Na čom záleží K sociálnym médiám už pristupujme ako k drogám. Rodičom ešte nedošlo, čo aktuálne riešia vlády mnohých štátov

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Kým politici diskutujú o zákaze sociálnych médií, rodičia sa ešte neprebudili. Čoraz mladšie deti dostávajú mobil a pred očami svojich rodičov trpia závislosťou.

Vyštudovala žurnalistiku a germanistiku, pracovala v STV, v Slovenskom rozhlase a ako šéfredaktorka portálu nm.sk. Je vydatá, má tri deti.

Ďalšie autorove články:

Mobily a rodičia Riešime len deti, ale závislosť dospelých je často hlavným problémom

Právnik o susedských sporoch Hlavným problémom sú ploty. Staré dobré „dvakrát meraj a raz strihaj“ platí aj v oblasti susedských vzťahov

Prečo sú prvé deti úspešnejšie Podľa nových zistení za tým nemusí byť len viac času zo strany rodičov

Neurovedec Jared Horvath povedal, že generácia Z – teda ľudia narodení približne v rokoch 1997 až 2012 – je prvou generáciou, ktorá dosahuje podpriemerné výsledky vo všetkých kognitívnych meraniach. Je aj prvou generáciou, ktorá v kognitívnych zručnostiach nepredbehla predošlú generáciu.

Kým dôjde k akejkoľvek štátnej regulácii, je v prvom rade na nás rodičoch, ako si vyhodnotíme nespočetné vedecké dôkazy o škodlivosti smartfónov a sociálnych sietí a či sa prestaneme tváriť, že to máme pod kontrolou a že sa s deťmi stačí o tom len porozprávať.

Ešte donedávna nás aj niektorí odborníci presviedčali, že všetko je o dôvere, kontrola a zákazy nefungujú, lebo zakázané ovocie chutí najviac.

Ak by sme dieťaťu nedali do rúk fľašu vodky, aby sa rozhodlo, koľko si z nej odpije, prečo mu naďalej dávame smartfón s TikTokom, Snapchatom, Instagramom a WhatsAppom, hoci o ich škodlivosti existujú rovnako relevantné vedecké dôkazy?

Napríklad nemeckí lekári a psychológovia v roku 2024 uverejnili novú lekársku smernicu, ktorá sa zaoberá aj poruchou používania sociálnych sietí, pričom je na ňu dokonca už aj špeciálna kategória.

Postoj · K sociálnym médiám už pristupujme ako k drogám. Rodičom ešte nedošlo, čo riešia vlády mnohých štátov

Je známe, že mozog dozrieva odzadu dopredu, pričom prefrontálna kôra v čelnej časti mozgu, kde sa plánujú činnosti, regulujú emócie a kontrolujú impulzy, dozrieva ako posledná až vo veku od dvadsať do dvadsaťpäť rokov. Pre mladých ľudí je preto obzvlášť ťažké odolávať kognitívnemu odporu voči neustále sa objavujúcim krátkym videám.

Na základe mnohých štúdií – podľa snímok mozgu pomocou magnetickej rezonancie a času používania – je dnes možné opísať súvislosti medzi používaním sociálnych médií a pocitom pohody, poruchami príjmu potravy, depresiami alebo úzkosťami.

Odborníci hovoria o závislosti, ak sú počas dvanástich mesiacov splnené tri kritériá, ktoré sa používajú aj pri diagnostike už uznanej poruchy z počítačových hier. Skúste si ako rodičia položiť tieto jednoduché diagnostické otázky: Stráca mladistvý kontrolu nad tým, ako dlho a ako často trávi čas na sociálnych médiách? Má ťažkosti s tým, aby prestal? Uprednostňuje trávenie času na TikToku, Snapchate a YouTube a zanedbáva tým svoje povinnosti, stretnutia, koníčky alebo záujmy?

Dnes už vieme, že kto pravidelne kontroluje sociálne médiá, je čoraz citlivejší na ich vplyv. Pri intenzívnom používaní sa totiž mozog nastaví tak, že intenzívne reaguje na sociálne odmeny, ako sú pozitívne spätné väzby, lajky a srdiečka. To isté platí aj pre sociálne tresty v podobe negatívnych komentárov alebo palcov dole.

K tomu sa môže pridať, čo vedci skúmajú pod pojmom teória sociálneho posunu, to znamená, že kto strávi každý deň niekoľko hodín na sociálnych médiách, má jednoducho menej času na iné aktivity ako šport, reálne kamarátstva, umenie.

My ako rodičia by sme sa mali prestať báť svojich detí, ich emócií a mali by sme zasiahnuť, hovorí v rozhovore pre Postoj zakladateľka iniciatívy Počkajme so smartfónom Henrieta Volf. „... mali by sme byť silní, dávať silné a láskavé hranice, byť so svojimi deťmi, nájsť si pre ne čas. Podľa prieskumu detského ombudsmana naše deti zhruba päť hodín denne scrollujú na mobile. Nie je problém len to, čo deti na tom mobile robia, ale čo preň nerobia.“

Dnes vieme, že za určitých podmienok môže používanie sociálnych sietí prispieť k rozvoju depresívnych symptómov, úzkostí alebo porúch príjmu potravy. Detskí psychiatri bijú na poplach, ako im stúpa počet detí s reálnymi psychiatrickými diagnózami.

V USA výrazne vzrástla miera samovrážd medzi tínedžermi v rokoch 2010 až 2019. Hoci čísla v Európe nie sú až také dramatické, aj tu sa duševné zdravie, najmä u dievčat v tínedžerskom veku, od roku 2010 výrazne zhoršilo. V štatistikách pokusov o samovraždu aj na Slovensku dlhodobo prevládajú tínedžeri.

Nemecký novinár René Pfister, ktorý viedol redakciu týždenníka Spiegel vo Washingtone a dnes je korešpondentom Spieglu v Paríži, v nedávnom komentári píše, že prišiel skutočne čas pristupovať k sociálnym médiám rovnako ako k drogám.

„Prvým krokom je chrániť naše deti pred technológiou, ktorá mnohých robí nešťastnými a ovplyvňuje ich schopnosť sústrediť sa. Sociálne médiá sú v niektorých ohľadoch ako drogy, napríklad alkohol, hašiš alebo heroín. Mali by sme s nimi začať zaobchádzať rovnako,“ píše autor, ktorého knihu Pozor na každé slovo sme nedávno vydali aj v našom vydavateľstve.

Deti, ktoré na základnej škole nemajú smartfón, sa dnes v kolektíve cítia trápne, lebo ich je drvivá menšina. Ale rodičov, ktorí urobia takúto voľbu, by malo na základe súčasných vedeckých dôkazov pribúdať.

Ak to ďalšie štúdie potvrdia, deti našich detí sa budú čudovať, aký experiment sme si dovolili na celej jednej generácii.