Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina Rodina
31. máj 2021

Pracujúce mamy

Kariéra a deti? Poďme na to úprimne

Je reálne, aby ženy dosiahli rovnaké kariérne ciele ako muži? Áno, ale s najväčšou šancou predtým, než sa im narodia deti.

Kariéra a deti? Poďme na to úprimne

Foto: Pixabay

Téza, že žena dokáže po príchode z rodičovskej dovolenky plnohodnotne zladiť predošlé pracovné nasadenie s rolou matky, je trochu naivná. Reálne poznám len málo rodín, kde sa podarilo žene pokračovať v našliapnutej kariére v rovnakom nastavení ako pred príchodom detí, hoci aj bola vôľa zo strany oboch rodičov si vzájomne pomôcť.

Fungovalo to len v prípadoch troch typov rodín. Tam, kde boli starí rodičia na sto percent k dispozícii, alebo tam, kde manželia mali nadštandardné platy a mohli si dovoliť súkromné predškolské zariadenia v kombinácii s babysitterkou, alebo v prípade, že sa manžel načas stiahol zo svojej kariéry a žena prevzala na určité obdobie rolu živiteľky rodiny. 

Pod slovom kariéra nemyslíme len potrebu vlastnej sebarealizácie za každú cenu, ale aj voľbu ženy priniesť svoje talenty a hodnoty do spoločnosti.   

A nie je to debata len o nezlučiteľnosti práce na plný úväzok pri ženách s najmenšími deťmi. Pri bábätkách, ktoré potrebujú silnú prvotnú väzbu s mamou, je práca pre väčšinu žien v našich podmienkach až nepredstaviteľná. 

Nástup do práce po rodičovskej je stresom, ktorý sa nedá porovnať s ničím, čo žena dovtedy zažila a ešte ani tak skoro nepominie. Zdieľať

A je to pochopiteľné a prirodzené. Buďme vďačné za systém, ktorý nám ešte umožňuje dať potreby dieťaťa na prvé miesto pred spoločenským tlakom. Dojčenie, ktoré je pre dieťa prospešné z výživového, ale aj vzťahového hľadiska, je už vedecky dokázaným prínosom.

Rovnako náročné je však spojenie práce a rodinného života aj po tom, čo deti dovŕšia tri roky a mali by mať nárok na škôlku. Ak máte za sebou detí viac, viete, o čom hovorím. Keď aj dostanete miesto v štátnej škôlke, čo vôbec nie je isté, nasleduje obdobie zaťažujúcich emócií, výčitiek svedomia, či je o dieťa v štátnom zariadení dobre postarané, a nasleduje obdobie detských chorôb, ktoré sa objavujú cyklicky v trojtýždenných intervaloch.

Tlak na matky sa nekončí ani prvým stupňom základnej školy. Stres, keď viete, že už deti nepostráži školský klub detí, a vedomie, že sa buď túlajú po meste, alebo sedia doma pri počítači, kým sa vy snažíte dokončiť svoju prácu, je tiež pre ženy nemalou záťažou. Muži vedia predsa len túto emočnú stránku výchovy filtrovať o niečo viac ako ženy.  

Nástup do práce po rodičovskej je stresom, ktorý sa nedá porovnať s ničím, čo žena dovtedy zažila, a ešte ani tak skoro nepominie. Neustály tlak medzi dvoma mlynskými kameňmi, lavírovaním medzi rolou matky a prácou, kde je potrebné podať výkon, bude výzvou mnohých rokov jej života. 

Dá sa vôbec zlúčiť kariéra ženy s deťmi? Táto téma by sa mala stretnúť s realitou a veľkou úprimnosťou žien, ktorých sa to týka. Táto diskusia by mala byť okrem naplnenia, radosti z osobného rastu a úspechu aj o veľkom vyčerpaní, hneve, o frustrácii, nových začiatkoch, o ponížení v práci, o kompromisoch v rodine, o prekonávaní prekážok a hľadaní si svojho miesta na životnej ceste. 

Inzercia

V okolí svojich známych poznám minimum žien, ktoré by mali pri deťoch v škôlke či na základnej škole prácu na plný úväzok. Len málo žien, ktoré poznám, sa vrátilo na svoje pôvodné pracovné miesto, kde pracovali predtým, ako mali deti, a keď sa aj vrátili, tak len na skrátený pracovný čas, čo ich obmedzilo v ďalšom kariérnom postupe. Väčšina žien, ktoré poznám, si po materskej dovolenke volí menej náročnú prácu, ktorá si ich nevyžaduje celé a ktorú si nemusia nosiť domov. A o tých sa dá povedať, že majú šťastie, ak prácu na čiastočný úväzok vôbec našli.  

