Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina Rodina
10. jún 2021

Podpora rodín

České matky majú na výber a rodia deti. Je to pre nás inšpirácia?

Český systém ukazuje, ktorým smerom by sa mohla uberať podpora rodín u nás. Ich tretia najvyššia pôrodnosť v EÚ zrejme nie je náhoda.

České matky majú na výber a rodia deti. Je to pre nás inšpirácia?

Ilustračné foto: Flickr.com/Matheus Lotero

Flexibilita pri prepájaní práce a rodiny. Každý hovorí o jej nutnosti, politici deklarujú, že je ich cieľom. Napriek tomu v našom systéme ešte nemá jasné miesto. Prečo sa nepozrieť za hranice do Česka, s ktorým nás spája podobná história rodinnej politiky, kde sa urobili zmeny a ukazuje sa, že to aj funguje?

„Dcérka mala tri roky v januári. Vtedy mi v našej škôlke dieťa neprijali, že počas roka deti neprijímajú. Ale prisľúbili, že v septembri tak isto urobia. Predĺžila som si rodičovskú dovolenku o šesť mesiacov,“ opisuje svoju situáciu Jana Roháčková, mama z jednej českej obce neďaleko mesta Havlíčkův Brod.

„Podľa toho som požiadala o zníženie mesačnej sumy rodičovského príspevku a možnosť jeho poberania do augusta. Dostanem síce v týchto mesiacoch menej peňazí, ale nezostanem úplne bez príjmu,“ povedala pre Postoj.

„Našťastie, zamestnávateľ nemal problém a počká na mňa. Dovtedy budem mať u neho neplatené voľno,“ dodala. Zamestnávateľ má totiž žene po odchode na rodičovskú dovolenku držať miesto tri roky. Ak potrebuje zostať na rodičovskej dovolenke dlhšie, ide už o individuálnu dohodu medzi nimi dvoma.

Český systém podpory rodičov na rodičovskej dovolenke jej umožnil zareagovať na aktuálnu rodinnú situáciu a dopredu si upraviť vyplácanie rodičovského príspevku podľa vlastných potrieb.

S rodičovskou na Slovensku by nemenila

Na Slovensku by sa jej v úplne rovnakej situácii skončil rodičovský príspevok v januári presne v deň, keď by dcérka dovŕšila tri roky, a mala by pred sebou dve možnosti. Buď by dala dcéru do drahej súkromnej škôlky a vrátila sa do práce s nádejou, že od septembra pôjde do štátnej. Čo nemusí byť vôbec isté.

Alebo by zostala doma pri dieťati, prišla o miesto a pokračovala by na neplatenej rodičovskej dovolenke. Nemala by ani prácu, ani príjem. Prípadne by sa evidovala na úrade práce ako nezamestnaná.

Jana Roháčková potvrdila, že jej ich systém vyhovuje a pochvaľujú si ho aj ďalšie matky z jej okolia. Keby si mala vybrať rodičovskú dovolenku na Slovensku alebo u nich, podľa jej slov by rozhodne nemenila.

Čítajte tiež

Pozrime si bližšie, ako v Česku funguje podpora rodiča, ktorý zostane doma po narodení dieťaťa.

Súčasná podoba platí u našich susedov od roku 2012. Aj predtým si už mohli rodičia sami zvoliť dĺžku poberania rodičovského príspevku, ale keď sa niekto rozhodol, že si ho vyberie v zrýchlenom režime, dostal v konečnom výsledku na dieťa menšiu sumu ako tí rodičia, ktorí sa rozhodli poberať ho počas celého trvania rodičovskej dovolenky.

Po roku 2012 sa suma zjednotila bez ohľadu na dĺžku jeho poberania. Aktuálne poskytne štát rodičovi na rodičovskej dovolenke na dieťa sumu 300-tisíc českých korún (cca 11 800 eur). Ak sa rodičom narodia naraz dve a viac detí, majú nárok na 450-tisíc korún (cca 17 700 eur).

Rodič si pritom sám určí, koľko bude poberať napríklad v prvom roku dieťaťa a koľko v nasledujúcich. Sám si zvolí aj dĺžku poberania dávky, najdlhšie je to však na štyri roky. V prípade, že dieťaťu zistili závažnejšie zdravotné diagnózy, hranicou je sedem rokov. Rodič sa môže napríklad na isté obdobie vrátiť do práce a po nejakom čase sa vrátiť na rodičovskú dovolenku a dobrať si ju, ak stíha limit štyri roky.

Limity českého systému

Aj keď je tento spôsob pružný a prispôsobuje sa rodinnej situácii či potrebám detí, aj tu rodičia narazia na podmienky čerpania.

