Slovenské more Stále je to tak trochu retro. Zemplínskej šírave uškodili reči o PCB látkach, ale aj menej kvalitné služby a vysoké ceny

Ako vyzerala letná dovolenka v socialistickom Československu? Obmedzene a masovo. Kto sa nedostal k moru do Bulharska či inej spriatelenej socialistickej krajiny, oddychoval na chate alebo v odborárskej zotavovni.

Ale s obľubou sa chodilo aj stanovať k slovenskému moru, teda kúsok za Michalovce.

Z vodného diela, ktoré malo slúžiť ako ochrana pred povodňami, sa totiž rýchlo a neplánovane stalo vychýrené rekreačné stredisko. Lákalo nielen domácich turistov, ale i cudzincov zo socialistického tábora. A dokonca už pred revolúciou sem zavítali aj zvedavci zo Západu.

Potenciál Šíravy bol veľký. Teplé podnebie, veľká vodná nádrž, Vihorlatské vrchy.

Šírava sa za socializmu stala československým fenoménom.

Šírava dnes

K slovenskému moru prichádzame začiatkom júla od Michaloviec po dvojprúdovej ceste. Po tej istej, po ktorej cestovali ešte rekreanti za socializmu. Slnko a záblesky modrej hladiny za oknami auta už evokujú prímorskú atmosféru.

Stredisko Medvedia hora je zrána zaliate slnkom a na trávnatú pláž prichádzajú prví návštevníci. Všetko pôsobí trochu spomalene a trochu retro.

Blízko vody sú zaparkované karavany, sú tu aj malé stany a zatiaľ nevyužité slnečníky. Na vode sa vznášajú plachetnice. Nemecký pár si umýva pri aute zuby, Poliaci si dávajú pri karavane kávu.

Svoju šichtu pri stánku začína aj pani, ktorá vykladá nafukovačky a klobúky na predaj. „Cez víkendy, keď je horúco, je tu hlava na hlave. To, ako to tu teraz vyzerá, je zázrak,“ hovorí.

Lebo je tu vraj čoraz väčší ruch aj nové ihrisko, ktoré dal postaviť majiteľ penziónu. Vídava tu Čechov, Maďarov aj Nemcov, ale najmä veľa domácich – hlavne Michalovčanov.

Pod slnečníkom sleduje situáciu plavčík Roman Jakubec. Slúžil aj cez víkend, keď otvárali tohtoročnú letnú sezónu. „Bolo to náročné, mali sme tu veľa opitých a problémových osôb,“ povie.

Ako plavčík pracuje na Šírave tretí rok, predtým tu požičiaval bicykle. Kedy má viac práce? „Zasahujeme, keď sú rodičia nepozorní a deti vojdú do hlbokej vody, alebo pri opitých ľuďoch. Tiež sťahujeme ľudí z vody pred búrkou.“

Foto: Postoj/Jana Holubčíková

Plavčík potvrdzuje, že posledné roky je na Šírave plno a ľudia sa vracajú kvôli prostrediu aj službám, ktoré sú tu na úrovni. Ale podľa neho je Šírava pre mnohých skôr letný doplnok než hlavná dovolenka.

„Idú na týždeň k moru a potom prídu ešte sem. Prekvapivo máme aj zahraničných turistov – z Česka, Anglicka či Holandska –, ale prevažujú domáci z celého Slovenska.“

Tridsiatnička Simona z Košíc chodieva na Šíravu pravidelne už tridsať rokov. Jej rodičia tu majú chatu. Hovorí, že pred rokmi bolo na Šírave lepšie. Nepáči sa jej, že sa tu kúpe čoraz viac Rómov. „Ak by boli slušní a hygienickí, nebol by žiadny problém. Nie som rasistka, ale keď sú špinaví a robia bordel, vadí mi to,“ dodáva.

Problém s alkoholom nezaznamenala, tipuje, že viac opitých je na diskotékach.

Páči sa jej stredisko Medvedia hora aj pláž pod bývalou Vojenskou zotavovňou. Ceny na Šírave sú podľa nej dosť vysoké, viac sa podľa nej oplatí ísť na dovolenku k moru. Sama sa vracia skôr z nostalgie.

Simoninej mame, naopak, dovolenka na Šírave vyhovuje, lebo je to len na skok od Košíc. „Služby v hoteloch sa dajú porovnať so službami v zahraničí. Vynovili toalety aj sprchy. Dovolenku tu beriem ako alternatívu, ale spĺňa všetky atribúty,“ opisuje.

Vždy sleduje kvalitu vody kvôli kúpaniu. Nepáčia sa jej schátrané budovy a privítala by aj viac smetných košov. „Okolie hotelov a kempov je v poriadku, ale ostatné miesta sú zanedbané.“

Toalety a sprchy na pláži síce nepôsobia najmodernejšie, ale sú udržiavané a bezplatné. Je tu aj tabuľa informujúca o tom, že Šírava vznikla presne pred 60 rokmi. Celkom vtipný je oznam o kvalite vody z júla minulého roka. Vtedy bola v poriadku.

