Vzťahoví predátori Nik vám nedá pečiatku, že s druhým sa nedá žiť. Vy najlepšie viete, s kým žijete

„V spoločnosti sa dnes veľmi málo vie o psychickom násilí, o tom všetkom, čo sa za zatvorenými dverami vo vzťahoch deje,“ hovorí v šiestom diele Seriálu o nefyzickom násilí klinická psychologička Lenka Rušarová.

„Ľudia majú predstavu, že treba dávať druhé šance a neustále sa snažiť. Iste, no mnohí zdieľame určité hodnoty ako rešpekt, úctu, empatiu, ktoré platia pre väčšinu populácie. No potom je tu istá časť, pre ktorú to neplatí,“ vraví Rušarová. „O vzťahových predátoroch sa dnes potrebujeme rozprávať nahlas.“

Spustili sme Seriál o nefyzickom násilí, kde sa venujeme tomu, ako poruchy či osobnostné črty, najmä narcizmus, ovplyvňujú medziľudské vzťahy. Hoci nejde o nový fenomén, zostáva prekvapujúce, ako veľmi málo o ňom v spoločnosti vieme. Stále hľadáme, ako k nemu odborne i ľudsky pristupovať.

Myslím, že v spoločnosti sa dnes vie len veľmi málo o psychickom násilí, o tom všetkom, čo sa deje v našich vzťahoch. Ľudia majú predstavu, že treba dávať druhé šance, obetovať sa, neustále sa snažiť. Rozumiem tomu. No vo vzťahoch zväčša zdieľame určité hodnoty ako rešpekt, úctu, empatiu, ktoré platia pre väčšinu populácie. No potom je tu istá časť populácie, pre ktorú to neplatí. Dospelí ani deti dnes nie sú pripravení na to, aby vedeli rozoznávať vzťahových predátorov. Osobne som veľmi rada, že ste sa rozhodli venovať tejto téme ucelený seriál.

Odozva naň je veľká a napriek neľahkej téme veľmi pozitívna. Prišlo však aj zopár reakcií s kritikou, že rozbíjame rodinu, keď píšeme, že nie každú je možné udržať.

Rodinu rozbíja ten, kto sa správa spôsobom, že sa v tej rodine nedá žiť.Zdieľať

Ono len čo sa ozvete, že nie s každým človekom sa dá žiť, okamžite príde protitlak, že rozbíjate rodinu. To je však úplné nepochopenie situácie. Rodinu rozbíja ten, kto sa správa spôsobom, že sa v tej rodine nedá žiť. Nie ten, kto o tom hovorí. Všetci chodíme okolo ľudí, ktorí sú napríklad narcistickí, po špičkách, pretože sa ich každý bojí. Je veľmi potrebné o tom dnes hovoriť nahlas.

Iste, ten argument však spočíva v tom, že rodiny sa dnes rozpadávajú, čo poznačí najmä deti, a preto by sme ich mali vždy a za každú cenu chrániť.

Existuje pomerne veľká skupina ľudí, ktorí o kompromis nemajú záujem.Zdieľať

Pri udržaní partnerských vzťahov či manželstva sa opakuje mantra o potrebe sa dohodnúť, o potrebe vzájomne sa rešpektovať a spoločne tvoriť kompromis. Určite áno. Existuje však pomerne veľká skupina ľudí, ktorí o kompromis nemajú záujem. Vzťahy, ktoré títo ľudia vytvárajú, sú celkom jednostranné. Keď takíto ľudia prídu k terapeutovi, ktorý v tejto oblasti nie je skúsený alebo je zaťažený dogmou, že rodinu treba udržať za každú cenu, neprídu na to, že je to nevyvážený vzťah, kde sa jeden z partnerov správa, akoby mal nárok na všetko. Ani sudcovia a sociálni pracovníci pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti o deti narcizmu a domácemu násiliu celkom nerozumejú.

Podobne ani kňazi, ktorí často s dobrým úmyslom vravia najmä ženám, ktoré sú doma psychicky týrané a manipulované, aby vydržali, obetovali sa a kvôli deťom udržali rodinu pohromade. No na tom vzťahu sa nedá pracovať, nemení sa, pretože narcistickí ľudia sa nezmenia. Nerovnocennosť im vo vzťahu vyhovuje.

Aká je vaša skúsenosť s párovou terapiou v prípade, ak je jeden z partnerov výrazne narcistická osoba?

Narcistický človek nie je ochotný sa prispôsobiť a svojho partnera nevníma ako rovnocennú bytosť.Zdieľať

Páry za mnou väčšinou prichádzajú s tým, že sa často hádajú. Napríklad kvôli výchove detí. Na pozadí konfliktov sú však zrejmé narcistické črty jedného z partnerov, ktorý je presvedčený, že má ultimátnu pravdu a všetko má byť podľa neho. Neznáša akékoľvek ústupky a kompromisy sú pre neho urážkou a ponížením. Doslova som na párovej terapii zažila muža, ktorý na manželkinu prosbu, aby jej viac pomáhal s nákupmi, napríklad vyniesť kartón mlieka z auta, odpovedal, že „pre mňa je to ponižujúce, nákupy sú predsa ženská záležitosť“.

