Zákaz sociálnych sietí pre deti Nastupuje éra prísnejšej regulácie internetu. Zatiaľ unáhlená, málo efektívna a problematická

Austrália sa na konci minulého roka stala prvou krajinou, kde platí plošný zákaz používania sociálnych sietí do šestnástich rokov. Medzi dotknuté platformy patria Facebook, Instagram, Snapchat, Threads, TikTok, X, YouTube, Reddit a streamovacie služby Twitch a Kick.

Tento krok mal veľkú podporu verejnosti. Za zákaz bolo až 77 percent obyvateľov.

Pred 10. decembrom, keď vošiel zákon do platnosti, sociálne siete podľa ABC využívalo asi 2,3 milióna osem- až pätnásťročných Austrálčanov. Podľa správy eSafety 850-tisíc z nich malo Snapchat a 700-tisíc Instagram.

Vláda v polovici januára ohlásila víťazstvo. Platformy len dva dni po zákaze deaktivovali údajne takmer päť miliónov účtov. Napríklad Meta vraj vymkla 330-tisíc používateľov z Instagramu a 173-tisíc z Facebooku a Snapchat 415-tisíc. Ministerka pre komunikáciu Anika Wells to označila za „veľký úspech“, ktorý robí „ozajstný rozdiel“.

Ale keď sa novinári austrálskej ABC po dvoch mesiacoch platnosti nového zákona vydali do terénu, žiadny „ozajstný rozdiel“ sa im nepodarilo nájsť.

„Myslel som si, že ten zákaz bude oveľa prísnejší, ale nakoniec to bolo úplne na chill, ako keby sa nič nebolo stalo. Je to totálne zbytočné,“ povedal redaktorom štrnásťročný Adyan.

Snapchat aj TikTok od neho na overenie veku chceli sken tváre. Chalan vyhovel a platformy ho vyhodnotili ako dostatočne starého. Instagram požadoval fotku dokladu, tak si od kamaráta požičal vodičák a sociálnu sieť môže používať naďalej.

Aj pätnásťročnú Anabell zákon na chvíľu vymkol z jej účtov. Nahnevalo ju to, keďže jej trinásťročnej sestre ani kamarátkam sa nestalo nič. Samozrejme, bez námahy našla spôsob, ako sa dostať naspäť. „Nik z mojich kamarátov nemá ban. Každý používa sociálne siete,“ tvrdí.

Väčšina detí pod šestnásť rokov, ktoré ABC oslovila, nestratila k svojim účtom prístup. A tie, ktoré áno (respondenti to odhadujú na desať percent svojich neplnoletých kamarátov), zvyčajne našli spôsob, ako zákaz obísť.

Je teda pravdepodobné, že odhady platforiem o úspešnosti zákona sú prehnané. Samozrejme, aby sme zistili, ako a či vôbec austrálsky ban funguje, treba ešte viac dát. Ale to, že novinári ABC takmer nenašli tínedžerov, ktorých by zákon od sociálnych sietí naozaj odrezal, nedáva veľa optimizmu. Na druhej strane ide o svetovo prvú legislatívu tohto typu, nedá sa čakať, že všetko pôjde hladko hneď od začiatku.

Na čom záležíK sociálnym médiám už pristupujme ako k drogám. Rodičom ešte nedošlo, čo aktuálne riešia vlády mnohých štátov

Zuzana Hanusová

Náročné vymáhanie

Prevádzkovatelia sociálnych sietí sú v Austrálii povinní podniknúť „rozumné kroky“, ktoré by deťom zabránili v prístupe, inak čelia pokutám do 32 miliónov dolárov.

Tamojšia vláda technologické spoločnosti povzbudzovala, aby na určenie veku používateľa využívali behaviorálne dáta a umelú inteligenciu namiesto skenu tváre či dokladu.

Podľa komisárky eSafety (vládnej organizácie, ktorá má na starosti online bezpečnosť) Julie Inman Grant má na to Big Tech nástroje už dlhý čas: „Čo sa týka reklamy, dokážu nás zamerať so smrtiacou presnosťou, určite to dokážu aj v prípade veku detí.“

Napríklad podľa toho, ako dlho je účet aktívny, s akými používateľmi interaguje, či používateľ k službe pristupuje v časoch, keď prebieha vyučovanie (smartfóny sú na austrálskych školách zakázané), a podobne.

