1,2 milióna Sýrčanov v Nemecku Prečo sa domov vrátili už tri milióny Sýrčanov, no z Nemecka takmer nikto?

Pred rokom 8. decembra 2024 padol režim Baššára Asada a približne tri milióny Sýrčanov sa medzitým už vrátili domov: 1,8 milióna vnútorne vysídlených osôb sa vrátilo do svojho domovského regiónu a 1,2 milióna utečencov sa vrátilo zo zahraničia, prevažne zo susedných krajín.

Len z Turecka, kde na vrchole krízy žilo asi tri a pol milióna Sýrčanov, sa podľa najnovších údajov vlády vrátilo 550 000 Sýrčanov. Turecká vláda podporila návrat napríklad tým, že do júla 2025 povolila Sýrčanom cesty do Sýrie na účely zistenia faktov. Rodiny mohli poslať jednu osobu vopred, ktorá sa potom mohla vrátiť bez toho, aby v Turecku stratila povolenie na pobyt.

V Nemecku žije podľa denníka Frankfurter Allgemeine 950-tisíc občanov Sýrie, podľa štatistického úradu SRN v Nemecku žije 1,22 milióna ľudí „so sýrskym imigrantským pôvodom“. Devätnásť percent z nich sa v Nemecku narodilo.

Hoci odporca Merkelovej politiky otvorených dverí v úrade kancelára Friedrich Merz vyhlasuje, že „občianska vojna v Sýrii sa skončila“ a že „teraz neexistujú absolútne žiadne dôvody na azyl v Nemecku, a preto môžeme začať aj s deportáciami“, počet sýrskych štátnych príslušníkov, ktorí opustili Nemecko, sa od pádu Asada zvýšil len o 35,3 percenta.

Od januára do septembra 2025 bolo zaznamenaných približne 21 800 odchodov Sýrčanov. Aj keď to číslo zrejme nezahŕňa Sýrčanov s nemeckým občianstvom, ktorí môžu bez obáv o svoje povolenie na pobyt ísť na fact-finding mission, ide o zanedbateľné číslo.

Trend je jasný: mnohí sa vrátili do krajiny, kde je elektrina zvyčajne len niekoľko hodín denne, kde nie je žiadna spoľahlivá tečúca voda a žiadne stabilné internetové pripojenie.

Debata o mestskom vzhľade

Dôvody možno čiastočne vyvodiť z dvoch debát, ktoré Nemecko viedlo túto jeseň – s úzkostlivou pedantnosťou, pre ktorú Nemcov tak milujeme.

Prvá debata nesie názov Stadtbild, čo znamená niečo ako „mestská krajina“ alebo „mestský vzhľad“. V októbri si kancelár Merz opäť pustil ústa na špacír a v snahe o chválu svojej prísnejšej deportačnej politiky povedal: „Samozrejme, stále máme tento problém v mestskom vzhľade, a preto teraz spolkový minister vnútra pracuje na tom, aby vo veľmi veľkom rozsahu umožnil a vykonal aj deportácie.“

Keď mu juste milieu vyčítalo „rozdeľujúcu rétoriku“, ba rasizmus, Merz ešte pritvrdil: „Spýtajte sa svojich dcér, čo som tým mohol myslieť.“ Neskôr ešte spresnil, že problémy spôsobovali tí migranti, ktorí nemajú trvalý pobyt, nepracujú a nedodržiavajú pravidlá platné v Nemecku.

Ľudskoprávne kruhy dokonca zorganizovali (slabo navštevované) demonštrácie proti kancelárovej diskriminácii ľudí s odlišným vzhľadom. Prvé dní to vyzeralo, že Merz pod tlakom krajne nacionalistickej opozície z AfD, ktorá Merzovu stredopravú štátostranu CDU/CSU v niektorých prieskumoch dohnala, šliapol vedľa, zbytočne zneistil slušných migrantov a presadzovaním deportácie aspoň jednotlivých ťažkých kriminálnikov do Sýrie vstúpil s AfD do symbolickej bitky, ktorú nemôže vyhrať.