Teraz tu nejde o povinnosti, kto čo v domácnosti robí. Ide o zásadný problém – absenciu ochoty dohodnúť sa na pravidlách, ktoré vyhovujú obom, a nielen jednému z nich. Narcistický človek nie je ochotný sa prispôsobiť a svojho partnera nevníma ako rovnocennú bytosť. Toto je vo vzťahoch to najhoršie.

Ako prebieha párová terapia, kde je prítomný človek, s ktorým sa nedá dohodnúť? Má vôbec zmysel?

Nerovnováhu medzi partnermi treba pomenovať, aby sa so vzťahom dalo pracovať.Zdieľať

Skúšam to s nimi napriek tomu ďalej. Ak tam vidím takúto dynamiku, otvorene ju pomenujem. Som jedným z tých terapeutov, ktorí pomenujú, že sa im takéto správanie nezdá fér. Že ak budú takto pokračovať, tak im vo vzťahu nebude lepšie. Nesnažím sa byť za každých okolností nestranná. Nerovnováhu medzi partnermi treba pomenovať, aby sa so vzťahom dalo pracovať. Nie je napríklad samozrejmosť, kto z nich dvoch sa vyspí, keď majú malé dieťa.

To však znamená označiť jedného z nich za neschopného robiť kompromisy. Ako takýto človek reaguje?

Kedy ako. Párová terapia je niekedy veľmi komplikovaná, pretože ľudia s narcistickými črtami berú akúkoľvek námietku ako útok. Voči svojmu partnerovi sú necitliví, no na seba sú citliví extrémne. Hocijaký komentár k ich správaniu, ktorý v sebe obsahuje výhradu či nesúhlas, čosi, čo je iné, ako chceli počuť, znamená, že sa obhajujú alebo rozhnevajú. Iba niektorí dokážu vnímať kritiku. Na moment ich to zastaví a niekedy je to prvýkrát, čo také niečo počuli. Prekvapí ich to, lebo čakali niečo iné. Boli presvedčení, že terapeut potvrdí, že partner je blázon a oni to myslia dobre. Takže niekedy to prekvapenie zaberie. A niekedy nie. A na terapiu ďalej odmietnu chodiť.

Klame narcistický človek vedome alebo je to len akýsi jeho zažitý, neuvedomený spôsob správania?

Ťažko to odmerať. Osobne si myslím, že oboje. Sú ľudia, ktorí si to neuvedomujú a robia to bez toho, aby sa nad tým pozastavili a rozmýšľali. A sú aj takí, ktorí klamstvá a manipuláciu používajú zámerne a vedome. Vedia, že im to funguje. Prichádzam do kontaktu aj s ľuďmi, ktorí úmyselne využívajú manipuláciu druhého človeka a bezcitne potom priznajú, ja viem, že to tak je, ale len tak som to skúsil, či mi to prejde. A prešlo. Bez hanby povedia, že „toto na ňu vždy zafungovalo“.

Taký človek zrejme nemá veľmi vyformované svedomie, keď dokáže bez problémov klamať a zavádzať. Ako s ním vlastne pracujete? Prizná, že vedome niekoho manipuloval a klamal? A ako prijme nastavené zrkadlo?

To je presne tá slepá škvrna psychoterapie ľudí s poruchou osobnosti. Akási naša zóna bezmocnosti. Z nášho terapeutického hľadiska je to o neustálom dávkovaní. Je potrebné hľadať balans medzi podporou a porozumením takémuto narcistickému človeku, no zároveň ho aj konfrontovať a hovoriť o tom, ako sa vo vzťahoch treba správať. Terapeut má takémuto človeku pomáhať rozšíriť si repertoár správania, prehĺbiť si empatiu a rešpekt voči druhým ľuďom.

Terapia narcistického človeka je neustále balansovanie na hrane noža.Zdieľať

Terapia narcistického človeka je neustále balansovanie na hrane noža, pretože on sa môže kedykoľvek uraziť a označiť ma za nemožného terapeuta, ktorý nevie, o čom hovorí. A on to vlastne ani nepotrebuje počúvať, pretože jeho život je v zásade dobrý.

Zažili ste už niekedy agresívny výbuch človeka s narcistickými črtami aj priamo počas terapie?

Stalo sa mi to už viackrát. Nikdy to nebolo násilie, pre ktoré by som musela volať políciu. Raz bola u mňa napríklad manželská dvojica, kde sa manželka snažila povedať, že často zažíva strach, pretože jej muž šoféruje veľmi rýchlo, a to aj na exponovaných miestach. Vravela, že sa vtedy veľmi bojí a že si nepraje, aby to robil. Nato sa ozval muž a povedal jej, že sa predsa nemá čoho báť, lebo tá rýchlosť nie je až taká vysoká. A keď sa jej to nepáči, môže ísť peši.

Toto je pre týchto ľudí úplne typické. Tu však nejde o to, ktorá rýchlosť je príliš vysoká. Podstatné je, že máte pri sebe partnera, ktorý cíti strach, a vám je to jedno. Prípadne ho ešte začnete presviedčať, že jeho pocit je nesprávny a on je hlúpy či precitlivený.

Ako ste zareagovali?

