Krajná pravica alebo rasizmus proti bielym? Čo sa deje v Británii po vražde Henryho Nowaka

Tretieho decembra 2025 po jedenástej večer kráčal 18-ročný biely Brit Henry Nowak domov. Nahrával videá na svoj Snapchat, keď stretol Vickruma Digwu, 23-ročného sikha s koreňmi v Pandžábe, indickom štáte hraničiacom s Pakistanom. Digwa sa narodil a vyrastal v Spojenom kráľovstve.

Presne nevedno, prečo sa začali rozprávať. Podľa toho, ako médiá zhŕňajú záznam z Nowakovho mobilu, ktorý však súd ešte nezverejnil, si Nowak Digwu natáčal a pýtal sa, či je darebák.

„Som darebák,“ odvetil Digwa a niekoľkokrát bodol Nowaka nožom s dlhou čepeľou. Na ulici neboli žiadni svedkovia, no Digwa býval blízko a na miesto prišla jeho rodina. Jeho brat vytočil 999 (u nás 112): „Práve nás rasisticky napadol nejaký beloch. (...) Fyzicky napadol môjho brata. Sme sikhovia, nosíme turban.“

Operátorovi klame: Nowak vraj bol opitý, zaútočil, potom sa snažil utiecť cez plot, spadol a teraz leží na zemi, nik nepoužil žiadne zbrane. Polícia prichádza o pár minút. Z policajnej kamery vidno, ako Nowak nevládne leží na štrku medzi stenou domu a autom. „Nemôžem dýchať, bodli ma,“ ledva hovorí. Policajt ho odtiaľ ťahá po zemi a hovorí: „Bodli ťa? To si nemyslím, kamoško.“

Digwova rodina zatiaľ policajtom klame o tom, čo sa stalo, Nowak leží na zemi a v delíriu opakuje, že nemôže dýchať. Policajt ho narýchlo prezrie, spútava mu ruky za chrbtom, pýta sa na jeho meno, a keď nereaguje, vymenuje mu jeho práva, ako sa to pri zatýkaní robí.

Nowak je však úplne nevládny, a preto privolávajú záchranku. Policajtka si všimne, že Nowakove zreničky nereagujú na svetlo baterky. Tu sa záznam končí.

Od príchodu polície až po uznanie vážnosti Nowakovho stavu uplynuli asi tri minúty.

Následné vyšetrovanie viedlo k odsúdeniu dvoch osôb. Vickrum Digwa dostal 1. júna doživotie s 21-ročným minimom za vraždu. Jeho matka bola uznaná vinnou z napomáhania pri vražde, pretože sa snažila ukryť vražednú dýku, rozsudok si vypočuje 17. júla.

Zverejnený policajný záznam vyvolal v Británii búrlivú diskusiu aj verejné protesty.

Vražda Henryho NowakaVideozáznam, ktorý sme nikdy nemali vidieť

Frank Haviland

Opačné interpretácie

Spolu s tým sa vynorila otázka, čo vlastne táto vražda a bezprostredná reakcia polície hovoria o Británii a vlastne celom Západe. Ja sám som z prvých dvoch zdrojov, ktoré som si pustil, dostal dva úplne opačné obrazy.

Americký MAGA konzervatívec Michael Knowles zo serveru Daily Wire mal vo veci jasno: smrť belocha Nowaka bola v skutočnosti tým, za čo sa vydávala smrť černocha Georgea Floyda z roku 2020, ktorá spustila globálne protesty Black Lives Matter proti rasizmu a policajnej brutalite.

Aj Floyd opakoval „nemôžem dýchať“, odkedy sa ho policajti počas zatýkania snažili dostať do auta, až pokým neskonal na zemi, zatiaľ čo mu muž zákona asi deväť minút kľačal na krku. (Floyd mal zároveň v krvi vysoké množstvo drogy fentanyl, čo mohlo prispieť k jeho uduseniu.)

Michael Knowles o vražde Henryho Nowaka

Podľa Knowlesa v tomto prípade policajti postupovali v zásade správne: „Floyd práve spáchal zločin (vo večierke údajne platil falošnou 20-dolárovou bankovkou, čo však mohlo byť neúmyselné, pozn. red.), vzdoroval zatknutiu asi desať minút... policajti sa s ním snažili zaobchádzať jemne a on sa správal vyšinuto.“

(Ak by si niekto chcel overiť Knowlesov kontroverzný opis tohto incidentu, záznamy sú dostupné tu či tu.)