Retro aj luxus, stačí si vybrať

Presúvam sa k rekreačnej oblasti Lúč k lodi Labe. Vďaka nej po viac ako 30 rokoch obnovili na Šírave vyhliadkovú plavbu. Parkovisko je úplne prázdne, nevidno nikoho nablízku. Bufet je zatvorený. Chýbajú tabuľky, kam presne treba ísť.

Prechádzam okolo schátranej posprejovanej budovy. Neskôr sa dozviem, že to bol kedysi hotel Lodenica a na jeho terase boli „fenomenálne diskotéky“. Dnes ho obývajú už len lastovičky.

Priestor je trochu strašidelný, no mohol by sa páčiť generácii Z, ktorá sa nadšene hlási k hororovému žánru a úzkostným liminal spaces.

Ďalšou retro a nefunkčnou stavbou sú bývalé toalety a sprchy. O trochu ďalej sa vypína stará spustnutá vyhliadková veža, ktorá zvláštne kontrastuje s moderným prístavom.

Foto: Postoj/Jana Holubčíková

Foto: TASR/Roman Hanc

Foto: TASR/Roman Hanc

Pri lodi Labe je prázdno, počuť len hlasy z reštaurácie. Okolie však prechádza prvou etapou modernizácie. „Plavba loďou Labe je jedinečný zážitok, ktorý vám umožní objaviť krásy tejto najväčšej vodnej nádrže východného Slovenska z úplne novej perspektívy,“ sľubuje reklamná tabuľa. Ďalšia tabuľa oznamuje, že si tu možno prenajať aj luxusné motorové člny za 40 eur na dve hodiny.

Stretávam sa s výkonným riaditeľom Zemplínskej oblastnej organizácie cestovného ruchu Dolný Zemplín Tiborom Tabakom. Hovorí, že úspešnosť sezóny závisí hlavne od počasia. „Ak tri týždne prší, je po sezóne. Snažíme sa ju predĺžiť od apríla do októbra. Wellnessy, bazény a sauny už má dnes takmer každý hotel,“ vysvetľuje.

Na Šírave sa podľa neho ubytuje každý. Za „babku“ aj za stovky eur v luxusných štvorhviezdičkových hoteloch. „Záujem o kempovanie bol vždy, využívajú to najmä rodiny s deťmi. V stredisku Hôrka máme napríklad dve nemecké rodiny, ktoré sa vracajú stabilne 30 rokov vždy v ten istý čas.“

Pýtam sa na kvalitu vody. Tibor Tabak hovorí, že je bezpečná a pred každou sezónou regionálny úrad verejného zdravotníctva odoberá vzorky. Nad Šíravou sa doteraz vznáša duch závodu Chemko Strážske, kde unikali toxické PCB látky, o čom sa hlasnejšie začalo hovoriť v 90. rokoch 20. storočia. Pri kontrole vody v Šírave sa preto merajú aj ich hodnoty.

Na začiatku júla zaradil úrad verejného zdravotníctva Zemplínsku šíravu a strediská Biela hora, Hôrka, Kamenec, Medvedia hora, Paľkov medzi vodné plochy s vyhovujúcou kvalitou vody.

Stredoškolský pedagóg, historik a propagátor zemplínskeho regiónu Matej Starják je rodákom zo Zalužíc. Región spoznával už ako mladý na bicykli. O Dolnom Zemplíne píše knihy, turistické bedekre, spolupracuje i s televíziou a rozhlasom.

Hovoríme spolu o PCB látkach na Šírave.

Pedagóg, historik a propagátor zemplínskeho regiónu Matej Starják. Foto: archív M. S.

„Osobne si myslím, že to bol vtedy možno i zámer – odlákať odtiaľto turistov. Tieto PCB látky sú v bahne, nánosoch, neuvoľňujú sa do vody. Neodporúčal by som, samozrejme, jesť nejakého 20-ročného sumca, ale malé ryby sa pokojne môžu konzumovať. Chvalabohu, tému PCB látok v Šírave už máme za sebou. Ale dosť ľudí to vtedy odradilo. Ale odradilo ich aj to, že služby neboli rozvinuté a boli tu pomerne vysoké ceny v pomere k poskytovaným službám.“

Kvalita poskytovaných služieb začala ľuďom prekážať, keď už mali skúsenosti so zahraničnými letoviskami a mohli si porovnať, aké služby dostanú tam.

Na Šírave si potom uvedomili, že za nižšiu kvalitu platia viac.

Práve v 90. rokoch zažila Šírava rapídny úpadok návštevnosti a trvalo to viac ako desať rokov. Keď však Slovensko vstúpilo do EÚ, cestovný ruch sa opätovne naštartoval.

V letnej sezóne navštívi Šíravu pár stotisíc ľudí. „To nie je zlé,“ tvrdí Matej Starják. Šírava však musí podľa neho vymyslieť spôsob, ako ľudí prilákať celoročne. Silným ťahákom je termálna voda v Thermalparku. Ide o tzv. „vajcovku“, ale po úprave sa zápach eliminuje a liečivé účinky zostávajú.

