Týždenný výber Christiana Heitmanna | Vďaka ukrajinskému ťaženiu sa koniec vojny stáva reálnym

Benzínová kríza v Rusku a okupovaných častiach Ukrajiny sa ďalej vyhrocuje. Po tom, ako na okupovanom Kryme 21. júna úplne zastavili predaj benzínu, zaviedli v stredu obmedzenia predaja benzínu ďalšie tri regióny.

Postihnuté sú oblasti Briansk a Kursk na hraniciach s Ukrajinou, ako aj Kurganská oblasť, ktorá hraničí s Kazachstanom.

V Brianskej oblasti guvernér Egor Kovaľčuk oznámil zákaz predaja do kanistrov s cieľom vyhnúť sa „umelému deficitu“, obdobné opatrenie oznámil aj guvernér Kurskej oblasti Alexandr Chinštejn.

„Chápem obavy obyvateľov Kurska, ale zhon situáciu len zhoršuje, pretože vyvoláva nedostatok,“ vyhlásil Chinštejn.

V Kurganskej oblasti medzitým okrem predaja benzínu do kanistrov obmedzujú aj množstvo benzínu a nafty, ktoré vozidlá smú natankovať. Nové limity sú v mestách stanovené na maximálne 40 litrov benzínu a 80 litrov nafty na jedno vozidlo, na diaľkových cestách smú autá tankovať 40 litrov benzínu alebo 200 litrov nafty.

Ako pripomína ruská opozičná Meduza, obmedzenia pohonných hmôt boli v uplynulých týždňoch zavedené v rôznych častiach centrálneho Ruska, ako aj v oblastiach Irkutsk, Omsk a Novosibirsk, ale aj v autonómnom okruhu Chantov a Mansov.

Kremeľ zvažuje zákaz vývozu

K 24. júnu hlásili obmedzenia predaja – buď zo strany miestnych úradov, alebo samotných predajcov – v 55 z 83 federálnych entít Ruska (nepočítajúc okupované územia).

A aj tam, kde sú benzín či nafta dostupné, stúpa ich cena. V Irkutskej oblasti v prvých prípadoch dosiahla už 500 rubľov (5,6 eura) za liter.

Ruský vicepremiér preto oznámil, že Rusko dodatočne k platným zákazom vývozu benzínu a kerozínu zvažuje aj „úplný zákaz vývozu naftových produktov“.

Medzitým ruské úrady nachádzajú čoraz kreatívnejšie eufemizmy, aby deficit vysvetlili. Ako objasnil zástupca Národného energetického inštitútu Alexandr Frolov, hlavnou príčinou sú „pribúdajúce prípady padania úlomkov a rýchla oxidácia uhľovodíkov s uvoľnením tepelnej energie“.

Dronová kampaň

Nedostatok paliva trápi Rusko od konca mája, keď sa začali dostavovať účinky ukrajinskej dronovej kampane proti ruským rafinériám a iným zariadeniam ropného priemyslu.

Len v apríli Ukrajinci vykonali 18 útokov na ruský petrochemický priemysel. V máji uskutočnili 33 útokov, do 23. júna ďalších 28. Ukrajina tým prekonala aj doterajší rekord z októbra 2025, keď vykonala 30 útokov na ruský energetický priemysel.

Podľa výpočtov Bloombergu Ukrajinci v máji zasiahli osem z desiatich najväčších rafinérií krajiny, v prvej polovici júna šesť z desiatich najväčších rafinérií.

Pritom sa nestupňuje iba počet útokov, ale aj ich dosah. Zatiaľ čo na začiatku vojny Ukrajinci len zriedkakedy útočili na terče v blízkosti rusko-ukrajinského pohraničia, dnes Kyjev disponuje schopnosťou zasiahnuť aj terče v hĺbke ruského územia.

Čoraz viac v ruskom vnútrozemí

Nový rekord Ukrajinci dosiahli 20. júna, keď zaútočili na rafinériu v meste Ťumeň, vzdialenú zhruba 2000 kilometrov od súčasnej línie frontu. Aj keď doposiaľ nie je známe, či bol útok úspešný, demonštruje schopnosť Ukrajincov vykonávať útoky čoraz hlbšie na ruskom území.

V dôsledku úderov padol objem ropy, ktorý bol v Rusku spracovaný v máji, na 4,58 milióna barelov denne, čo je najnižšia hodnota za posledných 16 rokov.

Hoci Rusko dokáže rafinérie postupne opravovať, časť z nich zostáva mimo prevádzky dlhodobo. Ako uviedli zdroje z ruského petrochemického priemyslu pre agentúru Reuters, opravy moskovskej rafinérie, ktorú Ukrajinci zasiahli v júni, zrejme potrvajú „prinajmenšom pol roka“, rafinéria preto prevádzku obnoví až v roku 2027.

Odborníci preto odhadujú, že ku konci júna je mimo prevádzky až 20 percent celkovej kapacity ruských rafinérií.