O západnej odolnostiZatiaľ čo nemecké rozviedky sa zameriavajú na ruskú hrozbu, nová rakúska DSN sa po ďalšej infiltrácii rúca

Martin Leidenfrost

Potom však prišiel prieskum, ktorý si špeciálne objednala verejnoprávna televízia ZDF, a zistenie, že 63 percent Nemcov s Merzom súhlasilo. Hoci sa iba 25 percent respondentov cítilo v svojom okolí „skôr neisto“ a len osem percent „veľmi neisto“, „problém v mestskom vzhľade“ podľa Nemcov existuje a jeho negovanie nepomôže.

Vnímanie problému potvrdzujú rôzne iné prieskumy. Veľká štúdia Technickej univerzity Drážďany o polarizácii nemeckej spoločnosti pritom zistila, že medzi Nemcami vládne prekvapivo široký konsenzus o migračnej politike: kým na jednej strane dve tretiny Nemcov podporujú ďalšie obmedzenie imigračných možností pre cudzincov, pričom jedna tretina vybrala na stupnici od nuly do desiatich najreštriktívnejšie hodnotenie, Nemci sú na druhej strane veľmi otvorení imigrácii kvalifikovaných pracovníkov – tu je viac ako 60 percent za zmiernenie imigračných požiadaviek.

Vzhľadom na tieto čísla sa zdá, že racionálny dialóg o migrácii by mal byť v Nemecku možný, no ako ukázala viac ako mesiac trvajúca debata Stadtbild, stále tomu bránia gatekeepers v „občianskej spoločnosti“, v mnohých médiách, v zelenej a ľavicovej opozícii, v koaličnej SPD a aj v Merkelovej krídle CDU.

Nemecká Greta Luisa Neubauerová viedla protest „40 miliónov dcér“ proti Merzovi pred centrálou CDU, najväčšej obľube sa tešilo heslo „MY sme ten mestský vzhľad“, podľa polície prišlo iba dvetisíc demonštrantov, ale médiá to podali ako celonárodnú vzburu.

Stále nechcú počuť o tom, že práve prítomnosť istého typu mladých mužov sýrskeho pôvodu vo verejnom priestore niektorých veľkých miest predstavuje priam jadro bezpečnostného problému, ktorý Merz tak trochu hmlisto opísal.

Horšie ako Nemecko v roku 1945

Oficiálna štatistika nemeckej polície PKS pracuje s parametrom, ktorý sa zdá nepochopiteľný aj pre človeka s materinským jazykom nemeckým: Tatverdächtigenbelastungszahl (TVBZ), „údaj o zaťažení podozrivých z trestnej činnosti“. TVBZ pre pôvodných Nemcov je 1 879. To znamená, že zo 100 000 nemeckých občanov bolo v roku 2024 1 879 podozrivých z trestného činu. Pre cudzincov je toto číslo 5 091, pre Sýrčanov 10 587. Podobný obraz sa objavuje aj v prípade násilnej trestnej činnosti. Nemci majú TVBZ 163, Ukrajinci 443 a Sýrčania 1 740.

Druhú migračnú či sýrsku debatu tejto jesene začal politik CDU, ktorý sa prvýkrát po polstoročí dostal do funkcie ministra zahraničných vecí. Johann Wadephul sa v novembri prechádzal rozbombardovaným damašským predmestím Harasta a pred bežiacou kamerou vyslovil osudnú vetu: „Tu ľudia sotva môžu skutočne dôstojne žiť.“ (Hier können wirklich kaum Menschen richtig würdig leben.)

Jeho emócie boli hmatateľné a pochopiteľné, pohneval si však kancelára, ministra vnútra a predsedu frakcie, ktorí unisono sledujú cieľ deportácií do tejto krajiny. Hoci Wadephul je považovaný za lojálneho voči Merzovi, aj on po návrate zo Sýrie pritvrdil a začal priam bojovať za zotrvanie Sýrčanov v Nemecku.

