Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Výchova detí v toxickej rodine

Boli momenty, keď som až bytostne cítil manželkinu nenávisť k nášmu dieťaťu

„Vedel som, že musím odísť, inak ma manželka vyprovokuje natoľko, že jej fyzicky ublížim,“ hovorí muž v novej časti seriálu.

Boli momenty, keď som až bytostne cítil manželkinu nenávisť k nášmu dieťaťu
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

„Vedel som, že musím odísť, inak ma manželka vyprovokuje natoľko, že jej fyzicky ublížim,“ hovorí muž v novej časti seriálu.

„Všetko bolo v poriadku, keď sa z kuchyne náhle ozval plač. Dcéra si písala domáce úlohy a manželka sedela pri nej. Keď malá nezrátala matematický príklad, manželka jej dala facku. Ozvali sa nadávky, že je neschopná, nasledoval krik. Hľadel som na ne, na svoju dcéru a ženu, a vnímal, že ten akt zo strany mojej manželky vôbec nie je výchovný. Že je to jej čistá agresia,“ rozpráva Martin v novej časti Seriálu o nefyzickom násilí.

Prinášame svedectvo muža, ktorý sa usiloval zamedziť toxickému vplyvu na deti a následnú reflexiu odborníka Jana Dvořáka, s ktorým sa sústredíme na hľadanie možnosti výchovy detí v rodinách, kde má jeden z rodičov poruchu osobnosti.

V novej časti sa dozviete:
- Ako chrániť dieťa pred toxickým rodičom?
- Prečo toxický rodič nenávidí vlastné dieťa?
- V akom veku je najvhodnejšie začať s deťmi komunikovať o situácii v rodine?
- Ako chrániť seba i deti po rozchode s agresorom?

Svedectvo muža: Bál som sa, kedy ma manželka vyprovokuje natoľko, že ju udriem

„Máme dve deti, 12-ročného syna a 17-ročnú dcéru,“ rozpráva Martin (mená sme zmenili, pozn. redakcie). „Moja manželka Anna bola skôr vážna, málokedy sa usmiala, všetky problémy brala priveľmi osobne, a pokiaľ bolo potrebné prispôsobiť sa situácii, vnímala to ako útok na svoju osobu. Mrzelo ma to. Toto zvláštne správanie som pripisoval skôr jej charakterovému nastaveniu.

Skrátka patrila medzi tých negatívnejších ľudí, ktorí vidia pohár skôr prázdny než plný.

Keď sa naše partnerské problémy a následné eskalácie jej hnevu a agresie opakovali v takmer identických schémach, rozhodol som sa ich riešiť, no akoby to nebolo možné. Všimol som si, že Anna vyvolala drámu vždy, keď sa dostala do veľkého stresu. Napríklad, keď sa jej pre jej neprispôsobivú povahu na pracovisku nedarilo.

Keď v takom rozpoložení prichádzala domov, už vo vzduchu som ten veľký konflikt cítil prichádzať. Jej nálada sa vtedy prudko zhoršovala, až to viedlo k výbuchu. Dnes si uvedomujem, že moja manželka vlastne nikdy nepožiadala o pomoc. To by totiž znamenalo, že má problém, a to zrejme nemohla či nechcela priznať.

Deti

Deti, dcéra a syn, vždy veľmi citlivo vnímali napätia a výbuchy, ktoré boli u nás prítomné. Niekedy za mnou prišli a hľadali pomoc a ochranu u mňa. Bolo to pre ne však dosť zložité, pretože som kvôli práci veľa cestoval a často nebýval doma.

Jeden deň bolo dobre, druhý zle, bez ohľadu na okolnosti. Zdieľať

Keď nemali v izbe celkom upratané, Anna im niekedy vyhádzala aj všetky veci zo skrine. Inokedy jej drobný neporiadok prekvapujúco neprekážal. Jeden deň bolo dobre, druhý zle, bez ohľadu na okolnosti. Deti to vnímali, no, samozrejme, snažili sa rodičom vyhovieť, aby bol doma pokoj. Len aby neboli hádky a krik.

