„Odniekiaľ vás poznám. Čo tu robíte?“ prihovára sa muž na bicykli predsedovi SaS Branislavovi Gröhlingovi a ďalším z jeho tímu pri ceste v Lúčnici nad Žitavou.
„Pracujeme. Prišli sme za vami,“ odpovedajú saskári, ktorí si v obci spravili prestávku pri cyklistickej jazde z neďalekých Vrábeľ. „Ako sa vám žije?“ pýtajú sa staršieho pána.
„Ale viete čo... Vyše tridsať rokov žijem v tejto podrbanej dedine. Väčšina domov tu už má kanalizáciu, ale mne tuto kúsok bokom to furt nedokončili. Neviem sa toho domôcť...“
„Tak mi povedzte, čo je to za vládu, keď...“ nadhadzuje Gröhling, no dôchodca ho preruší: „Ja už nejdem nič hovoriť.“
Zjavne sa mu o politike rozprávať nechce, radšej sa rozhovorí o deťoch a vnúčatách.
„Nejdete s nami na bicykli?“ pýta sa ho ešte na záver Gröhling.
„Nejdem, ja sa nabicyklujem hore brehom, dole brehom. Ale na pohárik by sme mohli. Krčmu nemáme, ale ku mne domov...“
„To nemôžeme, musíme bicyklovať ďalej. Ale nabudúce prídeme bez bicyklov a štrngneme si.“
„A jakže sa to voláte?“
„Braňo Gröhling.“
„Aha, dobre... Ale aj tak zabudnem...“
„Nevadí, možno keď ma uvidíte v televízii, tak si spomeniete.“
„Jáj, dobre. A ten pohárik teda nič?“ skúša dôchodca ešte posledný raz, ale politik sa už odráža na bicykli, aby vyrazil smerom do ďalšej obce v Nitrianskom okrese.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Šéf liberálov strávil posledné štyri týždne cestovaním po Slovensku od východu po západ krajiny. Veľkú časť trasy sa presúval na bicykli alebo peši.
S jeho tímom sme sa dohodli, že sa prídeme na jeden deň pozrieť, ako kampaň prebieha. Stretávame sa vo štvrtok popoludní. Je to 27. deň jeho cesty, počet obcí, ktoré navštívil, presiahol už dve stovky.
Pýtame sa ho, či toho už nemá plné zuby. „Nie, práveže ma to baví,“ odpovedá Gröhling. „Bol som v dedinách, kde nie je pošta, škola ani obchod. Dvakrát do týždňa im zatrúbi auto, aby si mohli nakúpiť. Tí ľudia riešia problémy, ktoré si väčšina poslancov v parlamente nevie predstaviť.“
K lídrovi strany sa každý deň pridá niekto z parlamentných alebo regionálnych poslancov strany. Dnes s ním obchádzajú južné regióny parlamentná kolegyňa Martina Holečková a komunálna poslankyňa Maďarského fóra (s ktorým SaS spolupracuje) Eva Polerecká.
Okrem nich dopĺňajú tím hovorca strany a ďalší spolupracovníci. Robia videjká zo stretnutí s ľuďmi a zverejňujú ich každý deň na sociálnych sieťach.
Saskári majú v tento deň za sebou už niekoľko obcí v okresoch Galanta a Šaľa, popoludní ich čaká ešte päť dediniek v okresoch Nitra a Nové Zámky.
Kampaňovanie na bicykli v malých obciach nie je v slovenskej politike novinkou.
Tento formát sa spája najmä s Mikulášom Dzurindom, ktorý ho využil v roku 1998 pred parlamentnými voľbami, keď ako líder SDK chcel poraziť Vladimíra Mečiara.
Dzurinda vtedy sadol na bicykel a spoločne s ďalšími politikmi a podporovateľmi prešiel krížom-krážom celé Slovensko. Zastavoval sa na miestach, kam bežne politici nechodia, debatoval s miestnymi obyvateľmi v krčmách, na námestiach či v kultúrnych domoch a osobne si podal ruky s mnohými voličmi.
