobne funguje webový prehliadač TOR.

Ak dieťa používa VPN aplikáciu alebo proxy web, dospelý to vďaka nástroju rodičovskej kontroly uvidí, môže sa s dieťaťom o tom porozprávať a prípadne mu ich zablokovať.

Rodič môže zablokovať aj nevhodné weby pre celú domácu wi-fi sieť, takže sa k nim nebude môcť pripojiť ani návšteva. Líši sa to router od routera, konkrétny návod si teda musí každý nájsť sám.

Čo táto rodičovská kontrola nerieši, sú iní rodičia. Deti sa navštevujú, trávia spolu čas bez dozoru. Ťažko sa dá dohliadnuť, aby sa nedostali k zariadeniam, ktoré nie sú ošetrené rodičovským zámkom. Riešením je rozprávať sa o tom aj s inými rodičmi.

Zákaz sociálnych sietí v Austrálii v praxiMnohé účty detí systém nezachytil a fungujú ďalej. Napriek tomu rodičia obmedzenia väčšinou vítajú

Jana Holubčíková

Hrozby sharentingu

Spoločnosť Proton na svojom blogu píše o tom, ako môžu rodičia svojou aktivitou na internete priamo ohroziť vlastné deti.

Neologizmus sharenting (share – zdieľať – plus parenting – rodičovstvo) označuje zdieľanie fotiek, videí a ďalších osobných dát detí. Rodič sa chce pochváliť úspechom ratolesti alebo sa o svoju radosť podeliť s ostatnými, nahrá fotku z výletu, video z koncertu na ZUŠ-ke alebo napíše krátky blog s informáciami zo života svojho potomka.

Každé rozhodnutie niečo zdieľať nesie so sebou risk. Keď dospelý nahrá svoje fotky na Instagram, risk sa týka len jeho. Ale keď zdieľa život vlastného dieťaťa, rozhodnutie vystaviť sa riziku urobil zaňho.

Dnešný internet takmer nezabúda, uploadnuté informácie zbiera Big Tech a dátoví brokeri (firmy, ktoré hromadia detailné osobné dáta a predávajú ich tretím stranám na previerky či marketingové účely), ukladajú sa do databáz, ktoré nezriedka niekto hackne.

Aj čiastkové, voľne dostupné zdieľané informácie sa dajú využiť na krádež identity dieťaťa či jeho vydieranie. Zopár fotiek a videí stačí na vytvorenie presvedčivých deepfakeov, čiže falošných záberov jednotlivca vygenerovaných pomocou AI nástrojov, často pornografického charakteru, čo sa v prípade detí deje čoraz častejšie. Takýto materiál môže potom slúžiť aj na kyberšikanu či vydieranie.

Podľa prieskumu z USA, Británie, Japonska a ďalších krajín od spoločnosti McAfee 22 percent rodín tvrdí, že ich dieťa sa stalo cieľom nejakého online útoku. Spomedzi nich pätinu prípadov predstavujú práve deepfakey či „vyzliekacie“ aplikácie, pričom dievčatá v tejto skupine vo veku 13 až 15 rokov sa s takýmito útokmi stretli až v 38 percentách prípadov.

Rodičia by sa preto mali zamyslieť pri každom zdieľaní informácií svojho dieťaťa. A keď už je dosť staré, spýtať sa ho, či mu nebude prekážať, keď o ňom to či ono dospelák zavesí na internet.

Ak čitateľovi určitý nástroj v špecifickej situácii chýba a v článku ho nenašiel, môže pokojne pohľadať na internete alebo sa poradiť s AI chatbotom. Pri písaní sa autorovi potvrdilo, že možností je hromada, len sa o nich často nevie.