Pre mnohé rodiny dnes stále platí, že rodinu zabezpečuje primárne otec, preto s deťmi trávi viac času matka, ktorá má tak na ne prirodzene väčší vplyv. Keď som bol doma, snažil som sa deťom veľmi opatrne komunikovať, že to, čo sa u nás deje, nie je celkom normálne. Že také čosi sa v iných, zdravých rodinách nedeje.

Sám som už akosi vnútorne vedel, že s týmto človekom zostarnúť nechcem. No vzhľadom na to, že dcéra a syn boli ešte malí, vravel som si, že ich musím ako otec chrániť.

A chránil som ich najdlhšie, ako sa len dalo, hoci všetko len ďalej eskalovalo.

Násilie

Všetko mi začalo dochádzať v momente, keď Anna začala naše deti biť.

Vtedy mi došlo, že vlastne nemám pod kontrolou nič. Zdieľať

Boli to celkom nepredvídateľné okamihy. Všetko bolo v poriadku, keď sa z kuchyne zrazu ozval plač. Nárek. Pribehol som, čo sa stalo. Sedeli vedľa seba, dcéra si písala domáce úlohy a manželka bola pri nej. Keď malá nezrátala matematický príklad, dostala facku.

Hľadel som na ne a vnímal, že ten akt zo strany mojej manželky vôbec nebol výchovný. Že je to agresia. Nebolo to o tom, že chlapec rozbije susedovi okno, sused sa príde sťažovať a otec tak synovi capne po zadku s tým, aby to už neurobil. Pohrozí mu, no zároveň synovi povie, že aj jemu sa to stalo, keď bol malý, a ideme ďalej.

Toto bolo čosi celkom iné.

V tom momente som až bytostne cítil manželkinu nenávisť k nášmu dieťaťu. A to dieťa tú nenávisť cítilo tiež. Vtedy mi došlo, že vlastne nemám pod kontrolou nič, že to všetko bude ešte skutočne ťažké.

Pravda

Od začiatku nášho vzťahu som vnímal, že manželka bez problémov dokáže zájsť až do extrémnych koncov. Dnes musím sám sebe úprimne priznať, že som sa jej ako človek bál. Vedel som však, že musím zostať a chrániť deti. V čase, keď som si naplno uvedomil, že manželka nie je zdravá, mali približne 7 a 13 rokov.

V podstate zrazu zistíte, že človek, ktorého ste si vzali, nie je normálny. Zdieľať

Sprvu to bolo len akési tušenie. Až keď to človeku naplno dôjde, až keď si tú možnosť pripustí, začne sledovať jednotlivé manipulácie. Ku konkrétnym informáciám o poruchách osobnosti som sa dostal cez pasívnu agresivitu. Uvedomil som si, že keď so mnou manželka napríklad celé dni bez akéhokoľvek vysvetlenia nerozpráva, je to z jej strany vlastne provokácia a agresivita.

V podstate zrazu zistíte, že človek, ktorého ste si vzali, nie je normálny.

To, že má Anna nejakú poruchu, som si naplno uvedomil asi po 13 rokoch manželstva. V momentoch, keď som opakovane vnímal jej neuveriteľnú krutosť a absenciu akéhokoľvek súcitu v neustálych konfliktoch so mnou či s našimi deťmi.

Človek tomu akosi nechce uveriť. Navráva si, že to zvládne. A vždy znovu sa rozhodne zachrániť rodinu. Pokúša sa nastavovať deťom nejakú správnu mieru reality, teda toho, čo je a čo nie je v ľudskom správaní normálne.

Keď som sa s deťmi rozprával o situácii v našej rodine, väčšinou zostali ticho. Nechceli, aby sa rodičia hádali. Radšej všetko držali v sebe. Túžili, aby naša rodina fungovala.

Spúšťač

Stav doma sa rapídne zhoršil, keď som prestal pracovať v korporácii.

