Zrušenie zákazu spaľovákov | Zelené zošnurovanie automobilového priemyslu dostáva trhliny. Bude to stačiť?

Európska komisia to predsa len stihla ešte pred koncom roka a v utorok oznámila plány na revíziu faktického zákazu predaja nových áut so spaľovacím motorom po roku 2035. Oznámenie malo prísť pôvodne ešte 10. decembra, hrozilo však, že predstavenie revízie sa z dôvodu náročných rokovaní odloží až na budúci rok.

Okrem revízie zrušenia zákazu spaľovákov sú súčasťou plánu aj očakávané kroky na podporu automobilového priemyslu.

Fakticky však stále ide len o oznámenie zámeru eurokomisie, ktorý ešte musí prejsť europarlamentom a hlasovaním členských štátov. Tento proces nebude bez komplikácií, už v prvých hodinách sa revízny plán komisie napokon stretol s kritikou sprava aj zľava.

Socialisti, zelení aj ľavicoví liberáli zámer kritizujú ako rezignáciu na ambiciózne emisné ciele a naštrbenie megaplánu známeho ako Green Deal. Pravica ho zas považuje len za kozmetickú úpravu, ktorá nerieši skutočný problém.

Poďme ku konkrétnym zmenám.

Nádej pre spaľováky aj hybridy

Pôvodne mali automobilky zredukovať výfukové emisie skleníkových plynov svojich predávaných vozidiel o 100 percent, teda na nulu, počítané na celú flotilu. V legislatíve sa síce nenachádzal explicitný zákaz spaľovákov, ale práve vyžadovaná redukcia emisií o 100 percent znamenala vylúčenie použitia akýchkoľvek fosílnych palív.

Komisia navrhuje, aby sa táto redukcia emisií upravila na 90 percent oproti stavu flotily z roku 2021. Zvyšných desať percent má byť takzvane kompenzovaných vo výrobnom reťazci, napríklad využitím zelenej ocele (vyrábanej vo vysokých peciach s elektrickým oblúkom), využitím biopalív a e-palív, ktoré síce produkujú oxid uhličitý, no nepochádza z fosílnych zdrojov.

„To umožní, aby plug-in hybridy (PHEV), predlžovače dojazdu, mild-hybridy a vozidlá s motorom s vnútorným spaľovaním (ICE) zohrávali úlohu aj po roku 2035 okrem plne elektrických vozidiel (EV) a vozidiel s vodíkovým pohonom,“ uviedla eurokomisia v tlačovej správe.

Komisia tiež oslabuje svoj cieľ 50-percentného zníženia emisií do roku 2030 tým, že umožní výrobcom automobilov vypočítať priemerné emisie za tri roky (2030 až 2032).

K lepšiemu priemeru majú pomôcť aj tzv. superkredity, ktoré automobilky získajú za uvádzanie na trh malých, cenovo dostupných elektrických vozidiel, čím chce komisia reagovať na lacnejšiu čínsku konkurenciu a pomôcť predajom domácim, európskym výrobcom.

Ide o iniciatívu Small Affordable Cars, to znamená elektrických áut do dĺžky 4,2 metra. Tieto budú môcť získať daňové či iné benefity v prípade, že pôjde o autá vyrobené v Európskej únii.

Uvoľňujú sa aj emisné ciele pre ľahké úžitkové vozidlá. Tie majú svoje emisie do roku 2030 zredukovať oproti roku 2021 od 40 percent namiesto teraz platných 50 percent. K prehodnoteniu emisných cieľov by malo dôjsť aj v prípade ťažkých úžitkových vozidiel a autobusov.

V prípade všetkých emisných cieľov sa myslí priemer flotily, to znamená, že niektoré modely môžu mať vyššie emisie, ak sa prekročenie kompenzuje vyšším počtom vozidiel s nižšími emisiami.

Nulové emisie „na výfuku“ by pri nových autách po roku 2035 okrem klasických spaľovákov zarezali aj výrobu a predaje hybridov, ktoré sa podľa štatistík registrácie z ostatných rokov stali medzi zákazníkmi najobľúbenejším typom pohonu.

Okrem klasických spaľovákov by aktuálne platný nulový limit emisií po roku 2035 „zarezal“ aj hybridy, ktoré sú momentálne medzi motoristami najobľúbenejšie.

Predajné štatistiky zároveň ukazovali, že o čisto elektrické autá nie je medzi motoristami taký záujem, ako prívrženci tejto technológie predpokladali. Navyše veľkú časť predajov pokrývali lacnejšie modely čínskych automobiliek a investície európskych koncernov do výroby elektroáut sa tak prenášali do ich rastúcich strát.

Svoje miesto by si po roku 2035 mohli čiastočne zachovať aj klasické spaľováky. Zrejme však pôjde len o obmedzený rad modelov. Každá značka bude pravdepodobne ponúkať jeden, maximálne dva modely.

Zachovanie výberu technológie pohonu pre individuálnych spotrebiteľov chce komisia kompenzovať väčším dôrazom na elektrifikáciu firemných vozidiel. Vychádza z predpokladu, že firemné vozidlá najazdia v priemere väčšie vzdialenosti, a teda aj efekt ušetrenia emisií bude väčší. Z povinnosti elektrifikovať svoj vozový park budú vyňaté malé a stredné podniky.

Komisia chce zároveň ponechať na členských štátoch, akým spôsobom bude podnecovať alebo podporovať prechod veľkých firiem na bezemisnú alebo nízkoemisnú dopravu. Ako príklad uvádza Belgicko, ktoré dáva firmám daňové zvýhodnenie. Takýto benefit budú môcť štáty využiť len na podporu nákupu elektroáut vyrobených v EÚ.

