Spoločnosť Seriál o nefyzickom násilí 30. január 2021

Život s narcisom Nežijete vo vzťahu, ale v hre. Narcis je parazit, nevie konať inak

Iva Mrvová
Iva Mrvová

„Som presvedčená, že na Slovensku dnes 80 – 90 % ľudí nevie, čo narcistická porucha osobnosti reálne znamená,“ hovorí Zuzana Zacharová.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Iva Mrvová

Nežijete vo vzťahu, ale v hre. Narcis je parazit, nevie konať inak
Foto: Dominik Sepp

„Som presvedčená, že na Slovensku dnes 80 – 90 % ľudí nevie, čo narcistická porucha osobnosti reálne znamená,“ hovorí Zuzana Zacharová.

„Na psychickom týraní je najnebezpečnejšie to, že človeka vedie k deštrukcii, kde sa na konci vzťahu cítite ako bezcenný človek a nemáte chuť žiť alebo vás to poznačí natoľko, že sa stanete inou osobou,“ rozpráva v otvorenom rozhovore o svojej skúsenosti s človekom s narcistickou poruchou architektka Zuzana Zacharová.

V situácii pandémie, kde dnes agresor na svojich najbližších uplatňuje doma väčšiu kontrolu, vzrástlo násilie v rodinách o 30 až 40 %. Násilie, ktoré nemusí mať iba fyzický rozmer.

Zuzana Zacharová (52) rozpráva o tom, ako v spolužití s narcisom už neodlišovala klamstvá a realitu, o narastajúcom pocite viny, ktorý vedie až na kraj priepasti, ale aj o momente, keď sa rozhodla zmobilizovať políciu, podať trestné oznámenie a narcisovi sa postaviť.

V rozhovore sa dozviete:
- ako vyzerá vzťah s narcisom,
- ako prebieha manipulácia vedúca k deštrukcii,
- o narcistickom cykle zneužívania,
- ako sa Zuzana naučila brániť emocionálnemu týraniu,
- ako riešiť dilemu, či varovať budúcu partnerku/partnera,
- prečo sa Zuzana rozhodla o svojej skúsenosti hovoriť nahlas.

Spoznali sa v roku 2012 a obaja si okamžite padli do oka. Nespájali ich len vzájomné sympatie, ale i pracovná oblasť. „Na prvé stretnutie mi doniesol ružu, rozprávali sme sa celé hodiny. Bol to úžasný a pozorný muž a navyše veľký fešák,“ hovorí Zuzana o začiatkoch vzťahu. „Spätne si myslím, že to bolo všetko naplánované. Že každý krok mal vopred premyslený.“

Ako ste sa v úvode vzťahu cítili?

Že ste stretli niekoho, kto k vám zapadne ako puzzle. Aj okolie nám vravelo, že z nás ide radosť. Zo začiatku bol veľmi starostlivý, veľa sme sa rozprávali, smiali. Boli to neskutočné chvíle. O také tri-štyri mesiace som mu plne dôverovala. V minulosti pôsobil v stavebníctve, netrvalo dlho a v našej firme poukázal na prešľapy nášho stavbyvedúceho, s ktorým sme sa neskôr rozlúčili, aby ho Roman (meno sme zmenili, pozn. autorky) vzápätí nahradil. Zapracoval na výmene všetkých subdodávateľov, zmenil mnohé procesy, rozšíril strojový park. Zaviedol poriadok a postupne sa skamarátil aj s našimi klientmi. Znie to úžasne, nie?

Aj moja mama si ho veľmi obľúbila, jediné, ktoré voči nemu zostali rezervované, boli moje dcéry z prvého manželstva. Brala som to tak, že je to akýsi súboj o moju pozornosť a ten časom opadne.

„Boli to fázy, keď ma ešte psychicky nelikvidoval, no už ma začal ignorovať.“Zdieľať

Kedy sa to začalo kaziť?

Spočiatku to boli len také drobnosti, ktoré som pripisovala skôr jeho zamilovanosti a mávla rukou. Neskôr sa to posúvalo, keď mi raz zavolal a požiadal ma, aby som vyhodila kolegyňu. No ja som ju poznala 15 rokov a viem, že by nič z toho, z čoho ju obviňoval, neurobila. Vecí, ktoré ma začali zobúdzať, postupne pribúdalo.

