Reštart V4 Iba fotka alebo posun tam, kde ju progresívci nechcú vidieť?

„Sme späť!“ Takto komentoval na sociálnych sieťach utorňajší summit V4 poľský premiér Donald Tusk. Lídri vlád Česka, Poľska, Slovenska a Maďarska sa na zámku Gödöllő pri Budapešti stretli v tomto formáte po prvýkrát od februára 2024 a určite išlo o stredoeurópsku udalosť mesiaca.

Vyšehradská spolupráca bola najmä pre odlišný pohľad Poľska a Maďarska na Ukrajinu na politickej úrovni dlhý čas zaseknutá, a tak sa očakávalo, čo s týmto regionálnym zoskupením urobí volebná prehra Viktora Orbána a nástup novej maďarskej vlády. 

V utorok v Gödöllő Donald Tusk, Péter Magyar, Andrej Babiš a Robert Fico v pomerne veľkom štýle ohlásili reaktiváciu V4 a prehĺbenie ďalšej spolupráce. 

Jeden moment súvisiaci s V4 a aktuálnym summitom si však špeciálne zaslúži pozornosť.

Slovenskí progresívci nad vyšehradskou spoluprácou vždy lámali palicu. Netaja sa tým, že toto zoskupenie považujú skôr za príťaž než prínos pre našu zahraničnú politiku. To pritom platilo už v období pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Poslanec Tomáš Valášek napríklad navrhoval ukončiť prax konzultačných rokovaní premiérov V4 pred summitmi EÚ. 

Vo svojom vystúpení v parlamentnej rozprave o programovom vyhlásení vlády zase Valášek tvrdil, že spolupráca krajín V4 na európskej pôde je „kuriózne zoskupenie zbožných a priam nebezpečných prianí“. 

V programovom dokumente PS Vízia jednej krajiny sa píše aj to, že slovenské aliancie majú v EÚ „prekročiť úzky regionálny či historický rámec symbolizovaný zoskupením V4“ a Slovensko má odmietnuť predstavu strednej Európy ako protiváhy Nemecka alebo nárazníkovej zóny medzi Východom a Západom. 

To, čo progresívcom na V4 najviac prekážalo, bola ambícia byť protiváhou európskemu establišmentu v témach ako migrácia či klimatická politika.

To, čo progresívcom na V4 najviac prekážalo, bola ambícia byť protiváhou európskemu establišmentu v témach ako migrácia či klimatická politika. Keby bolo na nich, najradšej by vyšehradskú spoluprácu zredukovali na kultúrne a študentské výmeny.

Snaha urobiť z V4 aj silného politického hráča v rámci EÚ, ktorú istý čas stelesňoval najmä Viktor Orbán, im bola od začiatku podozrivá. Správne totiž tušili, že názor bruselskej byrokracie v týchto politikách im bude oveľa bližší ako postoje stredoeurópskych voličov, a teda aj politikov, ktorí ich reprezentujú. 

Ich sen o marginalizácii V4 im nakoniec svojimi postojmi k vojne na Ukrajine paradoxne pomohol naplniť práve maďarský expremiér. Treba dúfať, že len dočasne. 

V utorok bolo zaujímavé počúvať, ako o V4 rozmýšľa Donald Tusk. Pretože ak dáme bokom Rusko a Ukrajinu, tak to, čo poľský premiér hovorí, sa zase až tak veľmi neodlišuje od vízií Viktora Orbána. 

Tusk vidí V4 ako agilný stredoeurópsky politický blok, nielen ako nejaký kultúrny a regionálny formát spolupráce. 

Toto sú konkrétne jeho slová: 

„Vtedy keď to bola lojálna spolupráca postavená na plnej dôvere — boli sme spolu niekedy ako jedna ruka. Dokázali sme nielen ovplyvňovať rozhodnutia, ale niektoré Európe aj vnucovať. Nehovorím tu o prázdnej ambícii. Hovorím o tom, že naše krajiny so svojimi skúsenosťami, s ťažkou históriou a úspechmi sú krajinami, ktoré nemusia stáť bokom od hlavného prúdu na tomto kontinente, nemusia sa stavať proti Európe, ale v nej môžu udávať tón.“

Okrem toho poľský premiér povedal, že v minulosti V4 „ukazovala svetlo nádeje“ štátom východného krídla a novým členom EÚ. Aj teraz podľa neho môže byť opäť ukazovateľom smeru pre všetkých, ktorí konajúc samostatne „nemajú šancu na konfrontáciu napríklad s Nemeckom, Francúzskom a bruselskou byrokraciou“. 

Donald Tusk sa oproti svojim politickým začiatkom už dávno výrazne posunul liberálnym smerom. Ak však ide o jeho názory na vyšehradskú spoluprácu, tak má určite podstatne bližšie k stredoeurópskym konzervatívcom než k slovenským progresívcom, pre ktorých je Brusel stredom vesmíru.

Pokiaľ ide o ohlásený reštart V4, tak stále je namieste istý skepticizmus. Možných je viacero scenárov. Ten pozitívny, ktorého sa tak boja Tomáš Valášek a jeho politickí kolegovia, je ten, že do EÚ sa vráti zomknutejšia a pri presadzovaní svojich záujmov asertívnejšia stredná Európa. 

Ale na stole je aj skeptickejší scenár: že ide len o peknú fotografiu, ktorá bude fungovať iba dovtedy, kým sa na pretras nedostanú problematické témy ako Rusko, Ukrajina či Benešove dekréty. 

Avšak už len to, že po rokoch paralýzy môžeme o V4 opäť hovoriť a nastoľovať tieto otázky, je dobrou správou.