Postreh z južnej Moravy Ako je možné, že pravicová hviezda Petr Macinka pochádza z bašty kresťanských prakomunistov?

Už odnepamäti som chcel napísať o odkaze habánov na južnej Morave.

Boli to nemeckojazyční anabaptisti, ktorí ako striktní pacifisti odmietali akékoľvek financovanie vojen a na až osemdesiatich kolektívnych „bratských dvoroch“ žili utópiu, ktorá bola inšpirovaná ranokresťanskou jeruzalemskou cirkvou, ale vzhľadom na absolútne zrieknutie sa súkromného vlastníctva by sa dala nazvať aj ranokomunistickou. Keďže huteriti boli z Moravy vyhnaní už v roku 1622 a do reportáže potrebujem živých ľudí, celé tie roky mi chýbal súčasný pohľad na túto historickú tému.

Teraz ho mám: Petr Macinka – šéf českých Motoristov, od 15. decembra český minister zahraničných vecí a vychádzajúca hviezda populistickej internacionály, ktorého pre slovnú prestrelku s Hillary Clintonovou vychválil samotný Donald Trump – vyrastal v juhomoravských Velkých Bíloviciach. Je to najväčšia vinohradnícka obec v Českej republike – a boli to práve habáni, ktorí tamojšie vinárstvo rozvíjali. Pravicový autičkársky kapitalizmus drsného klausovca Macinku a apoštolsko-boľševický ideál habánov na tom istom mieste – to má iskru, či nie?

Keďže ma umelá inteligencia vyhľadávača Google informuje, že Macinka – v mladosti muzikant – tvoril so svojím bratom Janom jadro kapely Janis’ Toys, resp. Hraczki, dohodol som si rozhovor s Ing. Janom Macinkom.

Fúzatý chlap z Bílovíc ma víta v skoré pondelkové ráno vo svojej malej vinotéke neďaleko Bíloviec, v Břeclavi. Jej heslo je „Ve víně je sranda, přijďte na pohárek...“ Otvorí mi Müller-Thurgau z vinice Habánske sklepy, z pivníc, ktoré čiastočne vykopali habáni. Sám nepije, alkohol obmedzuje, „jsem si to odpil“.

Je pravda, pýtam sa, že okrem fajansovej keramiky, vínnych pivníc a vína na južnej Morave z habánov nič nezostalo? Skúpy na slová odpovie: „Asi to tak bude.“ Pre ideál týchto anabaptistov má len jedno slovo: „naivný“.

Komunistická škola vo Velkých Bíloviciach mlčala o habánskej fáze miestnych dejín, nijako vraj nereflektovala ani spoločné vlastníctvo majetku u týchto novokrstencov, Macinka si to vysvetľuje nepriateľstvom strany voči kresťanstvu. Do školy začal chodiť v roku 1965 a spomína si, ako raz išli s učiteľkou zbierať na pole: „Našli sme črepy džbánov, pravdepodobne od habánov.“ Nepovažovali to za niečo mimoriadne vzácne, stopy „po lovcoch mamutov“ by na nich boli urobili väčší dojem.

Pomerne neskoro vysvitne, že obchodník s moravským vínom, ktorý sa opakovane odmlčiava, je v skutočnosti úplne nehudobný, s Petrom Macinkom nikdy v žiadnej kapele nehral – a že slávny politik vôbec nemá brata. Ďakujem veľmi pekne, drahá AI! Ing. Jan Macinka hovorí: „Vy si ma pletiete.“ S rozhovorom zrejme súhlasil preto, lebo sa mu zíde „každá reklama“ pre skromnučkú vinotéku.

Prejav Petra Macinku v OSN o RuskuMôžete vytvárať a riadiť propagandu, ale neovládnete čas. Koľko zničených miest je dosť?