Na druhej strane, príchod detí niektorým ženám pomôže prehodnotiť dovtedajšiu prácu a hľadajú si iné formy, ktoré im dávajú väčší zmysel a vytvárajú istú spoločenskú pridanú hodnotu. Sú však ženy, ktoré jednoducho nemajú na výber riskovať štart idealistického podnikania alebo tvorivej práce a pre pragmatický dôvod zaplatenia hypotéky sú nútené zobrať prácu so stabilným príjmom a pevným pracovným časom. A potom sa začína séria lepších a horších týždňov, podľa toho, kedy sa vám podarí preplávať bez OČR-ky. Nehovoriac o tom, keď sa vás šéf každé ráno opýta, kto dnes ide po deti do škôlky, vy alebo manžel? 

V kresťanskom prostredí máme navyše veľké očakávania, ktoré ženám nie je v dnešnom svete jednoduché naplniť. Aby bol vzťah s manželom na prvom mieste, vychovávať deti v pokojnom duchu a vytvoriť atmosféru, aby sa každý člen rodiny cítil prijatý, vypočutý, aby sa rodina aspoň raz do dňa zišla pri spoločnom jedle, aby sa stíhala modlitba, odovzdávanie viery a rodinné rituály.

Tieto rozmery budú vždy prirodzenejšie ženám, lebo vzťahový princíp je to, čo ich bytostne napĺňa, a keď funguje, vedia mať energiu na všetkých ostatných frontoch. 

Lenka Chlebanová priniesla zaujímavý rozhovor s Patríciou Hirschnerovou, ktorá je spoluzakladateľkou iniciatívy Pracujúce mamy. Ich cieľom je pomáhať firmám zamestnávať matky a taktiež radiť ženám po materskej, ako sa čo najlepšie zaradiť späť do pracovného procesu.

Táto diskusia by mala byť okrem naplnenia, radosti z osobného rastu a úspechu aj o veľkom vyčerpaní, hneve, o frustrácii, o nových začiatkoch. Zdieľať

V rozhovore tvrdí, že ak chceme silnejšie komunikovať, prečo sú deti požehnanie, a nie kariérny problém, potrebujeme hovoriť rečou, ktorej budú rozumieť aj ľudia bez skúsenosti praktizujúceho kresťana. „V liberálnom diskurze je kľúčový dôraz na slobodu a v tom si môžeme rozumieť. Prízvukujme, že žena má právo vybrať si. Aj tú možnosť, že zostane desať rokov doma s deťmi. Nechajme rozlišovanie na manželov a netlačme ich ani do jedného, ani do druhého smeru... Verím, že svätosť spočíva v tomto objavovaní mojej misie a rozhodovania sa pre ňu. A to je niekedy ťažšie, ako si len povedať, že som žena, a teda budem rodiť deti a mám to vybavené,“ spomína Hirschnerová. 

My ženy vieme byť k sebe veľmi kruté a posudzovať svoje voľby, či už rozhodnutia prijať v rodine ďalšie dieťa, alebo, naopak, nástup do práce a chuť niečo v nej dokázať. Hoci veľakrát netušíme, aké pohnútky danú rodinu ku konkrétnemu rozhodnutiu viedli. 

„Toto rozhodnutie musia spraviť manželia. Mnoho mužov má hlboko v srdci túžbu postarať sa o rodinu, a teda zabezpečiť ju aj finančne. Môžu sa potom logicky pýtať, prečo žena vôbec potrebuje ísť do práce. Celá tá diskusia je však veľmi plochá bez rozmeru partnerstva. Ak je dnes normálne, že muž prebaľuje deti, a teda na seba preberá časť starostlivosti, tak je rovnako normálne, že sa aj žena finančne podieľa na chode domácnosti,“ pokračuje Hirschnerová a otvára tým provokatívnu debatu o prepájaní práce a rodiny. 

V Postoji začíname sériu rozhovorov so ženami a mužmi, ktorí sa snažia prepájať oba rozmery života tak, ako najlepšie vedia a môžu. Ponúkneme vám inšpirujúci prienik do rodín, ktoré si hľadajú svoje spôsoby, ako prežiť medzi prácou a deťmi a nezblázniť sa pri tom. Chceme, aby táto diskusia bola úprimná, bez pozlátok a ideologických floskúl. A možno bude inšpiráciou pre mnohých, ktorí sa v celej tejto debate ešte len hľadajú.   

Inzercia

Inzercia

Odporúčame