Stalo sa, že náhle odišiel z práce a nedvíhal mi telefón niekoľko hodín, niekedy aj dní, keď som sa šla zblázniť, či ešte žije. Boli to fázy, keď ma ešte psychicky nelikvidoval, no už ma začínal ignorovať. Vtedy si už bol istý svojím postavením aj v našej firme, kde som na neho previedla viacero kompetencií a ďalšie si sám privlastnil.

Kedy sa to už nedalo prehliadnuť?

Žiaľ, dosť neskoro. Tie červené vlajky som si všímala, no radšej som ich prehliadala. Chcela som sa vyhnúť konfliktom a bezvýhradne mu dôverovala. Pretože to bola moja rodina. Človek, s ktorým budem predsa do smrti.

Prehliadali ste to vedome?

Nemyslím si. Je to zaujímavé, že človek si niektoré veľmi negatívne zážitky vymaže z pamäti. Raz sme napríklad mali na stavbe kontrolný deň a ja som povedala pred klientmi čosi, čo sa jemu nepáčilo. Reagoval v zmysle – zavri hubu, veď ty tomu nerozumieš. A to je riadne ostré. Ja si to však normálne nepamätám, museli mi to povedať nezávisle od seba traja ľudia. Tí skoro odpadli, keď to počuli.

Vy ste to nepočuli?

Možno som to aj počula, len som to počuť nechcela. Už som sa rozchádzala s realitou, pretože vo mne neustále vyvolával pocit viny. Čokoľvek som urobila, bolo zlé, čokoľvek som neurobila, bolo ešte horšie. Neustále spochybňoval moju prácu i mňa osobne. Po čase som sama sebe pomaly prestávala veriť. Viac ako sebe som verila jemu.

Kedy sa začal tento rozkol s realitou?

Asi tri roky po zoznámení sa výčitky začali objavovať častejšie. Občas to ešte prekladal kvetmi na stole v kancelárii či básničkami. Raz ste hore, raz dole bez ohľadu na to, čo vlastne robíte. Tie výbuchy hnevu sa vôbec nedali predvídať. Dokázal na mňa do telefónu pol hodiny vrieskať za to, že som mu predtým nezodvihla telefón, tak som si mobil začala brávať aj do sprchy.

Teraz už viem, že ten chemický kokteil, ktorý som mala v mozgu naservírovaný, mi nespôsobil len rozkol s realitou a odtrhnutie od racionálneho uvažovania, ale aj určitý stav závislosti. Ten spôsobil napríklad aj takú absurdnú vec, že keď sa tento človek, ktorý ma verejne ponižoval a klamal, objavil po ukončení vzťahu pred mojím bytom, prvé, čo som chcela urobiť, bolo objať ho.

Vnímali ho ľudia vo firme?

Jeho konflikty s kolegami postupne narastali, ja som však žila v ilúzii, že je to dobrý človek a čokoľvek urobí, hoci aj na hrane, robí to s dobrým úmyslom. Sama som ho pred sebou ospravedlňovala, a to aj vtedy, keď sa snažil vniesť rozkol medzi mňa a môjho spoločníka vo firme. Vravela som si, asi ma chráni, dáva na mňa pozor.

„Uvedomila som si, že veď to je jeho človek a je celkom zničený.“Zdieľať

Hovorili ste s niekým o svojich podozreniach?

V práci to nebolo možné, ľudia videli, že som sa ho vždy zastala. Navyše sa ho báli. Dokonca začal šikanovať človeka, ktorého si do firmy doviedol sám. Ten muž za mnou prišiel a chcel dať okamžitú výpoveď. Vravel, že ho môj partner šikanuje, podkopáva, nastavuje mu ciele, ktoré nemožno splniť. Mal byť pre neho k dispozícii 24 hodín aj cez víkendy. Hľadala som v mysli nejaké výhovorky, prečo by to Roman robil.

No vtedy som si prvýkrát uvedomila, že, preboha, veď to je jeho človek a je celkom zničený. Predo mnou sedel pracovitý a zodpovedný muž, ktorý odchádzal kvôli Romanovi a prosil ma, aby som to Romanovi nepovedala. Niečo sa vtedy vo mne zobudilo.

Bál sa, hoci už odchádzal?

Všetci sa ho báli. Tú výpoveď som podpísala, no bol to moment, keď som už veci musela riešiť. Nemohla som dopustiť, aby vo firme šikanoval ľudí. Navyše sme boli partneri.

Rozprávali ste sa o tom doma?