S veľkou dávkou pravdy hovoril, že veľký počet Sýrčanov „sa výnimočne dobre integroval do nemeckej spoločnosti. Môj rodinný lekár aj môj zubár pochádzajú z Aleppa. Ich deti tam ešte chodili do školy, dosahujú najlepšie známky v maturitných skúškach, môžu okamžite študovať medicínu a hovoria plynule po arabsky, nemecky, anglicky a francúzsky“.

Novembrovej debate dajme pracovný názov Nemecko 1945, lebo tak ďaleko Wadephul následne zašiel: v neverejnej diskusii s poslancami CDU v Spolkovom sneme vraj povedal, že Sýria v roku 2025 vyzerá „horšie ako Nemecko v roku 1945“. Tvrdil, že miesta ako Homs a Aleppo sú ešte oveľa viac zničené než Damask.

Výrok „horšie ako Nemecko 1945“ sa dostal na verejnosť a spôsobil prvotriedny komunikačný desaster. Ľudia okolo Merza sú presvedčení, že jeho vláda predstavuje „poslednú guľku demokracie“. Ak sa politickému stredu nepodarí uveriteľný a udržateľný obrat v migračnej politike, protimigračná trumpistická proruská AfD – taká je obava merzovcov – by v roku 2029 mohla prevziať moc. Merz svojho šéfdiplomata navonok drží, no ten mu sýrsku stratégiu kresťanských demokratov vlastne vyhodil do luftu.

Nemecká verejnoprávnosť na rázcestíVyhadzov pre 31-ročnú konzervatívnu novinárku je ukážková strela do kolena

Martin Leidenfrost

Rozdávanie nemeckých pasov

Pozrime sa bližšie na s odstupom najväčšiu sýrsku komunitu v Európe. Ako ukazuje prípad Wadephulovho lekára aj zubára, nejde o homogénne množstvo ľudí.

Sýrčania v Nemecku majú spoločné to, že drvivá väčšina z nich má uspokojivý pobytový status. Podľa nemeckého štatistického úradu mala veľká väčšina niekdajších sýrskych žiadateľov o azyl (Schutzsuchende) na konci roka 2024 humanitárne povolenie na pobyt, a teda uznaný status ochrany (642 200 alebo 90 percent).

Vo väčšine prípadov išlo o status ochrany pre utečencov podľa Ženevského dohovoru o utečencoch (247 700 alebo 35 percent všetkých sýrskych žiadateľov o azyl) alebo doplnkovú ochranu (295 700 alebo 41 percent). Je veľmi nepravdepodobné, že mnohí z týchto Sýrčanov budú v blízkej budúcnosti deportovaní.

Treba vedieť, že právna a materiálna situácia sa v Nemecku zvlášť pre utečencov z občianskych vojen zlepšila – a to už približne od začiatku sýrskej občianskej vojny.

Hoci sa nám „doplnková ochrana“ zdá veľmi známa, ide o relatívne nový inštitút azylového práva. Doplnková ochrana sa iba od roku 2011 poskytuje osobám, ktorým hrozí vážna ujma vo svojich domovských krajinách. To sa týka predovšetkým krajín sužovaných občianskou vojnou. Utečenci z občianskych vojen však môžu mať menej práv ako tí, ktorí majú bežné postavenie utečenca. Toto potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva.

Platilo to aj pre zlúčenie rodiny. Spočiatku nebolo k dispozícii osobám, ktorým bola v Nemecku udelená doplnková ochrana. Zaviedla sa až vtedy, keď jedna Merkelovej vláda musela uzavrieť kompromis s promigračnou Stranou zelených. Dohoda sa vtedy dosiahla zavedením zlúčenia rodiny aj pre požívateľov doplnkovej ochrany.

