Bioetik Peter Singer Život novorodenca má menšiu hodnotu ako život šimpanza, tvrdí jeden z najvplyvnejších filozofov súčasnosti

Charles Proteus Steinmetz, vedec, matematik a elektroinžinier, prezývaný „lekár bleskov“. Jeho prínos bol kľúčový pre oblasť striedavého prúdu, pretože ako prvý vytvoril komplexné matematické teórie a vzorce, ktoré umožnili jeho praktické využitie a masívne rozšírenie. Narodil sa s telesnou deformitou, ktorá sa prejavovala hrbom na chrbte a postihnutím nohy.

Jim Abbott, americký bejzbalista, sa narodil bez pravej ruky, napriek tomu hral v najvyššej súťaži a v roku 1993 hodil za New York Yankees slávny no-hitter.

Andrea Bocelli, jeden z najslávnejších tenoristov sveta, sa narodil s vážnym zrakovým postihnutím, lekári matke v čase tehotenstva odporúčali potrat.

Tatyana McFaddenová, jedna z najúspešnejších paralympijských atlétok a medailistiek v pretekoch na vozíku. Narodila sa so spinou bifidou, teda s rázštepom chrbtice, a bola ochrnutá od pása nadol.

Sarah Biffinová, britská maliarka z 19. storočia, sa narodila bez rúk a nôh, no naučila sa písať, šiť a maľovať ústami. Dnes sa považuje za obdivuhodnú postavu dejín umenia.

To je len krátky výber osobností z rôznych oblastí života, ktorých by sme vraj mali morálne právo zabiť aj po ich narodení, keby si svet osvojil myšlienky austrálskeho filozofa a bioetika Petra Singera do úplných dôsledkov. Tento muž pritom vôbec nie je nejaká nepodstatná figúrka na okraji vedeckého sveta.

Peter Singer je dnes už emeritným profesorom bioetiky na Princetonskej univerzite v Spojených štátoch. Aktívne prestal učiť len pred dvoma rokmi, keď sa vrátil do rodnej Austrálie. Stále je však aktívny, píše knihy, venuje sa svojmu podcastu a príležitostne prednáša na univerzite v Singapure.

V roku 2005 ho časopis Time zaradil medzi sto najvplyvnejších ľudí sveta a v roku 2013 mu Gottlieb Duttweiler Institute udelil tretiu priečku na zozname najvplyvnejších intelektuálov súčasnosti. Tento týždeň sa dožil životného jubilea 80 rokov.

Boj za práva zvierat, ale žiadne zľutovanie s deťmi

Singer je filozof, ktorý neje mäso ani mliečne výrobky a myslí si, že nie sme o nič lepší než zvieratá. Stal sa zakladateľom hnutia za práva zvierat. Bojuje proti globálnej chudobe a tvrdí, že našou povinnosťou je pomáhať ľuďom v núdzi.

Na druhej strane nemá zľutovanie nad deťmi, považuje ich za ešte neplnohodnotných ľudí a je presvedčený, že zabíjanie detí môže byť za určitých okolností ospravedlniteľné. Za to, že počas celého aktívneho života spochybňuje nedotknuteľnosť ľudského života, naráža na hlasný odpor najmä v kresťanskom svete.

V tom sekulárnom svete sa mu darí, jeho prednášky na Princetonskej univerzite boli nesmierne populárne, v každom ročníku mal aj vyše dvesto poslucháčov. Svojimi názormi sformoval množstvo budúcich elít zo spoločenského či politického života, ovplyvnil budúcich filozofov a etikov, veľa jeho absolventov dnes sedí v bioetických komisiách po celom svete.

Foto: Wikipedia.org

Asi najviac vášní vyvolal jeho názor, že je eticky v poriadku zabiť aj jednoročné dieťa s telesným alebo mentálnym postihnutím, hoci sa svoje tvrdenia snažil neskôr „zmierniť“ slovami o tom, že „otázka infanticídy by sa mala ideálne nastoliť čo najskôr po narodení“.

Singer je striktným vyznávačom filozofie utilitarizmu. Myšlienky tohto prúdu sú, zjednodušene povedané, postavené na základe, že správne je to, čo maximalizuje šťastie a minimalizuje utrpenie.

