To, že najstaršie deti sú zodpovednejšie, častejšie preberajú hodnoty rodičov a majú lepšie výsledky v škole, bolo na začiatku len predpokladom. Dnes už máme viacero výskumov, ktoré skutočne potvrdzujú, že prvorodené deti sú v živote o niečo úspešnejšie ako druhé a ďalšie deti.
Syndróm najstaršieho dieťaťa je skutočne fenoménom, ktorým sa zaoberá už aj výskum.
Platí, že prvorodené deti, ktoré majú mladších súrodencov, sa skutočne stávajú v dospelosti aj dobrými lídrami. „Sú zodpovedné a vedia viesť aj mladších súrodencov. Preto sa neskôr uplatňujú v povolaniach, ako sú učitelia a lekári. Napríklad je dokázané, že najviac amerických prezidentov bolo prvorodenými deťmi,“ povedala v niekdajšom rozhovore pre Postoj psychologička Daniela Čechová.
Jej slová potvrdzuje aj štúdia o lídroch a riaditeľoch firiem. Výskum potvrdil, že u mužov aj žien je štatisticky výrazne vyššia šanca, že sa stanú generálnymi riaditeľmi (CEO), ak sú v rodine prvorodení. Tento efekt bol mimoriadne silný pri rodinných podnikoch, no prejavil sa aj v korporáciách bez rodinných väzieb.
Švédi zase skúmali vplyv osobnosti na manažérske pozície. Autori na veľkej vzorke švédskych dát zistili, že prvorodení vykazujú v dospelosti vyššiu emocionálnu stabilitu, svedomitosť, sociálnu otvorenosť a ochotu preberať iniciatívu. Zároveň potvrdili, že prvorodení majú o 30 percent vyššiu pravdepodobnosť, že skončia v pozícii top manažéra.
Kontroverzné výsledky priniesli Nóri ešte v roku 2007 v štúdii, v ktorej skúmali 250-tisíc nórskych detí. Dokázala, že prvorodení majú v priemere vyššie IQ.
Rozsiahly výskum nórskych vedcov ukázal, že prvorodení majú v priemere o 2,3 bodu vyššie IQ ako druhorodení. Tento rozdiel sa preklápa aj do vzdelania tak, že prvorodení majú štatisticky vyššiu šancu, že dokončia vysokú školu.
Vedci zistili, že ak prvorodené dieťa zomrie a druhorodené vyrastá ako najstaršie, jeho IQ stúpne. Tvrdili preto, že ide teda o čistý efekt sociálneho postavenia v rodine, nie o biológiu.
Druhé deti majú podľa výskumov v priemere nižšie vzdelanie a zarábajú menej ako ich starší súrodenci. Dlho sa predpokladalo, že tieto efekty nastávajú preto, že rodičia na ne v ranom detstve nemajú toľko času ako v prípade prvého dieťaťa v rodine.
Rodičia investujú do druhého dieťaťa o 3 000 hodín menej, ako vypočítal americký ekonóm Joseph Price v časopise Journal of Human Resources v roku 2008. Priceova teória bola, že pre chýbajúcu podporu zostávajú mladší súrodenci po celý život v porovnaní s prvým dieťaťom v rodine v nevýhode.
Aktuálne však vedci prišli aj s ďalším možným vysvetlením. Závery novej štúdie ukazujú, že za to môžu aj choroby, ktoré starší súrodenci prinášajú domov z jaslí či zo škôlky. Vedci tvrdia, že niektoré infekcie môžu v prvých mesiacoch života dieťaťa zásadne spomaliť jeho vývoj, ktorý sa neskôr len ťažko dobieha.
„Takéto infekcie majú podstatný podiel na tom, že mladší súrodenci sú v priemere v neskoršom živote na tom o niečo horšie,“ hovorí Hannes Schwandt, vedúci novej štúdie, ktorá bola publikovaná nedávno v prestížnom vedeckom časopise American Economic Review a o ktorej informuje nemecký denník Süddeutsche Zeitung.

Autori štúdie prinášajú prelomový pohľad na to, prečo druhorodené a neskoršie narodené deti dosahujú v dospelosti štatisticky horšie ekonomické výsledky než prvorodené deti.
Ukázalo sa, že za veľkou časťou tohto rozdielu nestojí len „nedostatok pozornosti rodičov“, ale doslova patogény a bacily, ktoré starší súrodenci nosia domov z kolektívu.
Výskumníci analyzovali dáta všetkých viac ako milióna prvorodených a druhorodených detí v Dánsku za obdobie 35 rokov (1980 – 2015).
Výskum zistil, že mladší súrodenci majú v prvom roku života dva- až trikrát vyššiu mieru hospitalizácií pre závažné respiračné ochorenia v porovnaní s tým, keď boli ich starší súrodenci v rovnakom veku bábätkami. Ich imunitný systém je v prvých mesiacoch života vystavený väčšiemu tlaku.
Tieto rané „zdravotné šoky“ v útlom detstve majú podľa vedcov prekvapivo dlhú stopu, ktorá sa tiahne až do dospelosti. Štúdia preukázala, že ak bol mladší súrodenec vystavený silnému prenosu patogénov od staršieho súrodenca, tak má o 0,5 percenta nižšiu šancu, že úspešne dokončí strednú školu, a vykazuje v priemere o 1,3 až 2 percentá nižšie zárobky vo veku 30 rokov.
Až doteraz ekonómovia pripisovali horšie výsledky neskoršie narodených detí primárne psychologickým faktorom, no teraz sa rieši, že prvorodené deti majú v dospelosti ekonomický náskok aj preto, že v kritických prvých mesiacoch života vyrastali v sterilnejšom prostredí bez staršieho súrodenca, ktorý by im domov nosil škôlkarské bacily.
Schwandtov tím strávil mnoho mesiacov tým, že na základe kontrolných výpočtov potvrdil, že vzťah medzi infekciami a následkami, ktorý bol spočiatku len pozorovaný, je pravdepodobne kauzálny; že príčinu neskoršieho znevýhodnenia treba skutočne hľadať v raných ochoreniach dýchacích ciest.
Ekonóm zdôrazňuje, že celkovo sú tieto vplyvy malé a nie každé dieťa, ktoré musí byť liečené v nemocnici, nutne utrpí trvalé poškodenia. Na druhej strane však niektoré obzvlášť často choré deti trpia skutočným vývojovým oneskorením, pretože pobyty v nemocnici a vírusy majú negatívny vplyv na vývoj pľúc, mozgu a nervového systému.
Prvorodené deti však majú aj nevýhody. V minulosti sme priniesli informáciu o výskume z Epic Research, ktorý analyzoval zdravotné záznamy viac ako 180-tisíc detí narodených v rokoch 2009 až 2016 a zistil, že prvorodené deti so súrodencami mali o 48 percent vyššiu pravdepodobnosť úzkosti a o 35 percent vyššiu pravdepodobnosť depresie vo veku osem rokov v porovnaní s druhorodenými deťmi alebo ďalšími deťmi v rodine.

Toto isté platilo aj pre jedináčikov, u ktorých sa v porovnaní s druhorodenými deťmi alebo ďalšími deťmi v rodine zistila o 42 percent vyššia pravdepodobnosť výskytu úzkosti a o 38 percent vyššia pravdepodobnosť výskytu depresie vo veku osem rokov. Výskumníci kontrolovali ďalšie faktory vrátane anamnézy duševného zdravia dieťaťa a matky.
Hoci štúdia neskúma, prečo majú prvé deti a jedináčikovia vyššiu pravdepodobnosť, že dostanú tieto diagnózy, pomenúva poradie narodenia ako potenciálny marker rizika.
Existuje niekoľko možných vysvetlení toho, prečo sú najstaršie a jediné deti náchylnejšie na tieto duševné problémy.
Prvé deti bývajú aj konformné a veľmi konzervatívne. „Majú rady systém, tradíciu, poriadok. Sú veľmi citlivé na stres a neschvaľovanie zo strany okolia,“ dodáva psychologička Daniela Čechová.
Najstaršie a jediné deti sú prvým pokusom svojich rodičov, tí sa ešte len učia vychovávať. Ich prístup k ďalším deťom môže byť podľa nej úplne iný, často oveľa uvoľnenejší, ako bol pri prvom.