Za vypichnutie stojí, že austrálska vláda takto povzbudzuje spoločnosti v už aj tak dosť problematickej praxi sledovania, hromadenia a analyzovania množstva súkromných dát.

Prevádzkovatelia platforiem s tým však nesúhlasili. „Tento zákon bude nielen mimoriadne ťažké presadzovať, ale ani nenaplní sľub o zvýšení bezpečnosti detí na internete,“ povedala v tamojšom parlamente Rachel Lord, vedúca manažérka YouTubu pre vládne záležitosti v Austrálii.

Je zrejmé, že umelá inteligencia, ktorá robí zásadné chyby aj pri moderovaní obsahu, nedokáže len z používateľského správania spoľahlivo určiť, kto má menej ako šestnásť rokov. Preto sa spoločnosti uchyľujú aj k jednoduchším spôsobom, s ktorými sa stretli aj respondenti ABC. Tie však narúšajú používateľské súkromie.

Spája rodičov, ktorí dieťaťu ešte nedali smartfónOd škôl potrebujeme pomoc, nie aby učitelia nariaďovali deťom založiť si WhatsApp

Alena Potocká

Nebezpečná bezpečnosť

Jedným z nich je sken tváre, ktorý však nefunguje spoľahlivo. Nielenže osemnásťročný človek môže vyzerať na štrnásť a naopak, ale dá sa ľahko obísť, stačí poprosiť staršieho kamaráta. (Autorovi tohto textu sa napríklad podarilo overiť vek na X tak, že foťák mobilu namieril na portrét Elona Muska, ktorý mal na displeji počítača.)

Potom je tu možnosť nahrať svoj doklad, napríklad vodičský či občiansky preukaz. Aj tento prístup sa dá ľahko obísť (starší kamarát požičia).

Okrem toho na to, aby sa dalo spoľahlivo zistiť, či sú používatelia naozaj dospelí, treba systematicky overovať vek všetkých (čo sa v Austrálii nedeje).

Tieto dva prístupy vytvárajú veľké bezpečnostné riziká. Človek, ktorý nahrá svoju tvár či doklad, pevne spája internetovú identitu s jedinečným identifikátorom, čo vytvára nebezpečnú možnosť na sledovanie online aktivity všetkých občanov vlastnou vládou. Navyše človek s účtom na sociálnych sieťach musí poskytnúť údaje o svojej identite súkromnej firme.

Technologické spoločnosti pritom nemajú núdzu o prípady, keď im unikli citlivé informácie používateľov. Veľa platforiem na overovanie veku využíva služby špecializovaných spoločností, ale ani tie nie sú spoľahlivé.

Napríklad v roku 2024 server 404media zverejnil článok o zraniteľnosti firmy AU10TIX, ktorá overuje vek pomocou skenovania tváre či identifikačných dokladov. Jej služby v tom čase využíval TikTok, Uber alebo X.

Podľa experta na kybernetickú bezpečnosť Mossaba Husseina, ktorý novinárov na problém upozornil, boli informácie, ktoré spoločnosť zozbierala od používateľov, na internete celkom jednoducho dostupné viac ako rok. Napríklad meno overovanej osoby, dátum narodenia, štátna príslušnosť, identifikačné číslo a typ nahraného dokladu spolu s odkazom, ktorý obsahoval obrázok samotného identifikačného dokumentu.

Chyba bola v tom, že administrátorské údaje, ktoré umožňujú prístup do databázy AU10TIX, firme ktosi ukradol cez malvér a ony potom kolovali po zákutiach internetu.

Overenie veku dnes v praxi znamená overenie identity. Bolo by preto najlepšie, keby vláda najprv prišla so súkromie rešpektujúcim spôsobom, ako spoľahlivo overiť iba vek, nariadila sociálnym sieťam využívať len tento prístup a až potom vydala celonárodný zákaz.

Lebo s deťmi na sociálnych sieťach podľa všetkého treba čosi urobiť.