Áno, povedal, že ten človek je neschopný a je dobre, že odišiel. Hovoril to bez akéhokoľvek zľutovania, hoci ten zamestnanec odchádzal viditeľne zničený. Zostal vo mne zlý pocit. Ten sa znásobil, keď sa ukázalo, že počty ľudí na stavbách podľa faktúr nesedia. Začala som si dávať pozor.

Ako reagoval, keď ste ho priamo konfrontovali?

Vravel, že keď ho z niečoho podozrievam, tak si mám vybrať lepšieho stavbyvedúceho, má na stole oveľa lepšie ponuky. Tu sa trápi len kvôli mne za mizerný plat, lebo vraj bez neho by sa firma rozsypala. Samozrejme, dva dni sa so mnou nerozprával. Bola to vždy akási forma trestu, po tých dvoch rokoch sa to začalo diať často.

Kedy ste identifikovali, čo sa deje?

Prvý človek, ktorý mi povedal, že ten človek mnou manipuluje, bola moja priateľka zo strednej. V roku 2016 sme mali stretávku z gymnázia a vravela mi, že si všimla, že som akási iná. Doslova mám zmenenú osobnosť. Vždy som bola veselá, do každého nalievala nádej. Teraz som bola vystrašená, unavená, strhaná. Nebola som to ja. Hoci som si vtedy ešte vôbec nechcela priznať, že by so mnou Roman manipuloval, jej slová boli pre mňa dôležitý vztýčený prst.

„V tom období som bez jeho súhlasu už nevedela urobiť takmer nič.“Zdieľať

Čo vami už naozaj zatriaslo?

Keď sme boli spolu už štyri roky a môj pocit viny sa mu podarilo zvýšiť na maximum. Pracoval na tom programovo. Vyčítal mi, že neviem dávať najavo lásku, že myslím len na prácu, peniaze a o neho sa nestarám. Súčasne vo firme preberal na seba ďalšie kompetencie. Koncom toho nešťastného roka som už bola presvedčená, že som v hlbokej podstate zlá ľudská bytosť, s ktorou fakt čosi nie je v poriadku. Medzitým si našiel frajerku, s ktorou ma podvádzal.

Zostali ste s ním napriek tomu?

Neustále mi opakoval, že som príliš chladná a nevenujem sa mu a už to nie je také ako predtým. Vravela som si vtedy až čosi také absurdné, že si to poníženie možno zaslúžim. Chvíľami som chcela o jeho náklonnosť ešte zabojovať, no chvíľami som už úplne rezignovala. Ja som reálne už nemala energiu ani na to, aby som sa naňho za to poníženie nahnevala.

Kedy sa to vyhrotilo vo firme?

Keď som zistila, že firmu okráda. Stále som však ešte neprišla na to, že je to psychopat. Bola som presvedčená, že je to schopný človek, ktorý sa na mňa hnevá oprávnene. Pretože som zlá. Ale toto bolo už cez čiaru. Tu už poškodzoval firmu a dôkazov o šikane zamestnancov stále pribúdalo.

Odlišovali ste ešte klamstvá a realitu?

Niekedy som toho už vôbec nebola schopná. Bola som zmätená, už som nevedela, čo je pravda a čo nie. V práci som nevládala robiť bežné úkony, začal sa mi zhoršovať zdravotný stav. Toto mu vyhovovalo. Stratila som akcieschopnosť a slepo poslúchala jeho pokyny. V tomto období som bez jeho súhlasu už nevedela urobiť takmer nič. Diktoval mi texty do mailov, posielal dáta z môjho mailu na svoj, úplne ma ovládol. Verte mi, ťažko sa mi o tom dnes hovorí. Neskôr som sa hnevala, že až sem som bola schopná dôjsť. Ale dnes tomu rozumiem.

Prispievali ste k ilúzii, ktorú o vašom vzťahu vytvoril?

V nejakom zmysle áno, úprimne som však verila, že to bude opäť fungovať ako tie prvé roky. V tom čase som žila upnutá iba na to, že sa to vráti. V príručkách sa to volá patologický optimizmus obete. Samozrejme, že sa to nevracalo, bola to deštrukcia. Moje deti sa ma v tom čase začali pýtať, či som v poriadku. Tých, ktorí s vami bývajú, neoklamete. Videli, že mi určité veci prikazuje a ja lietam ako handra.

„Akoby už cítil, že niečo sa deje. Ako keď si odtŕhate z tela pijavicu.“Zdieľať

Čo sa zmenilo po tom, keď vás kamarátka varovala, že ide o manipulátora?