Nemecké vlády museli pre obrovský prílev migrantov zlúčenie rodiny už dvakrát pozastaviť, je však dobré vedieť, že nijako nejde o nejaký zaužívaný nárok. Je to nové, nedávno zavedené právo.

S výnimkou veľmi malej menšiny majú Sýrčania v Nemecku teda právnu istotu, možnosť pracovať na pracovnom trhu, ktorý zúfalo hľadá pracovníkov, alebo čerpať pomerne lukratívnu dávku, ktorá už zlákala hodný počet ukrajinských utečencov z európskych krajín ako Poľsko do Nemecka.

A to ešte nie je všetko: ani nie desať rokov po veľkej utečeneckej kríze sa začalo rozdávanie nemeckých pasov ako na bežiacom páse. Podľa oficiálnej štatistiky dostalo už 24 percent z 1,22 milióna nemeckých Sýrčanov nemecké občianstvo. Trend je jasný, iba v roku 2024 bolo 83 200 Sýrčanov naturalizovaných. Ak sa Merz nepoponáhľa, o pár rokov už nebude mať koho deportovať.

Nemecko a Rakúsko desať rokov po Refugees WelcomeNič sme nezvládli, takmer nič

Martin Leidenfrost

Nevracajú sa domov už ani z Turecka

V Turecku je to inak. Prevažná väčšina 2,5 až 2,8 milióna Sýrčanov má v Turecku len dočasnú ochranu. Väčšina z nich musí pracovať načierno, príspevky do sociálnej poisťovne odvádza iba 130 000 Sýrčanov, od 1. januára stratia ešte aj bezplatný prístup k zdravotníckym službám. Sú zneužívaní a nútení platiť predražené nájomné.

O tureckom pase môžu iba snívať, doteraz získalo turecké občianstvo len 268 000 z nich. Ani sýrske deti narodené v Turecku – ktorých je už viac ako milión – nemajú turecké pasy. Napriek tomu vychádza turecký výskumník migrácie Murat Erdoğan z odhadu, že napokon dve tretiny sýrskych utečencov zostanú navždy v susednom, ale jazykovo odlišnom Turecku.

Výskumník Erdoğan pre Frankfurter Allgemeine hovorí, že prvá vlna návratov už dávno utíchla. Zatiaľ čo počas letných prázdnin prekračovalo hranice denne 3 000 až 4 000 Sýrčanov, toto číslo je teraz menej ako 1 000 denne. Možnosť ísť na prieskumnú cestu do Sýrie túžbu po návrate skôr utlmil – mnohí boli z toho, čo videli, podobne zhrození ako Johann Wadephul.

Veľká časť tých, ktorí sa doteraz vrátili z Turecka, to urobila z nutnosti. Žila totiž v oblastiach zničených zemetraseniami v roku 2023. V posledných mesiacoch bolo v najviac postihnutej provincii Hatay demontovaných mnoho stanových mestečiek, v ktorých bývali prevažne Sýrčania. Mnohí si však nemôžu dovoliť bývanie v trvalých domoch, so svojimi stanmi stratili aj prístup k potravinovej a odevnej pomoci, a tak sa vrátili do Sýrie.

Mnohí svoj návrat už ľutujú. Nový islamistický režim v marci spáchal masaker na alavitoch a v júli na drúzoch, čo môže spustiť ďalšie utečenecké vlny von zo Sýrie. Sunitská väčšina je síce nadšená, že si konečne dobyla aj politickú väčšinu, no aj oni trpia v dôsledku zničenej ekonomiky.

Prečo by sa teda mali Sýrčania vrátiť z Nemecka, kde sa s nimi zaobchádza slušne, keď sa väčšina nechce vrátiť ani z Turecka, kde sa s nimi slušne nezaobchádza?

Sýrčania zostávajú v Nemecku, pretože sa tam majú dobre.

Človek musí byť veľmi sentimentálny, aby sa takej novej existencie vzdal pre život v troskách.