Rozhodnutím zostať však človek akosi zabudne. Celý problém vytesní. Zdieľať

Robil som vo vysokej funkcii, veľa cestoval a zarábal veľké peniaze. Po rokoch výkonnosti som však už cítil únavu a potrebu zmeny. Mal som túžbu robiť čosi iné, odísť z firmy, hoci už nebudem zarábať toľko peňazí. A to bol u nás doslova spúšťač veľkých kríz. Vzťahy sa zo dňa na deň prudko zhoršili, akoby cvaklo.

Vravel som si, že aj keď to bude doma určite hrozné, musím kvôli deťom vydržať ešte päť rokov. Rozhodnutím zostať však človek akosi zabudne. Tým, že do toho ide, celý problém akosi vytesní, pretože v rodine sú predsa aj pekné momenty.

No potom príde ďalšia veľká kríza a vám sa to v plnej nahote znova dostane do hlavy.

Dráma

Agresivita bol akýsi Annin ventil. Keď časom už nezaberala na mňa, namierila ju voči deťom. Vedela, že keď svojimi neustálymi provokáciami nedokáže vyprovokovať mňa, musí nájsť účinnejší spôsob. Začala útočiť na naše deti. Začala ich normálne terorizovať, psychicky aj fyzicky.

Okrem bitiek, ktorých doma pribúdalo, im vrážala do izieb a vyhadzovala oblečenie a knihy. Scény boli sprevádzané nezvládnutým krikom, ktorý vzápätí náhle ustal. Jej hnev prechádzal našou domácnosťou ako vlna.

Naplno som si uvedomil, že ak by som zostal, stalo by sa niečo veľmi zlé. Vnímal som, že to je vlastne jej cieľom, aby som jej čosi urobil a ona mohla dokázať, kto je tu agresor. Všetky jej provokácie k tomu jasne smerovali.

Boli momenty, keď som chcel svoju manželku fyzicky napadnúť. Ten tlak sa natoľko zvyšoval, že sa v podstate začnete báť sám seba. Neviete, ako zareagujete. Presne kvôli tomuto musíte odísť a vtedy je vám úplne jedno, čo bude s vašimi deťmi.

Viete len toľko, že musíte odísť skôr, než bude neskoro.

Rozhodnutie

Šiel som za deťmi a rozprávali sme sa. Svojmu synovi a dcére som povedal, že sami vidia, že tých konfliktov je toľko, že sa k sebe s maminkou nehodíme. Potrebujeme si od seba oddýchnuť, aby sme sa navzájom nehnevali. Vysvetľoval som im to ako každý iný otec.

Pamätám si, ako syn vošiel do obývačky a sám od seba povedal, že maminka je zlá. Zdieľať

Vtedy som im prvýkrát povedal úprimne aj to, že si myslím, že ich mama a moja manželka má poruchu, že síce nie som psychológ, tak to nemôžem jednoznačne určiť, no s týmto nastavením sa už jednoducho nedá ďalej spoločne žiť. Konflikty doma sú stále horšie, a preto bude lepšie, keď pôjdeme každý svojou cestou.

Syn ani dcéra sa k napätiu, ktoré doma bolo, nechceli vyjadrovať. Stalo sa to iba raz. Presne si pamätám, ako syn vošiel do obývačky a sám od seba povedal, že maminka je zlá. To bolo jediný raz, čo sa niektorý z nich odvážil čosi k nášmu problému nahlas povedať.

Rozvod

Vedel som, že v tejto neriešiteľnej situácii je rozvod nevyhnutný.

Keď som uvažoval, či žiadať o striedavú starostlivosť, uvedomil som si, že u nás to jednoducho nie je možné. Na také niečo by bola potrebná spolupráca oboch rodičov a tiež vyriešený partnerský konflikt.

Svojich detí som sa nikdy nevzdal. Rozhodne som však nechcel, aby mali dva domovy. Zdieľať

Pre pokoj detí i ten svoj som striedavú starostlivosť ani nepožadoval. Pochopil som, že pre moju manželku bolo zverenie syna a dcéry do jej starostlivosti také dôležité, že by ich neváhala zmanipulovať tak, aby ani deti samy striedavú starostlivosť nechceli.