Narodil sa 6. júla 1946 v Melbourne. Jeho rodičia boli rakúski Židia, ktorí žili vo Viedni. Po anšluse Rakúska nacistickým Nemeckom v roku 1938 sa im podarilo utiecť a emigrovať do Austrálie.

Traja z jeho štyroch starých rodičov také šťastie nemali a stali sa obeťami nacistického režimu. Jeho dedko z otcovej strany, David Ernst Oppenheim, zomrel v koncentračnom tábore Terezín.

Hoci je Singer potomkom obetí holokaustu, čelil najmä v nemecky hovoriacich krajinách tvrdým obvineniam, že jeho vlastné filozofické názory majú blízko k nacistickej ideológii.

Jeho argumenty znejú v „hodnotových vojnách“

Jadrom sporu je najmä jeho kniha Praktická etika (Practical Ethics), ktorá vyšla v roku 1979 a v ktorej definoval pojem osoby. Rozlišuje medzi ľudskou bytosťou ako biologickým pojmom a osobou ako morálnym pojmom. Osobou je pre neho ten, kto má schopnosť vnímať seba samého v čase, plánovať budúcnosť a racionálne uvažovať.

Singer odmieta názor, že človek má automaticky vyšší morálny status len preto, že patrí k druhu Homo sapiens. Dôležité je, aby bol osobou, ktorá má vedomie samého seba. Preto tvrdí, že niektoré zvieratá môžu mať v určitých ohľadoch silnejšie morálne nároky na život než niektorí ľudia bez sebauvedomenia.

Práve z jeho filozofie vychádza súčasná argumentácia oprávnenosti vykonávania potratov a tvrdenia, že záujem ženy má prednosť pred záujmom „plodu“. Singer tvrdí, že plod nemá racionalitu, autonómiu ani sebauvedomenie v zmysle, v akom ich má osoba.

A nezastavuje sa pri potratoch. Obhajuje možnosť, aby rodičia po konzultácii s lekármi rozhodli o ukončení života novorodenca s vážnym postihnutím aj po jeho narodení.

Argument je rovnaký, novorodenec ešte nemá vedomie vlastnej budúcnosti ako dospelá osoba. Táto časť jeho Praktickej etiky vyvolala obrovské pobúrenie najmä v prostredí ľudí so zdravotným znevýhodnením.

V niektorých krajinách sa už toto Singerovo „riešenie“ aj uvádza do praxe. V roku 2023 Európska komisia pre bioetiku upozornila na štúdiu, ktorá dokazuje, že v pôrodných sálach už dnes dochádza k zámernej eutanázii novorodencov.

Tieto praktiky sa podľa Komisie týkali desiatich percent novorodencov, ktorí zomreli vo Flámsku v čase od septembra 2016 do decembra 2017. Ukázalo sa, že takáto prax je v Belgicku nezákonná, ale ticho tolerovaná.

Lekári, ktorí usmrtili novorodencov smrtiacou injekciou, v 91 percentách prípadov ako hlavný dôvod svojho konania uviedli to, že pre dieťa neexistovala žiadna nádej na „znesiteľnú budúcnosť“. Inými slovami, tieto deti mali reálnu šancu na prežitie, ale lekársky tím po dohode s rodičmi usúdil, že ich život by nebol dostatočne kvalitný.

Kde sa povolila eutanázia, nebol už krok späťNajskôr prísne kritériá, časom sa smrť povoľuje psychicky chorým aj deťom

Alena Potocká

Samozrejme, pre Singera je úplne prirodzenou aj eutanázia starých či chorých ľudí. Kritici poukázali na to, že podľa slávneho bioetika by sme síce mali starých a chorých posielať na smrť, no keď už išlo o jeho matku, ktorá trpela alzheimerom, akosi to neplatilo. Naopak, rodina jej platila drahé súkromné sanatórium. Iní však poukázali na to, že v tomto prípade išlo o rozhodnutie celej rodiny, a keby bolo záležalo len na Singerovi, jeho matka by zrejme bola zomrela skôr.

Aj keď Singerových stúpencov je veľa, jeho názory dali vzniknúť rovnako silnej skupine odporcov. Veľkým kritikom jeho filozofie sa stal americký denník Wall Street Journal, ktorý ho premenoval na Profesora Smrť.