Čosi podobné sa však nedá povedať o britskom incidente. A to vraj odhaľuje, ako to je s rasizmom na Západe v skutočnosti:

„Každý, kto nie je biely, dostáva najväčšiu možnú prezumpciu neviny, výrazne presahujúcu hocičo rozumné,“ píše Knowles. „A u každého, kto je biely, prezumpcia neviny nikdy neplatí, predpokladajú sa tie najhoršie motívy, dokonca sa verí klamstvám zločincov, i keď to povedie k vašej smrti.“

Autori podcastu Českého rozhlasu Vinohradská 12 si na rozhovor pozvali dlhoročného zahraničného korešpondenta Ivana Kytku, ktorý žije v Británii. Ten za kauzou nevidí zásadný systémový problém.

Podľa Kytku sa policajti „dali zmiasť“, pretože všetci okolostojaci, čiže útočníkova rodina, svedčili v jeho prospech. Keď však Nowak umrel, podarilo sa to objasniť a zatkli Digwu. „Pre lepší kontext a možno aj na poslucháčsku osvetu je dôležité vedieť, že ten incident spojený so spútaním a s následným odhalením jeho skutočného zdravotného stavu alebo zranenia trval asi 60 sekúnd.“

Diskusia podcastu Vinohradská 12 o vražde Henryho Nowaka

Podľa neho „možno stojí za to dodať“, že na základe súdnej pitvy „sudca konštatoval, že akokoľvek by si boli policajti po príjazde počínali, Nowaka by sa pre závažnosť zranení nebolo podarilo zachrániť“.

Až interné vyšetrovanie podľa Kytku zistí, či „policajti skutočne niečo porušili alebo či to bola naozaj veľmi nešťastná a veľmi zvláštna zhoda okolností, ktorá prispela k tomu, že sa z tohto prípadu stal politický futbal“.

Obvinenia polície, že diskriminuje bielych v prospech „etnických“ obyvateľov, podľa neho rezonujú „v krajne pravicových hnutiach“, rozhodne však nie „u príslušníkov etnických menšín v Británii“, pretože „vyšetrovania opakovane ukazujú, že londýnska polícia je inštitucionálne rasistická a... voči príslušníkom etnických menšín nepostupuje vždy korektne podľa predpisov“.

„Povedal by som, že súdne uvažujúci Briti si nemyslia, že polícia v tomto prípade konala inak, ako by konala, keby bol obeťou niekto iný.“

Polícia

Hoci Nowakov otec po rozsudku povedal, že nechcú „aby sa jeho smrť využila na vyvolanie ďalších rozporov, nenávisti alebo napätia“, lebo „tento súd nie je o sikhizme, nie je ani o rasizme, je o vražde“, z kauzy sa už stala výbušná politická téma. Ako sme videli vyššie, hladko zapadla do vopred vyjazdených koľají, z ktorých sa medzičasom stali dva nepriateľské zákopy súčasných kultúrnych vojen.

Jedna strana tvrdí, že problémom je masová imigrácia a prístup elít, ktoré uprednostňujú cudzincov až tak, že sa to mení na rasizmus voči domácemu obyvateľstvu. Druhá, že prisťahovalectvo a politiky okolo neho nie sú problém, a ak to niekto za problém označuje, len burcuje nebezpečné nálady, ktoré mení na lacné politické body.

Je však možné, že tentoraz sa nájde tretia cesta. V britskej spoločnosti kritika počínania polície neprichádza len od „dezolátov“. Existujú pomerne dobré dôvody myslieť si, že strach z obvinení z rasizmu ovplyvňuje spôsob fungovania britských policajných zborov.

Nezamýšľané dôsledky masovej migrácieV čom majú kritici rozširovania islamu vo Veľkej Británii pravdu

Juraj Valach

Na jeseň minulého roku sme na Postoji písali o fenoméne známom ako grooming gangs, ktorý sa začal v deväťdesiatych rokoch minulého storočia a sčasti trvá dodnes. Organizované gangy predovšetkým pakistanských či bangladéšskych mužov sériovo znásilňovali tisícky britských dievčat (je pritom možné, že medzi obeťami boli aj deti imigrantov).

Takéto veci sa diali v rôznych častiach Anglicka. Útočníci si vyberali zraniteľné deti zo sociálne slabšieho prostredia, nalákali ich, zdrogovali, posúvali si ich po sieťach svojich kontaktov, až pokým nedosiahli plnoletosť. Podľa správy z roku 2014 len v meste Rotherham bolo zneužitých aspoň 1400 detí.