Súčasťou podpory domáceho automobilového priemyslu majú byť aj stimuly pre výrobu batérií. Na tento účel má byť využitých zatiaľ 1,8 miliardy eur, z toho 1,5 miliardy ako bezúročné úvery pre európskych výrobcov.

Tu sa však otvára otázka, či takáto podpora bude otvorená aj pre spoločnosti s účasťou tretích krajín – napríklad baterkáreň v Šuranoch je spoločným projektom slovenskej a čínskej spoločnosti, hoci celý výrobný reťazec by mal byť realizovaný v rámci EÚ.

Rovnaká otázka platí aj pre výrobu áut v EÚ. Viaceré čínske automobilky sa chystajú spustiť svoje výrobné závody v krajinách Únie – aj v reakcii na clá, ktoré EÚ uvalila na čínske značky dotované vládou v Pekingu. Podobne napríklad automobilka Volvo, ktorá sa chystá spustiť svoj výrobný závod na Slovensku, je síce tradičnou švédskou značkou, no od roku 2010 ju vlastní čínska automobilka Geely.

Výzvy

Desaťpercentné zníženie emisného cieľa či otvorenie štátnej pomoci pre európske podniky v automobilovom priemysle sa zdá len miernym ústupkom, no ukazuje, že ak sa verejný tlak pretaví do veľkej politickej skupiny, akou je Európska ľudová strana, môže dôjsť ku korekcii aspoň tých najproblematickejších častí „zelenej“ agendy EÚ z ostatných rokov.

Je tu však niekoľko výziev, ktoré zostávajú otvorené.

Prvou je, že v aktuálnom oznámení sa nehovorí o zmene podmienok stanovujúcich priebežnú priemernú povolenú hodnotu emisií flotily, z ktorej budú vychádzať pokuty za prekročenie emisného limitu.

Tie sú totiž spolu s lacnou čínskou konkurenciou najvážnejšou hrozbou pre tradičné európske automobilky.

Ďalšou výzvou je zreálnenie hodnoty emisií, to znamená zohľadnenie celého životného cyklu vozidla a jeho vplyvu na životné prostredie od ťažby surovín až po recykláciu a likvidáciu.

Cieľ nulových výfukových splodín nezohľadňuje energetický mix ani emisie, ktoré vznikajú pri výrobe vozidiel a batérií.

Komisia už dávnejšie vyčíslila, že emisie z cestnej dopravy tvoria asi 16 percent všetkých emisií skleníkových plynov v EÚ. Pri globálnom podiele Únie na celosvetových emisiách približne na úrovni ôsmich percent je to z tohto pohľadu zanedbateľné množstvo.

Navyše, redukcia výfukových splodín na nulu a využitie čisto elektrických batériových vozidiel znamená len to, že sú emisie nulové pri priamej prevádzke vozidla. Nezohľadňuje to energetický mix konkrétnej krajiny a podiel fosílnych emisných zdrojov na výrobe elektriny, ktorou sa tieto vozidlá nabíjajú.

Poctivé rátanie emisií z dopravy by si vyžadovalo zohľadnenie nielen tohto energetického mixu, ale aj zarátanie emisií pri výrobe batérií vrátane energetických strát.

Čo čaká európske automobilkyRevízia zákazu spaľovákov môže prísť neskoro, fabriky možno zarežú miliardové emisné pokuty

Erik Potocký

Politický triumf ľudovcov

Politickým víťazom týchto dní sa zdá nemecká CDU a kancelár Friedrich Merz, ktorý už pred niekoľkými týždňami dokázal presvedčiť svojho koaličného partnera SPD, aby sa revízia zákazu spaľovákov stala oficiálnym stanoviskom nemeckej vlády. Ľavičiari si za to vyrokovali prerozdeľovacie ústupky.

CDU je zároveň rozhodujúcou silou Európskej ľudovej strany a jej predseda Manfred Weber je druhým víťazom tohto týždňa.

Najprv do médií vyniesol headliny plánu eurokomisie ešte pred ich oficiálnym oznámením a vzápätí otvorene hovoril o tom, že motiváciou tohto kroku je aj politická hra – vyraziť tromfy z rúk konkurencii ľudovcov na politickej pravici a populistom.

A európski ľudovci ostatné eurovoľby vyhrali aj s témou revízie zákazu spaľovákov.

Politickými víťazmi týchto dní sú nemecký kancelár Friedrich Merz a šéf európskych ľudovcov Manfred Weber.

Nemecko sa teda opäť ukázalo ako kľúčový hráč nielen vo svojej role ekonomicky najsilnejšej a najpriemyselnejšej európskej krajiny, ale aj ako rozhodujúci politický aktér.

Treba pripomenúť aj to, že to boli práve Nemci (za kancelára Scholza vtedy zastúpení ministrom dopravy Volkerom Wissingom z liberálnej FDP), ktorí v čase schvaľovania zákazu spaľovákov pretlačili prehodnocovaciu klauzulu, ale aj možnosť používať po roku 2035 alternatívne palivá.

Avšak na to, aby sa aj tieto čiastočné ústupky pretavili do legislatívy, ešte treba absolvovať dlhú cestu. Odpor zaiste príde z ľavej aj pravej strany politického spektra.

Jednotný prístup nemajú ani samotné automobilky. Tie, ktoré do elektromobility už investovali priveľa, by rady videli výlučnú politickú podporu len pre tento typ. Tie, ktoré sa snažia zachovať širšie portfólio, presviedčajú politikov o potrebe technologickej neutrality.