Rafinérie, ropné terminály či prečerpávacie stanice sú pritom jedným z hlavných, ale zďaleka nie jediných terčov.

Ukrajinci systematicky útočia aj na kľúčové zariadenia ruského zbrojného priemyslu. V júni zasiahli prinajmenšom 13 takýchto zariadení, medzi nimi továreň VNIIR v Čeboksary, ktorá vyrábala čipy pre ruské zbraňové systémy.

Ďalšie terče Ukrajinci zasiahli aj vo Voroneži, Volgograde, v Mičurinsku, Novomoskovsku a ďalších mestách západného a centrálneho Ruska.

Zásobovanie pod tlakom

Logika Kyjevu je pritom jednoduchá. Petrochemický priemysel je jedným z hlavných zdrojov príjmov ruského štátu. Čím menej funkčných rafinérií Rusko má, tým menej si môže dovoliť míňať na expanziu svojej armády a vedenie vojny na Ukrajine.

Pre Ukrajincov majú však útoky na Moskvu aj ďalší význam. Ak sa im aj vždy nepodarí zasiahnuť zamýšľaný cieľ v okolí Moskvy, udržiavanie ruského hlavného mesta v stave trvalého ohrozenia núti Rusov v jeho okolí zhromažďovať veľké počty systémov protivzdušnej obrany a vynakladať obrovské sumy, aby sklady s raketami zostali naplnené.

To je pre Putinov režim nielen otázkou prestíže, ale aj samotnej stability režimu. Keďže ani Rusko nemá dostatok systémov protivzdušnej obrany, aby dokázalo spoľahlivo pokryť celú krajinu, každý dodatočný systém v Moskve chýba na inom mieste – napríklad neďaleko nejakej rafinérie či nejakého mostu na Kryme.

Menej teatrálnym, ale podobne dôležitým vývojom sú medzitým ukrajinské údery stredného dosahu, ktoré sa zameriavajú najmä na ruskú logistiku na okupovaných územiach.

Ukrajinci tu za posledné týždne zlikvidovali stovky vojenských kamiónov, ktoré zásobujú ruské jednotky na fronte. Francúzsky analytik Clément Molin overil viac než 500 nákladných vozidiel, ktoré Ukrajinci zničili v máji a júni.

Tieto útoky idú ruka v ruke s údermi na vojenské a palivové sklady a na mosty v ruskom zázemí. Podľa odhadov amerického Inštitútu pre štúdium vojny ISW Ukrajinci v máji podnikli až 210 útokov stredného dosahu, ďalších 145 v prvých troch júnových týždňoch.

Útoky na mosty pritom často nezastavia premávku úplne, ale nútia Rusov vybudovať pontónové mosty, cez ktoré následne presmerujú premávku. Premávka cez pontónové mosty je však často pomalšia, a tak sa ruské vojenské transporty následne stávajú úspešným terčom ukrajinských dronov.

Bolo by utopické myslieť si, že pre takéto údery sa ruský front zrúti alebo že Ukrajinci budú schopní oslobodzovať stratené územia. Rastúci tlak na ruské zásobovanie však znamená, že aspoň dočasne klesá schopnosť Rusov viesť úspešné ofenzívy.

Príde skôr adaptácia alebo koniec vojny?

V tejto chvíli je ešte ťažké odhadnúť, koľko škody Ukrajinci dokážu Rusom spôsobiť pred tým, než na ruskej strane dôjde k adaptácii na nové podmienky. Tá je nevyhnutnou súčasťou nielen tejto vojny. Každý nový technologický či doktrinálny vývoj za sebou prinesie reakciu, ktorá opäť zníži jeho účinnosť.

Napokon aj Ukrajinci mnohokrát čelili veľkým problémom, na ktoré sa postupne dokázali adaptovať.

Napriek tomu dve ukrajinské dronové ťaženia – to za frontom aj to v hĺbke Ruska – nesú so sebou najväčšiu šancu, že sa vojna skončí.

Ak situácia na fronte zostane dlhodobo podobná tej z posledných mesiacov, keď Rusko postupovalo najpomalším tempom od roku 2023, argument v prospech pokračovania vojny v Kremli zoslabne.

Putin svoju „špeciálnu vojenskú operáciu“ začal práve v očakávaní, že bude rýchla, úspešná a bežní Rusi z nej nepocítia takmer nič.

Výsledky sú však celkom iné. Vojna pokračuje už piaty rok, zrejme jediným ruským úspechom v tomto roku bude postupné dobytie úplne zničenej Konstantinivky na Donbase. A čo je pre Putina ešte nepríjemnejšie, vojnu cíti už nielen ruská ekonomika, ale aj bežní ruskí občania.

Na čo najrýchlejší koniec vojny si nič lepšie ako tieto dve podmienky – takmer zamrznutý front a rastúcu cenu vojny v Rusku – nemožno predstaviť.