Síce českí rodičia majú možnosť rozložiť si rodičovský príspevok na štyri roky, podľa zákonníka práce je však povinnosťou zamestnávateľa držať rodičovi miesto, z ktorého odchádzal, prvé tri roky. Ak sa rodič rozhodne z rôznych dôvodov zostať dlhšie, musí to oznámiť zamestnávateľovi a dohodnúť sa. Buď ho zamestnávateľ počká a poskytne mu neplatené voľno, alebo ukončí pracovný pomer.

Matka alebo otec na rodičovskej dovolenke môže počas nej pracovať od samého začiatku, teda po skončení materskej dovolenky, ktorá trvá v Česku 28 týždňov, bez toho, aby mu štát na príspevok siahol. Situáciu mu však úrady komplikujú obmedzením počtu hodín v jasliach u detí do dvoch rokov. V januári 2020 zvýšili tento limit na 92 hodín mesačne, dovtedy to bolo len 46 hodín. Týmto však systém ešte formálne vymedzuje istý ideál, keď sa stavia na stranu dieťaťa a odkazuje na to, že pobyt detí v inštitúciách v ranom veku môže byť pre ich vývoj problematický.

Rovnako je stanovený horný limit mesačnej sumy rodičovského príspevku, a to vo výške 70 percent vymeriavacieho základu. Zjednodušene povedané, maximálna mesačná výška nemôže byť vyššia ako predchádzajúci hrubý mesačný plat.

Študenti, nezamestnaní alebo samostatne zárobkovo činné osoby, ktorí neplatia nemocenské poistenie, nemajú nárok na voľbu výšky rodičovského príspevku. V ich prípade sa suma na dieťa vypočíta pevne mesačne na dĺžku štyri roky.

Nízky vekový rozdiel Česi vyriešili

Práve v stanovenom strope pre maximálnu mesačnú čiastku vidia českí rodičia, ktorým sa narodia deti krátko po sebe, nespravodlivosť. Rodičovský príspevok je podľa zákona určený pre najmladšie dieťa. Často sa rodičom stáva, že pre mesačný limit nestihnú vybrať celú sumu pre staršie dieťa, aj keď hneď požiadajú o úpravu a navýšia na maximum. Zvyšok sumy prepadá štátu.

„Bola som na rodičovskej dovolenke s prvým synom, krátko pred jeho druhými narodeninami som zistila, že som opäť tehotná. Rýchlo som si zmenila výšku rodičovského príspevku a zvýšila ho na maximum,“ hovorí pre Postoj Šárka Svobodová z Pardubíc.

„Do narodenia druhého dieťaťa som nestihla vybrať celý príspevok na jedno dieťa, ale našťastie mi prepadla už len malá suma,“ dodala. Tieto pravidlá sú podľa nej neférové.

„Budem mať dve deti ako mnohí iní rodičia. Prečo tí, ktorí majú väčší vekový rozdiel, majú právo na celú sumu na dieťa a ja nie len preto, že sa mi narodia krátko po sebe? Zvlášť keď starostlivosť o deti narodené takto po sebe je oveľa náročnejšia,“ myslí si.

Vekový rozdiel detí je jediné kritérium, ktoré v tomto prípade určuje, či má rodina nárok na celú sumu alebo nie. Pritom má ten istý počet detí.

Inzercia

Na tento problém upozornil vo svojej reportáži aj Český rádiožurnál. Štátu tak podľa jeho zistení nechali rodičia minulý rok priemerne 80-tisíc korún (takmer 3 200 eur).

„Budem mať dve deti ako mnohí iní rodičia. Prečo tí, ktorí majú väčší vekový rozdiel, majú právo na celú sumu na dieťa a ja nie len preto, že sa mi narodia krátko po sebe?“ Zdieľať

Po mnohých sťažnostiach nespokojných rodičov sa toto pravidlo po novom mení a tým, ktorým sa druhé dieťa narodí od júla tohto roku, štát vyplatí jednorazovo zvyšnú sumu za predchádzajúce dieťa.

V parlamente totiž len pred pár dňami prešla novela Zákona o štátnej sociálnej podpore z hnutia ANO, ktorá v jednom z bodov riešila práve tento problém.

Aleš Juchelka, ktorý je autorom pozmeňovacieho návrhu, verí, že týmto opatrením sa podporí pôrodnosť v Česku. „Jedným z dôvodov, prečo nemajú druhé dieťa, sú aj dôvody ekonomické a dočerpanie rodičovského príspevku by tomu mohlo pomôcť aj z toho dôvodu, že nemusia čakať s počatím ďalšieho dieťaťa do rodiny na dočerpanie rodičovského príspevku,“ povedal pre Český rádiožurnál.

Prečo štát oceňuje odkladanie druhého dieťaťa?

Treba pripomenúť, že na Slovensku platí rovnaký princíp a po narodení ďalšieho dieťaťa nárok na rodičovský príspevok pre prvé dieťa zaniká, akurát s tým rozdielom, že rodičia nemôžu zareagovať a navýšiť si výšku mesačného príspevku aspoň do jeho narodenia.

