Týždenný výber Jozefa Majchráka To nie je suverenistická politika, ale geopolitická slepota

Lídri EÚ na minulotýždňovom summite v Bruseli nedosiahli dohodu o využití zmrazených ruských aktív na zabezpečenie reparačnej pôžičky pre Ukrajinu. Toto riešenie blokovalo Belgicko, ktoré odmietalo použiť prostriedky uložené na svojom území, ale problém s tým mali aj niektoré ďalšie krajiny.

Nemecký kancelár Friedrich Merz bol prinútený ustúpiť a nakoniec sa stalo realitou riešenie v podobe spoločného úveru EÚ, za ktorý budú ručiť len tie členské štáty, ktoré s tým budú súhlasiť.

Ukrajina takto dostane bezúročnú pôžičku 90 miliárd eur na roky 2026 až 2027, za ktorú budú ručiť členské štáty EÚ, pričom Slovensko, Česko a Maďarsko budú z tohto ručenia vyňaté.

Fico s Orbánom a Babišom to prezentujú ako diplomatické víťazstvo troch stredoeurópskych krajín. Lenže v skutočnosti je takýto výsledok summitu víťazstvom najmä pre Rusko.

Áno, na ruské rezervy sa nesiahne. Ale potom si treba otvorene povedať, že táto pôžička Ukrajine je de facto darom, pretože by sa mala splácať až vtedy, keď Kremeľ vyplatí Kyjevu odškodnenie. To je úplná fikcia.

Už teraz sa zároveň otvorene hovorí o tom, že pri tomto modeli pomoci Ukrajine (peniaze, ktoré EÚ poskytne Ukrajine, si bude musieť sama požičať na finančných trhoch) dôjde k obmedzeniu fondov pre členské krajiny Únie. Napríklad prostredníctvom prísnejších požiadaviek na realizáciu projektov.

Kým však vojna pokračuje, Únia musí financie pre Ukrajinu nájsť. Bez vonkajšej podpory by Ukrajincom došli prostriedky na ďalšie vedenie vojny už v apríli.

Pritom na skorý koniec vojny to, žiaľ, nevyzerá. Nie je to vinou Trumpa, EÚ ani Ukrajiny. Každému z týchto aktérov je možné niečo vyčítať, kľúčové je však to, že na ukončení vojny nemá záujem Vladimir Putin.

Potvrdil to aj nedávno na zasadnutí kolégia ruského ministerstva zahraničných vecí, keď vyhlásil, že pred mierovým plánom, o ktorého obrysoch sa dnes hovorí, by dal prednosť „odstráneniu prvotných príčin konfliktu“.

Prvotnou príčinou konfliktu je z ruského pohľadu existencia Ukrajiny v akomkoľvek inom usporiadaní ako v polohe ruského vazala.

Imperci (tak sa nazývajú stúpenci ruskej imperiálnej tradície), ktorí dnes ovládajú Kremeľ, sú ochotní akceptovať Ukrajinu len ako ruský satelit na spôsob Lukašenkovho Bieloruska. Čo je cena, ktorú Ukrajinci, Európa a, dúfajme, ani Trumpova Amerika nie sú ochotní zaplatiť.

Vyschnutie podpory pre Ukrajinu neznamená koniec vojny, ako to tvrdia Fico s Orbánom, ale kolaps jej obrany a rýchly postup Rusov na západ.

Ukrajinský časopis Focus zverejnil nedávno zaujímavú analýzu, ktorá plasticky ilustruje, čo znamená meškajúca alebo chýbajúca pomoc.

Jej autori na šiestich príkladoch (MiG-29, HIMARS, Patriot, tanky a ATACMS, F-16, povolenie útočiť na územie RF, balík 60 miliárd dolárov) ukazujú, ako oneskorenia zásadne oslabili ukrajinské možnosti.

Skoršie dodanie lietadiel, raketových systémov a protivzdušnej obrany mohlo pomôcť udržať Siverskodoneck, Lysyčansk, Bachmut a Avdijivku a zároveň spomaliť alebo zastaviť ruský postup.

Lepšie by bola chránená aj energetická infraštruktúra, čo by ušetrilo obrovské zdroje na jej obnovu.

Autori tiež tvrdia, že pri včasnej a dostatočnej pomoci by podľa konzervatívnych odhadov bola línia frontu výrazne viac na východ a juh, Rusko by prišlo o dva- až trikrát viac techniky a živej sily a vojna by sa mohla skončiť za pre Ukrajinu výhodnejších podmienok už v rokoch 2023 – 2024.

V histórii, samozrejme, neplatia keby a aj túto analýzu treba brať s istou rezervou. Minimálne však ukazuje, že vojna je súbojom s časom a meškanie znamená stratu životov, územia a premárnené strategické príležitosti. O tomto bol aj tento summit.

Financovanie ukrajinskej obrany použitím zmrazených ruských aktív bolo síce morálne obhájiteľné, ale malo aj veľké riziká, vďaka čomu nezískalo dostatočnú politickú podporu. To, že lídri na takýto krok nakoniec nenašli odvahu, treba brať ako fakt, ktorý znamená aj to, že Únia je stále najmä zoskupením národných štátov, ktoré majú svoje záujmy. Čo je dobre.

Faktom je však aj to, že prijaté alternatívne riešenie je z pohľadu európskeho daňového poplatníka horšie. Aj toho slovenského a maďarského. Reči o nejakých víťazstvách preto treba brať s rezervou.

V prípade Fica a Orbána, ktorí, mávajúc zástavou suverenizmu, nielen ako Babiš odmietli ručiť za pôžičku, ale kompletne odmietajú podporovať obranu Ukrajiny a obhajujú to tým, že práve to je cesta k mieru, treba zároveň stále opakovať nasledujúce.

Toto nie je žiadna suverenistická politika, ako tvrdia, ale geopolitická slepota. Alebo priamo hranie Putinovej hry.

Odídenci z charityVládne tam toxické prostredie pre tých, čo chcú riešiť problémy. Situácia vedie k deštrukcii

Lukáš KekelákPavol Rábara

Charitné trápenieV čom cirkev zlyhala a už to nezmení ani zahraničný audit

Pavol Rábara

Zrušenie zákazu spaľovákovZelené zošnurovanie automobilového priemyslu dostáva trhliny. Bude to stačiť?

Erik Potocký

1,2 milióna Sýrčanov v NemeckuPrečo sa domov vrátili už tri milióny Sýrčanov, no z Nemecka takmer nikto?

Martin Leidenfrost

O predstavení text LajčiakJe to snaživé, ambiciózne, ale asi sa to silno nedotkne každého diváka

Eva Čobejová

Psychologička o fenoméne No contactKľúčové je nepoužívať psychológiu ako zbraň alebo ako nástroj na diagnostikovanie rodičov

Zuzana Hanusová