Výchova vo svete bez pravidiel Ako mám učiť svoje deti férovosti, keď ich prezidenti predvádzajú pravý opak?

Posledné roky nepočujem žiadny výkrik častejšie ako tento: „To je nefér!“

Počujem to napríklad vtedy, keď sa menší brat domnieva, že jeho raňajkový „kiflik“ je menej objemný či okrúhly alebo menej dopečený ako ten sestrin.

Ja tieto otravné hádky, za ktorými sa skrýva boj o privilégiá, obvykle nezastavujem, ale použijem ich na to, aby som deťúrencom krátko, ale zato často kázal o význame férovosti.

Svoje príhovory rád uzatváram touto sebaglorifikáciou: „Veď ma už poznáte – ja som krutý, ale spravodlivý.“

Cit pre spravodlivosť podľa mňa musíš mať v krvi.

Veľké časti ľudského rodu ho nemajú alebo ho majú vyvinutý iným, nám Stredoeurópanom a zvlášť nám Germánom nepochopiteľným spôsobom.

Sledovanie majstrovstiev sveta vo futbale v tomto ohľade predstavuje výzvu najvyššej úrovne.

Politicky neutrálny predseda všetkých futbalistov sveta chodil s červenou šiltovkou s nápisom USA.

Moje deti sú totiž vášniví futbalisti, fičia už mesiace na Messim, Yamalovi, Mbappém, Haalandovi a našich spravodlivo vypadnutých rakúskych reprezentantoch. A na MS vidia veci, ktoré nie sú zlučiteľné s večným prikázaním otca „Padni, komu padni“.

Videli Paraguajčana Matíasa Galarzu, ako pred pokutovým kopom Francúza Mbappého narušil povrch značky pokutového kopu kolíkmi na kopačkách, čo v takej nemeckej lige už neraz viedlo k pošmyknutiu strelca.

Videli, ako udrel Mbappého a iného hráča, ako teatrálne predstieral utrpené fauly a ako sa po prehre ešte horko sťažoval rozhodcovi.

Videli uzbeckého rozhodcu, ktorý Galarzovi s celým Paraguajom počas zápasu nedal ani jednu žltú kartu, zatiaľ čo omnoho slušnejší Francúzi dostali od neho až tri.

Videli, že svetový prezident futbalových rozhodcov Pierluigi Collina so zlyhaním Ilgiza Tantaševa a jedného-dvoch iných rozhodcov očividne nemá problém.

Išlo o toho istého Collinu, o ktorého zmysle pre férovosť im ocko rozprával toľko pôsobivých vecí.

Šesťnásobný najlepší rozhodca sveta, jeden z mála talianskych rozhodcov, ktorý v marazme talianskeho futbalu, známom ako kauza Calciopoli, neprijal žiadne úplatky a dostal za túto nepredajnosť vyhrážky a náboje v obálke.

Legendárna „nemilosrdná plešina“. Rozhodca, ktorý žltými kartami trestal dokonca aj hráčov či trénerov frflajúcich na lavičke.

Moje deti vidia na takmer každom zápase svojho najvyššieho prezidenta Gianniho Infantina.

Prezidenta FIFA, ktorý na rozdiel od svojho (taktiež švajčiarskeho) predchodcu Seppa Blattera ani nečelí vnútornej opozícii. Asi preto, lebo generuje také vysoké príjmy, že pre každý národný zväz niečo zostane.

Infantino je neochvejný, hoci sa strápňuje submisívnosťou voči prezidentovi hlavnej hostiteľskej krajiny týchto MS – voči ničiteľovi všetkých pravidiel Donaldovi Trumpovi.

Politicky neutrálny predseda všetkých futbalistov sveta chodil s červenou šiltovkou s nápisom USA a odovzdal Trumpovi špeciálne vymyslenú nobelovku – Cenu FIFA za mier.

Rodič by čakal, že s takýmito vzormi bude ťažké viesť deti k férovosti.

A keďže hrdá republika USA práve počas svojho 250. výročia dosiahla bod, keď jej vládne kráľ a dvorný šašo v jednej osobe, postaralo sa duo infernale prezidentov o nevídané svinstvo.

Americkému futbalistovi Folarinovi Balogunovi, ktorý pre červenú kartu zo šesťnásťfinále nemohol hrať v osemfinále MS, bol „podmienečne“ zrušený disciplinárny trest.

Také ešte nebolo, futbalový svet nič netušil o doložke umožňujúcej omilostenie v stanovách svetového futbalového zväzu.

Balogun mohol v osemfinále hrať – vďaka telefonátu Trumpa Infantinovi.

Našťastie spravodlivosť sa nie vždy prejavuje až na onom svete – Belgičania rozdrvili Amíkov 4 : 1 a vyradili ich z turnaja.

Rodič by čakal, že s takýmito vzormi na najvyššej úrovni bude nesmierne ťažké viesť deti k férovosti.

Čuduj sa svetu, platí opak.

„Kiflikový“ diskurz ustúpil do úzadia a otvorila sa nová diskusia – hlbšia, serióznejšia a podrobnejšia a s oveľa silnejším prejavením citu pre skutočnú spravodlivosť.

Včera sme na dvore hrali futbal.

Ja som hrozný futbalista, nikdy som sa nenaučil tie technické finty, ktoré deti nacvičujú počas svojich dvoch tréningov týždenne, takže ich viem tromfnúť iba hrubou telesnou silou.

No neprešlo mi to.

Napriek neférovosti, ktorú vidia na MS, tak dôkladne analyzovali moje neúmyselné fauly, že sme dlhšie diskutovali, než kopali.

A trestali ma jednou jedenástkou za druhou.