Princeton zahádzaný vozíčkami

„Singerovo vymenovanie za profesora bioetiky na Princetonskej univerzite v roku 1999 odpálilo akademickú bombu priamo na nádvorí jednej z najprestížnejších amerických univerzít,“ píše o jeho akademickej kariére The Guardian.

Búrka hnevu sa prehnala aj v americkom establišmente. Americký podnikateľ a prezidentský kandidát Steve Forbes, člen správnej rady Princetonu a jeho absolvent, ktorého rodina venovala svojej alma mater mnoho miliónov, vyhlásil, že pozastaví všetky dary. „Peter Singer racionalizuje odpornú diskrimináciu nenarodených, dojčiat, chorých a starých ľudí,“ vyhlásil Forbes.

Foto: Instagram/Peter Singer

Univerzita však za svojím vymenovaním stála a Singer na nej vyučoval do roku 2023. Ako sme už spomenuli, v tomto období svojimi postojmi ovplyvnil budúce politické elity či ďalšie osobnosti zo spoločenského života, pre ktoré bol Princeton alma mater.

The Guardian si všímal, že Peter Singer akoby z odporu, ktorý vyvolával v časti spoločnosti, najmä kresťanskej, „prekvital“ a mal z toho radosť.

„Moje názory vníma ako hrozbu časť tejto spoločnosti a je to časť, ktorá vychádza z kresťanského pohľadu. Táto časť je v kríze, pretože prehrala niekoľko dôležitých zápasov, najmä zápas o interrupcie. Svoj nesúhlas s jej pohľadom na svet vyjadrujem otvorenejšie ako väčšina ľudí. Táto časť spoločnosti však potrebuje počuť tieto veci,“ vyhlásil Singer.

Austrálsky filozof sa netají svojou antipatiou voči pohľadu na svet najmä rímskokatolíkov, podľa neho nemôže žiadny dospelý človek konvertovať na túto vieru na základe racionality, a ak tak spraví, motív musí byť emocionálny alebo psychologický.

Katolícka viera podľa neho stojí na zastaraných dogmách, ktoré v modernej pluralitnej spoločnosti spôsobujú zbytočné utrpenie lipnutím na udržiavaní „zbytočného života“ ľudí v kóme na prístrojoch alebo na zákaze antikoncepcie, čo podľa neho len prispieva k preľudneniu a chudobe.

Aj keď si Princeton za svojím profesorom stál, už Singerov prvý deň v role prednášajúceho poznačila masová blokáda hlavnej univerzitnej budovy invalidnými vozíčkami, ktorú zorganizovala skupina za práva zdravotne postihnutých Not Dead Yet (Ešte nie sme mŕtvi). „Milujeme svoje zmrzačené životy“ alebo „Nikto by nemal musieť dokazovať, že je osobou“ bolo napísané na transparentoch, ktoré v rukách držali protestujúci.

Priami účastníci spomínajú, že Singer sa protestom nedal vyrušiť a zostal ľadovo pokojný. „Znamená to, že každý príslušník druhu Homo sapiens je automaticky osobou, aj keď ide o anencefalické dieťa (dieťa narodené bez celého mozgu alebo jeho časti)? Potom by ste museli povedať, prečo je anencefalická ľudská bytosť osobou a úplne zdravý šimpanz nie,“ reagoval.

O zabíjaní zdravých novorodencov

Najcitlivejšia časť Singerovej filozofie je tá, ktorá hovorí o práve na zabíjanie aj zdravých novorodencov. V jeho pohľade na svet – ak by sa niekto ocitol v situácii, že by narazil na novorodenca bez najbližších, ktorí by sa o neho starali, a na dospelého šimpanza, a mal by zachrániť iba jedného z nich, mal by morálnu povinnosť zachrániť šimpanza.

„Zabitie dojčiat nemožno stotožňovať so zabitím normálnych ľudských bytostí ani akýchkoľvek iných sebauvedomujúcich sa bytostí. Nijaké dojča – s postihnutím či bez neho – nemá taký silný nárok na život ako bytosti schopné vnímať samy seba ako samostatné entity existujúce v čase,“ uvádza v Praktickej etike.