Podľa nezávislého vyšetrovania z roku 2014 tamojší ľudia verili, že „polícia sa neodvážila zakročiť proti ázijským mladíkom zo strachu z obvinení z rasizmu“ (prívlastok ázijský sa v súčasnej Británii používa na označenie ľudí z celého ázijského svetadielu).

Väčšina prípadov sa k súdu nedostala. Analýza novín The Telegraph ukazuje opakujúci sa vzorec – lokálne autority pred zneužívaním zatvárali oči, pretože sa báli obvinení z rasizmu a politickej nekorektnosti. Mali strach, že ak by sa celý príbeh prevalil, dôsledky na spolužitie miestnych komunít by boli katastrofálne, tak sa radšej prípadným whistleblowerom pohrozilo vyhodením z práce.

Rozsah celosystémového problému dlho nebol jasný, národné vyšetrovanie, ktoré prinieslo strašné výsledky, sa rozbehlo, až keď na začiatku minulého roka o probléme začal tweetovať Elon Musk a pritiahol tak k nemu pozornosť.

Aj poradca vládnucej Labouristickej strany pre vnútorné záležitosti Danny Shaw uvádza v rozhovore pre BBC ďalší dôvod myslieť si, že strach z obvinenia z rasizmu zašiel priďaleko. Policajti z etnických menšín majú „nadpriemerné zastúpenie v systéme zneužitia policajnej právomoci“.

Pravdepodobným vysvetlením podľa Shawa je, že keď je nebiely policajt podozrivý z pochybenia, jeho nadriadení sa tak boja obvinenia z rasizmu, že namiesto neformálneho dohovoru, ktorý by zvolili v iných prípadoch, stavia na istotu a prípad posunú formálnou cestou, napríklad na disciplinárne konanie.

Dokonca aj premiér Keir Starmer, ktorý má dlhú históriu popierania problémov tohto typu, vyhlásil, že „je potrebné zodpovedať viaceré závažné otázky vrátane toho, do akej miery ovplyvnili obvinenia z rasizmu uvažovanie polície“.

Britská polícia v posledných desaťročiach prešla prestavbou. Jedným z impulzov bola nevyprovokovaná vražda 18-ročného černošského študenta Stephena Lawrencea z rasistických motívov v roku 1993. Prvotné obvinenia proti dvom osobám boli neskôr stiahnuté, k odsúdeniu došlo napokon až v roku 2012. Vyšetrovanie konania polície publikované v roku 1999 dospelo k záveru, že príčinou bol inštitucionálny rasizmus v policajných zložkách.

Smrť Georgea Floyda v USA a globálne protesty Black Lives Matter tomuto procesu vdýchli ďalšiu energiu. Vedenie polície vypracovalo nové dokumenty ako Antirasistický záväzok či Akčný plán o rase. Podľa zdrojov bývalého policajného inšpektora Davida Spencera sa intenzita protirasistického tréningu výrazne zvýšila.

Horšie ako Epsteinov ostrovDesiatky a desiatky tisíc britských dievčat, ktorým sa celá krajina pred migrantmi otočila chrbtom

Juraj Valach

Sú tu aj ďalšie dôvody, prečo majú viacerí občania Spojeného kráľovstva pocit, že polícia nestojí na ich strane. Napríklad britská polícia začala intenzívnejšie bojovať proti nenávistnému prejavu. Minulý rok sa v tamojšom parlamente diskutovali zistenia novín The Times, podľa ktorých polícia zatkne priemerne vyše tridsať ľudí každý deň za urážlivé online príspevky, čiže takmer 12-tisíc ročne.

Vráťme sa ešte k onej osudnej noci. Otec obeti po súde povedal, že to, ako sa polícia zachovala k jeho synovi a ako sa správala k Digwovi, predstavuje „neznesiteľný kontrast“.

Bezvládny Henry Nowak umieral spútaný na zemi. Keď policajti zistili, že skutočným agresorom je Digwa, nenasadili mu putá. Zaviedli ho do kuchyne, aby si so sebou mohol vziať jedlo. „Pri prevoze na policajnú stanicu nemal nasadené putá. Pokiaľ vieme, putá mu neboli nasadené vôbec,“ tvrdí otec.