Svojich detí som sa nikdy nevzdal. Rozhodne som však nechcel, aby mali dva domovy. A nedokázal som si predstaviť ani všetky tie súdne ťahanice o striedavú starostlivosť a následný chaos pri jej fungovaní. Navyše som už Annu dobre poznal, aby som vedel, že mi bude cez deti ďalej ubližovať.

S odstupom času si vyčítam, že nemám žiadne nahrávky toho, čo sa u nás dialo. Vyčítam si, že v tom adrenalíne som si nebol schopný ani len zapnúť telefón a nahrať všetko to, čoho bola moja manželka za dverami nášho bytu schopná.

Keby som mal všetky tie toxické situácie zdokumentované, moja šanca získať deti a nenechať ich toxickému partnerovi by bola oveľa väčšia. Žiaľ, človek robí chyby.

Inzercia

Dnes

Trvalo mi celé dva roky, kým sa mi podarilo získať dôveru svojich detí ako-tak naspäť. Zdieľať

Keď súdne spory konečne utíchli, Anna zo mňa urobila najhoršieho rodiča. Deti nejaký čas idú jednoducho proti vám. Vraj sa to stáva dosť často.

Trvalo mi celé dva roky, kým sa mi podarilo získať ich dôveru ako-tak naspäť. Dnes majú deti 12 a 17 rokov. Dcéra bude čoskoro dospelá, na štúdium sa chystá odísť do cudziny. Je to prirodzené, ľudia chcú z toxického vzťahu ujsť čo najďalej. Dúfam, že sa mi podarí ju podporovať tak, aby žila v normálnom a zdravom sociálnom prostredí.

S deťmi sa dnes vidíme príležitostne a je to pekné. Vždy keď je aspoň trochu vhodná chvíľa, usilujem sa im našu rodinnú situáciu vysvetľovať. Snažím sa byť pri tom čo najprirodzenejší, byť jednoducho mužom a otcom. Vo vzťahu nám pomáha humor. Je oveľa lepší ako celá tá negativita, ktorú sme si vo svojej rodine zažili.

Keď sú deti so mnou, spolieham sa na to, že aj napriek všetkým svojim chybám a nedostatkom som vďaka Bohu ja tým zdravým rodičom. A verím, že aj deti to niekde v hĺbke duše cítia.

Iná rodina

Verím, že s pribúdajúcim vekom budú deti to, čo sa u nás dialo, chápať lepšie. Iste, možno som mal byť viac doma a usilovať sa im byť väčšou oporou a súčasťou ich životov. No manželka po ich narodení už nepracovala, takže niekto musel.

Viem, že obaja, syn aj dcéra, sú z toho, čo sa u nás dialo, poznačení, čo zrejme ovplyvní aj výber ich budúcich partnerov. Myslím si, že každý rodič má právo povedať svoj názor na partnera, ktorého si jeho deti vyberú. Nie je to síce objektívne a nesmie sa to robiť agresívne.

No ak som im vymenil asi tisíc pampersiek, utieral im zadky, prechodil s nimi stovky nocí, keď plakali, a vyberal im na pieskovisku kamene z úst, tak si myslím, že mám právo povedať im, či sa mi človek, ktorého si privedú, páči alebo nie (úsmev).

Veľmi by som im želal, aby si našli dobrých životných partnerov. Aby vedeli, čo je to rodina. Aby po všetkom, čo doma videli, pochopili, že rodina môže byť krásna.

Reflexia odborníka: Deti majú vrodenú intuíciu. Vnímajú, keď je s ich rodičom niečo fundamentálne zle

„Jediným spôsobom, ako minimalizovať škody na deťoch, je sprostredkovať im informácie citlivým spôsobom v závislosti od ich veku,“ hovorí Jan Dvořák, ktorý vedie poradenstvo o narcistickej poruche osobnosti a približne polovicu jeho klientely tvoria Slováci.