Keď leto na Šírave nevyjde, teda keď prší a je zima, návštevnosť sa prepadá. „Ľudia si pozrú okolité atrakcie, ale nie je tu nič také, čo by prilákalo mladšiu generáciu – okrem diskoték. Ľudia sa potrebujú zabaviť na niekoľko dní,“ hovorí Starják.

Do budúcna si vie predstaviť úzkokoľajnú železnicu, ktorá by viedla z Michaloviec až na Morské oko. Vláčik by sa cestou zastavil i na Šírave.

Podobná trať už existovala v minulosti, ale zanikla v 70. rokoch minulého storočia, pretože bola nerentabilná.

Foto: Postoj/Jana Holubčíková

„Najdostupnejšie je vybudovať cyklochodník okolo Šíravy. Je to už taký evergreen, o ktorom sa hovorí dvadsať rokov, a stále sme sa ho nedočkali,“ pripomína Starják.

Podľa historika má Šírava jeden zásadný problém – je rozkúskovaná na rekreačné strediská, ktoré sú pod správou obcí, a každý sa o to svoje stredisko stará inak. Najväčšiu časť má na starosti obec Vinné.

Návštevníka však nezaujíma, kto stredisko spravuje. Chce mať všade dostupné kvalitné služby. Matej Starják si preto myslí, že by bolo dobré obnoviť to, čo už fungovalo za socializmu – centrálnu správu cestovného ruchu, ktorá sa starala o celú Šíravu.

Na Šírave vidieť v karavanoch Nemcov aj Holanďanov, tí sa zdržia zopár dní. Starják hovorí, že pred vojnou sem chodievali aj Ukrajinci a Rusi.

Závideli Maďari aj Poliaci

Pavol Ihnát je sedemdesiatnik a so Šíravou ho spája polstoročie. Ako mladý chlapec tu sledoval, ako napúšťajú do vodného diela vodu. „Vozili sem obrovské kamene a voda pomaličky pritekala,“ spomína.

Na zlaté časy Šíravy si veľmi dobre pamätá. „Za komunizmu prichádzalo toľko ľudí, že nebolo pomaly kde parkovať či stanovať. Ľudia boli zvedaví, cestovali zo zahraničia, z NDR, Maďarska, Poľska, Ukrajiny či Ruska. Šírava bola preplnená.“

Ihnát začínal v moteli Kamenec ako kuchár. Samostatne začal podnikať v roku 1992. S manželkou rozvíjali rodinný podnik v Penzióne Juliana.

Čo hovorili v socializme ľudia o Šírave?

„Bolo to nóvum. Ľudia z Maďarska nám Šíravu závideli, Poliaci takisto. Ale začiatky boli veľmi ťažké.“

Pamätá si, že v moteli Kamenec podávali v čase najväčšieho rozmachu až 2000 obedov denne. Keď bolo málo piva, zavolali komunistickému šéfovi, ktorý mal na starosti obchod, aby ho vybavil. Šírava mala vtedy pred všetkými prednosť.

Keď sa po roku 1989 otvorili hranice, ľudia sa rozutekali. Podľa Ihnáta sa zdalo nemožné zastaviť úpadok turizmu. Ako je to dnes?

„Podnikanie na Šírave je veľmi ťažké. V lete je toho nenormálne veľa, v zimnom období treba zatvárať. Bolo by treba, aby ľudia prišli na jar aj na jeseň.“

Rekreanti sa podľa neho často pýtajú na obnovenú prevádzku výletnej lode Labe, putujú po kostolíkoch, idú aj na Vinné jazero či Morské oko. Na Šíravu prichádzajú často starí rodičia s vnukmi.

„Máme zákazníkov, ktorí sa vracajú pätnásť rokov, prichádzajú každý rok, sú to rodinní zákazníci,“ dodáva.

Čo turisti kritizujú na Šírave?

„Cesty by mali byť upravenejšie, pláž viac osvetlená. Na plážach pri vode sa nerobí nič. Ubytovaní ľudia tak často zostávajú v bazénoch v hoteloch, do vody v Šírave sa ani nenamočia alebo len málo.“

Zemplínska šírava je obľúbenou lokalitou filmárov. Vlani sa tu nakrúcalo pokračovanie komédie Kavej 2 aj film Posledná sezóna.

Blízko je aj Klokočov, významné mariánske pútnické miesto a rodinné stredisko s veľkým kempom.

Košický samosprávny kraj tento rok ohlásil, že nechce len s nostalgiou spomínať, ale budovať modernú destináciu. Po návrate výletnej lode sa pustil do výstavby novej promenády, ktorá má prepojiť brehy Šíravy.

Pod hladinou Šíravy je zatopené vojenské letisko z druhej svetovej vojny aj dvojpodlažná budova.

Slovenské more má v sebe veľký potenciál a možno ešte niekedy prelomí rekordné návštevy socializmu.

Ale najprv sa tu musí ešte veľa vecí domyslieť a dotiahnuť, aby Šírava neponúkala len retro dovolenku.