Zákaz sociálnych sietí do 16 rokovOdborníci sa pýtajú, ako sa to bude vymáhať a či nezostane len pri formálnom kroku. Iniciatívu však vítajú

Zuzana Hanusová

Sociálne siete a deti

Štúdie, správy a vyjadrenia odborníkov, ktoré dokazujú zhubný vplyv nekontrolovaného surfovania po webe (nielen) na deti, prichádzajú takmer každý deň.

Štúdia, ktorú si objednal Európsky parlament, hovorí o sexuálnom zneužívaní, šikanovaní, poruchách príjmu potravy či naviazaní sa na nebezpečné online komunity (napr. propagujúce sebapoškodzovanie).

Neurovedec Jared Horvath tvrdí, že generácia Z, ktorá vyrastala so smartfónom v ruke, ako prvá v kognitívnych testoch nepredbehla tú predošlú, ale dosahuje podpriemerné výsledky. Aj podľa autorov systematického prehľadu štúdií medzi rokmi 2009 a 2024 výskum potvrdzuje, že nadmerné používanie sociálnych sietí vedie k zhoršeniu kognitívnych schopností.

Britská štúdia z augusta minulého roka zistila, že väčšina detí (59 percent) po prvý raz videla pornografiu náhodou počas surfovania po webe. Osem z desiatich najčastejších zdrojov sexuálneho obsahu pre deti sú práve sociálne siete. Až 45 percent respondentov uviedlo, že pornografiu vidí na X, 35 percent na pornostránkach, 29 na Snapchate, 27 cez vyhľadávač (Google, Bing...), ďalej nasleduje Instagram, TikTok, Reddit, Youtube, WhatsApp, Discord, Facebook...

Niet sa čo diviť. Pre potrebu rešerše tohto článku som sa po dlhom období pozrel na úvodnú stránku TikToku, ktorá je dostupná bez registrácie. Chvíľu som skroloval. Zaskočilo ma obrovské množstvo sexuálneho obsahu vytvoreného ľuďmi, ale často aj umelou inteligenciou, ktorý bol nevinne vsunutý medzi tiktokové tance a videá mačiek.

Minuloročná štúdia zistila, že tretina zo 4-tisícovej vzorky detí, ktoré odborníci sledovali medzi desiatym a štrnástym rokom života, si vytvárala čoraz väčšiu závislosť od sociálnych sietí. Títo „závisláci“ vo vyššej miere hlásili samovražedné sklony.

Aj uznávaný nemecký novinár René Pfister si myslí, že nastal čas pristupovať k sociálnym sieťam ako k drogám. Zdá sa, že s ním súhlasí veľká časť verejnosti. 

Na konci januára tohto roka sa v Kalifornii začalo prvé z dlhého radu plánovaných súdnych konaní proti technologickým gigantom. Žalobcami sú tínedžeri, školské obvody aj štáty. Obviňujú Instagram, Snapchat, TikTok a YouTube, že svoje platformy nadizajnovali tak, aby si od nich mladí používatelia vytvorili závislosť, čím im spôsobili osobnú ujmu. Snapchat a TikTok ešte pred začiatkom súdu radšej zaplatili, aby sa procesu vyhli.

Videá detí na sociálnych sieťachRodičia pozývajú predátorov do svojich obývačiek, algoritmus ponúka ich zábery pedofilom

Alena Potocká

Radšej pomalšie

Správa výskumného centra CITAP na University of North Carolina-Chapel Hill však upozorňuje, že so škodlivým vplyvom online sveta na detskú psychiku to nie je úplne čierno-biele.

Podľa autorov „vedecké štúdie ukazujú, že tvrdenie, že problémy tínedžerov s duševným zdravím spôsobujú sociálne siete, je oveľa zložitejšie, ako obyčajne píšu médiá“. Medzi mobilom a depresiou podľa nich nevedie priama linka

Citujú stanovisko Americkej asociácie psychológov, podľa ktorého vplyv používania sociálnych sietí „závisí od osobných a psychologických charakteristík adolescentov a sociálnych okolností, čo súvisí s konkrétnym obsahom, vlastnosťami alebo funkciami, ktoré ponúkajú rôzne platformy“. Inak povedané, ak má dievča problém s vlastným telom, sledovanie určitého obsahu na sociálnej sieti ho môže priviesť až k anorexii, ale sledovanie iného obsahu mu môže pomôcť nájsť zdravý prístup, zvlášť pokiaľ vyrastá v dobrom prostredí.