Šla som mu do mailov a veľmi rýchlo som našla potrebné dôkazy. Ďalej však vo mne rezonoval pocit viny, že toto si zaslúžim. Kamarátka mi tvrdo povedala, že je to psychopat a musím s ním ukončiť vzťah, osobný aj pracovný. Bolo s ním však v práci previazaných viacero projektov, všetko si vopred pripravil. Akoby už cítil, že niečo sa deje, ako keď si odtŕhate z tela pijavicu. Povedal mi, že keď chcem, tak z firmy odíde a vezme so sebou všetkých subdodávateľov. Jasné, že toto som nechcela počuť.

Čo ste k nemu cítili?

Bola som zmätená, ale stále som ho milovala a neustále som hľadala chybu v sebe. Dúfala som, že keď sa zmením, keď mu vyhoviem, tak sa všetko nejako vyrieši.

Ako ste sa utvrdili, že ide skutočne o patologickú osobu?

Kdesi na facebooku som našla test s názvom Vaše pocity, ktorý zdieľala jedna moja kamarátka. Vyplnila som ho a prišiel mi výsledok. Sedelo to na neho takmer všetko – narcis preceňuje vlastnú dôležitosť, vyžaduje neprimeraný obdiv ostatných, nárokuje si výnimočné zaobchádzanie, k druhým sa správa priam spotrebiteľsky, využíva ich na dosiahnutie svojich cieľov, správa sa arogantne, prezieravo, často druhým závidí a je presvedčený, že ľudia závidia jemu.

Keď som to videla, vravela som si, že veď narcis je predsa ten, ktorý chodí vyobliekaný, vyvoňaný, nie tento hlboko narušený človek. Som presvedčená, že na Slovensku dnes 80 – 90 % ľudí nevie, čo narcistická porucha osobnosti reálne znamená.

„Narcis si upravuje realitu vo svoj prospech, aby v nej dokázal žiť.“Zdieľať

Ako sa dá vyrovnať s takou skutočnosťou?

Bol to moment precitnutia a veľkého vnútorného oslobodenia. Prišla obrovská úľava, že ja som predsa len zdravá. Som iba obeťou osoby s narcistickou poruchou. Spomedzi všetkého ma roky najviac gniavilo to znásobovanie pocitu viny, ktoré sa mu aj najviac darilo. Podobne, veľmi veľa klamal. On svojim klamstvám aj sám verí, preto to nemožno rozpoznať. Upravuje si realitu vo svoj prospech, aby v nej dokázal žiť. Aby dokázal vôbec prežiť. Nevedel si priznať vinu. Vtedy som tomu ešte nerozumela, že pocit viny neznesie. Je tam čosi hlboko zranené z rodiny, ktorá bola nefunkčná.

Hovorili ste spolu niekedy o jeho rodine?

Raz to v slabej chvíli spomenul, jeho otec dosť pil. Svoje deti i manželku bil. Doteraz medzi nimi vládnu veľmi zvláštne vzťahy. Polovica rodiny sa s Romanom nerozpráva, ani jeho bývalá manželka a deti z prvého manželstva, ktoré žijú v Spojených štátoch. O svoju matku sa síce staral, ale často sa k nej správal hrubo. Raz, keď mali spor a tri týždne jej nedvíhal telefón, som sa jej zastala. Okamžite ma zahriakol, že ak nebudem stáť na jeho strane, tak aj my dvaja veľmi rýchlo skončíme.

Bolo niečo, na čo reagoval obzvlášť zle?

S postupujúcim časom reagoval zle takmer na všetko. Neskôr som už ani nevedela, čo mám povedať, netušila som, ako to vypáli. V neskorších fázach som mu už takmer neoponovala, len aby nebol konflikt. Iba som rezignovane prijímala jeho pokrivenú realitu. No spomínam si, že od začiatku veľmi zle niesol, ak si niekto z neho uťahoval alebo ho kritizoval. Nevedel sa ponad to preniesť.

Vy však nepôsobíte ako submisívny človek.

Nikdy som nebola submisívna ani pasívna, no v tom čase akoby som bola niekto iný. Začala som sa izolovať od priateľov i rodiny. Podarilo sa mu takmer nemožné. Vždy som bola veľmi spoločenský človek, ale v tom čase som nikam nechodila, na nič som nemala chuť. Pamätám si, ako som sedela na terase a bolo mi jedno, či žijem. Necítila som nič, ani neviem, či sa dá ten pocit opísať slovami.

