Bývalý župan Smeru Maňka Mazureka by som nevolil. Majerskému radím nepodceniť kampaň, ja som ju pri Kotlebovi totálne podcenil

„Ospravedlňuje niekoho to, že v minulosti volil Kotlebu ako protest proti Smeru? Aj médiá, ktoré boli vtedy striktne proti Smeru, vytesnili fakt, že tým otvárajú dvere extrémizmu,“ odpovedá Vladimír Maňka na zbližovanie Smeru s Republikou, na ktorej čele stoja bývalí členovia Ľudovej strany Naše Slovensko. 

V rozhovore približuje svoju prehru s Marianom Kotlebom v župných voľbách v roku 2013 a radí prešovskému županovi Milanovi Majerskému, ako neprehrať s Milanom Mazurekom. Hovorí aj o svojich politických začiatkoch, o Robertovi Ficovi, odchode zo Smeru, spolupráci s progresívcami aj o možnej opätovnej kandidatúre na primátora Zvolena.

Vladimír Maňka bol v rokoch 1998 až 2002 poslancom NR SR za SDĽ, v rovnakom čase viedol mesto Zvolen. V roku 2004 už ako politik Smeru nastúpil do europarlamentu, kde pôsobil 15 rokov. Jedno volebné obdobie bol aj banskobystrickým županom. Zo Smeru odišiel v roku 2021.

Ako ste sa v 90. rokoch dostali k politike?

Pracoval som v Podpolianskych strojárňach Detva a bol som vedený ako kádrová rezerva na pozíciu technického námestníka, do strany som však nevstúpil. Podnik ma poslal na odbornú stáž do Prahy, na vtedajšie Federálne ministerstvo hutníctva, strojárstva a elektrotechniky, kde som metodicky riadil všetky závody ťažkého strojárstva na Slovensku, konkrétne ich investície.

Prečo ste nechceli vstúpiť do komunistickej strany?

Úprimne, vnímal som slovo súdruh ako sprofanované. Keď som išiel na rokovanie do iného podniku a povedal som vrátnikovi, aby mi zavolal nejakého pána inžiniera, odpovedal mi, že ho nezavolá, kým nepoviem „súdruha“. Keď som mu odpovedal, že ak ho nezavolá, tak odídem a budú z toho problémy, nakoniec ho nahnevaný zavolal. Celé mi to pripadalo strašne hlúpe.

Vyhnúť sa vstupu do strany mi pomohla aj stáž v Prahe, kde som napokon zažil aj Nežnú revolúciu. Priamo na Václavskom námestí som sa koncom novembra zúčastnil na generálnom štrajku. Z ministerstva som tam bol jediný, oficiálne platil zákaz tam chodiť a po mojom návrate zo štrajku robili aj kontrolu, či sa na ňom niekto nezúčastnil.

Následne ste sa pridali k Strane demokratickej ľavice (SDĽ) Petra Weissa. Prečo?

Oslovili ma jeho myšlienky. V roku 1992 som však začal podnikať, v rokoch 1996 až 1998 sme na Slovensku postavili najviac nájomných bytov – kompletne sme zrekonštruovali staré „bašne“, 13-poschodové paneláky po bývalej sovietskej armáde. Vybudovali sme pod nimi aj pivnice a zabezpečili pre mladé rodiny výhodné financovanie. Boli to vtedy cenovo najdostupnejšie byty na Slovensku. Následne ma začali nahovárať, aby som išiel do veľkej politiky, a napokon som sa stal poslancom Národnej rady za SDĽ.

Hoci ste v SDĽ začínali spolu s Robertom Ficom a obaja ste sa v roku 1998 dostali do parlamentu, on z SDĽ odišiel, no vy ste ostali koaličným poslancom až do konca.

Keď Robert Fico odchádzal, volal ma ako jedného z prvých, aby som išiel s ním. Vychádzali sme spolu veľmi dobre.

Prečo ste sa k nemu hneď nepridali?

Chcel som dokončiť prácu v SDĽ. Bol som presvedčený, že musíme urobiť maximum pre to, aby sme situáciu na Slovensku zlepšili a stranu zastabilizovali. Nie som človek, ktorý len tak prebieha zo strany do strany.