Pamätám si, že som povedala niečo v zmysle, že pravdou je, že sa tu nejdeme hádať, ktorá rýchlosť je privysoká, ale poďme sa rozprávať o tom, že manželke to prekáža. Cíti strach. Vtedy sa muž postavil, pleskol peniaze, prichystané na terapiu, na moje koleno a odišiel z miestnosti. Aj v tejto krátkej interakcii bola obrovská agresia. Najmä moment, že sa ma dotkol. Hoci to nebolo bolestivé, šlo o prekročenie hranice a úcty k druhému človeku. Odohralo sa to všetko veľmi rýchlo. V spôsobe, akým mi dal peniaze, bola istá symbolika. Ten človek ani nespomalil, nezamyslel sa nad tým, čo mu hovorím. Vzplanul hnevom a pohŕdaním. A odišiel.

Ako reagovala manželka?

Ľudia chcú zneužívať psychológov na to, aby dokazovali, kto je tu chybný. Zdieľať

Chcela sa o ňom ešte chvíľku porozprávať, no keďže je to párová terapia, vysvetlila som jej, že práve z tohto dôvodu by to nebolo vhodné. Nemôžeme sa spolu rozprávať o jej manželovi. Musíme počkať, kým sa vráti. A keď sa bude chcieť vrátiť, môžeme pokračovať v párovej terapii.

Bola už u vás niekedy dvojica, ktorá by sa navzájom obviňovala z psychopatie a žiadala od vás urobiť medzi nimi akýsi rozstrel?

Samozrejme. Ľudia chcú občas psychológov zneužívať na to, aby dokazovali, kto je tu chybný. Deje sa to pri manželských hádkach, rozvodoch, no je to cesta, ktorou ja nejdem. Vtedy im poviem, že sa môžeme spoločne rozprávať o reálnych veciach, ktoré obaja cítia a potrebujú.

Ako odlíšiť zdravé partnerské vzťahy, ktoré prirodzene zažívajú aj ťažšie obdobia, a tie toxické, ktoré sa už nedajú opraviť?

Rozdiel medzi zdravými vzťahmi a tými toxickými je najmä v dvoch veciach. V zdravých vzťahoch je vzájomný rešpekt. Funguje tam reciprocita, súcit, láskavosť, empatia. V tých, ktoré sú poznačené manipuláciou a narcizmom, je silne prítomné ponižovanie, pohŕdanie a potláčanie druhého človeka. A to je to toxické. Je to niečo, čo otravuje druhého, a tým aj celý vzťah. Keď je jeden z partnerov otrávený a ponížený, je ponížený a otrávený celý vzťah.

A tá druhá vec, ako tieto zdravé a toxické vzťahy odlíšiť?

V pocite bezpečia. V zdravom vzťahu má človek pocit bezpečia. Nemusí v ňom klamať, báť sa, žiarliť a ak áno, tak len trocha. Samozrejme, že to nie je absolútne bezpečie, no v zásade sa domov vraciate s úľavou. Domov je pre vás ostrov stability, akási ochrana pred tým šialeným svetom, nech sa čokoľvek deje v práci či vonku panuje pandémia. Ľudia, ktorí žijú v toxických vzťahoch, to majú presne naopak. Doma sa cítia horšie ako vonku. Často majú s kolegami či s kamarátmi lepší vzťah. Na ulici sa človek napr. pri vychádzke so psom porozpráva s náhodnou známou radostnejšie a úprimnejšie ako s partnerom, ktorého má doma. Pretože doma je prítomný strach a zmätok.

Niekedy manipulujúcemu partnerovi až neveríte, že to môže myslieť vážne.Zdieľať

Zmätok je tu rovnako dôležitý. V zdravých vzťahoch nebýva, vy obvykle všetkému rozumiete, máte plus-mínus podobné spoločné vysvetlenia pre veci, ktoré sa stali. Jasné, že to nemusí byť dokonalá a absolútna zhoda, no viac-menej ste zladení v tom, ako vnímate realitu. V toxických vzťahoch, kde je prítomná manipulácia, ste väčšinou úplne mimo, pretože tu sa spochybňujú aj celkom základné veci. Dokonca až v takej miere, že to ľuďom nejde do hlavy. Niekedy manipulujúcemu partnerovi až neveríte, že to môže myslieť vážne. Zdravý človek si nevie predstaviť, že druhý tak funguje a takto vidí realitu.

Vnímam, že sa vyhýbate označovať partnerov narcistických ľudí ako obete. Prečo?

Vyhýbam sa pojmu „obeť“, lebo nesie v sebe pasivitu, dojem, že niekto je porazený a slabý. Pritom ľudia, ktorí vo vzťahu znášajú gasligthing, manipuláciu, nie sú slabí – naopak, riadne veľa toho znesú a zvládajú. Okrem psychického zneužívania doma musia ešte zvládať aj prácu a deti, a pritom sa tváriť, že všetko je okej. Preto sa aj mnohé skutočné „obete“ toxického vzťahu samy neidentifikujú s článkami, ktoré ich tak opisujú.

Rozumiem. Ja si dovolím tento pojem v našom rozhovore používať pre zjednodušenie porozumenia. Poďme ku gaslightingu ako forme manipulácie. Ako sa vo vzťahoch prejavuje?