Pozorovala som vtedy z terasy svoju dcéru, ako prechádza cez byt. Vravela som si, mám deti a kvôli nim by som asi ešte mala žiť. Nevytrysklo to zo mňa ako nejaká emócia, že svoje deti milujem a budem tu pre ne. Len čosi ako áno, sú tu deti, tak by sa o ne asi patrilo postarať. Myslím si, že keby ma vtedy niekto vyšetril, bola by som zrelá na psychiatriu. Toto už nikdy nechcem zažiť.

„Vedela som, že to musím urobiť v jeden deň – že ho opustím, vyhodím z roboty a zablokujem.“Zdieľať

Milovali ste ho ešte?

Nie, tá láska začala umierať v čase, keď naplno prepuklo psychické týranie. Keď pocit viny, ktorý mi vytváral, prerástol všetky moje ostatné emócie a vzal mi chuť žiť. Cítila som sa ako zlý človek, a taký predsa nemá právo byť šťastný. Doslova som v sebe zabíjala nárok na šťastie. Vtedy som už poznala diagnózu. Ale aj keď poznáte pravdu, nemáte už energiu. Po tých rokoch vám prosto došla. A to som človek, ktorý má sakra rád život.

To dno ma však prinútilo pohnúť sa. Veď čo teraz, ľahnem si a zostanem ležať? Vtedy som si povedala, že ja v takomto stave nezostanem. Pripravila som plán. Vedela som, že to musím urobiť v jeden deň – že ho opustím, vyhodím z roboty a zablokujem na všetkých komunikačných kanáloch.

Na druhý deň som vstala, obliekla sa a šla do agentúry, kde som v tichosti nechala vypísať konkurz na nového stavbyvedúceho. Následne som si zavolala našich dodávateľov a spýtala sa, či sú schopní pracovať pre mňa aj bez nášho stavbyvedúceho. Všetci do radu mi povedali, že toho dňa sa nevedia dočkať. Keď som svojmu spoločníkovi vo firme povedala, že tento človek už u nás nebude pracovať, šiel otvoriť šampanské. Valilo sa to jedno za druhým.

„Písal mi e-maily z rôznych adries. Raz to boli výhražné slová, vzápätí vyznania lásky. Bolo to dosť desivé.“Zdieľať

Cítil Roman, že sa niečo deje?

Áno. Začal mi nosiť kvety, snažil sa obnoviť to, čo sme zažívali v prvé dva-tri roky.

Ako reagoval na výpoveď?

Myslím, že tomu spočiatku neveril, no moje rozhodnutie sa mi potvrdzovalo každým jeho ďalším vyjadrením. Pamätám si, ako hneď po tom, ako som ho vyhodila, si ma počkal na parkovisku a keď som chcela nastúpiť do auta, vopchal do dverí nohu. Naliehal, aby som s ním odišla niekam, kde by sme boli sami a v pokoji to prebrali. Keď som odmietla, nastúpili vyhrážky. Vravel čosi v zmysle, že veľa o mne vie a môže to použiť. To bol moment, keď som konečne pocítila poctivý hnev. Odstrčila som ho so slovami, nech zmizne a už ho nikdy nechcem vidieť.

„Narcis si vytvára falošné ego a dokáže preto svoju poruchu skrývať tak, že na okolie pôsobí sebaisto a konzistentne.“Zdieľať

Rešpektoval to?

Nie. Hoci sme sa definitívne rozišli a v práci dostal výpoveď, ďalej za mnou chodil. Postával na ulici, na parkovisku, na plot mi vešal ruže. Písal mi e-maily z rôznych adries, raz to boli výhražné slová, vzápätí vyznania lásky. Bolo to dosť desivé. Asi po mesiaci som nadviazala kontakt s Tomášom Pourom z Bezpečnej Viny, ktorému som nebola do telefónu schopná povedať, čo sa deje. Vzala som auto a radšej za ním šla osobne až do Prahy. Bála som sa, že nás bude Roman odpočúvať. Asi si teraz viete predstaviť, v akom som bola stave. Bol to skutočne majster zastrašovania.

Čo ste sa v Prahe dozvedeli?

Tú najpodstatnejšiu vec, ktorú som však odmietala počuť. Že ide o patologickú osobnosť, psychického agresora, pravdepodobne až psychopata. Narcistická porucha je najnáročnejšia na odhalenie, narcis si vytvára falošné ego a dokáže preto svoju poruchu skrývať tak, že na okolie pôsobí sebaisto a konzistentne. Je tam však skrytý obrovský komplex menejcennosti. Narcisa nemôžete zmeniť, vyliečiť. Môžete sa len začať brániť. Keď som to počula, odmietala som to, ja som totižto ešte aj na tej ceste do Prahy v kútiku duše dúfala, že sa mi podarí ho zachrániť. Až taká naivná som bola.