Ja som nikdy politickú stranu nezmenil. Do Smeru som sa dostal vtedy, keď Robert Fico inicioval integráciu ľavicových síl a zlúčil menšie ľavicové strany do jedného celku. 

Ako si spomínate na Roberta Fica z tohto obdobia?

Už vtedy som ho vnímal ako mimoriadne inteligentného človeka, ktorý mal veci v hlave dokonale usporiadané. Obrazne povedané, stačilo mu vložiť do hlavy „cédečko“ s informáciami a on išiel na tlačovku alebo rokovanie, kde exceloval. Je to nesmierne charizmatický politik.

Podľa mňa sa po voľbách v roku 1998 voči nemu urobila jedna veľká politická chyba. Hoci získal obrovské množstvo preferenčných hlasov, SDĽ mu neponúkla žiadnu adekvátnu funkciu ani ho nezvolili za generálneho prokurátora. Keby sa k nemu vtedy zachovali inak, možno by z SDĽ vôbec neodišiel a veci by sa vyvinuli úplne odlišne.

Ako sa Smer zmenil za posledných 20 rokov?

Pán premiér začal časom využívať špecifickú rétoriku, hovorí veci expresívne, aby si to každý zapamätal. Z marketingového hľadiska to chápem, dosiahne tým to, čo chce, ale nie je to môj štýl.

V čase, keď Smer získal vo voľbách väčšinu, používal v kampani iný štýl, bol k médiám ústretovejší, priateľský, vysvetľoval, argumentoval. Vtedy som mu vravel, že toto je ten správny spôsob komunikácie voči médiám a verejnosti.

To sa však rýchlo zmenilo. Máte výhrady aj voči zmene kurzu v zahraničnej politike?

Treba objektívne priznať, že mnohé predpovede, ktoré v minulosti premiér verejne povedal, sa napokon do bodky splnili, hoci ho v tom čase nikto nechcel počúvať. To platí aj vo vzťahu k Bruselu.

Za mňa by však v zahraničnej politike mala byť prítomnejšia diplomacia, ani silné reči nie sú môj štýl. Vždy som dosiahol to, čo som chcel, diplomatickou cestou, argumentmi a hľadaním kompromisov.

Zo Smeru ste odišli v roku 2021 a zdôvodňovali to osobnými nezhodami. O čo presne išlo?

Keď som bol banskobystrickým županom, narazil som v kraji na veci, ktoré sa mi vôbec nepáčili. Objavil som starý záväzok vo výške pôvodne 10-tisíc eur, z ktorého sa za roky stala sekera za takmer 18 miliónov eur. Podobných pochybných prípadov som našiel celkovo 120. Rozhodol som sa tieto kauzy otvoriť, začať súdne procesy a zachrániť tak kraju finančné prostriedky.

Najväčší spor dostal na zvolenskom súde sudca Lehotský. Zastupoval som na súde Banskobystrický kraj. Za druhú stranu tam boli traja muži s hrubými zlatými reťazami. Povedal som im do očí, že im tie peniaze nevyplatím, hoci bola podpísaná dohoda o urovnaní a môj predchodca im z tej sumy už stihol vyplatiť 5,6 milióna eur. Argumentovali, že porušujem zákon.

Cítil som, že sudca je na mojej strane. Tí chlapi to cítili tiež a začali na súde vrieskať. Sudca sa napokon prípadu vzdal a vtedy som si uvedomil, že to nebude žiadna sranda. Veď táto firma predchádzajúcemu županovi zablokovala 72 bankových účtov, ochromila chod kraja a donútila ho kapitulovať.

Kam tým smerujete?

Prípad dostala iná sudkyňa a tí špekulanti na prvom stupni vyhrali. Ja som však ten súd využil len ako odpútavací manéver, vybral som sa inou právnou cestou a po troch rokoch tvrdých bojov sme spor definitívne vyhrali.

Keby sme vtedy boli prehrali, kraj by bol musel na úrokoch zaplatiť ďalšie milióny eur navyše, ale všetky prehraté procesy z minulosti sa nám podarilo zvrátiť. Zachránili sme pre kraj 106 miliónov eur, ktoré sme nemuseli vyplatiť ani ďalším špekulantom. Odvtedy beriem tabletky na vysoký tlak.

A viete, čo sa stalo, keď sme to právne vyhrali? Do dvoch týždňov sa mi niekto vlámal do domu, vylámal štyri okná a vykradol dom.

