Už sme si naň zvykli – a zdá sa, že bez zlepencov nedokáže slovenská politická scéna vôbec fungovať.
Tento pohrdlivý výraz pre koalície z viacerých politických strán, napríklad z piatich, vymyslel Robert Fico.
To slovo sa mu vydarilo. Lebo jednak znie tak pekne slovensky, každý mu rozumie, jednak je to dokonca spisovné slovo, máme ho v slovenských kodifikačných príručkách. A už neoznačuje iba úlomkovitú horninu z rozličných súčiastok, ale je tu zachytený aj v pejoratívnom význame ako niečo nerovnorodé spojené do jedného celku. Vtedy má svoje synonymá v slovách zlepenina či zlátanina.
Robert Fico zlepenec prvýkrát použil niekedy tesne pred parlamentnými voľbami v júni 2010 a označil ním pravicovú koalíciu SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd.
Keď to vezmeme z dnešného pohľadu, bola to ešte vcelku štandardná politická zostava, odvtedy tu boli oveľa divokejšie.
Ficov výraz slávil úspech, hneď sa ujal a v roku 2010 sa zlepenec stal v ankete SME dokonca slovom roka, keďže jeho výskyt sa radikálne zvýšil.
No toto slovo vraj použil v roku 1998 už Vladimír Mečiar, keď ním označil Dzurindovu SDK. No vtedy sa to príliš nechytilo a Dzurinda aj dobre zareagoval, keď vyhlásil, že SDK nie je zlepenec, ale zlepšenec.
Mečiarov zlepenec teda nezaujal, ale Ficovi to o vyše desať rokov už s týmto slovom fungovalo výborne.
V roku 2013 bol Robert Fico ešte zrejme presvedčený, že on má na to, aby zakaždým vládol úplne sám, a nebude sa musieť ovešiavať neistými koaličnými partnermi. „Pán Boh ochraňuj túto krajinu, keby sme mali zlepenec,“ volal vtedy emotívne.
Odkazoval voličom, že len ľavica vie zostaviť stabilné koalície, kým pravica má len na nesúrodé a labilné zlepence.
V niečom mal aj pravdu, veď predčasne skončila druhá Dzurindova vláda, Radičovej vláda aj Hegerova vláda.
Ale všetko je inak.
Len raz sme po roku 1990 zažili jednofarebnú vládu.
To, ako dnes vyzerá Ficova koalícia, je už zlepencu veľmi blízko. Oficiálne boli najprv v koalícii tri strany a ešte akési podstrany (kandidátka SNS bola zlepencom non plus ultra). Koalícia sa musela rozšíriť o Huliakovu Stranu vidieka a samostatnou entitou v koalícii je Samuel Migaľ, ktorý najprv avizoval, že so štátnym tajomníkom Šalitrošom uvažujú o vlastnej strane (dlhšie sú už o tejto téme ticho).
No a potom sú tu ešte autonómne jednotky Martina Šimkovičová a Tomáš Taraba. V parlamente je za koalíciu ešte stále aj Miroslav Radačovský, ktorý viedol stranu Slovenský patriot, ale od začiatku tohto roka je už jeho strana v likvidácii.
Robert Fico musí znášať to, že mu teraz jeho obľúbený výraz pravidelne otĺkajú o hlavu jeho politickí súperi. Michal Šimečka nazval vládnu koalíciu „zlepencom zlepenca“.
Zdá sa, že slovo zlepenec je nateraz pre slovenskú politiku vyčerpané, vyťažené, nefunkčné. Obohralo sa, nudí.
A navyše Slovensko bude mať zvyčajne koaličné vlády, teda zlepence nejakého druhu. Ony mu dokonca možno aj svedčia.
Predstava, že sa tu udeje čosi také ako v Maďarsku, teda že príde charizmatický líder, zostaví si sám kandidátku a potom s pohodlnou ústavnou väčšinou zostaví vládu, sa nejaví ako veľmi reálna.
Len raz sme po roku 1990 zažili jednofarebnú vládu, ale ani tá nemala ústavnú väčšinu.
Bola to Ficova druhá vláda (2012 – 2016), ktorá bola skôr výnimkou v slovenskej politickej prevádzke. Isto, toto obdobie asi ostalo Robertovi Ficovi silno zapísané v spomienkach, ale do tejto príjemnej rieky už druhýkrát nevstúpil a asi ani nevstúpi.
Teraz musí na udržanie moci prejavovať veľkú politickú kreativitu, ktorú by si asi dakedy nevedel ani predstaviť – adoptovať si politika z inej koaličnej strany či zapožičať vlastného poslanca inej strane, aby si udržala parlamentný klub.
Zlepenec je už prežitý termín.
Na hanlivo znejúce slovo zlepenec by sme teda mali zabudnúť a skôr prijať slovenskú tradíciu, že pri moci sa tu zvyčajne striedajú koalície, aj veľmi široké.
Poučenie z ich vládnutia je, že aby mohli dobre vládnuť, mali by mať lídri k sebe dôveru, ich vzťahy by mali byť ošetrené dobrými zmluvami a zároveň by koaličné strany mali viesť ľudsky zrelé osobnosti, nie márnomyseľné, nie vzťahovačné, nie pomstychtivé či sociálne nedospelé.
Človeku sa žiada až dodať, že by mali mať vypestované v sebe nejaké cnosti, hoci to znie niekomu príliš starosvetsky.
Na Bratislavských Hanusových dňoch sa teraz v politickej debate začalo hovoriť o novom možnom prepojení konzervatívnych strán na jednej kandidátke. Mohli by sa takto spojiť KDH, Hnutie Slovensko, Konzervatívci a možno aj Maďarská aliancia.
Tým by popri progresívno-liberálnom prúde či národnosocialistickom mohol vzniknúť tretí silný prúd. Nápad je na stole, určite stojí za to, aby ho lídri skúsili spolu prediskutovať. Netreba sa báť sa nových ideí, hľadať a skúmať, či je to schodná alebo slepá cesta.
Ak by niekto niečo začal vykrikovať o novom zlepenci, treba sa nad tým len pousmiať. Zlepenec je vyprázdnená politická metafora.
A vlastne zlepenec môže mať za priaznivých okolností aj dobré vlastnosti.
Geológia netvrdí, že vždy ide o niečo chatrné alebo nestabilné. Mnohé zlepence patria aj medzi veľmi pevné horniny a dokážu odolávať erózii dlhé obdobia.
Tie geologické zlepence sú aj na Slovensku. Kolega Lipták ich našiel aj v blízkosti Bratislavy na svojej geologickej výprave. Jeden zlepenec bol z obdobia spodného triasu, menší zas z obdobia permu. Majú teda milióny rokov. Zaslúžia si hanlivú asociáciu?
Závisí to len od toho, aký tmel drží zlepence pokope. Keď je dobre zvolený, zlepence sú tu s nami nadlho.





Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.