Vo vzťahu poznačenom gaslightingom nič nefunguje a všetko sa neustále mení.Zdieľať

Gashlighting je vzorec správania, ktorý druhého človeka spochybňuje. Používajú ho rôzni ľudia, ale najčastejšie ľudia, ktorí majú narcistické črty. Vychádza zo spôsobu, akým oni cítia, rozmýšľajú a narábajú s druhým človekom. Je to forma manipulácie, kde prebieha neustále spochybňovanie partnera. Vychádza z toho, že narcistický človek má pocit, že je ten správny a má nárok na všetko. Napríklad situácia, keď má chuť na sex, no druhý akurát nemá náladu. Kým v zdravom vzťahu to partner rešpektuje a povie: chápem, mrzí ma to, mal som chuť, ale ty nemáš, tak z toho dnes nič nebude, tak v nerovnocennom vzťahu plnom gaslightingu sa zrazu začína obviňovanie: ty si úplne nemožná, frigidná ženská a nič nezvládaš.

Gaslighting sa môže prejavovať aj v tom, že sa napríklad dohodnete, že si striedate piatky, keď ide jeden piatok von s kamarátmi on a druhý ja, aby to bolo fér. V piatok vám však náhle človek, ktorý robí gaslighting, povie, nie, toto sme si nikdy nedohodli. Bolo to myslené inak. Vo vzťahu poznačenom gaslightingom nič nefunguje a všetko sa neustále mení.

Fungujú tam akési súbežné reality. Často sa hovorí o takzvaných „red flags“, akýchsi varovných signáloch, ktoré z času na čas vyskočia na začiatku vzťahu.

Je dôležité všímať si, ako sa človek, s ktorým začínate vzťah, správa k ľuďom, ktorí preňho nie sú dôležití.Zdieľať

Cez ne zistíte, na ktorých ľudí si treba dávať pozor. Keď vám ten človek dvorí a snaží sa o vás, robí pre vás až akési grandiózne, neuchopiteľné veci. Prejde napríklad aj pol republiky na motorke, aby vám priniesol čerstvú polievku. Alebo vás vezme na nejaké veľmi drahé, exkluzívne miesto. Tá grandióznosť je super, je krásna, ľahko sa na ňu človek namotá, no je to trochu podozrivé. Keď je niečo bežné, slušné, obyčajné, je to vlastne omnoho lepšie a zdravšie.

Rovnako je veľmi dôležité všímať si, ako sa človek, s ktorým začínate vzťah, správa k ľuďom, ktorí preňho nie sú dôležití, ktorých nepotrebuje. Môže to byť čašník, druhý vodič na ceste alebo podriadený v práci. Je dobré si všimnúť, ako sa človek s narcistickými črtami správa k vašim kamarátom, ktorých nemá rád a nie sú pre neho dôležití. Tam často vidíte, čoho je schopný. Keď druhého človeka nepotrebuje, tak ho zosmiešňuje, ponižuje a zhadzuje.

Koľko je v našej populácii ľudí s narcistickými črtami a koľko s reálnou narcistickou poruchou osobnosti?

Ľudí, ktorí majú narcistické črty, je dosť veľa. Nemáme presné štatistiky, lebo to sa dosť ťažko zisťuje. Ale odhadom až 20 % ľudí populácie má výraznejšie narcistické črty. Narcistickú poruchu osobnosti, kde už hovoríme o patológii, má odhadom 1 – 4 % populácie. Rozdiel medzi nimi je, že porucha spôsobuje závažné ťažkosti a komplikácie. Človek príde na psychiatriu napríklad vtedy, keď mu už všetko zlyháva a má z toho až taký depresívny prepad. Je hotový z toho, že nezažíva taký úspech, na aký má podľa vlastných predstáv nárok.

Manželka a deti neposlúchajú tak, ako by mali, nejde mu biznis, teda nečerpá potvrdenia o sebe od spoločnosti. Prípadne ho postihne nejaký reálny podnikateľský neúspech a potom sa zloží. Ľudia s narcistickou poruchou osobnosti sú vnútorne veľmi krehkí. Nevedia zniesť neúspech a sklamanie. Pre nich to znamená úplné znehodnotenie.

Zažili ste už depresívny prepad človeka s narcistickou poruchou osobnosti?

Zažila. Bolo to napríklad z dôvodu, že povýšili iného človeka, nie toho daného, a pre neho to bol naozaj taký spúšťač depresie, keď celé dni preležal doma na podlahe, plakal a následne nastúpil aj do liečby. Takýto depresívny prepad ako reakcia na narcistické zranenie sa môže prihodiť ľuďom so závažnejšou poruchou osobnosti (NPO). Vo väčšine prípadov sú však ľudia s NPO navonok funkční. Veľmi dobre si vedia vyberať, ku komu sa ako správať, aby dostali svoj benefit a prešlo im to, čo potrebujú. Môžu byť funkční a úspešní v práci. Trúfajú si len na podriadených, nad ktorými majú moc. A potom doma na manželku a deti.

Akosi sa bránim prijať stereotyp, že častejšie ide o mužov ako o ženy.

To nie je stereotyp, je to fakt. Násilných trestných činov sa u nás dopúšťajú častejšie muži, domáce násilie páchajú častejšie muži a narcistickú poruchu osobnosti majú častejšie diagnostikovanú muži. Opakujem, nie je to žiadny stereotyp. Je to faktické pomenovanie javu v našej spoločnosti.

Nakoľko je správanie človeka s takýmito črtami uvedomené? Akoby v ňom boli naraz viaceré osobnosti, ktorých správanie sa mení podľa prostredia, v ktorom sa nachádzajú.