„Napriek stovkám štúdií o vzájomnom vzťahu sociálnych médií a duševného zdravia mládeže neexistujú žiadne jasné dôkazy o súvislosti, nieto ešte o príčine,“ tvrdia autori správy CITAP. Ako príklad uvádzajú, že tínedžeri sú z rôznych spoločensko-kultúrnych príčin osamelejší ako predošlé generácie, čo sa podpisuje na ich psychike. Preto hľadajú ľudský kontakt v online svete, ktorý im ho však nemôže plnohodnotne nahradiť.

Útek k digitálnemu životu z tohto pohľadu nie je zdrojom psychických problémov, ale pokusom o ich riešenie. Zmazať deťom internetové profily by ich v tomto prípade možno neurobilo menej osamelými, skôr naopak.

(Na druhej strane niekto by mohol namietnuť, že ak by deti v byte nemali žiadny mobil, tablet, notebook ani televízor, nuda by ich vydurila späť na dvor. Môže byť, ale to si žiada oveľa viac než púhy zákaz desiatich platforiem.)

Z tohto dôvodu je lepšie pri zákazoch sociálnych sietí mladistvým postupovať obozretne. Inak sa môže stať, že v snahe vyrovnať sa s problémom (nárast psychických problémov detí) prídeme s riešením, ktoré spôsobí veľa kolaterálnej škody a žiaden veľký úžitok.

Ilustračné foto: Unsplash/Jon Tyson

Nasledovníci

Ak si to zhrnieme, sociálne siete sú návykovou drogou, ktorá ovplyvňuje vývin mozgu, prostriedkom sexuálneho zneužívania a šikanovania či miestom, kde väčšina detí – často omylom – spozná pornografiu. A podľa presvedčenia veľkej časti verejnosti sú príčinou epidémie duševných problémov mladej generácie.

Preto sa niet čo diviť, že o povinnom overovaní veku sa hovorí už niekoľko rokov a dnes sa Austráliu chystajú nasledovať ďalšie krajiny.

Európsky parlament už v novembri minulého roka prijal nezáväzné uznesenie, že minimálny vek pre prístup na sociálne siete by mal byť šestnásť rokov. Navrhol tiež zákaz návykových funkcií pre mladistvých, ako napríklad nekonečné skrolovanie a automatické prehrávanie.

Najnovšie sa touto cestou vydalo Španielsko.

Premiér Pedro Sánchez to 3. februára oznámil na Svetovom vládnom summite v Dubaji, kde sa každoročne diskutuje o budúcnosti a technológiách. Sánchez kritizoval Big Tech, že nezvláda boj s dezinformáciami, s nelegálnym či so sexualizovaným deepfakeovým obsahom. Sociálne siete prirovnal k „nefunkčnému štátu“.

Ako riešenie plánuje zaviesť zákony, ktoré by umožnili trestne stíhať predstaviteľov sociálnych sietí nielen za neodstránenie nezákonného alebo nenávistného obsahu, ale aj za posilňovanie jeho dosahu, typicky pomocou algoritmov.

„Z algoritmickej manipulácie (...) spravíme nový trestný čin. Šírenie nenávisti musí mať svoje následky,“ tvrdí Sánchez. „Naše deti sú dnes vydané na milosť priestoru, v ktorom nikdy nemali byť samy. Odteraz to prestávame tolerovať,“ vyhlásil s tým, že zákaz používať sociálne siete bude platiť do šestnástich rokov.

Španielsko má byť súčasťou „koalície digitálne ochotných“, ktorú tvorí s ďalšími, zatiaľ neznámymi európskymi krajinami. Cieľom je koordinovať medzinárodnú reguláciu sociálnych sietí.