Snažil sa vás získať späť?

Áno, prichádzali verše, vyznania lásky, ruže. Potom ma žiadal, aby sme si navzájom vrátili všetky dary, že si po tie svoje príde ku mne domov osobne. Keď som mu odpovedala listom od právnika, napísal, že on to tak nemyslel a že sme si súdení. Neskôr opäť pritvrdil a nastúpili vyhrážky.

Vtedy som sa rozhodla, že oslovím jeho predchádzajúcu partnerku Silviu (meno sme zmenili, pozn. autorky), s ktorou má syna. Chcela som zistiť, kam až je schopný zájsť. Očakávala som, že príde k môjmu bytu a bude tam vykrikovať, napadlo mi aj, či ma nezbije.

Udrel vás niekedy?

Nie som typ týranej ženy, ktorá je izolovaná doma na materskej a tak, žiaľ, zraniteľná. V práci bolo so mnou previazaných veľmi veľa ľudí a musel sa preto veľmi brzdiť. Potreboval ma. Keď na neho prišla agresivita, pravidelne z miesta a situácie odchádzal. Unikal. Predsa sa však zopár násilných situácií udialo, opísala som ich v trestnom oznámení. Samozrejme, na vypočutí všetko poprel a, naopak, mňa obvinil zo zneužívania a manipulácie.

Silviu neudrel?

Udrel, to však nebolo najhoršie. Keď bol ich syn malý, plakával. V návale nezvládnutej zlosti ho Roman vzal, zavrel do skrine a Silvii nedovolil vziať ho. Vtedy pochopila, že od neho musí odísť. Zbalila si to najnutnejšie a keď spal, vypadla aj so synom z domu. Dnes žijú v Rakúsku. Chlapec má 12 rokov a mame hovorí, že na otca si tie veci vymýšľa. Je šťastie, že sú v Rakúsku, na Slovensku by už Roman dostal striedavú starostlivosť a syna silne manipuloval. U susedov sú lepšie chránení.

Aké bolo stretnutie so Silviou?

Prvý raz sme sa stretli ešte v čase, keď som bola s Romanom. Šiel pozrieť syna a chcel, aby som s ním šla aj ja. Silvia mu vtedy predo mnou povedala čosi v zmysle, „ja som vtedy bola do teba zaľúbená a nevidela som, aký si manipulátor. Dnes už však viem, čo si zač“.

„Narcis má masku podľa vašich predstáv. No nik nevydrží hrať svoju rolu roky.“Zdieľať

Povedala to pred vami schválne?

Myslím si, že áno. Bol to jeden z momentov môjho prebudenia. Videla som, že tá žena predo mnou je úplne normálna. Samozrejme, Roman mi ju vykreslil ako zlú a psychicky labilnú ženu, ktorá mu nechce dávať syna. Nejako podobne asi teraz vykresľuje mňa svojej terajšej priateľke. Pri rozhovore so Silviou sme pochopili, že v našich vzťahoch šlo o identické momenty.

Viete ich opísať?

V úvode to bola fáza bombardovania láskou, dobýjania, keď sa človek po čase napokon podvolí a zdá sa mu, že prežíva čosi úžasné. Neuveriteľné. Narcis má masku podľa vašich predstáv. Neskôr však začína pribúdať jeho nespokojnosť. Sú to výborní herci, no nik nevydrží hrať svoju rolu roky. V narcisovi rastie agresivita, vnútorný hnev z pocitu menejcennosti, ktorý vybuchuje. A vy ste najbližšie, takže to smeruje na vás.

Keď milujete druhého človeka, naplno mu dôverujete. Keď vás neustále obviňuje, že je to vaša chyba, že ten vzťah nefunguje, že kvôli vám nie je šťastný, začnete tomu veriť. A tam sa začína vaša deštrukcia.

„Pred novou partnerkou nás už nejako vykreslil. Už tam isto ide nejaký príbeh.“Zdieľať

Ako reagovala Silvia?

Myslím, že aj pre ňu to bola veľká úľava. Ona ešte aj po ôsmich rokoch po rozchode žila v presvedčení, že za krach ich vzťahu je zodpovedná ona. Že aj preto sa k nim so synom správal tak, ako sa správal. Neodhalila hneď, že on má poruchu osobnosti.

Pomohlo jej vaše stretnutie?