Ako vníma Martinovo svedectvo? Aké následky si z toxickej rodiny ponesú jeho deti a je možné sa ich zbaviť? Odpovedá Jan Dvořák, ktorý sám prešiel vzťahom s narcistickou osobou a dnes o tom vedie Youtube-kanál Poznejte svého psychopata, ako i osobné poradenstvo.

Jan Dvořák, foto: Lenka Hatašová

Keď sme sa s Martinom rozprávali, vravel, že podľa reakcií a najmä často prítomnej pasívnej agresivity šlo v prípade jeho manželky o skrytý narcizmus. Iste, bez priameho psychologického posudku to nemožno určiť. No ak pracujeme s touto tézou, ako takúto situáciu prežívajú deti? Môže byť narcis dobrým rodičom?

Narcisi nevedia byť rodičmi, nevedia vychovávať, pretože sú to práve oni, kto potrebujú rodiča. Na túto situáciu nie je žiadny liek, nie je žiadna možnosť narcisa napraviť. Osobne si myslím, že narcis nemôže vychovať zdravé dieťa. Ani keď sa zdravý partner enormne snaží a obetuje. Kto nezažil psychopata na vlastnej koži, nevie, o čo ide. Sú to ľudia, ktorí za zatvorenými dverami domova, kde ich nik nevidí, likvidujú svojich najbližších.

Ako vyzerá výchova detí v rodine narcisa?

Zdravý rodič je v toxickom vzťahu neustále devalvovaný a dieťa to podvedome vníma. Zdieľať

Výchova detí v toxickom vzťahu je ťažká, pretože narcis vám ju sabotuje a deti používa proti vám. V týchto rodinách zreteľne vidieť svätú snahu zdravého rodiča udržať rodinu pohromade a súčasne obmedziť škody na deťoch. Aby rodina zostala kompletná, zdravý rodič je ochotný obetovať sa.

Problémom je, že táto stratégia nie je dobrá, z dlhodobého hľadiska nie je udržateľná. Pod vplyvom narcisa totiž zdravý rodič vždy znovu stráca kontrolu nad rodinou, pretože tú kontrolu si uzurpuje agresor. Zdravý rodič je v toxickom vzťahu neustále devalvovaný a dieťa to podvedome vníma.

Môžu vyrásť v toxickej rodine zdravé deti?

V toxickom prostredí zdravé deti nevychováte. V narcistických rodinách existuje určitá patológia, lebo narcis je deštrukčná jednotka, ktorá za sebou zanecháva spálenú zem. Život s narcisom je jeden veľký chaos bez konca. Pravidlá tu určuje vždy agresor. Jeho nepredvídateľné správanie núti partnera a deti stále viac uspokojovať jeho potreby a úplne ignorovať vlastný život. Je pravidlom, že v rodine narcisa všetci žijú v úzkosti. Za narcismi zostávajú zničené sny, kariéry, životy, rodiny a poškodené deti.

Je pravidlom, že v rodine narcisa všetci žijú v úzkosti. Zdieľať

Narcis ako rodič zanecháva svoju rodinu totálne rozvrátenú, kde jednotlivé deti – súrodenci sú proti sebe poštvaní a podobne. Narcis sa snaží svoje deti ovládať až do dospelého veku, rovnako aj ich nové rodiny. Narcis je jednoducho majetnícky typ, čo spôsobuje aj v nových rodinách jeho detí množstvo drám.

Ako má človek chrániť dieťa pred toxickým rodičom?

Celkom uchrániť dieťa sa jednoducho nedá. Je dokázané, že vo vzťahoch s narcisom si vždy udržuje moc a kontrolu agresor, ostatní len držia ústa a krok. Hoci je zdravý rodič ochotný pre rodinu skočiť aj pod vlak, všetku kontrolu si uzurpuje narcis, ktorý má zneužívanie iných v kóde svojej osobnosti. Zdravý rodič dúfa, že bude vedieť svoje deti ochrániť. To je, samozrejme, nezmysel.