Aj The Guardian zdôrazňuje, že jeho radikálne názory o práve zabíjať novorodencov sa netýkajú len detí s postihnutím, ale vzťahujú sa na každého ľudského novorodenca, ktorého rodičia z akéhokoľvek dôvodu odmietnu.

„Zabitím chceného dieťaťa by sa porušili preferencie rodičov. Ale rodičia majú právo slobodne zabiť svoje dojčatá, ak by sa im nepáčila ich pokožka, farba vlasov, pohlavie alebo dĺžka nôh. Singer s takouto selektívnou infanticídou súhlasí, ak je v súlade so želaním rodičov po konzultácii s ich lekármi nemať dieťa s postihnutím a neohroziť svoje budúce šťastie,“ píše britský denník vo svojom profile austrálskeho filozofa.

Nemá zľutovanie ani s dospelými s postihnutím

„Som jedným z tých ľudí, ktorých by sa Singer zbavil,“ vyhlásil Steven Drake, hovorca skupiny Not Dead Yet, ktorá protestovala pred Princetonskou univerzitou. „Pri narodení som utrpel poranenie hlavy. Lekár, ktorý ma priviedol na svet a ktorý spôsobil poškodenie, povedal mojim rodičom, že pravdepodobne neprežijem. Povedal im, že bude lepšie nedúfať – že by mi bolo lepšie mŕtvemu,“ hovorí. Stevenovi rodičia však lekára nepočúvli. Ako hovorí, okrem toho, že skončil na invalidnom vozíčku, prežíva plnohodnotný život.

Singer je však k dospelým s postihnutím, ktorých rodičia sa nerozhodli pre potrat, nemilosrdný. „Niektorí namietajú, že tvrdiť, že nahradiť choré novonarodené dieťa iným, zdravým, je nesprávne, pretože to dnes žijúcim ľuďom s postihnutím naznačuje, že ich životy majú menšiu hodnotu než životy ľudí bez postihnutia. Popierať, že to tak naozaj je, však znamená zatvárať si oči pred realitou,“ píše v kľúčovej pasáži Praktickej etiky.

Singer v tejto polemike vyjadril veľkú spokojnosť, že už dnes svet napĺňa jeho filozofiu a praktizuje formu selektívnej infanticídy tým, že podporuje prenatálne vyšetrenia. „Ich hlavným cieľom je odhaliť abnormálne plody, teda napríklad tie s Downovým syndrómom, a zabiť ich. Dnes to už málokoho morálne poburuje,“ hovorí.

Foto: Instagram/Peter Singer

Americký kresťanský novinár, spisovateľ a akademik Marvin Olasky sa dlhšie zaoberal myšlienkovým svetom Petra Singera a vplyvom jeho ideí na súčasný svet.

Olasky si všímal, ako Singerove názory prenikajú cez médiá a akademické prostredie do širokej verejnosti, a upozornil, že podľa The New York Times žiadny iný žijúci filozof nemal takýto vplyv. The New England Journal of Medicine zase tvrdil, že mal väčší úspech pri menení toho, čo sa považuje za prijateľné správanie, než ktorýkoľvek filozof od čias Bertranda Russella.

Všetko, čo maximalizuje šťastie, je dovolené

Olasky upozorňuje na to, že už pred vyše dvadsiatimi rokmi, keď bolo v americkej spoločnosti témou číslo jeden manželstvo osôb rovnakého pohlavia, považoval tieto diskusie za logicky dávno vyriešené a tvrdil, že je čas posunúť sa k polyamorii.

Kým politici viedli diskusie o definícii manželstva medzi dvoma ľuďmi, Singer tvrdil, že akýkoľvek druh „plne konsenzuálneho“ sexuálneho správania zahŕňajúceho dvoch ľudí alebo dvesto ľudí je eticky v poriadku.

S odstupom času vidíme, že spoločenský trend ide opäť v koľajach, ktoré vytýčil Singer. Dnes je téma polyamorie prítomná aj v našom prostredí a viaceré médiá priniesli texty, v ktorých sa o polyamorných vzťahoch hovorí ako o prijateľnej alternatíve voči manželstvu alebo partnerstvu dvoch osôb s rozdielnym pohlavím.

