Fenomén „No contact“ (Bez kontaktu) rozoberajú americké médiá niekoľko mesiacov. Na sociálnych sieťach existuje už pod týmto názvom hashtag a množstvo príspevkov, v ktorých mladí ľudia vyjadrujú, prečo sa rozhodli prerušiť kontakt so svojimi rodičmi, prípadne aj súrodencami.
Rozbiehajú svoj osobný a kariérny život a v nejakom bode kompletne prerušia vzťahy s rodinou. Prestanú sa ozývať, nedvíhajú telefóny, o svojich rodičoch nechcú nič vedieť. Všetko v mene ochrany duševného zdravia a osobného rastu.
Podľa prieskumov až 25 percent dospelých v USA uvádza, že sa odcudzili aspoň jednému členovi rodiny, najčastejšie rodičovi. Medzi dospelými deťmi, ktoré prerušili kontakt, 80 percent uvádza ako hlavné dôvody emocionálne zneužívanie, manipuláciu alebo neustále porušovanie hraníc.
Psychológovia varujú, že prerušenie kontaktu s rodinou prerástlo do fenoménu, a kladú si otázky, kde sa stala chyba.
Isto sú prípady, keď je skutočne pre zachovanie zdravia nutné odstrihnúť sa od rodičov, zvlášť keď sa v rodine deje psychické alebo fyzické zneužívanie či manipulácia. To, čo sa deje na sociálnych sieťach, však poukazuje na hlbší problém. Dospelé deti si zjavne hľadajú vinníka svojich súčasných problémov a rodičia sa ponúkajú ako prvý terč.
Americká moderátorka Oprah Winfrey urobila svoju poslednú show o fenoméne No contact, pozvala si tam deti, ktoré sa odstrihli od rodiny, ale aj samotných rodičov, ktorí roky o svojich deťoch nič nepočuli.
„Staré časy, keď platilo ,cti matku a otca svojho‘, rešpektovanie starších, v rodinách navždy ustúpili oveľa väčšiemu dôrazu na osobné šťastie, osobný rast, vlastnú identitu, politické presvedčenie, duševné zdravie,“ povedal v relácii psychológ Joshua Coleman, autor bestsellera Rules of Estrangement: Why Adult Children Cut Ties and How to Heal the Conflict (Pravidlá odcudzenia: Prečo dospelé deti prerušujú vzťahy a ako liečiť konflikty), ktorý prispieva aj do rubriky Ask a Therapist (Opýtajte sa terapeuta) v denníku Washington Post.
Coleman sa pýta, či sa správanie rodičov skutočne tak zhoršilo alebo či sa odstrihnutie rodičov stalo trendom v dôsledku sociálnych sietí.
Psychológ upozorňuje, že siete dnes ponúkajú dve miliardy hashtagov „toxická rodina“, a tak mladí ľudia nemajú problém rýchlo onálepkovať svojich podivných rodičov a rýchlo sa dostať do komunity, ktorá ich v týchto presvedčeniach utvrdzuje.
„Povedia vám to, čo chcete počuť. V dôsledku toho ľudia reagujú veľmi emotívne. A čiastočne sa to deje preto, že sme sa ako spoločnosť tak veľmi rozdelili. Ľudia akoby hľadajú svoje kmene, pretože svoje kmene už nemajú. Sme osamelí,“ upozorňuje Coleman.
Psychológ v knihe tiež varuje, že rozhodnutie pre „No contact“ sa prezentuje ako akýsi cnostný čin na ochranu svojho duševného zdravia. A hoci pripúšťa, že niekedy to tak je, lebo naozaj existujú tyranskí, manipulatívni rodičia či iní členovia rodiny, tvrdí, že dnes mladí bežne prerušujú kontakt aj s rodinou, ktorá je milujúca, slušná a starostlivá.
Coleman si myslí, že časť problému spočíva v samotných terapeutoch, ktorí dávajú zelenú mnohým nálepkám: klienti používajú výrazy ako „mama je narcistka“, „otec je borderline“ alebo „sú sociopati“, „manipulujú“ či „prekračujú hranice“.
„Keď raz niekomu poviete, že jeho rodič, člen rodiny alebo dieťa je taký, dáte mu zelenú, aby s ním prerušil kontakt, pretože teraz je to cnostný čin na ochranu jeho duševného zdravia. Myslím si, že to je problém,“ tvrdí americký psychológ.
Sú mladí ľudia, pre ktorých je toto rozhodnutie poslednou možnosťou po tom, čo sa celé roky snažili stanoviť si hranice, komunikovať potreby alebo napraviť vzťah s rodičmi. Nie sú to sebci, ktorí uprednostňujú vlastné blaho, ale chránia seba, prípadne svoje začínajúce rodiny pred manipuláciou.
Na druhej strane rodičia upozorňujú, že často sa prerušenie kontaktu udeje bez vysvetlenia či možnosti problém spolu otvoriť. V ich očiach to môže vyzerať ako prehnaná reakcia alebo dokonca zrada. Najmä ak nie je jasné, prečo k nemu došlo.
Na sociálnych sieťach sa však už nachádzajú milióny videí s hashtagom „No contact“ od dospelých detí, ktoré tvrdia, že ich rodičia alebo súrodenci sú toxickí a že už toho majú dosť.
Aj v relácii Oprah viackrát zaznelo, či problém nemôže byť aj v tom, že dnes sa vyhýbanie konfliktom a citlivým témam vníma ako riešenie namiesto otvoreného rozhovoru. Plus rozdiel v prístupe k výchove aj k vlastnému duševnému zdraviu je medzi generáciami taký priepastný, že zásadne negatívne vstupuje do vzťahov.
Podľa prieskumov až 70 percent dospelých detí, ktoré prerušili kontakt s rodičmi, napriek tomu uvádza, že stále trpia pocitom viny alebo smútku, aj keď veria, že to bolo správne rozhodnutie pre ich dobro.
Snažiť sa o otvorené vzťahy s „veľkými deťmi“, upustiť zo snahy kontrolovať a vedieť si priznať vlastné rodičovské zlyhania je výzvou pre mnohých starnúcich rodičov.
No dospelé deti majú dnes inú výzvu – dá sa zostať súcitnými aj pri snahe nastaviť si zdravé hranice, vypnúť sa kompletne môže totiž zanechať prázdno, ktoré môže bolieť oveľa viac ako nedokonalé vzťahy.



.jpg)