Podľa mňa áno, ako keby začala novú éru života. Aj keď je neustále traumatizovaná, pretože sa s ním musí stretávať kvôli synovi. To spájanie a zdieľanie spoločného osudu nám obom veľmi pomohlo. Verím, že sa jej podarí naučiť aj syna, ako sa brániť zničujúcej manipulácii zo strany jeho otca. Dnes je zrejme s ďalšou partnerkou.

Plánujete ju varovať?

Napadlo nám to obom. No vyhodnotili sme to tak, že v počiatočnom štádiu to nemá veľký zmysel. Ona bude reagovať tak, ako sme reagovali my dve. Pobeží s tým za ním. V prvej fáze idealizácie je teraz tá vyvolená. Ak sa aj už nachádza vo fáze devalvácie, je od Romana závislá a nebude vedieť, čo s tým robiť. Konať by mohla začať až v tretej fáze. No vieme, že to môže trvať ešte roky. Neviem však, či o pomoc bude žiadať práve nás dve. Roman nás pred ňou už nejako vykreslil. Už tam isto ide nejaký príbeh.

„Oni sú ako zvieratá, tie hranice im musíte nastaviť veľmi tvrdo.“Zdieľať

Jedna ušla do Ameriky, druhá do Rakúska. Vy ste zostali, prečo?

Nechala som si poradiť odborníkom. Dva roky práce priniesli výsledok, podarilo sa mi ho zahnať. Keď opäť parkoval na ulici pred mojím domom, postavila som sa k jeho autu a opakovane kričala, čo tu robíš, na čo čakáš. Muselo to vyzerať skutočne divne. No oni sú ako zvieratá, tie hranice im musíte nastaviť veľmi tvrdo. Tak s normálnymi ľuďmi nikdy nemusíte komunikovať.

Môže vás tento rozhovor ohroziť?

Nejakú reakciu z jeho strany, samozrejme, očakávam a ak príde, budem vás informovať. (Úsmev) Už však popísal kadekomu rôzne anonymy, poslal podnety na rôzne úrady, rozhlasuje, že mu dlžím nehorázne peniaze a čo ja viem čo ešte. Neviem, čo by ešte mohol vymyslieť, no už ma to asi ani nezaujíma. Pre mňa je najdôležitejšie, že som sa ho zbavila. Že som mu dokázala čeliť, ukončiť tú traumu, ktorú mi ďalej spôsoboval, keď mi stával pred domom.

Vďaka odborníkovi som sa mu naučila brániť, už odo mňa nedostáva tú potravu, ten strach, extrémne emócie. Nemá sa čím nakŕmiť, takže už pre neho nie som zaujímavá. Viete, mne sa zdá, akoby tieto narcistické osobnosti ani neboli ľudia. To, čím sa my odlišujeme od zvierat, oni nemajú. Empatiu, schopnosť skutočnej lásky a rešpektu k druhému. Pretože ich nemajú ani k sebe.

Na začiatku k vám zapadol ako puzzle. To neznie ako človek bez empatie.

To však s empatiou nemá, žiaľ, nič spoločné. Narcis vie perfektne zrkadliť vaše potreby. Za svoj život si vypestoval úžasný pozorovací talent. Vo fáze idealizácie si na vás nasadí tú správnu masku a dokonale zahrá rolu, ktorú vy chcete vidieť.

O tom, čím ste si prešli, ste rozprávali na konferencii Bezpečnej viny v Prahe. Teraz ste súhlasili s rozhovorom, kde idete do ešte väčšej osobnej hĺbky. Prečo?

Viete, môj príbeh je oproti iným len prechádzka ružovou záhradou. Od zverejnenia tohto videa ma kontaktovalo asi desať obetí násilia, často s ťažším osudom. Vzťah s narcisom je náročná škola. Človek sa musí po tom zážitku posunúť. Niekto tým len prejde a k celej skúsenosti sa už nechce vracať.

Rozumiem tomu, no myslím si, že mnohým môže pomôcť, že sa k tomu vrátia. Aj tým, ktorí sa v takom vzťahu ešte nachádzajú a nerozumejú, čo sa s nimi deje, či ďalším, ktorí sú ešte len v narcisovom hľadáčiku. Mnohí ľudia netušia, čo to narcizmus je, ako patologické osoby fungujú. Fyzické násilie vám dáva určité možnosti inštitucionálnej obrany, no hlboké rany na duši spôsobené psychickým terorom, žiaľ, vôbec nie. A to by sa malo zmeniť.