Foto: TASR/Milan Kapusta

Čo má táto udalosť zo začiatku roka 2013 spoločné s vaším odchodom zo Smeru v roku 2021?

V súvislosti s týmito vecami som sa chcel vtedy osobne stretnúť s pánom premiérom Ficom. Keď som mu o týchto kauzách hovoril, aj o tom, ako ich chcem riešiť, povedal mi: „Vladko, máš úplne voľnú ruku.“ A ja som ju naozaj mal, Smer ma nikdy do ničoho netlačil, ani personálne, ani politicky. Všetko som riešil autonómne.

Niekoľko rokov po tejto udalosti som žiadal o osobné stretnutie s premiérom – a rok a pol som nedostal žiadnu odpoveď. Tak som si povedal, že ak ma ignorujú, nemá zmysel tam zostať.

Až na to, že v Smere ste po vykradnutí svojho domu zostali ďalších osem rokov.

Neskôr som zistil ďalšie skutočnosti. Chcel som sa o nich vtedy porozprávať s pánom premiérom medzi štyrmi očami. Týkalo sa to diania vo voľbách župana, ktoré spôsobilo víťazstvo Mariana Kotlebu, aj širších politických súvislostí.

A Robert Fico sa s vami odmietol stretnúť?

Nedostal som od neho žiadnu odpoveď. Keď ako bývalý podpredseda strany nemáte možnosť ani len sa stretnúť s jej predsedom, aby ste prebrali zásadné veci, nedáva zmysel ďalej zostávať v strane.

Radikalizácia Smeru v čase pandémie či policajné vyšetrovanie viacerých funkcionárov blízkych Smeru nezohrali pri vašom odchode zo strany žiadnu rolu?

Absolútne nie. Nehrali žiadnu rolu.

Čo pokladáte za najväčšiu kauzu Smeru?

Detailne som sa nad tým nezamýšľal. Mnohé veci totiž môžu byť v realite úplne iné, než ako sa nakoniec prezentujú v médiách, kde sa z nich urobí škandál.

Ste spokojný s tým, ako dnes Smer vládne?

Všetko sa dá robiť lepšie. Moja hlavná obava dnes pramení skôr z toho, aby súčasná vyhrotená situácia v spoločnosti nepriniesla k moci opäť niečo podobné, čo sme tu mali predtým. Ak totiž v budúcnosti nebude možné zložiť vládu bez Igora Matoviča, budeme tu mať opäť čistý chaos a negatívny ekonomický dosah na celú spoločnosť.

Máte dnes politicky bližšie k Smeru alebo k Hlasu?

Som niekde uprostred. Definoval by som sa ako nezávislý sociálny demokrat.

Pri vašej poslednej kandidatúre na post primátora Zvolena vás podporil Smer, Hlas, SNS aj Národná koalícia Rudolfa Huliaka. Budete sa o mandát uchádzať znova a s rovnakou podporou?

Ja som pôvodne vôbec nechcel kandidovať, ale oslovili ma poslanci naprieč politickým spektrom, aj nezávislí, a presviedčali ma, aby som do toho išiel. Vzal som si vtedy celý rok na rozmyslenie, lebo sa mi do toho už naozaj nechcelo. Situácia vo Zvolene bola však zlá, mesto bolo plné žabomyších vojen, neustálych hádok a stagnovalo. Poslanci zastupiteľstva sa nevedeli absolútne s vedením mesta na ničom dohodnúť a strašne to mestu škodilo.

Nakoniec som si povedal, že do toho ešte pôjdem, rozhýbeme projekty a potom odídem.

Znamená to, že sa už nebudete znova uchádzať o post primátora?

V tejto chvíli to pre mňa nie je uzavretá vec. Keď som bol primátorom naposledy, Zvolen dostal ocenenie za najlepšie hospodáriace mesto, mal najviac investícií na celom Slovensku a za päť rokov sa nám podarilo znížiť dlhovú službu z 24 percent na jedno percento. Pritom sme investovali najviac zo všetkých miest vo vzťahu k počtu obyvateľov.