Môže toto opäť fungovať a je to formát vhodný pre SaS, ktorá je dlho označovaná za elitársku stranu pre mestských voličov? A je to prirodzené pre Gröhlinga, ktorý nepôsobí ako politik do terénu a do dedinskej krčmy?
Hoci líder SaS inšpiráciu Dzurindom priamo nespomína, potvrdzuje, že sa snažil do „itinerára“ zaradiť predovšetkým malé obce.
„A keď do tohto plánu mohli vpadnúť miesta, kde mali strany súčasnej koalície vysokú podporu, tak som ich uprednostnil,“ vysvetľuje taktiku, keď prechádzame dedinkou Michal nad Žitavou. Gröhling s tímom vhadzujú ľuďom do schránok pohľadnice, na ktoré mu môžu napísať odkaz. V tejto obci získal Smer v posledných parlamentných voľbách 46 percent hlasov.
„Dlhodobo rozprávam, že chcem budovať novú Sasku, ktorú cítiť v regiónoch. Mal som teraz desiatky a desiatky stretnutí s ľuďmi a aj to je dôkaz, že to myslím vážne.“

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Gröhling nie je jediný opozičný líder, ktorý v letnom období intenzívne kampaňuje. Na cesty sa v uplynulý víkend vydal šéf progresívcov Michal Šimečka a ľudí na námestia okresných miest láka aj Igor Matovič, od ktorého môžu získať mikinu, ak trafia basketbalový kôš, alebo dvestoeurovú poukážku na potraviny, ak uspejú v kvízových otázkach o kauzách Ficovej vlády.
Pýtame sa Gröhlinga, či by nemal takýto typ kampane väčší efekt, ako chodiť po obciach, kde niekedy stretne iba zopár ľudí.
„Nechcel som ako Matovič robiť rozdávačky a uplácať ľudí. Ja im ponúkam to, že im podám ruku, môžu sa so mnou porozprávať a vidieť, že vnímam ich problémy, ktoré potom budem posúvať ďalej,“ tvrdí. „Pre mňa je hodnotné, aj keď sa v dedine stretnem s piatimi ľuďmi. Oni to povedia ďalším vo svojom okolí...“
Vetu už nedokončí, lebo od bránky pri jednom z domov ho zdraví miestna dôchodkyňa.
„Hlásili v rozhlase, že máte dôjsť, ale vraveli, že až v piatok. A teraz pozerám z okna a, reku, čo tu ide taká partia...“ hovorí. „Ale nefoťte ma, lebo neni som učesaná aj zuby som zabudla.“
„Kedy tu bol naposledy politik?“ pýta sa jej Gröhling.
„Jáj, tuším nikdy,“ odpovedá pani.
„No vidíte, ja som prišiel, aby ste mi povedali, čo vás trápi, a aby som na to potom v tom parlamente mohol upozorniť. Ako sa máte?“
„Ďakujem, dobre. Bolia ma kolená. Ale inak dobre.“
„A zdravotníctvo sa stará o vás dobre?“ nadhadzuje Gröhling.
„Ale áno, ja sa nesťažujem. My starí už nejak dožijeme.“
„Toto mi hovoria mnohí seniori, keď sa ich na to opýtam. Ale to nemá byť tak, že už máte len dožívať. Malo by to fungovať tak, aby ste si starobu dokázali užívať.“
Pani prikývne, ale evidentne sa už zmierila s aktuálnou životnou úrovňou. „Taký dôchodok sa nedá celkom užívať... Som vdova dvadsať rokov a neprišiel mi ani žltý lístok, aby mi pomohli s kúrením.“
„Neprišla vám energopomoc?“
„Nie. Syn pozeral, že som v evidencii, ale zatiaľ nič... Tak čakám.“
„A deti a vnúčatá žijú tu či v zahraničí?“ pýta sa ďalej politik.
„V Bratislave. Vyštudovali školy a majú tam prácu,“ hovorí pani hrdo.