To, prečo je nízky vekový rozdiel medzi deťmi dôvodom na nevyplácanie celého rodičovského príspevku a prečo štát, ktorý je v demografickej kríze, tlačí na rodičov, aby čakali dlhšie s počatím druhého dieťaťa, je záhada. Zvlášť keď štatistiky poukazujú na dlhodobý trend odkladania rodín do vyššieho veku, keď u žien nastupujú už aj fyzické obmedzenia na väčší počet detí.

To, či sa nové opatrenie, ktoré Česi zaviedli, odzrkadlí na väčšom počte narodených detí, ukáže čas. Demografické ukazovatele však potvrdzujú, že čo sa týka počtu detí, je na tom Česká republika oveľa lepšie ako Slovensko.

Po revolučnom roku 1989 sa demografické procesy v oboch krajinách pripodobnili západoeurópskemu modelu. Klesla pôrodnosť, zvýšil sa vek ľudí vstupujúcich do manželstva a vek ženy, ktorá porodila svoje prvé dieťa.

Úhrnná plodnosť, teda počet narodených detí na jednu ženu, klesla pod takzvanú záchovnú hodnotu pre populáciu pod 2,1 dieťaťa na ženu a ani Česko, ani Slovensko sa už naspäť na túto hodnotu nevrátilo. Rozdiel medzi susednými krajinami je však v tom, že v Česku sa k nej približujú rýchlejšie.

Najnižšiu úhrnnú plodnosť sme mali na Slovensku podľa štatistických čísel na prelome roku 2000, kým v roku 2001 sa na jednu ženu narodilo 1,19 dieťaťa, táto hodnota postupom času mierne stúpa a v roku 2020 sa dostala na úroveň 1,59. Tým sme sa dostali aspoň nad kritickú plodnosť, ktorá je podľa demografov na hodnote 1,5.

Česko má tretí najvyšší prírastok detí

Úhrnná plodnosť v Česku rastie už deviaty rok a momentálne je nad hranicou 1,7 dieťaťa na ženu. Aj v rámci krajín EÚ je Česko s prírastkom detí na jednu ženu v dobrej pozícii, české ženy sú tretie najplodnejšie. Vyššiu úhrnnú plodnosť vykazuje už len Francúzsko (1,86) a Rumunsko (1,77).

Kým sa však táto úroveň nachádza pod hodnotou dva, dochádza k prirodzenému úbytku populácie v danej krajine. A to sa týka všetkých členských štátov EÚ. Najhoršie na tom je Malta (1,14), potom Španielsko (1,23) a Taliansko (1,27).

Čítajte tiež

Veľkým plusom slovenského systému rodičovskej podpory je to, že pokiaľ žena chce zostať pri dieťati dlhšie, umožňuje jej to až do jeho troch rokov. Patríme tak k európskym krajinám s najdlhšou podporou rodičov.

Keď však u nás ďalej platí spoločenská dohoda, že pre dieťa a jeho vývoj je najlepšie v prvých rokoch byť doma s matkou či otcom, nemali by sme sa uspokojiť s argumentom: môžete byť doma, tak sa nesťažujte. Vždy je čo vylepšovať a nastal čas vnímať reálne problémy dnešných rodín.

Aj z rozhovorov o pracujúcich mamách, ktoré zverejňujeme v Postoji, vychádza, že rodiny na Slovensku by flexibilitu systému rodinnej podpory privítali. Nie každá rodina si dnes môže dovoliť fungovať s jedným príjmom tri roky.

Český systém ako vzor?

A aj keď má systém v susednom Česku tiež svoje limity, na ktoré sa tamojší rodičia pozerajú kriticky, mohol by byť pre nás prínosnou inšpiráciou. To si však vyžaduje systematické zmeny a koncept skutočnej rodinnej politiky, ktorý na Slovensku žalostne chýba.

Aj keď pojem rodinná politika je pred každými voľbami najčastejšie skloňovaným pojmom, po voľbách už o nej akosi nepočuť. Politici prichádzajú maximálne s čiastkovými či jednorazovými riešeniami.

Výsledkom rodinnej politiky predsa nemôže byť, že žena, ktorá zostala niekoľko rokov doma pri deťoch, dostane výrazne nižší dôchodok, ako keby deti nemala.

Ani to, že keď štát počas pandémie na dlhé mesiace zatvorí školy a prinúti rodičov zostať pri nich na OČR, nezapočíta tieto mesiace do odpracovaného času a zníži im tak budúcu penziu.

Rodinná politika nemôže mať ani podobu budovania či obnovy detských ihrísk alebo jednorazových príspevkov v čase krízy. Pomôžu, potešia, ale systémová cesta to nie je.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva