Na čom záleží Narastá počet ľudí, ktorí žijú osamote. Má to vplyv na ich zdravie aj kvalitu života

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Mať partnera je pravdepodobne jedným z najsilnejších predpokladov blahobytu, ale i dobrého pocitu zo života. Prečo sú potom ľudia single?

Vyštudovala žurnalistiku a germanistiku, pracovala v STV, v Slovenskom rozhlase a ako šéfredaktorka portálu nm.sk. Je vydatá, má tri deti.

Ďalšie autorove články:

Mobily a rodičia Riešime len deti, ale závislosť dospelých je často hlavným problémom

Právnik o susedských sporoch Hlavným problémom sú ploty. Staré dobré „dvakrát meraj a raz strihaj“ platí aj v oblasti susedských vzťahov

Prečo sú prvé deti úspešnejšie Podľa nových zistení za tým nemusí byť len viac času zo strany rodičov

„V Európe narastá počet osôb žijúcich osamote. Jeden zo siedmich mladých dospelých v EÚ žije sám a ešte oveľa viac z nich nemá romantického partnera,“ hovorí profesorka Anna Rotkirch, demografka a riaditeľka fínskeho Inštitútu pre výskum obyvateľstva Väestöliitto.

Podľa nej mladí ľudia vo väčšine krajín Európy majú menej sexu a menej trvalých a záväzných vzťahov, ako mali predchádzajúce generácie vo svojej mladosti.

Tento úpadok partnerských vzťahov sa prejavuje od východnej Ázie až po Latinskú Ameriku. Demografi sa dnes už zhodujú, že kľúčovým demografickým javom súčasnosti nie je len klesajúca pôrodnosť, ale aj rastúci počet osôb žijúcich v osamelosti.

Ako spomína Rotkirch, vo Fínsku je približne každý druhý človek vo veku 35 rokov bezdetný – a pre tých, ktorí by chceli mať dieťa, je hlavnou príčinou tohto stavu práve nedostatok vhodných partnerov. Podobná situácia je vo viacerých európskych krajinách.

O tom, prečo je potrebné zmeniť fokus z pôrodnosti na fenomén singlov v súčasnej generácii mladých ľudí, hovorí v nedávnom rozhovore pre Postoj aj slovenská sociologička pôsobiaca v Poľsku Anna Micał-Čujová z Jagelovskej univerzity v Krakove.

Tvrdí, že diskusiu by sme mali začať vytváraním priestoru na to, aby sa mladí mali kde stretnúť, spoznať a zaľúbiť sa. „Ako spoločnosť sa uzatvárame do veľmi hermetických bublín. Vidno to aj v cirkvi – ak niekto príde zvonku, len veľmi ťažko sa dostáva dovnútra, málokedy sa tam cíti prijatý a ako doma. Podobné uzavreté komunity fungujú aj mimo cirkvi, v rôznych obciach a záujmových skupinách. Sú veľmi selektívne a medzi seba pustia len vybraných jedincov. Potrebujeme sa viac otvoriť. Ak by sme mali pre záchranu situácie urobiť niečo hneď teraz, s výhľadom na najbližších desať až pätnásť rokov, je to otvorenie našich komunít,“ hovorí sociologička Anna Micał-Čujová.

Okrem toho, že rastúci počet single ľudí významne vplýva na globálny prepad pôrodnosti, má ešte ďalší vedľajší nepríjemný efekt. Pre väčšinu je podľa prieskumov život v páre spojený s väčším šťastím a lepším zdravím. Naopak, single život s pribúdajúcim vekom prináša frustráciu, nespokojnosť, zhoršené fyzické zdravie. Hrozí nám teda smutná, osamelá a depresívna generácia?

Najmä pre mužov totiž platí, že ak strávili väčšinu svojho života v stabilnom manželstve, majú šťastnejší a zdravší život.

Fínska demografka Rotkirch tvrdí, že k rodinnej politike v tradičnom zmysle slova musíme pridať politiku zameranú na zakladanie rodín. Novou výzvou pre 20. roky 21. storočia bude zistiť, ktoré opatrenia vôbec podporujú ľudí v tom, aby mali deti. Je presvedčená, že kľúčovú úlohu tu zohráva pocit šťastia a pevné partnerské vzťahy.

To, že stále viac mladých dospelých žije bez stáleho vzťahu, môže mať skutočne vplyv na ich duševné zdravie.

Najnovšia štúdia Univerzity v Zürichu zameraná na mládež a mladých dospelých v Nemecku a Veľkej Británii ukázala, že ľudia, ktorí zostávajú dlhodobo slobodní, majú tendenciu pociťovať menšiu spokojnosť so životom a cítia sa osamelejší a depresívnejší. Tieto účinky sa prejavujú obzvlášť výrazne u ľudí vo veku okolo tridsiatky.

Sociológovia dnes pomenúvajú viacero dôvodov, ktoré môžu prehlbovať fenomén single ľudí. Jedným z nich je prehlbovanie rozdielov medzi mladými mužmi a ženami.

Okrem toho, že ženy majú dnes už dosť finančných prostriedkov, aby žili samy, vo vekovej skupine od 25 do 34 rokov má dnes v mnohých krajinách vyššie vzdelanie viac žien ako mužov. Keďže stále platí, že ľudia si logicky hľadajú partnera z podobnej kultúrnej vrstvy, ženám sa zužuje pole výberu.

Zároveň slabne spoločenský tlak na nadviazanie vzťahu. Ľudia sa už rozhodujú skôr na základe osobných preferencií ako podľa konvencií.

Mnohí odborníci opisujú ďalší zaujímavý fenomén: mladí muži majú skôr tendenciu politicky sa orientovať na pravicu, zatiaľ čo ženy skôr na ľavicu. Táto priepasť medzi pohlaviami sa prehlbuje, muži a ženy sú čoraz menej na jednej vlne. Medzi pohlaviami cítiť aj hnev a vzájomné sklamanie.

Okrem frustrácie z online randenia a sklamania z nenaplnených očakávaní, ktoré pramenia z tlaku na dokonalý vzťah, je v hre ďalších iks dôvodov, prečo je dnes množstvo ľudí bez vzťahu.

V Postoji to považujeme za jednu za najdôležitejších spoločenských tém súčasnosti, preto sa téme demografie, vzťahov a generácii tridsiatnikov budeme ďalej venovať z rôznych uhlov pohľadu.