„Ale tu sa to potom vyľudňuje. Práca by mala byť aj tu, aby sa im oplatilo ostať a aby ste si ich užili viac.“
„Asi áno. Ale tak aspoň na víkendy chodia.“

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

V obci Kmeťovo. Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Drvivá väčšina stretnutí s Gröhlingom vzniká náhodne, keď saskári prechádzajú dedinami a ľudia ich zbadajú z okna, z dvora alebo na ulici. Niektorí ich čakajú, lebo v obecnom rozhlase avizovali, že majú v daný deň prísť.
„Zažívame všeličo. Keď sme takto chodili v nedeľu, tak si nás pomýlili s jehovistami,“ smeje sa Gröhling.
Často mu vraj obyvatelia hovoria o problémoch, ktoré sú lokálne a nie vždy by sa dali vyriešiť z parlamentnej úrovne. Niektoré veci ho však inšpirovali a rozmýšľa, že sa ich v strane chytia ako tém, ktoré môžu otvoriť.
Osobne ho prekvapilo, aký veľký problém je chýbajúca kanalizácia, a to nielen v odľahlých obciach na východe.
Tvrdí, že vyslovene negatívny zážitok pri stretnutiach s ľuďmi nemal.
„Niektorí prídu nabrúsení a majú tendenciu provokovať. Ale napokon sa pri rozhovore umiernia a málokto odíde úplne naštvaný. Ja sa hlavne snažím s nimi hovoriť pokojne a debatovať vecne aj s voličmi Roberta Fica. Väčšinou sa to skončí vtedy, keď sa opýtam, aby mi povedali jednu vec, ktorú Ficova vláda spravila pre ľudí. Vtedy nevedia odpovedať. Nepovedia jedinú vec...“
Vo Veľkej Mani sa Gröhling a spol. zastavia na kávu u starostu, ktorý je podporovateľom SaS. Kandidoval ako nezávislý a hovorí o tom, ako ťažko sa mu zháňajú pre obec peniaze, keďže nepatrí k stranám súčasnej koalície.
Po krátkej prestávke pokračuje Gröhling v prechádzke po dedine a vhadzuje pri tom do schránok pohľadnice.
„Určite má moju podporu,“ hovorí nám nadšený pán, ktorý pristavil na ulici auto, aby sa na chvíľu so saskármi porozprával.
„Volil som SaS v posledných voľbách, veril som ešte Sulíkovi. Ale aj som povedal pánovi Gröhlingovi, že urobil správne, keď ho vylúčil. Predtým som bol dlhoročný volič KDH, mám silné kresťanské zázemie. Ale totálne ma sklamali.“
Pýtame sa ho, prečo ho viac oslovuje SaS než napríklad PS alebo Demokrati.
„Sas mi príde stabilnejšia, overená. Progresívcov tiež uznávam, tie kauzy okolo Šimečkovej sú vymyslené veci od Fica. Oni to ustoja samostatne, ale tieto menšie strany by sa mali zjednotiť. Aj Demokrati sa mi páčia. No bude obrovský problém pre tie menšie strany, ak sa nespoja.“
Je podľa neho kampaň, ktorú zvolil Gröhling, efektívna?
„Určite. Musia vyraziť do regiónov. Jasné, že nie tak, ako Fico, ktorý navozí dôchodcov autobusmi. Ale jednoducho musia ísť medzi ľudí a slušným spôsobom vysvetľovať.“
Zrazu k nám pribehnú dve panie z druhej strany ulice a z diaľky sa pozerajú na odchádzajúcich saskárov. „Ja som schválne až teraz prišla, lebo ja už neverím žiadnemu z nich. Ani jemu,“ ukazuje jedna z nich do diaľky smerom ku Gröhlingovi. „Nevravím, že by som podporovala tých, čo sú tam teraz, ale už som frustrovaná zo všetkých... Už ani voliť nepôjdem.“
„Tak teraz vyzerali, že ich zaujímajú naše problémy, uvidíme, či naozaj...“ hovorí druhá. „Ale každé hrable hrabú k sebe. Moje problémy nevyrieši nikto,“ dodáva rezignovane a nemá chuť viac debatovať.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Gröhling rozdáva plátenné tašky so slovami, že už si budú môcť kam dať tie „lacné potraviny“. Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Keď dobehneme Gröhlinga a jeho tím, pýtame sa, či ľudia pri stretnutiach spomínajú spájanie opozičných strán. „Vôbec sa o tomto nebavíme. Mám pocit, že je to taká bratislavská bublina, ktorú reálne obyvatelia na Slovensku neriešia,“ konštatuje predseda liberálov.