Petr Macinka

Petr Macinka je v skutočnosti synom Janovho bratranca Františka. Jan Macinka je hrdý Moravák, podľa ktorého český nacionalizmus na Morave neexistuje, lebo „všetci majú radi víno“. Tvrdí, že nechodí voliť a správy nepozerá, naznačuje však, že sa mu nepáči politika svojho o dvadsať rokov mladšieho príbuzného voči Ukrajine. Všeobecne ohŕňa nos nad tým, ako sa minister zahraničia prezentuje v politike: „Väčšina vo Velkých Bíloviciach si myslí, že to na nás vrhne zlé svetlo.“

Velké Bílovice – už po stáročia česky hovoriaca obec – sú klenotom s desiatkami degustačných terás patriacich súkromným vinárom. Habánske sklepy boli od prevzatia plzenskou spoločnosťou Bohemia Sekt zmodernizované. Jediné miesto, ktoré aspoň trochu vyžaruje rovnostársku idylku, je bílovická táckareň, v ktorej si dám obed medzi robošmi mužského pohlavia v montérkach. Úplne neberiem tvrdenie Jana Macinku, že väčšinu času prenasledovaní habáni si pre vlastnú bezpečnosť vykopali tunely z habánskych sklepov až hore na nádherný vyhliadkový kopec zvaný „kopeček“. To by boli museli kopať ako Hamas v Gaze.

Vo Valticiach pred záhradným plotom nízkeho, takmer radového domu oslovujem otca českého ministra zahraničných vecí. František Macinka – remeselník a cimbalový hudobník, ktorý precestoval svet – reaguje na moje otázky len o trochu láskavejšie ako jeho štekajúci pes Lojzo.

Pán v súprave rozhodne popiera, že sa pred bratrancom Janom dištancoval od syna slovami: „To víš, rodiče za své děti nemůžou.“ Vraj by ani nemal príležitosť niečo také povedať, na to sa s bratrancom stretáva príliš zriedka. Hoci sa novinármi necíti obťažovaný – som podľa Františka Macinku prvý, čo sa ho na syna pýta –, odmieta o Petrovi hovoriť. Všeobecne vyhlasuje, že je s kariérou svojho syna celkom stotožnený.

O vnímaní habánov v bílovickej rodine Macinkovcov hovorí: „O nich neviem absolútne nič.“ Ich prísny pacifizmus? „To ste povedali vy!“ Ich spoločné vlastníctvo majetku? „To počujem tiež od vás!“ Jediné, čo si myslí, že o habánoch vie, rozpráva gestom ruky, ktorá znázorňuje zmrzačenú tvár: „Oni sa tak dlho medzi sebou krížili, že mali ťažké deformácie.“

Otázka pre iniciátora muničnej iniciatívyPrečo práve ten švejkovský národ tak militantne pomáha Ukrajine?

Martin Leidenfrost

Juhomoravské Hustopeče – do roku 1945 nemecky hovoriace mestečko Auspitz – sú také oddané vínu, že jeden wellness dokonca ponúka kúpeľ vo víne. V turistickej kancelárii nemajú nič o huteritoch, s výnimkou jednoduchej 16-stránkovej brožúrky, ktorá opisuje tri návštevy Jakoba Huttera u svojich kolonistov na južnej Morave. Hutter – narodený v roku 1500 v južnom Tirolsku a upálený v roku 1536 v Innsbrucku – bol taký charizmatický reformátor, že o ňom hovorili: „On káže z Boha, nie zo svojho tela.“

Keď sa v roku 1533 vrátil k svojim veriacim v Hustopečiach, jeho zástupca Simon spochybnil jeho vedenie. Podľa českej brožúry Hutter vyriešil konflikt tým, že dal prehľadať celú bratskú komunitu. U Simona sa našli peniaze, čím sa vyzývateľ eliminoval.

Dva domy za zatepleným panelákovým sídliskom konečne nachádzam jedno z mála moravských miest, kde človek ešte aj dnes môže s anabaptistom nadviazať kontakt. Volá sa to Rajhradská studňa, v iných zdrojoch Rajská studňa. Nachádza sa pred predzáhradkou rodinného domu, ktorá je preplnená spaľovacím volkswagenom, elektrickým volkswagenom nabíjaným vďaka fotovoltickým panelom na streche a prívesom s ochranným krytom rakúskeho obchodu OBI, na ktorom je napísané: ALLES IST MACHBAR. (Všetko sa dá.)

Z tejto studne si aj samotný Hutter čerpal vodu. Pamätná tabuľa, ktorá odkazuje na dodnes fungujúce huteritské kolónie v Severnej Amerike, hlása s náležitou vážnosťou, že „uskutočnenie myšlienky mierumilovného a pospolitého života bez súkromného vlastníctva podľa vzoru prvých kresťanov nezostalo len historickou epizódou“.

Studňa stále poskytuje vodu. Je to však úžitková voda, jej pitie sa neodporúča.