Postavili sme najviac nájomných bytov na strednom Slovensku, vybudovali najväčšiu etapu zvolenského námestia, kadiaľ predtým viedla široká asfaltová cesta do Banskej Bystrice, a pritom sme vybudovali optickú sieť s najrýchlejším internetom na Slovensku, na ktorú sme pripojili základné, stredné školy a verejnoprávne inštitúcie. Získali sme aj koncern Continental. Jeho zástupcov som zaviedol na našu Technickú univerzitu vo Zvolene a dnes sme európskou jednotkou vo výskume a vývoji brzdových komponentov.

Aj dnes sme pripravili desiatky projektov za viac ako 80 miliónov eur. Okolo deväť miliónov realizujeme, ale v tomto roku to bude ešte 13 projektov a budúci rok ďalších 15.

Ak by som mal stopercentnú istotu, že tieto projekty budú pokračovať aj bezo mňa a budúci primátor ich zvládne, už by som tu nemusel byť ani minútu a nepotreboval by som kandidovať. Dostávam však rôzne ponuky, lanária ma kandidovať aj za župana.

A to zvažujete?

Nezvažujem.

Županom už nie ste trinásť rokov. Skončili ste, keď vás porazil Marian Kotleba. Myslíte, že vám uškodila veta Roberta Fica, ktorý pri postupe Kotlebu do druhého kola povedal, že aj vrece zemiakov by porazilo Ľudovíta Kaníka ako kandidáta pravice?

Keď som ten výrok počul, nepotešil ma, aj keď som netušil, aký veľký efekt to vyvolá a že to dokáže pochovať moju kandidatúru. Nepomohlo mi ani to, že zo strany Smeru v inom kraji padlo politicky negatívne vyjadrenie na adresu maďarskej menšiny, a tak veľká časť voličov z juhu kraja, ktorí ma podporili v prvom kole, neprišla voliť.

V druhom kole som tak v súboji dvoch kandidátov získal paradoxne menej hlasov, než som mal v prvom kole v konkurencii jedenástich kandidátov. Za to môže aj to, že moje vlastné predvolebné noviny a letáky ľudia dostali pre rôzne obštrukcie až tri dni po voľbách. Voliči v podstate nemali informácie o mojej práci. Keby sa to nebolo stalo, som presvedčený, že by som bol vyhral hneď v prvom kole, kde mi do zvolenia chýbalo pol percenta.

Keby ma bol vo voľbách porazil akýkoľvek štandardný demokratický kandidát, bol by som to zobral absolútne športovo, ale z toho, že ma porazil človek ako Kotleba, som sa dlhší čas spamätával. A kto Mariana Kotlebu vtedy reálne krúžkoval? Sociálni demokrati to neboli.

Bola to najmä protestná voľba proti Smeru.

Iste, no tí istí ľudia, ktorí ho vtedy volili, predtým aj potom pokrytecky vykrikovali, že je to fašista. Nevyzerá to ako farizejstvo?

Vyzerá. Zatiaľ čo Smer v minulosti budoval „hrádzu proti extrémizmu“, dnes sa viacerí poprední politici strany otvorene nebránia spolupráci s hnutím Republika. Nie je aj to farizejstvo?

Vidíme to aj inde. Napríklad v Taliansku, kde je premiérkou Giorgia Meloniová.

Tú hádam nechcete prirovnávať k Milanovi Uhríkovi či Mazurekovi.

To nie, no mnohé radikálne strany, aj Bratia Talianska, sa časom poľudštili a korigovali svoje vyjadrenia, pretože si uvedomili, že s pôvodnou rétorikou zostanú navždy v izolácii. Niektoré programové témy sa môžu prekrývať a asi si dnes aj Smer dáva na misky váh, čo sa môže stať po voľbách. Ak by sa k moci opäť dostal Igor Matovič, nebola by to žiadna výhra, taká vláda dlho nevydrží.

Marian Kotleba a Vladimír Maňka. Foto: TASR

Týmto argumentom ospravedlňujete smerácku pragmatickosť v prípadnom vládnutí s Republikou?

A ospravedlňuje niekoho to, že v minulosti volil Kotlebu ako protest proti Smeru? Tí, čo to dnes najhlasnejšie hovoria, by sa mali v prvom rade pozrieť do zrkadla. Vtedajšia antikampaň proti mne, paradoxne, vyniesla Kotlebu na výslnie. Aj médiá, ktoré boli vtedy striktne zamerané proti Smeru, vytesnili fakt, že tým otvárajú dvere extrémizmu.