Zložitý borec

Jeden z protestov, ktoré sa uskutočnili po zverejnení záznamu vraždy, zorganizoval aktivista Tommy Robinson. Novinár Kytka ho v spomínanom rozhovore pre Český rozhlas opísal ako „vodcu krajnej pravice“. Hoci on sám toto označenie odmieta, príslušnosť k far right sa mu prisudzuje od začiatkov jeho verejného pôsobenia pred asi sedemnástimi rokmi.

Štyridsaťtriročný Robinson je mimoriadne komplexná postava, ktorú možno vnímať ako vášnivú alebo výbušnú – podľa toho, či ju hodnotí jeho fanúšik alebo kritik. Začínal ako futbalový chuligán. Keď mal 21 rokov, policajt mimo služby chcel zasiahnuť do hádky medzi ním a jeho frajerkou. V potýčke, ktorá nasledovala, skončil policajt na zemi a Tommy ho kopol do hlavy. Dostal rok väzenia.

Vtedy sa ešte volal Stephen Yaxley-Lennon, ale nový pseudonym načas zastrel jeho identitu. V roku 2009 založil a viedol organizáciu English Defence League(EDL), ktorá predovšetkým cez pouličné demonštrácie protestovala proti islamu v Spojenom kráľovstve.

V roku 2013 cestoval do USA na pas svojho kamaráta, po návrate do Británie ho zatkli a strávil desať mesiacov vo väzení. Dlho bol na samotke, aby ho ochránili pred väzenskými moslimskými gangmi.

Vtedy vraj zmenil perspektívu: „Než som šiel do väzenia, bol som na dne – pil som a len som sa flákal. Poslali ma na 18 týždňov na samotku a bolo to ako oddych. Ale vtedy som sa po prvýkrát začal zamýšľať nad tým, kam to všetko smeruje. Lebo tam je násilie. Nemyslím si, že ho pácha EDL, väčšinou to bolo vyprovokované. Ale je tam rasizmus.“

Po prepustení z väzenia spolu s viacerými členmi z EDL odišiel pre „nebezpečenstvo krajne pravicového extrémizmu“, ktorému podľa svojich slov už v organizácii nedokázal čeliť. Uviedol, že jeho vzostupu pomohlo aj to, že kritici EDL paušálne od začiatku označovali za krajnú pravicu, čo potom na reálnych extrémistov pôsobilo ako magnet. V rozhovore pre The Guardian sa ospravedlnil za vytváranie kultúry „my a oni“ aj za obvinenie „každého jedného moslima“, že im „prešli“ bombové útoky zo 7. júla 2005.

„Ospravedlňujem sa za to, že som ten strach vyvolal, ale aj u nás doma vládne strach,“ povedal, čím narážal na rastúci islamský radikalizmus vo svojom rodnom meste.

O Robinsonovi by sa dalo písať veľmi dlho. Počas jeho verejného pôsobenia sa dostal do mnohých kontroverzií a viacerých násilných potýčok, viackrát skončil vo väzení, široko sa mu venovali médiá.

Kritici ho naďalej považujú za krajne pravicového štváča, zástancovia za prenasledovaného bojovníka proti establišmentu, ktorý sa ho snaží umlčať opakovaným väznením a zavádzajúcim mediálnym obrazom. Ale aj najvľúdnejší prozápadný konzervatívny pozorovateľ by mu mohol vyčítať viaceré veci, napríklad jeho koketovanie (či ako to nazvať?) s Ruskom (viac napr. tu či tu) či výbušnosť.

Tommy Robinson prichádza do Southamptonu, aby prehovoril na proteste pred policajnou stanicou. Foto: Profimedia

Tommyho príbeh

Dnes Tommy Robinson v istom zmysle prechádza verejnou rehabilitáciou. Pravicoví zástupcovia tzv. nových médií, čiže najmä podcasteri, mu dávajú na svojich platformách priestor, aby vysvetlil, o čo mu ide. Nachádza tu pochopenie a sympatie, lebo zdôrazňuje britský patriotizmus a klasické liberálne hodnoty Západu.

Jedným z takýchto príkladov je rozsiahly rozhovor pre podcast Triggernometry z minulého roku.

Tommy Robinson tu už tradične odvodzuje svoje názory z vlastného životného príbehu. Vyrastal v meste Luton v chudobnej robotníckej rodine. Luton leží neďaleko Londýna a jeho 220-tisícové obyvateľstvo je výsledkom niekoľkých migračných vĺn.