Je známe, že narcisi vychovávajú závislé osoby, ktoré majú vzťahové poruchy. Zdieľať

Narcis totiž vytvára v rodine také silné emocionálne napätie, že chtiac-nechtiac sa tomu musia prispôsobiť všetci, aj deti. Deti sa síce prispôsobujú iným spôsobom, ale aj tak sú všetci členovia rodiny v situácii, ktorá ich dlhodobo poškodí. Je všeobecne známe, že narcisi vychovávajú závislé osoby, ktoré majú vzťahové poruchy.

Narcis skúša vaše hranice. Vy si dlho myslíte, že sa to dá napraviť. Nerozbijeme predsa rodinu kvôli každej blbosti, nie? No časom sa to zhoršuje. Z drobných lží sa čoskoro stávajú pravidelné klamstvá, dohody neplatia, začínajú sa prejavovať závislosti, alkohol, nevera, prichádza agresia a výbuchy hnevu. Mnohé obete sa ešte aj v tomto bode pokúšajú zachrániť vzťah partnerskou mediáciou či párovou terapiou. Tie však narcisi milujú. Tam svoje patologické vystupovanie ešte zdokonalia a urobia agresora z vás.

Zdravý rodič sa často obetuje a s najlepším vedomím zostáva v toxickom vzťahu, aby chránil deti. Ako vnímate tento postup?

Mám pomerne veľa klientov, ktorí sú veriaci. Prichádzajú s teóriou, že deti musia mať otca aj matku a oni sa preto musia obetovať, lebo tak je to správne. Ja im na to odpovedám: ak si doma, v obývačke, necháte zlo, ktoré vám ničí deti, ste za to zodpovední. V niektorých štátoch USA je to legislatívne ukotvené tak, že ak má rodič poruchu osobnosti, môže sa so svojimi deťmi stýkať len v prítomnosti mediátora. Ak má váš partner poruchu osobnosti, je vaším cieľom, aby deti vídal čo najmenej. Aby tie škody, ktoré im spôsobuje, boli v dospelosti čo najmenšie.

Čítajte tiež

Respondent vo svojom príbehu opisuje až nenávisť k dieťaťu zo strany nezdravého, toxického rodiča. Čo ho k tomu vedie? Kde vzniká táto agresivita, ktorú je potrebné ventilovať hoci aj na deťoch?

Je dobré si uvedomiť, že narcis je hnaný závisťou, a tak mnohým ľuďom, ktorí v takejto rodine vyrástli, trvá veľmi dlho, kým pochopia, že im ich vlastný rodič závidel ich koníčky, priateľov, úspechy, partnera, deti... Odborníci sa zhodujú, že rodič-narcis je najzákernejší v tom, že už od útleho detstva svoje deti skryto sabotuje tak, aby ho v ničom neprerástli. Ťažké pre tieto deti je hlavne to, že z takej rodiny si odnášajú mapu reality, ktorá nie je pravdivá.

Trauma vzniká vtedy, keď vám ľudia ubližujú, ale vy neviete prečo. Zdieľať

Súčasťou uzdravenia ľudí z takýchto rodín je pochopiť, že to, čo sa dialo v ich pôvodnej rodine, nebolo normálne. Najťažšie je zmieriť sa s tým, že biologický rodič, ktorý mal mať na mysli vaše blaho a mal vám poskytnúť úplne všetko, vás v podstate nenávidí. Je ťažké zmieriť sa s tým, že niekto z rodiny vás skutočne nenávidí.

Aj v príbehoch svojich klientov vždy identifikujem, že tam tá nenávisť je. Skrytá, ale je tam. Je tam nenávisť k deťom. K ich schopnostiam, k ich empatii... Ja som to v tých rodinách doteraz vždy našiel a všetky odborné kruhy o tom hovoria tiež. Tam je skutočná nenávisť k vlastným deťom. Dobre skrývaná, ale je tam. A práve tam vy ako zdravý rodič vidíte v tých neprimeraných trestoch traumu. Trauma vzniká vtedy, keď vám ľudia ubližujú, ale vy neviete prečo.

Keď napríklad rozbijete okno, ako sa spomína aj v príbehu vyššie, ako malé dieťa dobre viete, že vás čaká trest, teda otec príde a dá vám na zadok. Ja tomu rozumiem. To je však normálny trest a rozumie mu aj dieťa. Vie, že urobilo niečo zlé a čaká ho trest. Ale psychopat trestá deti úplne neadekvátne. A rovnako neadekvátne trestá aj svojho partnera. Narcisi sa vyznačujú nespracovanými negatívnymi emóciami, teda agresivitou, ktorá musí von. V narcizme, skrytom či grandióznom, je veľmi veľa skrytej agresivity.

Ako v takýchto rodinách minimalizovať škody na deťoch?

Deti sú už v ranom veku schopné rozpoznať, kto v ich okolí je nebezpečný. Zdieľať

Jediným spôsobom, ako minimalizovať škody na deťoch, je sprostredkovať im potrebné informácie citlivým spôsobom v závislosti od ich veku. Určite nájdete spôsob, ako to deťom opatrne vysvetliť. Žiadne boje a priame oznámenia, že váš otec/matka je narcis, stačí upozornenie na niektoré veci, ktoré sa dejú, že to nie je všetko v poriadku, že to nie je úplne štandardné. Vďaka tomu si deti dokážu vytvoriť určitý obranný mechanizmus a začnú sa spoliehať na vašu informovanosť a podporu. Deti niekedy podceňujeme, pritom už v ranom veku sú schopné rozpoznať, kto v ich okolí je nebezpečný. Deti majú vrodenú intuíciu a uvedomujú si, že s ich rodičom je niečo fundamentálne zle.

Kedy je najvhodnejšie začať s deťmi komunikovať o situácii v rodine otvorene a pravdivo?

Odborníci sa zhodujú, že naplno by deti mohli tieto informácie dostať okolo 10. roku života. Vtedy už začínajú lepšie chápať súvislosti. Musí to byť šetrné a opatrné a deti samy začnú vidieť dôkazy toho, čo im hovoríte, začne sa im to skladať dohromady. Vo veku 10 rokov sú deti už emocionálne vyspelejšie než ich patologický rodič a dokážu situáciu pochopiť.

Zdravý rodič sa snaží vynahradiť deťom lásku o to viac, o čo menej je toho schopný chorý rodič. Zdieľať

Je fakt, že mám aj klientov, ktorých deti majú len 7-8 rokov, a celú situáciu už vnímajú. Tam je potrebné si veľmi dobre rozmyslieť, či to budete ešte tajiť. Môže sa vám totiž stať, že to budete tajiť tak dlho, až vás vlastné deti zavrhnú, pretože ten extrémny rodič si, samozrejme, servítky neberie. On z vás proste robí toho najhoršieho. Je to zložitá téma, lebo tu sú deti rukojemníkmi. Vždy.

Deťom treba hovoriť pravdu aj vtedy, keď sa budú vracať v rôznych náladách po víkendoch strávených s narcisom. Skúsenosti hovoria, že deti to pochopia. Zdravý rodič sa snaží vynahradiť deťom lásku tým viac, o čo menej je toho schopný chorý rodič. Narcis bude vaše deti aj naďalej zraňovať, tomu nezabránite, ale môžete zmierniť škody.

Ako chrániť deti po rozchode s agresorom?

Primárny cieľ je „no contact“, jednoducho si toho človeka všade zablokujte, aby vám už nezasahoval do života a mohli ste v pokoji žiť. A potom prichádza „no contact“ detí s agresorom. Všetky patologické osoby sa však enormne usilujú o striedavú starostlivosť, pretože vedia, že práve cez deti sa partnerovi najviac pomstia.