Je nebezpečné, aby sa niečo podobné opakovalo v budúcnosti. Ľudia by sa mali pozerať v prvom rade na charakter a minulosť konkrétnych osôb.

Ale to isté platí dnes o Republike, ktorej politici začínali u Kotlebu. Napriek tomu by ste namiesto vlády s Matovičom prehltli aj vládnu koalíciu Smeru s Republikou?

Ťažko povedať. Ale ak by sa mal vrátiť k moci Igor Matovič, hľadal by som riešenia, ktoré by nepoškodili Slovensko. Nemyslím si, že toto je jediná možnosť, ako to vyriešiť. Dali by sa nájsť aj iné cesty, ale to je už na politikoch.

Aj v kontexte vašej prehry v župnom súboji sa dnes mnohí pozerajú na Prešovský samosprávny kraj, kde proti súčasnému županovi Milanovi Majerskému, predsedovi KDH, kandiduje Milan Mazurek z Republiky. Čo hovoríte na to, že premiér Fico nepriamo podporil práve Mazureka?

Nezaregistroval som to.

Nepočuli ste jeho slová v Sobotných dialógoch, že ak budú mať voliči Smeru na výber z dvojičky Majerský a Mazurek, tak podľa neho absolútna väčšina podporí Mazureka?

Nepočul som to, takže sa k tomu nebudem vyjadrovať. No ja by som Mazureka nevolil.

Čo by ste z vlastnej skúsenosti poradili Majerskému v súboji s Mazurekom?

Základom je nepodceniť kampaň a hovoriť s ľuďmi na rovinu o reálnych výsledkoch. V takýchto vybičovaných momentoch rozhoduje každý jeden hlas a je nutná mobilizácia umiernených voličov, ktorí nesmú zostať doma v domnienke, že je o všetkom rozhodnuté. Extrém ťaží z pasivity väčšiny.

Ja som vtedy podcenil kampaň, najmä prvé kolo. Robil som si prieskum, v ktorom som mal nad 50 percent, vo výsledku som mal potom tesne pod 50, čo nestačilo na výhru už v prvom kole.

Totálne som to podcenil. Bol som vtedy jediným kandidátom na župana, ktorý nemal v celom kraji postavený ani jeden bilbord. Ak by som mal niekomu poradiť, tak by som mu odkázal, aby bojoval, aj keď sa zdá, že to má isté.

Ako hodnotíte súčasného župana Luntera?

K tomu sa nechcem vyjadrovať, ale moju prehru v župných voľbách ovplyvnil vtedy aj portál Demagog.sk, za ktorým stál.

Na čo narážate?

Po diskusii kandidátov na TA3 na ňom vyšiel článok, že som klamár. Tvrdili, že som nepravdivo uviedol, že kraj vytvoril 1700 nemocničných lôžok, pritom my sme v tej diskusii o nemocniciach vôbec nehovorili. Hovorili sme o lôžkach v cestovnom ruchu. Ostatné médiá to účelovo prevzali a von sa to dostalo len tri dni pred voľbami.

To mi vtedy zobralo možno to polpercento, ktoré mi chýbalo k víťazstvu v prvom kole. Ale už sme si to s Ondrejom Lunterom osobne vyjasnili aj spomínaný portál to časom stiahol, hoci už bolo neskoro. Uzmierili sme sa a Ondrej Lunter sa mi aj ospravedlnil, hoci zrejme on osobne za to vinu nenesie.

Okrem toho, že som podcenil kampaň, prehral som aj preto, že tí špekulanti, s ktorými som vyhral súdny spor o milióny eur, zafinancovali masívnu kampaň môjmu vtedajšiemu protikandidátovi a stáli aj za mojou antikampaňou. Narobili mi aj bilbordy so zavádzajúcimi informáciami.

Chcete tým povedať, že firma, s ktorou ste sa súdili o milióny, nakoniec finančne podporovala Mariana Kotlebu v jeho kampani?

Áno, presne tak. Za jeho kampaňou stáli presne títo ľudia. Podal som vtedy pre celú antikampaň a bilbordy trestné oznámenie. Policajt z Rimavskej Soboty mi doručil uznesenie, že ako verejný činiteľ musím strpieť zvýšenú mieru kritiky, proti čomu som oponoval, že kritika je jedna vec, ale vedomé lži a ohováranie druhá.

Neskôr mi ten vyšetrovateľ oznámil, že našli reálneho objednávateľa bilbordov. Išlo o eseročku zo Žiaru nad Hronom, ktorej oficiálnym konateľom bol bezdomovec, no polícia nešla ďalej. Pre mňa to bolo obrovské sklamanie, najmä keď si uvedomíte politický kontext.

Pritom vtedy vládla práve vaša jednofarebná vláda Smeru.

Áno. A toto bol, mimochodom, jeden z tých kľúčových momentov, prečo som neskôr zo Smeru definitívne odišiel.

V minulosti sa vám vyčítalo aj to, že ste mali naraz priveľa funkcií a ako europoslanec ste stíhali viesť aj župu.

Áno, pritom sme ako mesto aj kraj mali vždy najlepšie výsledky. Keď som bol predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja, kumuloval som funkcie, ale nikdy som po funkciách nebažil, hoci som bol naraz europoslancom aj županom, predtým zasa poslancom Národnej rady a primátorom aj europoslancom a primátorom.

Napriek tomu som bol v parlamente jedným z mála poslancovi, ktorí aktívne hlasovali za zákon o zákaze súbehu takýchto funkcií. Mne to však vtedy strana dala ako stranícku úlohu. Aj na pozíciu župana som odmietal kandidovať, no dostal som politické zadanie. Až dnes som prvýkrát v živote skutočne slobodný človek.

Po viac ako sedemnástich rokoch ste sa vrátili z europarlamentu do komunálnej politiky. Bola by pre vás ďalšia podpora od Smeru pred voľbami problém?

Doteraz ma vždy vo voľbách do samosprávy podporovali aj strany, ktoré sa navzájom nemuseli. Ich podporu som si vždy vážil. Aj v tomto volebnom období mám v tíme ľudí z Progresívneho Slovenska či voličov iných strán, ktorí ma podporujú.

Koho z PS tam máte?

Aj v tomto volebnom období sú progresívci členmi koalície, ktorá ma od začiatku podporuje.

Foto: TASR/Michal Svítok

PS však podporilo vo voľbách primátora Jána Beljaka, nie vás.

Predsedovia opozičných strán sa snažia navzájom podporiť svojich politických kandidátov a viac sa pozerajú na budúcu možnú spoluprácu vo veľkej politike ako na to, kto má za sebou reálne výsledky.

Viem, že pán Michal Šimečka už bol aj v posledných komunálnych voľbách opatrný, lebo sa obával mojej smeráckej minulosti. Na druhej strane mu nevadilo, že sám bol v minulosti dlhé roky asistentom europoslanca Smeru Borisa Zalu. Ani to, že v jeho strane nájdete aj človeka, ktorý bol v najvyšších štátnych funkciách za Smer.

Aj v iných opozičných stranách, s ktorými PS spolupracuje, sú v popredí bývalí členovia Smeru aj ďalší ľudia z najvyššieho vedenia ministerstiev nominovaní Smerom alebo ľudia, ktorí vystriedali už plejádu strán, a keby niektorým Smer dal funkcie, tak by aj teraz s radosťou boli ich nominantmi.

Keď vás kritizovali za to, že ste si po nástupe do funkcie zvýšili primátorský plat, reagovali ste, že väčšinu svojho platu darujete mestu a financujete z neho, čo treba. To, čo vám zostane, je vraj menej, ako poberá ktorýkoľvek primátor na Slovensku. Načo ste si potom potrebovali zvyšovať plat?

Keď som bol prvýkrát aj druhýkrát primátorom, nebral som vôbec plat. Bol som v tom čase poslancom parlamentu. Dobrovoľne som sa platu vzdal a tie peniaze zostali v rozpočte mesta, hoci vtedy všetci ostatní v dvoch funkciách brali dva platy. Ja som bol na Slovensku jediný, kto to takto nerobil.

Keď som z funkcie odchádzal, svoje odstupné primátora som do poslednej koruny prerozdelil školám, škôlkam a jasliam podľa počtu detí. Neskôr som ani ako župan nepoberal plat, nechal som si len europoslanecký, hoci mi zákon umožňoval poberať oba platy paralelne.