Podobne sa Singer vyjadril aj o nekrofílii či zoofílii, ak ide o vzájomnú dohodu ešte za života jedného z dvojice a dobrovoľnosť oboch strán. „Samo osebe to nie je morálne zlé,“ odpovedal Singer na otázku amerického novinára o prijateľnosti takýchto vzťahov.

Marvin Olasky vo svojom texte, v ktorom si spomínal na rozhovory s Petrom Singerom, napísal, že ak sa 21. storočie stane Singerovým storočím, uvidíme aj legálnu infanticídu už narodených detí, ktoré sú choré alebo majú chorých starších súrodencov, ktorí potrebujú ich orgány.

„Pýtal som sa ho, čo si myslí o rodičoch, ktorí počnú a porodia dieťa konkrétne preto, aby ho zabili, odobrali mu orgány a transplantovali ich svojmu chorému staršiemu dieťaťu. Pán Singer odpovedal, že je ťažké mať sympatie k rodičom, ktorí dokážu zaujať taký odosobnený postoj, ale sami osebe nerobia niečo skutočne zlé,“ spomína na diskusiu s austrálskym filozofom. „Je niečo zlé na spoločnosti, v ktorej sa deti vo veľkom rodia ako zdroj náhradných dielov?“ „Nie,“ odpovedal filozof.

Na tieto slová upozornila aj v rozhovore pre Postoj česká bioetička Hana Konečná, podľa ktorej sa toto myslenie môže preniesť aj do oblasti asistovanej reprodukcie a jej darcovských programov. Kritici darcovstva pohlavných buniek a náhradného materstva totiž začínajú varovať pred možnosťou „výroby dieťaťa na orgány“. Nie sú tieto ich obavy prehnané?

Bioetička Hana KonečnáV darcovstve spermií a vajíčok sme zašli priďaleko, najlepšie by to bolo úplne zakázať

Alena Potocká

„Rozhodne si myslím, že možné to je a možno sa to už aj niekde robí. Nie je vylúčené, že niektoré deti z náhradného materstva majú tento osud už teraz,“ povedala Hana Konečná s tým, že upozornila na slová Petra Singera, ktorého označila za veľmi významného a vplyvného bioetika.

Na Slovensku žiadna polemika

Peter Singer má aj na Slovensku svoje publikum. V roku 2015 s ním priniesol rozhovor aj Denník N. Autor Otakar Horák sa ho okrem iného spýtal, či sa dá podľa neho hovoriť „o morálnom pokroku aj v prípadoch, ako sú potraty, eutanázia alebo infanticída“.

Peter Singer odpovedá konzistentne so svojou filozofiou. „(...) Ak sa však opýtame, čo je zlé na zabití človeka, zistíme, že odpoveď súvisí so schopnosťami, ktoré sa vzťahujú na vyhliadky jedinca na dobrý život,“ hovorí Singer a pokračuje.

„Ak sa bavíme o potrate, dochádza k nemu predtým, než sa tieto schopnosti vyvinú. Infanticídu veľmi ťažko postihnutého novorodenca a eutanáziu, napríklad v prípade človeka, ktorý je nevyliečiteľne chorý, ospravedlňuje zase to, že ich vyhliadky na dobrý život v budúcnosti sú mizivé. Vo všetkých týchto prípadoch teda obvyklé pravidlo, že zabíjanie je zlé, neplatí. Rast akceptácie potratov a eutanázie nepovažujem za prejav nedostatku morálneho pokroku.“

Slovenský novinár bez akéhokoľvek náznaku polemiky prechádza k ďalšej otázke, tentokrát na tému filantropie. Aj keď v rozhovore zaznejú viaceré pre naše prostredie polemické témy, rozhovor sa niesol v duchu nekritického prijímania filozofických téz známeho, ale aj kontroverzného mysliteľa.

Peter Singer je naozaj vplyvný filozof. Jeho vplyv možno prirovnať dokonca k takým menám ako Hegel, Marx alebo Nietzsche. Hoci všetci boli primárne teoretickými mysliteľmi, ich myšlienkové konštrukcie napokon vyústili do smrti miliónov ľudí po celom svete rukami ich nadšených realizátorov. Otázkou zostáva, či sa 21. storočie skutočne stane Singerovým storočím.