V roku 1971 bolo viac ako 90 percent tamojších obyvateľov bielych, čo podľa cenzu z roku 2021 kleslo na 45 percent. Druhou najväčšou skupinou sú dnes imigranti z Ázie (37 percent), hlavne z Pakistanu (18 percent z celkového počtu obyvateľov), Bangladéša (9 percent) a Indie (5 percent). Černosi z Afriky a Karibiku majú 10-percentné zastúpenie.

V tomto čase prudko rástla legálna aj ilegálna imigrácia do Spojeného kráľovstva. Len za rok 2025 prišlo nelegálne 51-tisíc ľudí, z toho 90 percent na malých lodiach.

Tommy teda vyrastal v multikultúrnom meste. Tvrdí, že napätie v Lutone nebolo založené na rase, ale na náboženstve. Rôzne etniká spolu v škole vychádzali, futbalový klub bol zmiešaný. Černosi, belosi a Indovia sa medzi sebou miešali, ale moslimovia si podľa neho v školskej jedálni vždy sadali k samostatným stolom, dokonca ihriská boli rozdelené na moslimské a nemoslimské.

Ak nejaké moslimské dieťa malo problém s iným dieťaťom, pred školou si ho podľa jeho slov počkali desiatky pakistanských mužov. Podobne vraj pred školou čakali na trinásť-, štrnásťročné dievčatá, ktoré zmanipulovali a potom sexuálne zneužívali (spomínané grooming gangs).

Známy Tommyho rodiny zomrel, keď ho v roku 1995 dobila skupina pakistanských násilníkov. Jednému z nich vynadal, keď pred ním prudko zabrzdil. Ten ho začal autom prenasledovať, zavolal si posily a na parkovisku ho v šestici obkľúčili.

Tommy zároveň dodáva, že nejde o jednotlivcov – „niektorí z najlepších chalanov, ktorých som v škole poznal, boli moslimovia“ –, ale o skupinovú kultúru. Keď sa napríklad pokúsil zakročiť na ulici proti skupinke moslimov, ktorí bili jedného belocha, jeho moslimský kamarát sa postavil proti nemu: „Keď príde na delenie, vždy sa to skončí my verzus oni.“

Vo svojom meste napríklad na výročie pádu Dvojičiek videl plagáty oslavujúce „úžasnú devätnástku“, čiže džihádistov, ktorí vykonali teroristický útok.

Dlho nechápal, prečo je problém práve s touto skupinou ľudí. No potom vraj počul vysokopostaveného predstaviteľa jednej z miestnych moslimských skupín, ako hovorí, že by v Británii bolo opodstatnené čosi ako beslanský školský masaker. Čečenskí teroristi vtedy obsadili školu, zomrelo 334 ľudí, z toho vyše polovica detí.

Rozhovor s Tommym Robinsonom v podcaste Triggernometry odvysielaný 10. augusta 2025

Robinson si teda začal myslieť, že skutočným problémom je islam. Nie radikálny islam, ale islam ako taký, pretože podľa neho nie je kompatibilný s jeho krajinou. Tvrdí, že mnohí moslimovia sú dobrí ľudia, keďže k náboženstvu pristupujú ako k bufetu, neberú ho do dôsledkov. Zdôrazňuje rozdiel medzi moslimami a islamom, pričom prví sú podľa neho obeťami druhého. Islam preto podľa neho potrebuje reformu zvnútra.

Tieto presvedčenia dokladá na verejnosti citátmi z Koránu či zo života Mohameda a často sa stávajú zdrojom kritiky, ktorá sa obracia proti nemu.

Robinson zároveň tvrdí, že polícia moslimský radikalizmus a zločiny dlhodobo dostatočne neriešila, má dvojaký meter na biele a nebiele obyvateľstvo. V roku 2015 tvrdil, že dvojaký meter polície dopadá aj na čiernu komunitu.

Z takýchto rozhovorov (ďalšie napríklad tu, tu či tu plus mnoho ďalších) sa Tommy javí ako odvážny patriot, ktorého nepoháňa nenávisť k cudzincom, ale láska k vlasti. Komentujúci chvália jeho odvahu, stojí podľa nich na správnej strane. Deje sa tak dokonca aj videami, ktoré sú voči nemu kritické (tu či tu).

Po rozsudku

Robinson dnes organizuje zhromaždenia Unite The Kingdom (Spojme Kráľovstvo), ktorými chce zjednotiť britských patriotov a vyvíjať tlak na politikov. Na jednom zhromaždení sa cez kameru prihovoril aj Elon Musk. Naďalej zostáva asi najvplyvnejším aktivistom na pravici. Zúčastnil sa aj na proteste, ktorý sa konal ako reakcia na zverejnenie záberov z Nowakovej vraždy.