Pravdepodobným spojencom bude Grécko, ktoré podľa zdrojov agentúry Reuters čoskoro ohlási ban na sociálne siete do pätnástich rokov. Ďalším možným kandidátom je Francúzsko, ktorého zákonodarcovia si rovnaký zákon odhlasovali na konci januára ako druhá krajina po Austrálii. „Emócie našich detí a tínedžerov nie sú určené na predaj ani na manipuláciu, či už americkými platformami, alebo čínskymi algoritmami,“ vyhlásil prezident Macron.

Mimochodom, netýka sa to len Austrálie a Európy. Hranicu šestnástich rokov plánuje zaviesť aj Malajzia či Indonézia. Zhruba polovica štátov USA zavádza rôzne verzie zákona, podľa ktorého musia návštevníci stránok so sexuálnym obsahom preukázať svoju plnoletosť, obyčajne dokladom. 

Jedna z najnavštevovanejších stránok na internete a zároveň najväčší poskytovateľ pornografie reagovala úplným vypnutím prístupu v dotknutých štátoch (čo sa však dá obísť).

Dokonca aj platforma Discord, ktorá slúži predovšetkým na (skupinové) četovanie, 9. februára oznámila, že overovanie veku na prístup k „obsahu pre dospelých“ spúšťa globálne.

„Pre väčšinu dospelých nebude overenie veku potrebné, pretože Discord na odhadnutie veku využíva informácie, ako sú dátum založenia účtu, údaje o zariadení a aktivite, ako aj vzory správania v komunitách na Discorde. Discord v tomto procese nevyužíva súkromné správy ani žiadny obsah správ,“ uviedla pre The Verge Savannah Badalich, globálna riaditeľka produktovej politiky firmy.

Nutnosť odfotiť si tvár alebo identifikačný doklad príde len vtedy, ak Discord nebude vedieť vyhodnotiť, či je používateľ dospelý. Firma tvrdí, že analýza skenu tváre sa deje priamo na zariadení a že nahrané fotky dokladov zmažú hneď po ich overení.

Durov varoval, že nové návrhy španielskej vlády povedú k umlčaniu politickej kritiky

Postoj

Odpor

Iné technologické spoločnosti sa zmene kurzu priečia. Viaceré neboli stotožnené už s postupom Austrálie: Reddit v decembri začal súdny spor s tamojšou vládou pre ohrozenie slobody slova. Meta namiesto plošného zákazu žiadala vzájomnú spoluprácu vlády a priemyslu pri hľadaní vhodnejších riešení.

Takže keď lídri starého kontinentu vyhlásili, že chcú nasledovať svojich austrálskych náprotivkov, prišla nová vlna kritiky. Elon Musk nazval socialistu Sáncheza „skutočným totalitárskym fašistom“ a „tyranom a zradcom španielskeho ľudu“. Španielsky ľud, zdá sa, úplne nesúhlasí, aspoň čo sa týka vekového obmedzenia. Od roku 2024 do augusta 2025 sa podiel Španielov, ktorí sú za zákaz sociálnych sietí pre deti do štrnásť rokov, zvýšil zo 73 na 82 percent.

K vyhláseniu premiéra Sáncheza sa vyjadril aj zakladateľ a šéf Telegramu Pavel Durov, ktorý často kritizuje západné vlády za zasahovanie do slobody slova. Varoval, že vágna definícia „nenávistného prejavu“ môže viesť k umlčiavaniu politickej kritiky. Tieto opatrenia by podľa neho „mohli pod zámienkou ‚ochrany‘ premeniť Španielsko na policajný štát“, pretože vytvárajú „precedens pre sledovanie identity KAŽDÉHO používateľa (...). To, čo sa začína u maloletých, sa môže rozšíriť na všetkých a potlačiť otvorenú diskusiu“.

Tvrdí, že snaha preniesť zodpovednosť za uverejnený obsah a algoritmy na prevádzkovateľov sociálnych sietí a nejasné právne formulácie v spoločensky sporných otázkach povedú k potlačeniu slobody slova. Strach z trestného stíhania môže podľa neho spôsobiť, že moderovať sa bude na istotu – radšej byť prísnejší a odstrániť toho viac než čeliť väzeniu za nedostatočné zasahovanie obsahu, ktorý uverejnili používatelia a ktorý môžu niektorí úradníci považovať za nenávistný.

