Smutné vyročie V Španielsku prešlo päť rokov od legalizovania eutanázie. Súd teraz rodičom priznal právo brániť svoje deti

Pred piatimi rokmi začal v Španielsku platiť zákon, ktorý legalizoval eutanáziu, informuje ACI Prensa. Podľa oficiálnych údajov španielskeho ministerstva zdravotníctva takto prišlo o život už 1 668 ľudí.

Počet ľudí, ktorí zomrú pre eutanáziu, pritom z roka na rok rastie. V druhej polovici roka 2021, v ktorom bola eutanázia v Španielsku legalizovaná, takto prišlo o život 75 ľudí. V roku 2022 to už bolo 288, v roku 2023 334, v ďalšom roku to bolo 426 ľudí a minulý rok 565 ľudí (čo predstavuje 0,13 percenta celkovej úmrtnosti).

Madridská Asociácia profesionálov pre etiku vydala pri tomto výročí správu, podľa ktorej aj španielsky vývoj ukazuje, že legalizácia eutanázie sa rýchlo zmení na šikmú plochu. Asociácia vo vyhlásení upozorňuje napríklad na vágnosť podmienky „vážneho utrpenia“ pre prístup k eutanázii.

Súbežne s piatym výročím však prichádza aj správa o tom, že rodičia sa budú môcť odvolať proti rozhodnutiu svojho dieťaťa podstúpiť eutanáziu, píše denník The Times. Rozhodol tak Najvyšší súd tejto krajiny.

Rodičia sa budú môcť odvolať

Súd tak rozhodol po tom, ako bol v marci medializovaný prípad 25-ročnej Španielky Noelie Castillovej Ramosovej. Tá podstúpila eutanáziu pre psychické problémy, ktoré nadobudla po sexuálnom zneužití počas pobytu v štátnej starostlivosti.

O takto vyvolanú smrť Ramosová požiadala už v apríli 2024, no jej rodičia a organizácia Abogados Cristianos (Kresťanskí právnici) sa pokúsili eutanázii zabrániť. V januári 2026 však Najvyšší súd potvrdil Ramosovej žiadosť o eutanáziu a tri dni po marcovom zamietnutí predbežného opatrenia na zastavenie eutanázie Európskym súdom pre ľudské práva Ramosová prišla o život.

Asistovaná samovražda 25-ročnej ŠpanielkyAk je smrť legitímnym riešením utrpenia, je dovolené všetko, vyhlásil španielsky biskup

Michal Lukáč

Na to, aby sa niekto mohol odvolať proti vykonaniu eutanázie, musí byť súčasťou najužšieho životného kruhu žiadateľa a musí mať „dostatočnú znalosť a empatiu na to, aby dokázal odhaliť možné nedostatky v chápaní situácie, v ktorej sa žiadateľ nachádza“.

Najvyšší súd takisto navrhuje, aby sa vytvorili špecializované súdne procedúry na čo najrýchlejšie vyriešenie takýchto konfliktov, pretože predlžovanie procesu podľa neho žiadateľom ešte pridáva na utrpení.

Ako z toho von

Asociácia profesionálov pre etiku súčasnú španielsku prax eutanázie kritizuje. Tvrdí, že normalizácia eutanázie narušila vzťah dôvery medzi pacientmi a zdravotníkmi a v očiach oboch skupín znížila hodnotu zraniteľného života a starostlivosti oň.

Veľkým problémom je podľa asociácie aj sociálny tlak, ktorý prichádza ruka v ruke s legalizáciou eutanázie. Ak je eutanázia jednou z možností, nezvoliť si ju, keď sa pacient vníma ako príťaž pre ostatných, môže byť vnímané ako nezodpovedné.

Asociácia preto navrhla päť priorít, na ktoré by sa malo Španielsko zamerať. Prvou z nich je podpora paliatívnej starostlivosti, aby ľudia dokázali záver svojho života prežiť dôstojne. S tým je spojená aj druhá požiadavka, aby štát pomohol rodinám chorých zladiť prácu so starostlivosťou o nich.

Treťou požiadavkou je prísny dozor nad tým, podľa akých kritérií sa eutanázia schvaľuje, aby nedochádzalo k čoraz voľnejšej interpretácii zákona. Štvrtou prioritou by malo byť zabezpečenie funkčnej výhrady vo svedomí pre zdravotníkov.

A napokon, asociácia požaduje, aby spoločnosť k eutanázii pristupovala podobne ako k samovražde, čiže napríklad aby vznikli programy na predchádzanie eutanázii. Logickým dôsledkom je to, že by sa postupom času mala zrušiť samotná legálnosť eutanázie, ale samotní pro-life aktivisti si uvedomujú, že cesta k tomuto cieľu vedie cez viacero postupných úrovní.

Prípad pani B.Kanaďanka si svoju eutanáziu rozmyslela, napriek tomu jej ju vykonali

David Floryk