Mnohí ľudia s narcistickými črtami sú presvedčení, že partnerka sex s nimi predsa chcela.Zdieľať

Nepovedala by som, že sú to viaceré osobnosti. Narcistickí ľudia majú oslabenú sebareflexiu. Ich vnútorný svet, ku ktorému patrí napríklad aj schopnosť rozmýšľať nad sebou, je málo rozvinutý a nezrelý. Viac majú rozvinutý vonkajší svet. Preto oveľa častejšie riešia, ako vyzerajú, aký podávajú výkon, koľko majú peňazí a akú postavu a okuliare má ich partnerka.

Manipulatívne a arogantné správanie si môžu dovoliť napríklad doma. Tam na to nedoplatia, pretože druhý rodič, ktorému záleží na deťoch, znesie od partnera veľmi veľa. No kolega v práci si takéto správanie nenechá. A v tom je ten rozdiel. V narcistickom človeku nie sú rôzne osobnosti, keď sa správa inak k rôznym ľuďom. Je to len tá jeho neustála potreba sebapotvrdzovania a uspokojovanie svojich potrieb od druhých. Toto si však uplatňuje len tam, kde sa to dá a kde mu to prejde. Ideálne doma.

Narcistickí ľudia prekračujú všetky hranice zrejme až dovtedy, kým nenarazia na nejakú pevnú, ktorá ich zastaví.

Áno, veľmi však závisí od pevnosti tej hranice. Oni totiž hranice druhých ľudí často nerešpektujú. Niekedy im jednoducho nestačí povedať nie, toto nechcem. Oni totiž majú pocit, že na všetko majú nárok. Myslia si, že človek s takým intelektom, schopnosťami a potenciálom si to predsa môže vziať. Deje sa to dokonca aj pri sexuálnom násilí. Mnohí ľudia s narcistickými črtami sú presvedčení, že partnerka to predsa chcela. Veď ako by to mohla nechcieť, keď som taký atraktívny? Nevnímajú, že zo strany druhého človeka je prítomný nesúhlas.

Ako pokračuje párová terapia, keď už máte presnejšiu predstavu, prečo je vzťah dysfunkčný?

Pri párovej terapii sa im celý čas snažím sprostredkovať vzájomné porozumenie. Narcistickému partnerovi vysvetľujem, že ten druhý sa trápi a že má svoje hranice, cez ktoré nechce ísť. Utrápenému partnerovi sa snažím objasniť, kde tá hranica vlastne je. Spoločne hľadáme podmienky, za akých sú schopní spolu fungovať. Často sa ukáže, že sa to proste neprelína.

Ja vzťah neukončujem. Vzťah sa končí vtedy, keď ho jeden z nich už nechce.Zdieľať

Žena napríklad hovorí, že túži, aby jej muž prejavoval, že ju má rád a že mu na nej záleží. Vraví, že to potrebuje cítiť, aby s ním mohla intímne žiť. Často je to až v takej miere, že mu vraví: povedz mi, čo ku mne cítiš. Muž reaguje v zmysle – myslím, že si dobrá kosť, že som to s tebou vyhral a že si dobrá matka. To je však úplne vedľa. Ona od neho potrebuje city a spolupatričnosť. On jej však hovorí to, čo naozaj cíti. A to, že ju považuje za výhru, lebo dobre vyzerá a postará sa o deti.

Čo robiť v prípade, keď sa partnerom ich očakávania dlhodobo neprekrývajú?

To záleží na nich. Niektorí partneri sa rozhodnú napriek tomu spolu zostať a ďalej sa trápia. U niektorých je možný posun, čo znamená, že si to uvedomia a pracujú na tom. U ďalších toto zistenie znamená, že sa radšej rozídu.

Keď vnímate neschopnosť dohodnúť sa a korigovať, poviete to dvojici úprimne?

Ja vzťah neukončujem. Vzťah sa končí vtedy, keď ho jeden z nich už nechce. Kým ho obaja chcú zachovať, dovtedy v ňom budú. Osobne im môžem povedať len to, že keď budú toto robiť naďalej, tak im lepšie nebude, pretože im to škodí. Alebo to škodí jednému z nich, a preto nemajú dobrú perspektívu. Zatiaľ som nikomu nepovedala, že by sa mali rozísť.

Ani keď je jeden z partnerov už v úplnom osobnostnom rozklade?

Tak mu úprimne poviem, čo vidím. Napríklad že sa mi zdá, že je extrémne zneistený, a to až na úroveň spochybňovania samého seba. Že ma to mrzí a hoci ja jeho pocitom verím, vidím ho inak. Počujem, že v iných vzťahoch o sebe takto nerozmýšľa.

Hovoríte vždy pravdivo, čo vidíte? Nie je to niekedy až príliš tvrdé?

Samozrejme, niekedy je to potrebné dávkovať.

Čo robíte, keď vás vyhľadá utrápený človek, ktorému nefunguje vzťah, ale hľadá problém len v sebe?

Deti sa jednoducho snažia prežiť, a tak musia udržiavať rodičov v pohode.Zdieľať

Ťažko sa mi zovšeobecňuje, pretože realita je vždy iná. Uvediem typický príbeh, ako sa to rozvíja. Niekto, kto vyrastá ako „people pleaser“, teda človek, ktorý sa snaží druhých ľudí udržiavať v pohode a prispôsobovať sa im, je často niekto, kto mal narcistického rodiča. Znamená to, že je už odmalička trénovaný vnímať výrazy tváre a správať sa tak, aby nenahneval svojho rodiča. Tieto deti sa jednoducho snažia prežiť, a tak musia udržiavať rodičov v pohode. Keď je niekto už od detstva takto perfektne vytrénovaný, veľmi ľahko si potom nájde partnera, s ktorým akoby do seba presne zapadnú.