Ako sa chrániť sa pred takouto osobnosťou?

Ja som si ten proces rozdelila na tri etapy. Prvá je život s narcisom, kde vás idealizuje, neskôr devalvuje a napokon zavrhuje. Kde musíte prísť na to, že žijete s toxickou osobou, a oslobodiť sa. Druhá fáza je život po narcisovi, keď ste veľmi zraniteľní a takmer každý druhý pokus o obnovenie vzťahu zo strany narcisa sa končí návratom do prvej etapy. Tretia etapa je život bez narcisa, moment, keď vám dá konečne pokoj a je priestor na reflexiu toho, čo sa stalo.

„S človekom s poruchou osobnosti sa dohodnúť nemožno.“Zdieľať

Mnohí sa domnievajú, že absolvovaním prvej etapy už budú mať pokoj. Nie je to pravda. Ak sa nespojíte s tým správnym odborníkom, môže vám to aj viac poškodiť. Medvediu službu, žiaľ, poskytujú aj mediátori, ktorí nútia traumatizovanú obeť do spoločných sedení s tyranom a neustále opakujú: musíte sa predsa dohodnúť. S človekom s poruchou osobnosti sa však dohodnúť nemožno. Nie je toho schopný. Na dohodu vás budú vyzývať aj súdy, no k žiadnej mimosúdnej dohode nikdy nedôjde. Narcis dohody skrátka nie je schopný.

Na psychickom týraní je najnebezpečnejšie to, že na konci proste nemáte chuť žiť alebo vás to poznačí natoľko, že sa stanete inou osobnosťou. Niekým, kto ten život nevie prežívať tak ako predtým. Je neodpustiteľné, čoho sa títo ľudia dopúšťajú na svojich najbližších.

Vravíte, že táto porucha osobnosti je najťažšie identifikovateľná. Ako ju teda možno rozpoznať?

Je, no dá sa ju rozpoznať cez cyklus tzv. narcistického zneužívania. V našom vzťahu bol prítomný neustále. Cyklus má štyri fázy. Ak sa v prvej fáze cítil ohrozený alebo odmietnutý, keď som oponovala alebo som si ho dostatočne nevšímala, veľmi rýchlo sme sa ocitli v druhej fáze, keď ma začal neoprávnene kritizovať, ponižovať a zvyčajne zaútočil na moje najzraniteľnejšie miesta.

„Narcis nevie konať inak. Je to parazitický spôsob života, ktorý vedie až k deštrukcii druhej osoby.“Zdieľať

Následne v tretej fáze som sa začala brániť a automaticky útočiť späť, čo mu poskytlo veľmi dobrú príležitosť, aby v rámci štvrtej fázy ustúpil do pozície obete, čo vo mne okamžite vyvolalo ľútosť a spustilo lavínu neprimeraných pocitov viny. V tej štvrtej fáze som bola obzvlášť dobrá, preto sa ma asi tak rýchlo nechcel vzdať. Z celého tohto zvráteného procesu vždy vyšiel mimoriadne posilnený.

Je veľmi dôležité, aby si týraní ľudia uvedomili, že toto nie je zapríčinené nimi, že ide o vplyv druhej osoby, ktorá je takto naprogramovaná. Narcis nevie konať inak. Je to parazitický spôsob života, ktorý vedie až k deštrukcii druhej osoby. Tá sa stráca v pokrivenej realite, sebaobviňovaní, keď úvodnú lásku nahrádzajú výčitky, keď si uvedomíte, že nie ste vo vzťahu, ale v hre.

Človek stráca chuť žiť, viesť plnohodnotný život. Utiahne sa a napokon sa po rokoch obeť stáva labilnou a väčšinou spoločnosti označenou za nespôsobilú. Už sa však nespomína, že bola obeťou nefyzického násilia. Že ju k tomu doviedol ktosi iný, niekto, kto má hlbokú charakterovú poruchu, akú často nevedia rozpoznať ani najbližší ľudia v jeho okolí. A toto treba zmeniť, preto o tom musíme hovoriť.

Zuzana Zacharová (52) je architektka, medzi jej najvýznamnejšie realizované projekty patrí budova design factory v Bratislave, ktorý získal cenu CE•ZA•AR 2007. Založila podujatie design factory college, spolupodieľala sa na produkcii hudobného festivalu E.ON JAZZ NIGHT. Jej architektonická tvorba bola prezentovaná na výstave Ženy v slovenskej architektúre.

 

Foto - Dominik Sepp 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0