„Ale viete, čo sa ľudia často pýtajú?“ zapojí sa poslankyňa Holečková.
„Povedzte.“
„Že čo s tým Matovičom. Uvedomujú si totiž, že buď to bude koalícia s ním, alebo opäť Fico. A teda či to s Matovičom zvládneme, lebo evidentne sa boja, že by to bolo opäť konfliktné.“
„A čo im hovoríte?“
„To čo vždy. Ak si mám vybrať medzi Ficom a Matovičom, tak jasné, že Matovič. Budeme to jednoducho musieť udržať a zvládnuť.“

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Foto: Postoj/Juraj Brezáni
SaS dlhodobo odmieta predvolebné spojenie s niektorou z opozičných strán. Do volieb chce ísť samostatne a na spojenie vyzýva svojich konkurentov z PS a Demokratov.
Podpredseda Demokratov Juraj Šeliga nedávno v rozhovore pre denník Postoj povedal, že o rozhovory o spolupráci nebol v prípade SaS žiaden záujem. Dokonca tvrdil, že Saska považuje Demokratov za nepriateľa a robí všetko pre to, aby zmizli.
„Je mi veľmi ľúto, že to takto komentuje,“ hovorí Gröhling. „Ja Demokratov nekomentujem, ale skôr im fandím, nech sa im darí a dostanú sa do parlamentu. Dlhodobo hovorím, že SaS pôjde samostatne. Práve Demokrati a PS hovoria stále o spájaní, tak som v dobrom vyslovil, aby ukázali, že to ide.“
Keďže má jeho strana v prieskumoch okolo ôsmich percent, nemusí o predvolebnom spájaní uvažovať. Nesúhlasí s tézou, že sa percentá prelievajú iba v rámci opozičných strán a celkovo „antificovský“ blok nerastie.
„Pred rokom by opozícia podľa prieskumov nezostavila vládu a tento rok už áno. Dokonca niektoré prieskumy ukazovali, že aj bez Igora Matoviča. Tak si myslím, že to vôbec nie je o prelievaní hlasov. Iba to ľúbivo znie alebo niekomu vyhovuje hovoriť, že sa treba spojiť, ale vôbec to tak nie je. My rastieme a stále viac a viac naberáme voličov prioritne od nevoličov alebo možno aj voličov koalície, ktorí sú výrazne nespokojní.“
Ďalšou zastávkou je krčma v Úľanoch nad Žitavou.
„Môžem sa opýtať, že čo vlastne robíte?“ ozýva sa od stola na terase pred vchodom chlap s namosúreným výrazom v tvári. S kamarátom majú pred sebou dve veľké pivá a poháriky s pálenkou.
„Cestujem po Slovensku a stretávam sa s ľuďmi,“ vraví Gröhling a prisadá si k nim. „V poslednom období to bolo celé iba o Šimečkovej mame a Ficovom synovi, tak som si povedal, že idem na tridsať dní za ľuďmi. Nejdem vám tu nič sľubovať, ale chcem vysvetľovať ľuďom, že táto vládna koalícia rozkradla krajinu. A že je dôležité, aby ľudia mali peniaze v peňaženkách, aby boli nižšie dane a aby mohli slušne zarábať.“
„Ja budem voliť Republiku,“ povie polotriezvo, ale hrdo jeden z chlapov.
„A prečo?“ pýta sa Gröhling.
Odpoveď sa nedozvieme, lebo pohľady chlapov dávajú jasne najavo, že si neželajú, aby sme ich rozhovor počúvali. Ale odpoveď sa nedozvedel ani predseda SaS a po chvíľke rozhovor vzdal, lebo nikam neviedol.

V krčme v Úľanoch nad Žitavou. Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Gröhling si presadá k päťčlennej skupinke svojich priaznivcov.