V toxických vzťahoch sa súčasne často hovorí o lovebombingu, teda úvodnom dvorení, ktoré vie byť veľmi príťažlivé.

Narcistickí ľudia majú krátku trpezlivosť. Nikdy nejdú na svoj úkor.Zdieľať

Áno. Výrazne narcistickí ľudia na začiatku vzťahu, keď si chcú toho druhého získať, vedia zaktivovať celý svoj potenciál. Vedia byť šarmantní, milí a pozorní. Zahrnú vás láskou, hovoria, že nikdy nikoho takého ako vy nestretli a s vami bude život úplne iný. Keď takýto človek, ktorý sa celý život cítil ako pleaser, stretne niekoho, kto ho náhle zahŕňa takouto bombastickou a neodolateľnou láskou, je za to veľmi vďačný. Jeho vďačnosť sa prejavuje tým, že sa snaží to nejako recipročne vracať a prispôsobovať sa. A doslova zapadnú do seba.

Po nejakom čase ho už narcistický partner nemusí získavať, pretože už má svoje isté. Partnerka s ním už žije, je tehotná alebo je tam nejaký iný, veľmi rýchly záväzok. A už sa mu nechce snažiť, pretože nemusí. Narcistickí ľudia majú krátku trpezlivosť. Nikdy nejdú na svoj úkor.

Čo nasleduje, keď lovebombing prehrmí?

Narcistickí ľudia začnú byť viac sami sebou. Už tak veľmi nefrčia na hormónoch a dvorení a začínajú svojho partnera spochybňovať. Pridáva sa ponižovanie, zosmiešňovanie a banalizovanie jeho potrieb. Neskôr prichádzajú otvorené urážky. Narcistickí ľudia sa už správajú reálne. Nechce sa im starať o domácnosť, o deti, nechce sa im prispôsobovať v rámci času tráveného s rodinou či narábaním s financiami.

Keď na takéto zmenené správanie people pleaser, ktorý má tiež nejakú hranicu, začne reagovať nespokojnosťou, lebo on chce naspäť ten lovebombing, kvôli ktorému do toho vzťahu išiel, narcistický partner ho začne spochybňovať. Vyčíta mu, že je príliš náročný a precitlivený. Že je požadovačný, neskôr nenormálny a emocionálne nestabilný. Má na neho milión rôznych výčitiek a diagnóz.

Aj zdravý človek s pevnými hranicami môže pod takýmto tlakom začať o sebe pochybovať. Čo radíte v takej situácii?

Je to rôzne. Každý človek má iný životný osud. Na individuálnej terapii spoločne pozorujeme a preskúmavame to, čo sa u neho doma deje. Zisťujem, či už niečo v tom vzťahu skúšal zmeniť, opraviť a či to fungovalo. Keď povie, že 20 rokov to skúšal a nič sa nezmenilo, pomáham mu pochopiť a prijať, že je veľmi nepravdepodobné, že sa to niekedy zmení a rodina bude normálne fungovať.

Ľudia zotrvávajúci v toxických vzťahoch sa často stretávajú s nepochopením okolia, ktoré prirodzene nerozumie, prečo neodídu. Čo ich drží vo vzťahu? Spomienka na lovebombing?

Ľudia v takomto vzťahu zostávajú aj zo strachu.Zdieľať

Áno, ľudia v ňom zostávajú kvôli nádeji, že sa to raz zlepší a bude to ako na začiatku. Vedia, aký vie byť ich partner úžasný, milujúci a šarmantný. Napríklad pri návštevách priateľov a známych sa narcistickí ľudia vedia hecnúť a byť úžasnými partnermi. Keď sa však zavrú dvere, všetko sa mení. Ľudia v takomto vzťahu zostávajú aj zo strachu. Viete si predstaviť, aké ťažké je po tých rokoch odísť a vybudovať si svoj život nanovo? Človek často nemá vlastné zázemie ani vlastné financie. Často sa pri rozchodoch s narcistickými partnermi ľudia boja tiež pomsty. Cítia, že ich narcistický partner nenechá odísť len tak ľahko.

Prečo? Kvôli komfortu, ktorý mu zabezpečuje?

Obeti neuverí nikto a narcisovi každý.Zdieľať

Aj. No najmä kvôli faktu, že ľudia s narcistickými črtami sú veľmi pomstychtiví. Keď sa niečo nevyvíja tak, ako si predstavujú, dokážu mať záchvaty zúrivosti a hnevu. Obete sa tak boja následkov, najmä pri súdoch o zverenie detí. Veľmi dobre vedia, že s ich partnerom nebude možná rozumná rodičovská dohoda. Vedia, že narcisti vedia byť šarmantní, vedia klamať a ostatní ich majú radi, pretože ich nepoznajú tak ako oni. Obete majú preto strach. Im neuverí nikto a narcisovi každý. Je dobré uvedomiť si všetky tieto dilemy, ktoré držia obete v toxických vzťahoch.

Aká je v prípade obetí toxických vzťahov úloha psychoterapeuta?