„Hovorím o tom už dvadsať rokov. Hovoril som, že sa stanete obeťou rasistického gangu, teda že pakistanskí moslimovia budú surovo mlátiť bieleho chlapca, príde polícia a vrhne sa na toho bieleho chlapca. Vždy keď som to vo svojom živote videl, vrhli sa na toho bieleho chlapca. To, čo teraz celý svet videl na Henryho videu, je to, čo my všetci aj tak už vieme,“ rečnil na začiatku protestu pred centrálnou policajnou stanicou v Southamptone. V tomto okrsku býval vrah Digwa aj jeho obeť.

Zhromaždenie potom pochodovalo mestom, bolo pokojné, no na záver došlo k zrážke niektorých účastníkov s policajnými ťažkoodencami. Lietali fľaše, tehly a odpadkové koše, zranených bolo 11 policajtov a jeden policajný pes. Zatiaľ odsúdili dvoch buričov.

Sikhské komunity v rôznych častiach krajiny tvrdia, že došlo k nárastu nenávistných incidentov voči nim.

Britskí sikhovia, ktorých tu je asi pol milióna, čiže menej ako percento populácie, pritom nie sú problémovou skupinou.

Aj Tommy Robinson po odsúdení Digwu zverejnil video s názvom Prečo nesmieme obviňovať celú sikhskú komunitu za zločiny jedného človeka. Kritizuje v ňom ľudí, ktorí po internete píšu, že teraz treba deportovať sikhov.

„Navštívil som ich chrámy. Nestretnete milšiu komunitu. Tvrdo pracujúci, rodinne založení. Rešpektujú našu krajinu. Sú veľmi náboženskí... Rešpektujem ich, veľa som s nimi posledných dvadsať rokov spolupracoval... Nie sú tu nato, aby tu robili problémy, aby znásilňovali... [Vrah] nereprezentuje komunitu sikhov. Každá komunita má nejakého hajzla,“ tvrdí s dôvetkom, že islamská komunita ich má len oveľa viac.

Podľa britskej Sikhskej federácie vražednou zbraňou nebola ceremoniálna dýka kirpan, ktorú musí každý sikh nosiť pri sebe a zväčša je pomerne malá. Nôž, ktorým Digwa vraždil, bežný človek podľa zákonov nesmie nosiť na verejnosti. Existuje však výnimka z náboženských dôvodov, ktorú Digwa spĺňal.

Žalobca Digwu označil za „posadnutého zbraňami“, doma mal zbierku asi dvadsiatich ďalších zbraní. Objavili sa aj tvrdenia, že v sikhskej komunite vyvolával strach, dokonca údajne kradol z jej chrámu.

Prízrak krvavej vojny sa vraciaLen nepriatelia na „bojisku“ sa v Severnom Írsku zásadne menia

Matyáš Zrno

Od rozsudku prešiel len týždeň a Spojeným kráľovstvom otriasla ďalšia katastrofa. V Belfaste, hlavnom meste Severného Írska, zaútočil tridsaťročný sudánsky žiadateľ o azyl na o čosi staršieho Brita. Kuchynským nožom sa mu pokúsil odrezať hlavu. Ten to našťastie prežil, no prišiel o oko a zostáva vo vážnom stave.

Video z tohto incidentu sa začalo šíriť na sieti X. Medzi inými ho zdieľal aj Tommy Robinson spolu s výzvou na protesty po celej krajine o siedmej večer, ktorú prezdieľal aj Elon Musk (organizátorom protestov nebol Robinson).

V Belfaste, ktorý dlho trápili nepokoje medzi lojalistami (chcú zostať vo Veľkej Británii, väčšinou protestanti) a republikánmi (chcú sa pridať k Írsku, katolíci), protesty prerástli do násilia. Maskovaní mladíci zapaľovali autá a autobusy, drancovali azylové domy a snažili sa nájsť migrantov.

Na britské pomery tu veľa imigrantov nežije, ich počet začal narastať až v poslednom období. V celom Severnom Írsku je asi 2,4 tisíca žiadateľov o azyl, ktorí sú závislí od finančnej podpory štátu, väčšina z nich žije v azylových domoch v hlavnom meste.

Tommy Robinson odmietol zodpovednosť za násilné protesty, tvrdí, že tú majú politici, ktorí robili zlé rozhodnutia a spôsobili „mnoho hnevu a nepokoja“.