„Viete, tu majú Smer a Republika silnú základňu,“ hovoria mu. „Dôchodcovia volia Fica iba preto, lebo však on nám dal trinásty dôchodok.“
„A keď im poviete, že ich deti a vnuci odchádzajú z krajiny, lebo tu nevedia vyžiť, tak čo povedia?“ pýta sa Gröhling.
„Oni to neberú, nič ich nepresvedčí. Ja ich volám Ficove deti,“ odpovedá jeden z mužov pri stole.
„Boli sme pred dvomi týždňami na tom referende,“ hovorí ďalší. „Na papieri bolo viac ako päťdesiat mien a z nich sme prišli iba my s manželkou...“
„Počúvajte, to referendum bolo také...“ reaguje Gröhling.
„My vieme, oni sa chceli zviditeľniť,“ preruší ho ďalší zo skupinky.
„Len aby to teraz Fico neotočil a nerozprával, že ľudia nechcú zmenu,“ dodá Gröhling.
Debata sa zvrtne k miestnym klebetám. „Počujte, a tu zneďaleka pochádza Ficova milenka Szalayová,“ hovoria mu. „Inak, mali by ste na nich vyťahovať v tých reláciách takéto pikošky. My vám toho veľa povieme,“ smejú sa.
Gröhlinga sa po rozhovore pýtame, aký to má efekt, keď sa venuje prevažne svojim podporovateľom, teda presviedča presvedčených.
„Každé jedno podanie ruky je pre mňa dôležité, lebo oni o tom povedia ďalším ľuďom. Nerozlišujem, s kým je pre mňa výhodnejšie hovoriť,“ tvrdí šéf liberálov.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Keď od stola svojich priaznivcov odíde, prisadneme si k nim my.
„Ja som mu vravel, aby bol tvrdší. Je príliš slušný,“ prezrádza jeden z nich.
„Budú musieť ísť s Matovičom, lebo bez neho bude málo hlasov,“ vraví ďalší. „Podľa mňa sa menšie strany nespoja, každý predseda sľubuje svojim straníkom poslanecké miesta.“
Pýtame sa, či má tento typ kampane zmysel.
„Neviem, my, čo tu sedíme, sme presvedčení. A iní nedošli... Ale určite je dobré, že robí takú kampaň. V minulosti sme o SaS takmer ani nepočuli,“ hovoria.
„A kto robí efektívnejšiu kampaň? Gröhling alebo Matovič?“
„Asi Matovič. Robí to tak drzo, vždy vyberá témy, ktoré zaujmú. Nemá v sebe štipku slušnosti, ale ľudí to zaujme, lebo robí kontroverzné veci. Jemu je to jedno, stále chce byť naj. Gröhling nemá takú povahu,“ hodnotia.
„Nemáte obavy, či by opozičné strany v budúcej vláde dokázali spolupracovať?“ pýtame sa.
„Už sme v takej situácii, že by mali o spolupráci uvažovať. Vždy to padlo na tom, že sa rozhádali. Ale už nie je na výber. Niektorí, keď vidia, že sa opozícia háda, tak potom to dajú tomu Ficovi. Ak nebudú držať spolu, tak to nebude dobré,“ zamýšľa sa pani pri stole.
„SaS má výborný ekonomický program. Ale keď sa tu opýtate nejakej babky, tak o tom netuší. Musia im jednoducho veci vysvetľovať, poukazovať na to, že im odchádzajú vnúčence, že nebudú mať na dôchodky, lebo sa zadlžujeme...“ dopĺňa ďalší pán pri našom stole.
„Hej, ale potom nabehne Fico a povie, že oni vám nedajú, ale ja áno. Toto je jeho taktika,“ poznamená ešte.
„A mala by opozícia spolupracovať s Maďarskou alianciou?“ pýtame sa na záver.