Môžem ich len sprevádzať, rozhodnutia musia urobiť ony samy. Pomáham im, aby nezatvárali očí pred pravdou. Často si totiž navrávajú, že raz to bude iné, že sa to zlepší, stačí len vydržať. Keď však zistím, že sa v partnerskom vzťahu roky nič nezmenilo, otvorene ich upozorním, že to už iné zrejme ani nebude.

Ako reagujú obete, keď ich vytrhnete z reality a v istom zmysle nádeje?

Ja na ľudí netlačím a neopravujem ich životy. To musia oni sami.Zdieľať

Niekedy je to úľava, niekedy odhodlanie skúšať ďalej. Ja na ľudí netlačím a neopravujem ich životy. To musia sami. Keď sa blíži rozchod s narcistickým partnerom, situácia sa obvykle ešte zhorší. Keď sa na to pozeráte očami narcistického človeka, je to pochopiteľné. Chce mať vedľa seba toho partnera, pretože ten človek je tam na to, aby mu vytváral komfort. Aby ho mal kto obdivovať, podporovať, poskytovať mu sex a starať sa o deti. Mať toto všetko je výhodné.

Narcis sa o svojho partnera nijako nechce deliť. Často ho od okolia zámerne izoluje, aby si tú pribúdajúcu nerovnováhu ani neuvedomil. Aby na to nemal kto poukázať. V úvode vzťahu na to ľudia často pristúpia, pretože to vnímajú ako prejav lásky. Sme teraz takto pokope, takto to má byť. Postupne sa im však orezávajú všetky ich vzťahové zdroje. Z ich života je postupne odrezaná každá možná podpora, až zostávajú celkom sami izolovaní doma a navyše pod vplyvom ustavičného brainwashingu.

Určite príde deň, keď sa situácia s toxickým partnerom stane neúnosná a je nevyhnutné ju riešiť.

Áno. Začnú sa ozývať a žiadať väčšiu férovosť, a to tak jasne, že to narcistickému partnerovi nevyhovuje. Narcisti na každý odpor či sklamanie reagujú veľkým emočným vzplanutím. Nevedia sa ovládať. Bežne by človek povedal – v poriadku, nepáči sa mi to, no poďme sa o tom rozprávať. No v tomto prípade s celou tou vášnivosťou narcistického človeka príde trest za to, čo si to jeho partner dovoľuje, takto mu kaziť jeho vyhovujúcu rovnováhu. A keď už narcistický partner stráca nad druhým kontrolu a nedokáže si ho viac udržať, prichádza pomsta.

Čo si narcis reguluje agresiou, trestaním a pomstou?

Svoj pocit sebahodnoty. Narcisi majú nerovnú emočnú reguláciu, niektoré pocity nadužívajú, iné nedokážu ovládať. V tej nenávisti či zlosti zostanú zaseknutí. Často sú to veľmi závistliví ľudia, ktorí svoje rozhodnutia nerobia na základe toho, akú rodinu či dom si naozaj želajú, ale chcú žiť tak, aby im ostatní závideli. A aby boli lepší ako ostatní.

V toxických vzťahoch sú často prítomné rôzne závislosti. Alkohol, pornografia, gambling. Čo si tým narcistickí ľudia ventilujú?

Jadrom správania a myslenia výrazne narcistického človeka je oslabená emočná regulácia. Nevedia celkom robiť to, čo robíme my. Mať nejakú sebadisciplínu, empatiu, počkať si na odmenu, naučiť sa nejakej trpezlivosti. Všetky veci, podnety a zážitky chcú ihneď, pretože na ne majú nárok. To je primárny spôsob, akým rozmýšľajú, ak to poviem zjednodušene, akým majú v mozgu vyformovaný odmeňovací systém. A závislosti sú presne o tomto. Je to veľmi rýchly spôsob odmeny, keď gamblujete a hráte online hry. Pornografia funguje rovnako.

Je jednoduchšie pustiť si porno ako zvádzať vlastnú ženu.Zdieľať

Keď máte reálnu ženu alebo muža pri milovaní, tak je to o dvoch ľuďoch. Musí to byť recipročné, inak to nefunguje. Tam sa stretnete s tým, že druhý nemá chuť na sex alebo sa mu nepáči niektorá poloha. Pre vás to znamená, že musíte toho druhého nejako zohľadňovať. Je to dvojhra, spoluhra. Pri pornografii to tak nie je. Väčšina porna je vyrobená spôsobom, aby vyhovovala predovšetkým mužom. Sú tam ženy, ktoré sú hneď pripravené, ktorým sa všetko páči, celý akt je postavený na tom, aby vzrušoval muža, a keď sa vám to nepáči, tak to proste prepnete.

Čiže závislosť alebo nadužívanie pornografie je úplne zrozumiteľné. Je to oveľa jednoduchšie než reálny život s reálnymi ľuďmi. Je jednoduchšie hrať po nociach hry a nestarať sa o vlastné deti, pretože je to väčšia zábava. Je oveľa jednoduchšie vypiť si, ako sa trápiť, že niektoré veci nám doma nefungujú. Je jednoduchšie pustiť si porno, ako zvádzať vlastnú ženu alebo sa vyrovnávať s tým, že práve nemá chuť.

Čo robiť, keď vzťah speje k rozvodu a začína sa boj o deti? Ak má partner poruchu osobnosti, je určite lepšie mať diagnózu aj na papieri.