Ako krajiny plánujú chystaný zákon vymáhať, nie je jasné. Sánchez, ktorý musí ban ešte obhájiť pred domácim parlamentom, sľubuje „nielen zaškrtávanie kolónok, ale skutočné prekážky, ktoré fungujú“.

Ale pokiaľ nemá austrálska cesta viesť k úspechu a navyše vystavuje súkromie svojich občanov nebezpečenstvu, existujú možnosti, ktoré fungujú a boli by aspoň ako-tak prijateľné aj pre bezpečnostných jastrabov?

Regulácia pornografieOverovanie veku v online prostredí je vo svete veľká téma

Lukáš ObšitníkJakub Lipták

Overenie bez straty súkromia

Výskumníci francúzskeho úradu CNIL (Národná komisia pre informatiku a slobodu) si v roku 2022 položili otázku, či „je možné dokázať, že osoba dosiahla plnoletosť, bez toho, aby prezradila svoj vek alebo totožnosť“.

Ako odpoveď navrhujú celkom jednoduchý systém, ktorý však zatiaľ nie je veľmi známy.

Používateľ poskytne dôkaz svojej identity, napríklad občiansky preukaz, spoľahlivej službe, napríklad banke, dodávateľovi energie a podobne. Nazvime ju A. A nemá nič do činenia so sociálnymi sieťami a identitu svojho zákazníka musí zo zákona poznať tak či tak. Platformu, ktorá vyžaduje overenie veku (napríklad Facebook), nazveme B.

Keď sa chce používateľ zaregistrovať na B, B mu vydá žiadosť o overenie. Tú používateľ nahrá do služby A, ktorá ju podpíše a vráti späť. Podpísanú výzvu nahrá na platformu B, B skontroluje, či spĺňa požiadavky a vek je overený.

B (sociálna sieť) v tomto prípade nevie, kto je používateľ, koľko má rokov ani akú konkrétnu službu využil na podpis. Vie len, že človek je nad požadovanou vekovou hranicou. Ani A (služba, ktorá pozná identitu používateľa) nevie, na akú platformu sa používateľ práve zaregistroval. (Možno ide o niečo podobné, čo funguje v niektorých štátoch USA, kde sa používateľ pre prístup na niektorú webovú stránku preukazuje externou aplikáciou, na ktorej si predtým overil vek napríklad cez svoj vodičský preukaz.)

Tento prístup má skratku ZKP (Zero Knowledge Proof – dôkaz bez vedomosti) a pomaly si získava pozornosť. Európska únia ako súčasť projektu digitálnej identity (EUID) vyvíja protokol overovania veku na báze ZKP, v júli minulého roka vydala predbežnú verziu tejto služby. EUID sa má na verejnosť dostať do konca tohto roka. Dôkaz plnoletosti by tak bol súčasťou digitálnej peňaženky.

Aby sa takéto overenie veku obchádzalo ťažšie ako sken tváre či fotka preukazu, bolo by treba prijať dodatočné opatrenia. Napríklad obmedziť počet účtov na danej platforme na jeden na človeka. Inak by ktokoľvek nad vekovou hranicou mohol svojou digitálnou peňaženkou podpisovať všetky žiadosti o overenie veku svojich neplnoletých kamarátov.

Americká neziskovka Electronic Frontier Foundation (EFF) však upozornila, že ZKP je „úplne nový systém, ktorý ovplyvní milióny ľudí. (...) Navyše nie všetky systémy ZKP sú rovnaké, a hoci existujú výskumy o ich použití v mobilných zariadeniach, toto unáhlené zavedenie pred dokončením výskumu vystavuje všetkých používateľov riziku“.

Podľa think-tanku New America nestačí len prísť so spoľahlivým riešením, ale treba vybudovať celý dôveryhodný ekosystém, pokiaľ majú byť služby založené na ZKP naozaj bezpečné. Aj EFF upozorňuje, že treba poctivú prípravu – napríklad zabrániť službám, aby si pri overovaní veku nepýtali informácie, ktoré im nepatria.

Inými slovami, tento systém ešte nie je pripravený.