„Tu majú Maďari silnú podporu. Mali by sa dohodnúť aj s nimi. Péesko s nimi už debatuje. Ťažko povedať, ako na to zareagujú tunajší ľudia, ale Maďari boli kedysi proti Ficovi a podporovali dobré zákony,“ odpovie jeden z mužov a odpije si z kofoly, ktorú mu kúpili saskári. A na záver ešte skonštatuje:
„Maďari budú podľa mňa voliť vždy na etnickom základe, to je jedno, či vpravo alebo vľavo. Ale chcú mať v parlamente svojich zástupcov. Preto je lepšie mať ich na svojej strane."
SaS sa voči Maďarskej aliancii a jej predsedovi Lászlóovi Gubíkovi tvrdo vymedzuje a na rozdiel od progresívcov spoluprácu s nimi odmieta.
Najtvrdším zástancom tohto prístupu je Štefan Hamran. Bývalý policajný prezident sa v Nových Zámkoch pridáva k saskárskemu tímu, ktorý tam pri zmrzlinárni končí svoj kampaňový deň. Stretnúť sa s ľuďmi prišiel aj šéf Maďarského fóra Zsolt Simon.
Hamran tvrdí, že voliči maďarskej národnosti ho pri stretnutiach na južnom Slovensku za jeho prístup k Maďarskej aliancii skôr chvália, ako kritizujú.
„Prečítali totiž politickú elitu, ktorá ich má reprezentovať. Ako inak si vysvetliť, že za pätnásť rokov klesla ich podpora z dvanásť až trinásť percent na dnešné maximálne tri až štyri percentá? Rozdrobili maďarskú menšinu a vytvorili päť rôznych politických strán. Ľudia v južných regiónoch presne vidia, ako títo reprezentanti fungujú a čo v skutočnosti predstavujú,“ vraví Hamran.
„Absolútne napríklad nechápu hodnotový obrat, ktorý na čele Maďarskej aliancie predvádza László Gubík. Evidentne stáli v jednom šíku s Viktorom Orbánom a vôbec im neprekážali jeho praktiky v Maďarsku, kde likvidoval právny štát či slobodu médií.“
Hamran nedávno v diskusii Večer Mareka Vagoviča vyhlásil, že ak bude SaS spolupracovať s Maďarskou alianciou, tak v strane končí. Vraví, že Gröhling mu jeho ultimatívne a tvrdé vyjadrenia nevyčíta.
„Pripusťme síce, že predseda si vie predstaviť minimálne sa s nimi rozprávať, ak by sa dištancovali od minulých vyjadrení a zásadne zmenili svoje postoje. Muselo by to však byť úprimné, nie iba preto, že to chcú počuť novinári alebo Štefan Hamran,“ hovorí.

Na záver dňa sa k saskárskemu tímu pridal Štefan Hamran. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Stánok v Nových Zámkoch. Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Na zmrzlinu so Saskou sa nedalo zlákať veľa ľudí. Za približne hodinu ich prišlo iba zopár a zväčša išli náhodou okolo.
„My sme len náhodne na internete zachytili, že tu budú, ale veľa ľudí o tom zrejme ani nevedelo,“ hovorí manželský pár, ktorý prišiel politikov pozdraviť.
„Ešte nie sme definitívne rozhodnutí, koho budeme voliť. Uvidíme, s akým programom prídu,“ hovoria manželia.
„Je v poriadku, že idú samostatne, lebo medzi PS, SaS a Demokratmi sú nejaké rozdiely a podľa mňa by dokopy získali menej hlasov, ak by sa spojili. Ale pred voľbami musia ukázať, že po nich dokážu spolupracovať. Ľudia majú dojem, že opozícia je rozhádaná,“ hovorí muž. „Ale dúfam, že do volieb sa to zlepší. Teraz ešte bojujú o voliča, idú komunálne voľby. Snáď potom nájdu spoločnú reč.“
Žena si myslí, že rozumní ľudia cítia nespokojnosť najmä pre zdražovanie energií či potravín, ale časť staršej generácie aj tak slepo verí Ficovi. „Nedokážem to pochopiť. Stačia tulipány, jednoduchá reč a nostalgia za komunizmom. Aj keby nemali čo jesť, Smer bude pre nich najlepší. Nedá sa ich presvedčiť.“