Netreba. Mám pocit, že teraz je spoločnosť celkovo nastavená tak, že dáva obrovskú váhu rôznym potvrdeniam. Aj advokáti posielajú klientov, aby si pýtali vyšetrenia od psychológa. Ale vy predsa nepotrebujete pečiatku na to, aby vám potvrdil, že vám v tomto vzťahu nie je dobre, že ste vyskúšali všetko a nejde to. Preto ste sa rozhodli odísť. Ja viem, že by bolo asi ľahšie pre niečie svedomie, ak by mal nejakú pečiatku, že s tým druhým sa nedá žiť. Ale na to vám pečiatku nedá nikto. Psychologické vyšetrenie totiž môže potvrdiť poruchu, ale nemusí. Môže nájsť určité vzorce správania, črty osobnosti. No nikdy vám nedá jednoznačné odporúčanie: človeče, utekaj!

Po rokoch v toxickom manželstve človek často už nevie, kde je realita. Ak má navyše kresťanské vierovyznanie a kňaz mu radí vytrvať, začne možno sám o sebe uvažovať, či nie je úplne mimo. Čo v takom prípade?

Ľudia, ktorí manipulujú, nemanipulujú každého. Nie vždy sa im to totiž oplatí.Zdieľať

To je veľmi dobrá otázka. Áno, je to typické. To, čo učíme aj v terapii, je, že vy si musíte udržať svoju vlastnú pravdu bez ohľadu na to, či vám ju niekto potvrdí alebo vyvracia. A je jedno, či je to psychológ, kňaz alebo kamarát. Keď sa vy so svojím partnerom cítite takto, tak je to vaša pravda, vaša realita, ktorú žijete. Je to váš život a poznáte ho zvnútra. Ľudia, ktorí manipulujú, nemanipulujú každého. Nie vždy sa im to totiž oplatí.

Ostatní, ktorí ich poznajú z inej stránky, často ešte sťažujú rozhodnutie obete zo vzťahu odísť. Opakujú, že veď on taký nie je, ja s ním nemám žiadny problém, nechápem, čo ti na ňom prekáža, veď to je taký úžasný človek. To však cítia oni bez ohľadu na to, čo cítite vy. Vy to s ním máte inak. Vo vzťahu s vami je inakší. K deťom je inakší. A to je veľmi ťažké si ustáť. My sme spoločenské bytosti, porovnávame, prispôsobujeme a svojím spôsobom sme stádovití, takže keď mi všetci tvrdia, že niečo je takéto, pre mňa je veľmi ťažké ustáť, že ja to cítim inak. Toto uvedomenie však vie reálne človeku zachrániť život. Preto je veľmi dôležité.

Hlavná zodpovednosť je vždy na človeku a jeho rozhodnutí zostať a znášať to ďalej alebo odísť.Zdieľať

Pre mňa osobne je veľmi zaujímavé, že nikdy dopredu nevieme, kde je tá hranica, to dno, kde sa obeť odrazí a povie si, že už stačilo. Niekedy je tou hranicou už príliš veľké utrpenie, ktorého tlak následne spôsobuje zmenu. Niekedy to nie je ani tlak, ale záchranné lano. Napríklad keď sa objaví človek, ktorý pevne stojí na jeho strane. Rozumie mu, legitimizuje jeho prežívanie a povie mu, že chápe, že je to ťažké, a myslí si, že by si zaslúžil niečo lepšie. A obeť zrazu, keď dostane trochu podpory, že niekto to konečne vidí jej očami, nazbiera silu.

Pre obeť by bolo určite jednoduchšie mať papier s diagnostikou a potom sa rozhodnúť, že takto sa nedá žiť.

To je o prenose zodpovednosti, ktorú človek za svoje rozhodnutie posúva na niekoho externého, na autoritu, napríklad na psychológa. No človek sám, keď je presvedčený, že tento muž či žena vedľa neho ubližuje jeho deťom a nechce ich už v takomto prostredí ďalej vychovávať, to vie lepšie, než hociktorý psychológ, ktorý tam s nimi nežije 24 hodín denne a nepozná toho partnera 20 rokov. Viem, že by možno pomohlo mať papier, akýsi dôkaz. No tá hlavná zodpovednosť je vždy na človeku a jeho rozhodnutí ostať a znášať to ďalej alebo odísť. Na nikom inom.
 

V prípade, ak vás téma nefyzického násilia zaujíma viac, prikladáme aj tipy na knihy:
Scott Wetzler (2012): Nikdy nevím, jak na tom s Tebou jsem 
Henry Cloud, John Townsend (2007): Hranice

V Seriáli o nefyzickom násilí dosiaľ vyšlo:
Prvý diel: Nežijete vo vzťahu, ale v hre. Narcis je parazit
Druhý diel: Psychopat je majster slova. Vytvorí okolo vás ilúziu
Tretí diel: Medzi záchranou manželstva a seba
Štvrtý diel: Poruchy osobnosti: Tí, ktorí vo vzťahu nie sú schopní spolupráce
Piaty diel: Spoveď rehoľnej sestry: Prežila som peklo, no Boha neobviňujem

Ak poznáte vo svojom okolí osobu, ktorej by tieto informácie mohli pomôcť, budeme radi, ak jej článok prepošlete. Ďalší diel seriálu vychádza 8. mája: Čo prežívajú v takomto vzťahu deti / List narcistickej mame.