Tie peniaze tak zostali v rozpočte kraja a financovali sme z nich investície. Štvrtina mosta zo Zvolena smerom na Banskú Bystricu je financovaná z môjho nevyplateného platu. Aj z platu europoslanca som takmer polovicu venoval na charitu.

Aj teraz jazdím väčšinou na vlastnom aute za vlastné peniaze, sám si platím ubytovanie na služobných cestách, mobil aj počítač som si kúpil za svoje. Desiatky tisíc eur dávam zo svojho platu na veci, ktoré by inak zaťažili mesto.

Napríklad na čo?

Keď partnerské české mestá zasiahli povodne, dohodli sme sa na ZMOS-e, že im pošleme finančnú pomoc podľa počtu obyvateľov. Ja som tú sumu za mesto zaplatil zo svojho. Nerád o tom takto verejne hovorím, no uráža ma, keď potom niekde čítam príspevky o tom, aký beriem plat a čo všetko vraj zneužívam.

Otázkou je, načo ste si ten plat dali zvýšiť, keď potom fungujete ako sponzor mesta.

Nikdy som si plat nezvyšoval. To sa ani nedá. Na začiatku volebného obdobia poslanci schvaľujú primátorom plat. Viem, že mi chceli schváliť strop, ako to má mnoho primátorov okresných miest v kraji. Požiadal som ich, aby mi strop nenavrhli, čo sa nakoniec aj stalo.

Dve obdobia primátora a celé obdobie župana som bol pre mesto a kraj takmer nulovou záťažou. To, že som nebral plat, mi aj poriadne negatívne ovplyvnilo výšku dôchodku.

Vediem si presný zoznam, čo zo svojho platu financujem. Veľkú časť dávam na charitu a na pokrytie reálnych výdavkov mesta, ale nechcem, aby takto fungovali aj iní primátori. Primátorovanie je najzložitejšia verejná funkcia. Svoj plat – za to, čo pre ľudí robia – si naozaj zaslúžia.

Akou sumou ste doteraz priamo zasponzorovali mesto?

Ak to zrátam, za tri roky tohto volebného obdobia som takto prerozdelil približne 50-tisíc eur. Do toho však nepočítam všetky náklady na služobné cesty, ubytovanie, tankovanie či opravu a poistenie auta, ktoré používam pre mesto. Keby som to mal sčítať úplne presne, bolo by to vysoké číslo.

S akým zámerom to robíte?

Môj starý otec bol továrnik. Postavil v jednej dedine fabriku na výrobu škridiel a tehál a zamestnal polovicu dediny. Komunisti mu ju znárodnili, zobrali mu majetok, urobili z neho kuriča a on neskôr asi aj z toho zomrel. Celá dedina ho rešpektovala. Ako malý chlapec si pamätám, že ho všetci oslovovali „oci“. Možno som niečo z neho podedil.

Chcete, aby vás tak volali Zvolenčania?

Chcem tým dať jasne najavo, že sa u nás nekradne. Keď som bol župan, dostali sme od Transparency International opakovane ocenenie ako najtransparentnejší kraj. V hodnotení verejného obstarávania sme ako mesto na popredných priečkach. Tento môj prístup slúži aj ako jasný signál pre okolie, aby sa nikto ani len nepokúsil prísť za mnou s nejakým úplatkom.

Pohoršuje vás, keď si potom ministri v čase konsolidácie zvyšujú platy cez paušálne náhrady?

Je tam veľký nepomer aj v tom, že niektorí riaditelia štátnych inštitúcií a podnikov zarábajú oveľa viac ako samotní ministri či premiér. To tiež nie je úplne správne, no ja osobne by som si aj tak plat takýmto spôsobom nezvyšoval.

Láka vás ešte národná politika?

Ani nie. Už som tam raz bol a vidím, ako hrozne to odvtedy upadlo. Politická kultúra sa zmenila o tristo percent k horšiemu. Celá táto vyhrotená situácia spôsobuje, že špičkoví a odborní ľudia, ktorí by štátu mohli reálne pomôcť, do politiky radšej vôbec nevstúpia. Takže hrozí, že hlavnú úlohu prevezmú populisti a situácia sa môže ďalej iba zhoršovať. Ale verím, že raz sa to musí zlomiť.