Deti začnú skôr či neskôr samy vnímať, že ich rodič má poruchu osobnosti. Zdieľať

Keď je dieťa vystavené vplyvu toxického rodiča, dá sa ten vplyv umenšiť, ak ho zdravý rodič zahrnie bezpodmienečnou láskou. Ak mu nastavuje zdravé hranice a vedie ho k čestnosti a charakteru. To je jediná cesta, ako dieťaťu pomôcť, aby sa vyvíjalo aspoň ako-tak zdravo. Deti sa vždy budú správať inak k narcisovi ako k zdravému rodičovi a potrvá im dosť dlho, kým si prestanú myslieť, že ide len o charakterovú chybu alebo neurózu a podobne. Skôr či neskôr začnú samy vnímať, že ich rodič má poruchu osobnosti.

Obe deti v príbehu sa vyvíjali v nezdravom prostredí. Ovplyvní ich to pri výbere partnera?

Budú to mať ťažké. Je všeobecne známe, že narcisi vychovávajú závislé osoby, ktoré majú vzťahové poruchy. U všetkých klientov, ktorí ku mne prichádzajú, lebo uviazli v nezdravom vzťahu, je vždy a opakujem, vždy, toxické detstvo.

Čo si deti z toxickej rodiny odnášajú do života?

Buď budú trpieť komplexným posttraumatickým stresovým syndrómom so všetkými tými typickými primitívnymi obrannými mechanizmami, najčastejšie to býva podliezanie, alebo si vyberú iný primitívny obranný mechanizmus, a to útok, tzn. narcistickú obranu.

Spolužitie so psychopatom je zdraviu nebezpečné. Ak niekto žije v ustavičnom strese, ktorý nepoľavuje, telo dlhodobo produkuje stresové hormóny, ktoré spôsobujú zápaly, bolesti hlavy, tráviace problémy, priberanie na váhe, diabetes, choroby srdca, rakovinu... A čo je najnebezpečnejšie, strácate vlastnú identitu. Treba si uvedomiť, aké toxické a nezdravé to je. Je to skutočné vymývanie mozgu. Obetiam zneužívania narcisom trvá veľmi dlho, kým získajú naspäť svoju identitu a svoj život.

Vedci dokázali, že ľudia, ktorí žili celé roky so psychopatom, majú podobné zmeny na mozgu ako ľudia s posttraumatickou stresovou poruchou, čo vedie k úzkosti, depresii, neschopnosti rozhodovať sa alebo si veriť. Má to devastujúci vplyv na ich sebavedomie. Títo ľudia nakoniec strácajú aj schopnosť jasne myslieť.

Až vyliečenie posttraumatického stresového syndrómu, ktorý spôsobuje poruchy autoimunitného systému, rôzne alergie, rakovinu, vedie k úplnému vyliečeniu z toxického vplyvu. Až vtedy človek začína zdravší, môžeme povedať, konečne normálny život.

Jan Dvořák (52)
Hudobník a textár, spolupracoval s Petrom Mukom, Helenou Vondráčkovou, Lucie Bílou či skupinou No Name. V súčasnosti sa venuje osvete o narcistickej poruche osobnosti, vedie Youtube-kanál Poznejte svého psychopata i osobné poradenstvo. Aktuálne mu vyšla kniha Život s narcisem: více než příručka pro srážku s psychopatem (Kosmas, 2021).

Zdroj: archív Jana Dvořáka, Pexels

V Seriáli o nefyzickom násilí dosiaľ vyšlo:
Prvý diel: Nežijete vo vzťahu, ale v hre. Narcis je parazit
Druhý diel: Psychopat je majster slova. Vytvorí okolo vás ilúziu
Tretí diel: Medzi záchranou manželstva a seba
Štvrtý diel: Poruchy osobnosti: Tí, ktorí vo vzťahu nie sú schopní spolupráce
Piaty diel: Spoveď rehoľnej sestry: Prežila som peklo, no Boha neobviňujem
Šiesty diel: O vzťahových predátoroch sa dnes potrebujeme rozprávať nahlas
Siedmy diel: Hrali sme dokonalú rodinu. Až kým nás nezradila realita
Ôsmy diel: Z detí, ktoré v rodine zažívajú psychické násilie, si školíme nových násilníkov

Ak poznáte vo svojom okolí osobu, ktorej by tieto informácie mohli pomôcť, budeme radi, ak jej článok prepošlete.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva